Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/147/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201015 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201015.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Z. E., F. XXX/XX, XXX XX Z., zast. advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/216217/2015/5098 zo dňa 22.05.2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/216217/2015/5098 zo dňa 22.05.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/264433/2015/StrM zo dňa 03.02.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 13.08.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/216217/2015/5098 zo dňa 22.05.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) č. 9601403/5/264433/2015/StrM zo dňa 03.02.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2011 zo sume 2.000,- Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobca bol ukrátený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, správca dane, ako aj odvolací orgán posudzovali vec neobjektívne, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je nepostačujúce na posúdenie veci tak, ako rozhodol správny orgán. Rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nezákonné, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Žalobca namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v rozpore so Zákonom o správe daní, porušil základnú zásadu daňového konania - zásadu zákonnosti (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Poukázal na nesprávny procesný postup pri výkone daňovej kontroly, ktorým došlo k porušeniu zákona. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu a vo vyrubovacom konaní po ukončení daňovej kontroly vydal rozhodnutie č. 9601403/5/522040/2014/StrM dňa 10.02.2014, ktoré na základe podaného odvolania žalobcu bolo rozhodnutím č. 1100301/1/225408/2014/4989 zo dňa 14.05.2014 žalovaným zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací orgán pri prvom odvolacom konaní zrušil rozhodnutie z dôvodu pochybenia správcu dane, ktorý prekročil zákonnú ročnú lehotu na výkon daňovej kontroly. Žalobca v odvolacom konaní namietal prekročenie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly nielen z dôvodu oneskoreného doručenia protokolu po uplynutí ročnej lehoty, ale namietal túto skutočnosť aj z dôvodu, že daňová kontrola nemohla byť prerušená podľa § 61 Daňového poriadku. Poukázal na § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Zároveň poukázal na ust. § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, ktoré sa primerane použije na prerušenie daňovej kontroly a podľa ktorého daňové konanie je možné prerušiť, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, pričom podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Správca dane rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 prerušil výkon predmetnej daňovej kontroly odo dňa 02.09.2013 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia zdaniteľných plnení uskutočnených daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverovania majú vplyv na správne určenie dane. Do Protokolu o daňovej kontrole č. 9601403/5/105892/2014/StrM zo dňa 13.01.2014 (ďalej aj „Protokol o daňovej kontrole“) správca dane uviedol, že 27.11.2012 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, správca dane však daňovú kontrolu prerušil až odo dňa 02.09.2013, t.j. necelé dva mesiace pred uplynutím ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Z uvedeného žalobca vyvodil, že daňová kontrola bola prerušená účelovo, aby správca dane nezmeškal lehotu na výkon daňovej kontroly, ktorú v konečnom dôsledku aj po zohľadnení prerušenia lehoty prekročil. Daňovú kontrolu správca dane začal vykonávať 24.10.2012, táto mala byť ukončená do jedného roka, t.j. do 24.10.2013. Ak by bola daňová kontrola prerušená v súlade so zákonom od 02.09.2013 a dňa 15.11.2013 pominuli prekážky, pre ktorá sa daňová kontrola prerušila, daňová kontrola mala byť ukončená v lehote 53 dní odo dňa, kedy pominuli prekážky, t.j. mala byť ukončená dňa 07.01.2014. Daňová kontrola je ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Protokol o daňovej kontrole bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený 13.01.2014 spolu s výzvou, t.j. po márnom uplynutí ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/6/2009, v súlade s týmito žalobca tvrdil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly a protokol z tejto kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pretože ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zdôraznil, že Ústavný súd konštatoval (zhodne s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR), že zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane potrebnú súčinnosť. Táto súčinnosť bola zo strany žalobcu v predmetnej daňovej kontrole poskytnutá. Žalobca poukázal v súvislosti s námietkou o nezákonnom prerušení daňovej kontroly na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/34/2012, podľa ktorého správca dane nemôže daňovú kontrolu prerušiť kedykoľvek a inštitút prerušenia konania (výkonu daňovej kontroly) neslúži správcovi dane v prípade hrozby, že daňovú kontrolu neukončí v zákonnej lehote, na predĺženie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Na základe uvedených skutočností tvrdil, že správca dane v daňovej kontrole postupoval v rozpore so Zákonom o správe daní, prekročil zákonom stanovenú lehotu na výkon daňovej kontroly, a preto protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že protokol bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Žalobca tvrdil, že správca dane začal vyrubovacie konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom neoprávnene v rozpore s cit. § 68 ods. 1 Daňového poriadku, pretože protokol, ktorý bol doručený spolu s výzvou po uplynutí zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemôže byť v ďalšom konaní použitý ako dôkaz. Ak sa odvolací orgán stotožnil s námietkou žalobcu, že protokol z predmetnej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, potom v nadväznosti na § 68 ods. 1 Daňového poriadku nemožno vo vyrubovacom konaní o vyrubení rozdielu dane pokračovať. