Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/221/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200974 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200974.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa P. M., nar. XX. P. XXXX, bytom X. XXX/X, W., W. W., v konaní zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Poláčkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Dlhá ulica č. 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22.júna 2015 o nepriznaní príplatku k dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 z 22. júna 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 2 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom navrhovateľovi príplatok k jeho dôchodku nepriznala. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že navrhovateľ nie je poberateľom pozostalostného dôchodku po zomretom rodičovi a jeho neb. otec nebol protiprávne násilne odvlečený do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch v rokoch 1944-1946, preto nie je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 a 3 cit. zákona a nie je ani pozostalou osobou po popravenom alebo zomretom politickom väzňovi počas výkonu jeho trestu, jeho zaradenia do vojenských táborov nútených prác alebo počas protiprávneho násilného odvlečenia do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal zriadené v iných štátoch alebo počas zaradenia do tábora nútených prác, preto mu nárok na príplatok k dôchodku nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 2Rt 92/91 zo 6.septembra 1991. Doplnil, že ním uplatnený nárok je oprávnený, pretože je synom politického väzňa, ktorý bol rehabilitovaný podľa zákona č. 82/1968 o súdnej rehabilitácii, podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii aj zákona č. 125/1996 Z.z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a bol aspoň 3 mesiace zaradený do nútených prác rozhodnutím podľa zákona č. 247/1948 Zb. o táboroch nútenej práce. Zdôraznil, že ako syn politického väzňa musel na základe rozhodnutia vtedajšieho Jednotného národného výboru zmeniť svoj trvalý pobyt, bol vyhostený z W. v rokoch 1953-1956, preto mu patrí príplatok k dôchodku v súlade so zákonom č. 274/2007 Z.z. ako oprávnenej osobe po politickom väzňovi ale aj ako priamo postihnutej osobe. Poukázal aj na zákon č. 312/1992 Zb. (novela zákona SNR č. 319/1991 o zmiernení majetkových a iných krívd), podľa ktorého, ak boli osoby násilne vyhostené, tak nevyhnutne museli zmeniť aj zamestnanie a podľa uvedeného zákona sa takto zmenené zamestnanie charakterizovalo ako „nútená práca“. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni na nové prejednanie a rozhodnutie a uplatnil právo na náhradu trov konania. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch s tým, že v skutkovom stave veci nedošlo k žiadnej zmene a odporkyňou bol riadne zistený na základe navrhovateľom predložených dokladov. Zdôraznil nespornú skutočnosť, že jeho otec bol politickým väzňom, ktorý bol po odsúdení spolu s celou rodinou vysťahovaný z miesta trvalého bydliska. Svoj nárok považoval za oprávnený s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom, pretože toto zákonné ustanovenie upravuje nárok na príplatok k dôchodku po politickom väzňovi priamo jeho dedičom v prípade, že sú splnené kritéria podľa § 1 tohto zákona. Upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že jeho otec bol odsúdený na 12 rokov, po 6 rokoch bol jeho trest zrušený, bol oslobodený spod obžaloby avšak jeho rodina bola v tom čase už v Čechách na základe výmeru príslušného orgánu, všetci museli pracovať na Štátnom majetku C. v obci A.. Nešlo len o výkon práce u tohto zamestnávateľa ale zároveň boli stále aj preverovaní. V dôsledku vysťahovania nemohol ukončiť svoju prípravu na budúce povolanie a na Štátnom majetku C. musel vykonávať prácu, na ktorú sa z hľadiska svojej kvalifikácie nepripravoval. Bol mu priznaný príspevok za nútené vysťahovanie, preto splnil zákonné podmienky aj pre priznanie príplatku k dôchodku po politickom väzňovi. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia z 28.júla 2015 a 9.augusta 2016. Zdôraznila, že navrhovateľ sa už v minulosti domáhal totožného nároku a ani v tomto konaní nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by už vtedy vyslovený právny názor menili. V písomnom vyhotovení zopakovala skutkové a právne dôvody i citáciu aplikovaných zákonných ustanovení, ktoré boli obsahom aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - správny súdny poriadok, konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Na základe vyššie uvedeného preskúmal krajský súd napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o poskytnutie príplatku k dôchodku po politickom väzňovi podľa zákona č. 274/2007 Z.z. , s predchádzajúcimi rozhodnutiami odporkyne o žiadosti navrhovateľa o poskytnutie totožného príspevku a nadväzujúcimi rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici i Najvyššieho súdu SR, s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 2 Rt 92/91 zo 6.septembra 1991, s výmerom Jednotného národného výboru v Banskej Bystrici z 24.apríla 1953, s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 28.marca 1994 o peňažnej náhrade v zmysle zákona č. 319/1991 Zb., s rozhodnutím odporkyne z 12.februára 1996 o žiadosti navrhovateľa o úpravu dôchodku podľa zákona č. 319/1991 Zb. , s oznámením Ministerstva spravodlivosti SR z 3.decembra 1992 o priznaní odškodnenia v prospech navrhovateľa podľa § 23 zákona č. 119/1990, s potvrdením údajov zo strany Obecného úradu v W. z 23.apríla 1996, s potvrdením Vlkanovských strojární, a.s. z 19.apríla 1996, s potvrdením Miestneho národného výboru v Badíne zo 4.novembra 1997, s výmerom Jednotného národného výboru v Banskej Bystrici z 24.apríla 1953 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou doručenou pobočke Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici 31.marca 2015 požiadal o poskytnutie príplatku k dôchodku politickým väzňom podľa zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom s tým, že v období od 9.mája 1953 do roku 1957 bol zaradený do tábora nútených prác. Uvedeného nároku sa domáhal opakovane, jeho žiadosti boli Sociálnou poisťovňou opakovane v minulosti zamietnuté s tým, že jej rozhodnutie bolo potvrdené aj v rámci preskúmavacieho konania krajským súdom a následne bola správnosť rozhodnutia krajského súdu potvrdená aj Najvyšším súdom SR. Z rozhodnutí vyplynulo, že mu nárok na odškodnenie pre vykonávanie nanútených prác nebol priznaný, pretože v období od 1.mája 1953 do 31.októbra 1956 nevykonával zamestnanie ako nekvalifikovaný poľnohospodársky robotník nútene, na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy, preto výkon tohto zamestnania nespĺňa podmienky pre jej označenie za nútenú prácu. V konaní bolo nesporne zistené, že na základu výmeru Jednotného národného výboru v Banskej Bystrici z 24.apríla 1953 zn. III-18/1953 bol navrhovateľ a jeho rodičia F. M., nar. XX. U. XXXX a B. M., nar. XX.Y. XXXX spolu s jeho sestrou B., nar. XX.Y. XXXX, v tom čase bytom v obci W. okres W. W., vysídlení z bytu a bol im pridelený 2-izbový byt s príslušenstvom v novom bydlisku Československého štátneho majetku C., okres C., prevádzka A., okres I. v C.. Vysídlenie bolo určené na 29.apríla 1953 o 8,00 hod. vzhľadom na rozsudok Štátneho súdu v Bratislave zo 6.októbra 1950, č. Ts III-30/1959 pre trestný čin zhluknutia, ktorý spáchal otec navrhovateľa. Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6.septembra 1991 č. 2 Rt 92/1991 bol otec navrhovateľa F. M., ktorý zomrel XX.U. XXXX, oslobodený spod obžaloby pre trestný čin velezrady podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. Navrhovateľ bol v rokoch 1951 - 1953 žiakom Odborného učilišťa Štátnych pracovných záloh v Trnave, kde sa pripravoval na povolanie „sústružník“ pre závod Kovosmalt Q.. Školu musel tesne pred záverečnými skúškami opustiť, lebo celá jeho rodina bola v máji 1953 vysídlená a odvedená na Štátny majetok v A., kde navrhovateľ pracoval od 1.mája 1953 do 31.okltóbra 1956 ako nekvalifikovaný poľnohospodársky robotník. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 28.marca 1994 č.j. OMR/2665/92/Sa bola navrhovateľovi priznaná peňažná náhrada vo výške 60 000,- Sk podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitácií za násilné vysťahovanie z bydliska v W. do A. v C.. Z uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že „náhrada za vykonávanie nanútenej práce podľa § 3 ods. 2 písm. c) sa nepriznáva, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu o jej nariadení nebolo preukázané“. Uvedené tvrdenie zodpovedá skutočnosti, pretože z rozhodnutia Jednotného národného výboru v Banskej Bystrici - výmer z 24.apríla 1953 zn.: III-18/1993 bol navrhovateľ, jeho rodičia a súrodenci vysídlení z obce W. a bolo im pridelené nové bydlisko na Československom štátnom majetku C., prevádzka A., uvedené však neobsahovalo rozhodnutie o nanútenej práci. Navrhovateľovi bol rozhodnutím odporkyne z 10.júla 1996 upravený podľa § 3 ods. 1 zákona č. 319/1991 jeho starobný dôchodok od 1.októbra 1995, pričom v jeho sume bol zahrnutý aj príplatok za dobu násilného vysťahovania od 1.mája 1953 do 31.októbra 1956 a to za každý mesiac 20,- Sk, za 42 mesiacov vo výške 840,- Sk mesačne. Tento príplatok bol zlúčený s dôchodkom navrhovateľa. Predmetom zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom, v znení účinnom ku dňu podanej žiadosti, je úprava poskytovania príplatku k dôchodku ako štátnej sociálnej dávky na zmiernenie krívd spôsobeným komunistickým režimom v období od 25.februára 1948 do 31.decembra 1989 politickým väzňom a tiež osobám pozostalým po popravenom alebo zomretom politickom väzňovi počas výkonu jeho trestu, počas zaradenia do vojenských táborov nútených prác, alebo počas jeho protiprávneho násilného odvlečenia do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a to táborov, ktoré mal zriadené v iných štátoch alebo počas jeho zaradenia do tábora nútených prác a tiež ich rodinným príslušníkom za znevýhodnenie na trhu práce a nižší dôchodok. Z uvedeného je zrejmé, že podľa tohto zákona sú odškodňovaní jednak priamo politickí väzni ale tiež po nich pozostalé osoby a tiež ich rodinní príslušníci. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona je oprávnenou osobou priamo tá fyzická osoba, ktorá bola najmenej 3 mesiace väznená, 3 mesiace vo výkone trestu odňatia slobody alebo 3 mesiace zaradená do vojenských táborov nútených prác alebo protiprávne násilne odvlečená do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal zriadené v iných štátoch počas najmenej 3 mesiacov, súčasne bola rehabilitovaná alebo odškodnená podľa osobitných predpisov alebo jej bol priznaný jednorazový peňažný príspevok podľa osobitného predpisu alebo priamo tá fyzická osoba, ktorá bola najmenej 3 mesiace zaradená do táborov nútených prác. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ oprávnenou osobou podľa tohto zákonného ustanovenia napriek jeho odškodneniu podľa osobitných predpisov nie je, pretože nie je priamo tou osobou, ktorá bola počas komunistického režimu postihnutá niektorým z vyššie uvedených spôsobov a odškodnený bol len ako pozostalá osoba. Nebol ani zaradený do táborov nútených prác. Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona oprávnenou osobou je aj fyzická osoba, ktorej sa vypláca vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok alebo vdovský výsluhový, vdovecký výsluhový alebo sirotský výsluhový dôchodok, súčasne je pozostalou osobou po oprávnenej osobe uvedenej v ods. 1 a zároveň ku dňu podania žiadosti o príplatok je aj štátnym občanom SR. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou ani podľa tohto zákonného ustanovenia, pretože hoci je pozostalou osobou po oprávnenej osobe uvedenej v ods. 1 a ku dňu podania žiadosti o príplatok bol štátnym občanom SR, nebola splnená tretia podmienka a síce, že navrhovateľ nie je poberateľom ani jednej z vyššie označených dôchodkových dávok. Všetky tri zákonné predpoklady musia byť splnené súčasne, tzn., že bez splnenia ktorejkoľvek z nich nie je možné žiadateľa považovať za oprávnenú osobu. Podľa § 2 ods. 3 vyššieho cit. zákona sa za oprávnenú osobu považuje aj (okrem iných) sirota po popravenom alebo zomretom politickom väzňovi počas výkonu jeho trestu, alebo počas zaradenia do vojenských táborov nútených prác alebo počas protiprávneho násilného odvlečenia do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal zriadené v iných štátoch, alebo počas zaradenia do tábora nútených prác, ak osirelé dieťa v čase smrti svojho rodiča nedosiahlo vek 18 rokov a zároveň boli splnené aj ďalšie podmienky, ktoré sú v tomto zákonnom ustanovení ustanovené. V konaní bolo preukázané, že otec navrhovateľa zomrel XX.U. XXXX tzn., že to nebolo počas výkonu jeho trestu, ani počas jeho zaradenia do tábora nútených prác. Otec navrhovateľa zomrel, keď mal navrhovateľ 37 rokov. Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou ani podľa tohto zákonného ustanovenia, pretože neosirel v čase výkonu trestu jeho otca ani počas zaradenia jeho otca do tábora nútených prác a zároveň ani nemal v čase jeho smrti nižší vek než 18 rokov. V nadväznosti na vyššie uvedené je zrejmé, že v konaní nebolo zistené, že by navrhovateľ bol oprávnenou osobou podľa zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom na priznanie tejto štátnej sociálnej dávky, preto odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne jeho žiadosti nevyhovela. Tvrdenie navrhovateľa, že je oprávnenou osobou na poskytnutie príplatku k dôchodku ako priamo postihnutá osoba zaradená najmenej 3 mesiace do táborov nútených prác nemalo skutkový základ, pretože jeho výkon nútených prác nebol v konaní zistený. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR z 28.marca 1994 vyplynulo, že navrhovateľ a jeho súrodenci P. a B. boli odškodnení podľa zákona č. 319/1191 Zb. poskytnutím peňažnej náhrady spolu vo výške 60 000, - Sk za násilné vysťahovanie z bydliska v obci W. do A., okres C.. Náhrada za vykonávanie nanútenej práce im však priznaná nebola, pretože nebolo preukázané rozhodnutie správneho orgánu o jej nariadení, pričom potreba jeho vydania vyplývala z § 3,5 zákona č. 247/1948 Zb. o táboroch nútených prác aj z ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd... V čase vysídlenia z W. do A., kde bol na štátnom majetku zaradený do práce ako pomocný poľnohospodársky robotník navrhovateľ nedosiahol vek 18 rokov, preto ani nemohol byť zaradený do „táborov nútenej práce“ (§ 2 ods. 1 zákona č. 247/1948 Z.z.). Tvrdenie navrhovateľa, že nutná zmena zamestnania po násilnom vyhostení je „nútenou prácou“ podľa zákona č. 312/1992 Zb. z tejto právnej normy nevyplýva ani nevplýva ani zo zákona č. 319/1991 Zb. Na základe takto nesporne zisteného skutkového stavu veci dospel krajský súd k presvedčeniu, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne navrhovateľovi príplatok k dôchodku podľa zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom nepriznala, pretože v konaní nebolo zistené, že navrhovateľ je oprávnenou osobou na poskytnutie žiadaného príplatku či už ako priamo postihnutá osoba, prípadne ako osoba pozostalá po postihnutej osobe, tj. po jeho neb. otcovi. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. O náhrade trov rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.