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní uviedol ako vadu, ktorou trpí napadnuté rozhodnutie, pre ktoré je nepreskúmateľné, tú skutočnosť, že správca dane predmetnú daňovú kontrolu neukončil v zákonnej lehote. Podľa žalobcu vo vyrubovacom konaní nie je možné žiadnym spôsobom túto vadu odstrániť, a preto neexistuje legitímny dôvod na pokračovanie vo vyrubovacom konaní. Táto námietka bola zo strany žalobcu vznesená už v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 a opakovane dňa 06.08.2014, správca dane sa však touto námietkou počas celého vyrubovacieho konania nezaoberal a nevyjadril sa k nej. Žalobca v odvolaní nenamietal začatie daňovej kontroly, ale namietal nezákonnosť protokolu, ktorý v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Ak je zákonom ustanovené ukončenie daňovej kontroly dňom doručenia protokolu a v danom prípade sa jedná o protokol, ktorý má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, potom nemožno pripustiť výklad odvolacieho orgánu, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo a môže začať vyrubovacie konanie. Takýto výklad zákona by bol v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Doručenie protokolu v danom prípade je podľa žalobcu nulitným právnym úkonom a ako taký je nespôsobilý spôsobiť právne následky predpokladané zákonom podľa § 46 ods. 9 písm. a/ ukončenie daňovej kontroly a začatie vyrubovacieho konania podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Ak Protokol o daňovej kontrole nemožno považovať za zákonný dôkaz, potom ho možno považovať za nulitný individuálny právny úkon, ktorý nemôže zakladať žiadne právne účinky, ani účinok ukončenia daňovej kontroly a ani začiatok vyrubovacieho konania. Správca dane ani vo vyrubovacom konaní vykonávanom po zrušení rozhodnutia podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom (Daňovým poriadkom). Poukázal na § 68 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených, ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov má vykonať dokazovanie alebo miestne zisťovanie, o priebehu a výsledku dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 a to aj opakovane. Odvolací orgán predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napriek skutočnosti, že vyrubovacie konanie bolo vykonávané opakovane, daňový subjekt má podľa žalobcu právo zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré uviedol do odvolania a ktoré odvolací orgán uznal za oprávnené, mal právo zúčastniť sa na vyhodnotení dôkazov, ktoré predložil a ktoré správca dane získal počas dokazovania alebo miestneho zisťovania. Toto právo nemôže byť daňovému subjektu odňaté a nahradené písomným oznámením s výsledkom vyrubovacieho konania zo dňa 28.01.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené 14.02.2015 a následne rozhodnutie mu bolo doručené 19.02.2015. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že sa o ukončení dokazovania vo vyrubovacom konaní dozvedel až po dni, kedy správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, tzn. že tento úkon bol vykonaný len formálne. V oboznámení správca dane neuviedol, že svedok C. nebude opakovane predvolaný, neboli v ňom uvedené skutočnosti o nahliadnutí do spisu daňových kontrol u K. Q. - REK, neboli uvedené zistenia z mýtneho systému. Žalobca nebol o týchto skutočnostiach vo vyrubovacom konaní nikdy oboznámený a bolo mu odňaté právo vyjadriť sa k nim. Správca dane nepostupoval podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Žiadna zo zápisníc spísaných vo vyrubovacom konaní nebola označená za poslednú. Žalobca ďalej namietal porušenie § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku a má za to, že správca dane nepostupoval pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, keďže v Protokole o daňovej kontrole uviedol subjekty, ktorým zaslal v súvislosti s výkonom daňovej kontroly výzvy na súčinnosť, odpovede od týchto dotknutých subjektov vyhodnotil tak, že z nich nevyplynuli skutočnosti ovplyvňujúce výsledok daňovej kontroly, avšak neuviedol, za akým účelom zaslal žiadosti o súčinnosť, čo bolo predmetom týchto žiadostí a ako boli vyhodnotené. Namietal, že Protokol musí podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a tieto nemohli byť uvádzané v Protokole len informatívne. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 21112011/04 s dátumom dodania 21.11.2011 za dodanie kompletnej kabíny Tatra 815 s dopravou do Málinca v celkovej výške základu dane 10.000,- Eur a daň v sadzbe 20 % v sume 2.000,- Eur od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy. Správca dane ako ďalšie dôkazy uviedol zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli správcovi dane poskytnuté PPZ. Tieto svedecké výpovede podľa žalobcu neboli vykonané v súlade s Daňovým poriadkom, a preto na ne nemožno prihliadať ako na zákonné dôkazy pri správe daní. Žalobca nemal právo zúčastniť sa týchto svedeckých výpovedí a klásť svedkovi otázky, a preto bol žalobca ukrátený na svojich právach. Žalobca poukázal na záver správcu dane, že v prípade dodávateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. nebolo preukázané uskutočnenie žiadneho skutočného zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a subjektom KEVOLA s.r.o., z čoho správca dane vyvodil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Vo vyrubovacom konaní žalobca predložil odberateľskú faktúru č. 006/01/2013, ktorou bol predmetný tovar predaný Z. E., synovi žalobcu. Vo vyrubovacom konaní bol vypočutý ako svedok Z. Z. - konateľ spoločnosti REK s.r.o. a DREVO DM s.r.o., ktoré spoločnosti boli obchodnými partnermi spoločnosti KEVOLA s.r.o., pričom svedok dňa 20.11.2014 uviedol, že bol v sídle spoločnosti KEVOLA s.r.o., skladové priestory sa nachádzali za Šahami v obci Túrovce pri futbalovom ihrisku na začiatku dediny na ľavej strane. Jednalo sa o halu a pozemok pri hale v areáli bývalého družstva, v skladoch sa v tom čase nachádzalo palivové drevo, guľatina, olej a cukor. Napriek doplnenému dokazovaniu správca dane neuznal odpočítanie dane z predmetnej faktúry. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžf/10/2012 týkajúci sa rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, v ktorom sa konštatuje, že v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamov ním vedených. Nie je však možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca uzavrel, že správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, nepostupoval v súlade s § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, vo vzťahu k výroku za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie je spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Z konštantnej judikatúry súdov v správnom súdnictve navyše vyplýva, že procesné rozhodnutia upravujúce vedenie konania síce nemožno napadnúť samostatnou správnou žalobou, avšak prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov je možné namietať v konaní o žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu. Žalobou napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné, pretože žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom, ktorý bol predmetom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 a rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, ktoré nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 18.09.2015 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení sa žalovaný vyjadril k jednotlivým žalobným dôvodom so záverom, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia žalovaný považuje za logické, jasné a zrozumiteľné, rozhodnutie nebolo vydané v rozpore s právnymi predpismi. Poukázal na to, že správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až november 2011, vo vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia žalovaného zo 14.05.2014, ako aj na základe zistení z daňovej kontroly a zistení vo vyrubovacom konaní vydal nové rozhodnutie dňa 03.02.2015, ktorým vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 2.000,- Eur. Podľa žalovaného z predloženého administratívneho spisu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré si zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle ustanovení Zákona o DPH. K námietkam týkajúcim sa prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola začatá za zdaňovacie obdobie január až november 2011 ako celok a podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku bola prerušená rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly z 23.08.2013, v ktorom bol uvedený dôvod prerušenia. Toto rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v súlade s § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, preto účinky prerušenia daňovej kontroly nastali dňa 02.09.2013. Z uvedeného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že dôvodom prerušenia bolo, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) zaslal cca jeden mesiac po začatí daňovej kontroly v snahe získať informácie z MVI čo najrýchlejšie, avšak pre výkon daňovej kontroly bolo potrebné, aby správca dane mohol pokračovať v nevyhnutných úkonoch, daňovú kontrolu neprerušil ihneď po odoslaní žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Pokiaľ správca dane až 02.09.2013 prerušil predmetnú daňovú kontrolu, táto skutočnosť podľa žalovaného nemôže vyvolať jej nezákonnosť. Daňový poriadok podľa § 61 ods. 1 písm. b/ umožňuje, nie prikazuje kontrolu prerušiť. V rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly je uvedené, že správca dane bude v kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, do doručenia odpovede na žiadosť o MVI. K námietkam žalobcu, že daňová kontrola mala byť ukončená 07.01.2014 uviedol, že na základe rozhodnutia žalovaného, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014 bolo vykonané vyrubovacie konanie, v ktorom správca dane vypočul svedkov, vykonal miestne zisťovanie, nahliadol do spisov z iných daňových kontrol, preveroval skutočnosti týkajúce sa prijatia tovarov a služieb žalobcom. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní riadil nálezom Ústavného súdu SR 24/2010 a z dôvodu prekročenia maximálnej dĺžky trvania kontroly v daňovom konaní nepoužil Protokol z daňovej kontroly. Keďže daňová kontrola bola začatá v súlade so zákonom, musela byť dokončená, aj keď nebola dodržaná lehota na jej vykonanie. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia Protokolu. Keďže Protokol z 13.01.2014 bol s nálezom, t.j. daňovou kontrolou sa zistil rozdiel v sume, správca dane zaslal žalobcovi Protokol spolu s výzvou z 13.01.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, ktorá bola žalobcovi osobne doručená 13.01.2014. Žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca písomné vyjadrenie nepodali. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia Protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 cit. zákona a končí dňom doručenia rozhodnutia žalobcovi. V danom prípade teda vyrubovacie konanie podľa žalovaného začalo zo zákona dňom nasledujúcim po dni doručenia Protokolu s výzvou, t.j. dňa 14.01.2014. Vyrubovacie konanie musí byť ukončené a to vydaním rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že predmetná daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote, Protokol z nej nebol podkladom pre vydanie nového rozhodnutia. Vo vyrubovacom konaní sa správca dane o tento Protokol nijako neopiera a v rozhodnutí sa naň neodvoláva. Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil existujúce dôkazy, vykonal všetky preverenia a výpovede svedkov, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti pre správne určenie dane. O výsledku vyrubovacieho konania bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený písomne 28.01.2015. Vo vyrubovacom konaní pri ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 vyzval správca dane splnomocneného zástupcu žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane a na predloženie dôkazov k preverovaným dodávateľským faktúram, na základe ktorých správca dane neuznal odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2011. Žalovaný žalobcom predložené dôkazy po ich vyhodnotení a v nadväznosti na vykonané dokazovanie správcu dane považuje za formálne vystavené, ktoré nespĺňajú základnú podmienku možnosti uplatnenia odpočítania dane. Správca dane preveroval uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov, čo podrobne uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný v písomnom vyjadrení podrobne uviedol dôvody, pre ktoré správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka C., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktorý 25.06.2013 uviedol, že faktúru č. 21112011/04 vystavil a podpísal. Potvrdil, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. v rozhodnom období obchodovala so žalobcom, pôvod tovaru nevedel uviesť. Nemal žiadne doklady, všetky mal odovzdať novému konateľovi p. B. M. z Rumunska (neexistujúca osoba). Tovar mal byť prepravený priamo k odberateľovi - žalobcovi, prepravu mala zabezpečovať spoločnosť KALIPO s.r.o. Konkrétne mená osôb a prepravných spoločností nevedel uviesť, ani mená vodičov, typ a EČV motorového vozidla, ani vlastníka vozidla. Tovar nebol prepravovaný do skladových priestorov spoločnosti KEVOLA. Svedok sa ďalej vyjadril k dodávke dreva, ktoré nebolo predmetom dodávky preverovanej v zdaňovacom období november 2011. Žalovaný poukázal na výpoveď žalobcu, ktorý dňa 08.09.2014 na základe výzvy na predloženie dôkazov vykonávaným vo vyrubovacom konaní predložil k dodávateľskej faktúre za november 2011 odberateľskú faktúru č. OF006/01/2013, ktorou bol tovar predaný Z. E., synovi žalobcu. Odberateľskú faktúru vystavenú pre syna správca dane nepovažoval za relevantný dôkaz. Vzhľadom na personálne prepojenie v osobe žalobcu a jeho syna a vzhľadom na to, že tieto subjekty si predávali tovar „samé sebe“, vznikla čisto umelá situácia za účelom odpočítania dane podľa Zákona o DPH v personálne prepojenej spoločnosti. Žalobcom predložené čestné prehlásenie N. C. z 21.03.2012 nie je hodnoverným dôkazom o dodávke fakturovaného tovaru, predložená meilová komunikácia sa netýkala zdaňovacieho obdobia november 2011. Správca dane preveroval, či bola naplnená ekonomická podstata podnikania a zmysluplnosť obchodných transakcií a či žalobcovi vzniklo právo na odpočet DPH z nákupu tovaru. Žalovaný v rámci vykonávanej kontroly prostredníctvom kontrolnej skupiny vykonávajúcej kontrolu DPH za r. 2011 u subjektu KEVOLA s.r.o. Šahy, zistil, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. v čase výkonu daňovej kontroly zmenila konateľa, novým konateľom sa stal p. B. M., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. Spoločnosť KEVOLA s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, poštu nepreberá, na výzvy nereaguje, žiadne požadované dôkazy k výkonu kontroly nepredložila. Miestne príslušným správcom dane bolo zistené, že výhradným dodávateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o. bola spoločnosť KALIPO s.r.o., pričom táto spoločnosť nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, z ktorého vyplýva, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. nevedela preukázať predaj tovaru žalobcovi a že sa jedná o fiktívny obchod. Žalovaný konštatoval, že ani vo vyrubovacom konaní neboli správcovi dane predložené žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný žalobcovi. Žalovaný uzavrel, že z preverovania v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní správca dane zistil, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom vedenia účtovníctva, čo potvrdilo skutočnosť, že samotná existencia faktúr, dodacích listov ešte nie je relevantným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu v zmysle Zákona o DPH, nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle predmetných faktúr. Žalobca v rámci dokazovania predložil faktúru, dodací list, čím dokazoval realizáciu obchodu, správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol dodaný práve dodávateľom KEVOLA s.r.o. Správca dane pri preverovaní skutočností týkajúcich sa dodávateľskej faktúry za november 2011 od dodávateľa KEVOLA s.r.o. postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, správca dane iba prejednáva dôkazy predložené žalobcom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu (§ 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku). Zistenia správcu dane týkajúce sa uvedených dodávateľov vedú k pochybnostiam o dodaní deklarovaného tovaru práve týmito dodávateľmi a tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Dôkazné bremeno znáša žalobca k všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazná povinnosť nie je pre žalobcu iba povinnosťou, ale aj právom, ktoré žalobca nevyužil, keďže nepredložil také dôkazy, ktorými by vierohodne a jednoznačne preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach. Tejto povinnosti sa nemôže žalobca zbaviť iba predložením faktúry, prípadne dokladom o jej úhrade a tvrdením, že k dodaniu tovaru, resp. služby došlo. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESD C-342/87, v zmysle ktorého zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sž-o-KS 262/2004, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Žalovaný poukázal aj na závery rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11, v zmysle ktorého tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry s prílohami, dodacie listy, prípadne ďalšie, neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnené oslobodenie od dane a odpočítanie dane, pretože nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať aj obsah skutočností uvedených v týchto listinách. Žalovaný uzavrel, že neboli dodržané podmienky pre uplatnenie odpočítania dane ustanovené v Zákone o DPH. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a zo získaných dôkazov bol prijatý správny právny záver, pričom rozhodnutie je náležite odôvodnené. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej veci - rozsudok č.k. 23S/179/2014 z 19.05.2015. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil potom, čo oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu 02.06.2016, keďže boli splnené podmienky podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. (žalobca i žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 18.09.2012 vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie január až november 2011. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené 21.09.2012. Dňa 24.10.2012 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo začatie daňovej kontroly. V zápisnici bol žalobca poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle § 45 Daňového poriadku. Z predmetnej zápisnice vyplýva zoznam listín a dokladov odovzdaných žalobcom správcovi dane, okrem iného došlé a odovzdané faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Správca dane požiadal 12.11.2012 o preverenie informácii týkajúcich sa žalobcu prostredníctvom MVI. Dňa 20.11.2012 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo vyjadrenie žalobcu k skutočnostiam, ktoré sa týkali výkonu daňovej kontroly, okrem iného okolností jeho podnikania. Žalobca uviedol, že obchodoval s drevom a potravinami, poskytoval služby - ťažbu dreva pre urbárske lesné spoločnosti, prenájom motorových vozidiel a budov - skladov. Dňa 20.02.2013 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď na MVI s tým, že u preverovaného subjektu prebieha kontrola. Z fotokópie faktúry č. 21112011/04 zo dňa 21.11.2011 vyplýva, že dodávateľ KEVOLA s.r.o. Šahy vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku kompletnej kabíny Tatra 815 v množstve 1ks, cena bez DPH 10.000,- Eur + 20 % DPH 2.000,- Eur, spolu fakturovaná suma 12.000,- Eur. Na faktúre je uvedené, že cena je s dopravou do Málinca. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy s uvedením mena N. C. a je podpísaná. Prevzatie faktúry potvrdil žalobca (pečiatka + podpis). Prílohou faktúry je fotokópia dodacieho listu z 21.11.2011, z ktorej vyplýva, že ako dodávateľ je uvedený KEVOLA s.r.o. Šahy, odberateľom je žalobca, pričom údaje uvedené na dodacom liste o druhu dodávky sú totožné ako na faktúre (kompletná kabína Tatra 815, cena s dopravou do Málinca spolu vo výške 12.000,- Eur). Dodací list je opatrený pečiatkou a podpisom dodávateľa a pečiatkou a podpisom odberateľa. Na dodacom liste nie je uvedené evidenčné číslo motorového vozidla, ktorý tovar opravil, ani meno vodiča. Dňa 26.03.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu - Píla Málinec, o čom správca dane spísal zápisnicu, z ktorej vyplýva, že v priestore prevádzky žalobcu sa nachádzali o.i. píly na spracovanie dreva, úpravárenské stroje, hydraulické ruky umiestnené na vozidlách, nakúpené drevo, guľatina, vláknina, kálané palivové drevo v paletách, pryzmy. Dňa 26.04.2013 bolo obdobne vykonané miestne zisťovanie u Urbárskej lesnej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Málinec, s.r.o., o čom bola vyhotovená zápisnica. Predmetom zisťovania bolo poverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v zdaňovacom období január až november 2011 a správca dane zistil, že žalobcovi boli dodané uvedeným dodávateľom vláknina a guľatina podľa špecifikácie vo faktúrach evidovaných u žalobcu. Podľa Zápisnice z 26.04.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie aj v Bučine DDD s.r.o. Zvolen, z ktorej o.i. vyplýva, že žalobca tomuto subjektu v kontrolovanom období r. 2011 dodával drevo. Ďalej bolo vykonané miestne zisťovanie u Urbárskej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Ozdín (zápisnica z 02.05.2013). Správca dane predvolal ako svedka N. C., pričom o termíne ústneho pojednávania písomne upovedomil žalobcu. V administratívnom spise sa nachádza Zápisnica o ústnom pojednávaní z 25.06.2013 o vypočutí svedka N. C., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktorý potvrdil, že faktúru č. 21112011/04 zo dňa 21.11.2011 vystavil a podpísal. Predmetná kabína Tatra 815 nebola majetkom spoločnosti KEVOLA s.r.o., dodávateľom tejto spoločnosti bola spoločnosť KALIPO s.r.o. Dodávateľskú faktúru svedok odovzdal novému konateľovi p. M.. Uviedol, že kabínu kúpil od spoločnosti KALIPO s.r.o. na základe objednávky p. Z. E.. Prepravu podľa svedka zabezpečovala spoločnosť KALIPO s.r.o. subdodávateľsky cez prepravné spoločnosti v deň uvedený na faktúre ako deň dodania tovaru. Konkrétne mená osôb a prepravných spoločností nevedel uviesť, nevedel ani mená vodičov. Kabínu neprepravoval žiadny kamión, ale menšie nákladné vozidlo. Evidenčné číslo motorového vozidla vlastníka vozidla nevedel uviesť. Dodávka kabíny mala byť realizovaná na základe telefonickej objednávky žalobcu, písomná objednávka k tejto faktúre nebola, cena bola stanovená dohodou. Kabína bola v dobrom technickom stave, nakoľko sa jednalo len o kabínu ako náhradný diel, neboli k tomu žiadne doklady. Svedok nevedel konkrétne uviesť, ako bola uvedená faktúra uhradená. Vo všeobecnosti úhrady faktúr boli realizované aj v hotovosti, aj bezhotovostne. Následne správca dane predvolal ako svedka K. Q., pričom o termíne ústneho pojednávania písomne upovedomil žalobcu. V administratívnom spise sa nachádza Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601403/3862651/2013/StrM z 20.08.2013 o vypočutí svedka K. Q., ktorý sa vyjadril ako konateľ spoločnosti REK s.r.o. k obchodovaniu so žalobcom v období január až november 2011 a január až október 2012 a Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9601403/3865001/2013/StrM zo dňa 20.08.2013 o vypočutí svedka K. Q., ktorý sa vyjadril ako konateľ spoločnosti PDR s. r. o. k obchodovaniu so žalobcom v období január až november 2011 a január až október 2012. Vyjadrenie sa netýka faktúry za mesiac november 2011. Následne správca dane rozhodnutím č. 9601403/5/3918304/2013/StrM zo dňa 23.08.2013 prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o MVI za účelom preverenia zdaniteľných plnení uskutočnených daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverenia majú vplyv na správne určenie dane. Daňová kontrola bola prerušená od 02.09.2013 do prijatia odpovede z MVI správcovi dane. Predmetné rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcovi doručené 30.08.2013. V administratívnom spise sa nachádza informácia Daňového úradu Nitra, pobočka Levice adresovaná správcovi dane 16.09.2013 o priebehu kontroly DPH za r. 2011 u spoločnosti KEVOLA s.r.o., z ktorej vyplýva, že daňový subjekt KEVOLA s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, nepreberá poštu, adresát je neznámy, na výzvy nereaguje, žiadne dôkazy nepredložil. Z existujúcich dokladov správca dane zistil, že výlučným dodávateľom pre spoločnosť KEVOLA s.r.o. bola spoločnosť KALIPO s.r.o. Spoločnosť KALIPO s.r.o. však nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočňovanie obchodov, a preto nemohli byť realizované ani dodávky na základe vystavených faktúr spoločnosťou KEVOLA s.r.o. Správcovi dane bola dňa 15.11.2013 doručená odpoveď na MVI vo vzťahu k maďarskému daňovému subjektu STORM SUN Kft. správca dane podaním z 20.11.2013, doručeným zástupcovi žalobcu 26.11.2013, oznámil, že dôvody pre prerušenie daňovej kontroly pominuli dňom 15.11.2013 a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly začatej 24.10.2012. Správca dane následne predvolal žalobcu podaním z 27.12.2013 na ústne pojednávanie vo veci oboznámenia žalobcu s výsledkom kontrolných zistení v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január až november 2011 na deň 13.01.2014. Z ústneho pojednávania bola dňa 13.01.2014 vyhotovená zápisnica, z ktorej vyplýva, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu november 2011 bol žalobca oboznámený so zisteniami správcu dane z daňovej kontroly spoločnosti KEVOLA s.r.o. a to vo vzťahu k preverovaniu zdaniteľného plnenia - faktúra č. 21112011/04 z 21.11.2011 vo vzťahu k dodávke od spoločnosti KEVOLA s.r.o. Žalobca do zápisnice uviedol, že s obsahom zápisnice nesúhlasí. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 9601403/5/105892/2014/StrM zo dňa 13.01.2014 (ďalej aj „Protokol“), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole osobne prevzal 13.01.2014 splnomocnený zástupca žalobcu P.. C. F.. Z Protokolu vyplýva, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu november 2011 správca dane zistil, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľného obchodu vyfakturovaného faktúrou č. 21112011/04 od dodávateľa KEVOLA s.r.o., z ktorej si v zdaňovacom období november 2011 žalobca odpočítal DPH spolu vo výške 2.000,- Eur. Správca dane poukázal na zistenia vyplývajúce zo zápisníc o výsluchu svedkov poskytnutých z PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra stred Banská Bystrica - výsluchy svedkov F. X., Z. E., N. C., Z. U.. Správca dane z dokazovania vyvodil, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy o reálnosti zdaniteľného obchodu so spoločnosťou KEVOLA s.r.o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaného zdaniteľného obchodu s uvedenou spoločnosťou v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Z úradného záznamu vyhotoveného správcom dane 05.02.2014 vyplýva, že žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly v stanovenej lehote (do 03.02.2014) nevyjadril. Správca dane vydal dňa 10.02.2014 rozhodnutie č. 9601403/5/522040/2014/StrM, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.000,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o DPH“). Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 1100301/1/225418/2014/5098 zo dňa 14.05.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane nedodržal zákonnú ročnú lehotu na výkon daňovej kontroly stanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Predmetná daňová kontrola bola začatá 24.10.2012, ukončená mala byť 07.01.2014, avšak bola ukončená až 13.01.2014, čím bola zákonná lehota na výkon daňovej kontroly prekročená, a to aj pri zohľadnení prerušenia daňovej kontroly v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013. Správca dane následne vykonal dňa 08.07.2014 ústne pojednávanie, z ktorého vyhotovil zápisnicu. Zo zápisnice vyplýva, že správca dane oznámil žalobcovi, že v dôsledku vydaného zrušovacieho rozhodnutia žalovaným sa začalo vyrubovacie konanie a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k označeným faktúram, konkrétne vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu november 2011 k faktúre za mesiac november 2011 a to v lehote 15 dní. Zástupca žalobcu do zápisnice vyjadril nesúhlas so začatím vyrubovacieho konania, pretože nie je dôvodné, keďže Protokol o daňovej kontrole nezákonným postupom správcu dane (prekročením ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly) nadobudol povahu nezákonne získaného prostriedku. Správca dane listom z 18.07.2014 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty vo vyrubovacom konaní, s čím žalovaný súhlasil listom doručeným správcovi dane 25.07.2014. Zo zápisnice z 08.09.2014 vyplýva, že zástupca žalobcu predložil správcovi dane dôkaz k spornej faktúre za mesiac november 2011 a to odberateľskú faktúru č. 006101/2013, ktorou bol tovar predaný synovi žalobcu. Navrhol vypočuť ako svedkov Adriána Árvaia a Z. Z.. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z 30.09.2014 vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu predložila správcovi dane Čestné prehlásenie podpísané N. C. ako bývalým konateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o. zo dňa 21.03.2012, v ktorom prehlásil, že vykonával obchodnú činnosť so žalobcom a tovar, ktorý kúpil od svojich dodávateľov následne Z. E. odpredal. Dopravu tovaru zabezpečovala spoločnosť KEVOLA s.r.o., ak nebolo uvedené inak na dodacích listoch. Zo zápisnice z výsluchu svedka B. I. zo 16.10.2014 vyplýva, že tento bol vodičom spoločnosti PDR s. r. o. a vykonával prepravu dreva - guľatiny, vlákniny a reziva na motorovom vozidle LC XXX BK. Ku faktúre za november 2011 nemá jeho výpoveď žiadnu výpovednú hodnotu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 20.11.2014 o výsluchu svedka Z. Z., ako konateľa spoločnosti PDR s. r. o. vyplýva, že okrem toho, že bol konateľom spoločnosti, bol aj vedúcim dopravy a zároveň aj pracoval ako vodič na motorovom vozidle IVECO ŠPZ LC XXX BK spolu s B. I.. Prepravovalo sa drevo, materiál z dreva, výrobky z dreva a to vnútroštátne, ako aj medzinárodne (Maďarsko). K faktúre za mesiac november sa nevyjadril. Súčasne bol aj konateľom spoločnosti DREVO DM s.r.o., ktorá v roku 2011 obchodovala so žalobcom. Obchodnými partnermi spoločnosti PDR s.r.o. a DREVO DM s.r.o. boli spoločnosti KEVOLA s.r.o., REK s.r.o., K. Q. - REK. Pri prepravách od spoločnosti KEVOLA s.r.o. zabezpečoval prepravu vlastným kamiónom alebo prepravu zabezpečovala spoločnosť KEVOLA. Za spoločnosť KEVOLA s.r.o. jednal s p. C., za spoločnosť REK s.r.o. so K. Q.. Záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy predložené svedkom sa týkajú prepravy motorovým vozidlom F. XXX C. zo dňa 19.04. a 29.04.2011, t.j. netýkajú sa prepravy vykonávanej v novembri 2011. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 22.12.2014 vyplýva, že predvolaný svedok N. C. sa na výsluch nedostavil. Správca dane podaním z 28.01.2015 doručeným zástupcovi žalobcu 14.02.2015 oboznámil žalobcu s výsledkom vyrubovacieho konania. Správca dane následne 03.02.2015 vydal rozhodnutie č. 9601403/5/264433/2015/StrM (prvostupňové rozhodnutie správcu dane), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 2.000,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že u žalobcu ako platiteľa DPH vykonal daňovú kontrolu okrem iného za zdaňovacie obdobie november 2011, vydal rozhodnutie z 10.02.2014, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH vo výške 2.000,- Eur, ktoré rozhodnutie žalovaný rozhodnutím zo 14.05.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie. Správca dane následne pokračoval v konaní vo veci vyrubenia DPH a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k dodávateľským faktúram, na základe ktorých mu správca dane neuznal odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2011. Žalobca navrhol vo vyrubovacom konaní vypočuť svedkov N.a C.a, B. I. a Z. Z.. Svedok N. C. sa na výsluch nedostavil, preto žalobca navrhol jeho opakované predvolanie. Správca dane tejto žiadosti nevyhovel a poukázal na to, že správca dane už N. C., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. (deklarovaného dodávateľa tovaru vyfakturovaného faktúrou č. 21112011/04 z 21.11.2011) vypočul dňa 25.06.2013 Poukázal na obsah výpovede tohto svedka a na skutočnosť, že pri výsluchu bol žalobca prítomný, pričom nevyužil svoje právo svedkovi položiť otázky. Žalobca vo vyrubovacom konaní na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov k dodávateľskej faktúre za november 2011 predložil odberateľskú faktúru č. OF 006/01/2013, ktorou bol tovar dodaný a označený v predmetnej dodávateľskej faktúre č. 21112011/04 predaný Z. E., synovi žalobcu. Uvedenú odberateľskú faktúru správca dane nepovažoval za relevantný dôkaz, keďže správca dane zistil prepojenie v blízkej osobe kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu a jeho syna Z. E.. Z uvedeného vyvodil, že existencia prepojených podnikateľských subjektov umožňuje vznik čisto umelej situácie za účelom získania daňovej výhody odpočítania dane. Správca dane vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy za nepostačujúce, pričom tieto nijako nepreukazujú, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný pre žalobcu deklarovaným dodávateľom. Správca dane hodnotil okrem žalobcom predložených dokladov aj Čestné prehlásenie N. C. zo dňa 21.03.2012 a meilovú komunikáciu so spoločnosťou KEVOLA s.r.o., ktorá sa však netýka zdaňovacieho obdobia november 2011. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistenia získané prostredníctvom kontrolnej skupiny vykonávajúcej kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2011 u spoločnosti KEVOLA s.r.o. (deklarovaný dodávateľ žalobcu). Zo zistení vyplýva, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. v čase výkonu daňovej kontroly zmenila konateľa, novým konateľom sa stal p. B. M., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou, spoločnosť KEVOLA s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, nepreberá poštu, nereaguje na výzvy a k výkonu kontroly nepredložila žiadne doklady. Správca dane ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na obsah informácií a dokumentov poskytnutých z PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra stred Banská Bystrica, konkrétne na výsluchy svedkov vykonané policajnými orgánmi, pričom správca dane v podrobnostiach poukázal na obsah zápisnice o výsluchu svedka F. X. a Z. E. - bývalých konateľov spoločnosti KALIPO s.r.o., N. C. - bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. a Z. U. - účtovníčky spoločnosti KEVOLA s.r.o. Vzhľadom na okolnosti vykonávania podnikateľskej činnosti spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. vyplývajúce z vyššie uvedených výpovedí svedkov, správca dane konštatoval, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom vedenia účtovníctva v zmysle zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, čo potvrdilo skutočnosť, že samotná existencia faktúr ešte nie relevantným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu v zmysle § 8 Zákona o DPH, nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle faktúry č. 21112011/04 z 21.11.2011 od daňového subjektu KEVOLA s.r.o. Správca dane konštatoval, že žalobca predložil k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie november 2011 faktúru za nadobudnutie tovaru, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, avšak správca dane zistil, že v prípade dodávateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. nebolo preukázané uskutočnenie žiadneho skutočného zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a dodávateľom KEVOLA s.r.o., z čoho vyplynulo, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou KEVOLA s.r.o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaného zdaniteľného obchodu so spoločnosťou KEVOLA s.r.o. predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 21112011/04 uskutočnil, že platiteľ tovar reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť správca dane žalobcovi nepriznal nárokovanú daň uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2011, keďže nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, na základe čoho mu správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane v sume 2.000,- Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.05.2015 tak, že rozhodnutie správcu dane z 03.02.2015 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až november 2011, na vydané prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo žalovaným zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že správca dane na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu pokračoval vo vyrubovacom konaní, v ktorom správca dane vykonal dokazovanie, vypočul svedkov, o výsledku vyrubovacieho konania správca dane oboznámil žalobcu písomne a na základe zistení v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní vydal správca dane nové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca si v predmetnom období odpočítal daň z dodávateľskej faktúry č. 21112011/04 z 21.11.2011 od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočtu dane a dokazovanie vykonané správcom dane počas daňovej kontroly. Správca dane zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami preveroval u dodávateľov, pričom ako svedkov vypočul Z. Z., B. I. a N. C.. Poukázal na obsah ich výpovedí. Ďalej poukázal na zistenia získané prostredníctvom dožiadaných správcov dane, ako aj zo spisov daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. Pri výkone daňovej kontroly správca dane využil informácie a zistenia PPZ Banská Bystrica týkajúce sa spoločností KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o., a to z výsluchu svedkov N. C., F. X., Z. E., a Z. U.. Uvedené výsluchy boli vykonané policajnými orgánmi. Žalovaný následne poukázal na priebeh vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a prvostupňové rozhodnutie správcu dane považoval za zákonné. Vo vzťahu k námietke žalobcu o prekročení zákonnej lehoty na výkon predmetnej daňovej kontroly v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala 24.10.2012, mala byť ukončená 07.01.2014, avšak správca dane ju ukončil až 13.01.2014 doručením Protokolu z daňovej kontroly žalobcovi, a teda aj pri zohľadnení jej prerušenia (od 02.09.2013 do 15.11.2013) nebola pri daňovej kontrole dodržaná zákonná ročná lehota, s čím sa už vysporiadal žalovaný aj v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 14.05.2014, v dôsledku čoho už zrušil rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že správca dane v súlade s § 61 ods. 1 Daňového poriadku vydal rozhodnutie z 23.08.2013 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o MVI a to od 02.09.2013 do 15.11.2013, kedy pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, čo písomne oznámil žalobcovi. Poukázal na to, že správca dane zaslal žiadosť o MVI cca 1 mesiac po začatí daňovej kontroly, avšak z dôvodu potreby vykonávania nevyhnutných úkonov potrebných pre výkon daňovej kontroly táto nebola prerušená a prerušená bola až z dôvodu, že odpoveď na MVI neprichádzala. Hneď po doručení odpovede z MVI 15.11.2013 správca dane v prerušenej daňovej kontrole pokračoval. Žalovaný uzavrel, že daňová kontrola nebola prerušená účelovo. K námietke žalobcu, že správca dane začal vyrubovacie konanie neoprávnene v rozpore s § 68 ods. 1 Daňového poriadku, pretože Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou bol žalobcovi doručený po uplynutí zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, a teda nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, pričom túto vadu nie je možné odstrániť vo vyrubovacom konaní, žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola zákonne začatá, a preto nemožno tvrdiť, že nebola začatá a vykonaná a správca dane ju musel ukončiť vyhotovením a doručením Protokolu, a to aj napriek tomu, že nebola dodržaná lehota na jej vykonanie. Poukázal na § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, podľa ktorého je daňová kontrola ukončená dňom doručenia Protokolu. Následne podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku nasledujúci deň po doručení Protokolu s výzvou začalo vyrubovacie konanie, ktoré musí byť podľa žalovaného ukončené a to vydaním rozhodnutia. Protokol z daňovej kontroly, keďže nebola ukončená v zákonnej lehote, nebol podkladom pre vydanie nového rozhodnutia správcu dane, správca dane sa ani na Protokol neodvoláva. Správca dane podľa žalovaného vo vyrubovacom konaní doplnil existujúce dôkazy, vykonal všetky potrebné dôkazy a o výsledku vyrubovacieho konania oboznámil žalobcu. Podkladom pre nové rozhodnutie boli podľa žalovaného zákonne získané dôkazy v daňovej kontrole a dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Vyslovil názor, že všetky dôkazy uvedené v Protokole boli získané v zákonnej jednoročnej lehote, a preto ich správca dane mohol použiť ako dôkazy vo vyrubovacom konaní a nemožno ich považovať za nezákonné. Žalovaný sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj s ďalšími odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný uzavrel, že na základe preverovaní pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že tovar deklarovaný preverovanou dodávateľskou faktúrou, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, bol reálne dodaný dodávateľom KEVOLA s.r.o. pre žalobcu, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa a žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovanej dodávateľskej faktúry. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru uvedeným dodávateľom. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a v rámci dokazovania postupoval v zmysle Daňového poriadku a zistený skutkový stav posudzoval v zmysle Zákona o DPH. Poukázal na podmienky stanovené v Zákone o DPH na vznik práva na odpočítanie dane, ako aj na postup podľa § 24 Daňového poriadku, pričom správca dane bol oprávnený použiť všetky dôkazy získané v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. aj zápisnice o výsluchu svedkov získané PPZ. Dôkazné bremeno znáša žalobca a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia ESD C-342/87, C-454/98 a C-73/06 a na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že preverovaním deklarovaného zdaniteľného obchodu u deklarovaného dodávateľa KEVOLA s.r.o. správca dane spochybnil reálne dodanie preverovaného tovaru deklarovaným dodávateľom pre žalobcu. Žalobca teda vierohodným spôsobom nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH, a preto postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane bol v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení zák. č. 406/2011 Z.z. úč. do 30.11.2011 (ďalej len „Zákon o DPH“) dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 71 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. (2) Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. Podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 46 ods. 1, 8, 9, 10 Daňového poriadku (1) daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5, 6 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom. Podľa § 68 ods. 1, 6 Daňového poriadku (1) ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly (na DPH za zdaňovacie obdobie január až november 2011) postupoval v rozpore so zákonom (Daňovým poriadkom) a porušil základnú zásadu daňového konania - zásadu zákonnosti. Predovšetkým namietal prekročenie zákonom stanovenej lehoty na výkon daňovej kontroly, pričom žalobca neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, v dôsledku čoho protokol z daňovej kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, a preto bolo celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole, je rovnako nezákonné. Ďalej namietal, že zákon bol porušený aj v súvislosti s prerušením daňovej kontroly. Namietal zároveň, že správca dane začal vyrubovacie konanie v rozpore s ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku a pokiaľ je zákonom ustanovené ukončenie daňovej kontroly dňom doručenia protokolu, pričom v preskúmavanom prípade sa jedná o protokol, ktorý má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, nemožno považovať za zákonný výklad žalovaného, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo a mohlo začať vyrubovacie konanie dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou. Pokiaľ žalobca namietal, že daňová kontrola bola nezákonná, nakoľko nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly, súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú. Daňová kontrola začala dňa 24.10.2012, t.j. v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontrole (a súčasne v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly) v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku. V zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Zákonnosť trvania daňovej kontroly v predmetnom daňovom konaní bola posúdená žalovaným už v rozhodnutí č. 1100301/1/225408/2014/5098 zo dňa 14.05.2014, ktorým žalovaný prvé vydané rozhodnutie správcu dane zo dňa 10.02.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, pričom v predmetnom rozhodnutí žalovaný sám konštatoval nezákonnosť daňovej kontroly, keď uviedol, že „...námietka týkajúca sa nedodržania zákonnej ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly uvedená v ust. § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z.z. je oprávnená. Správca dane začal predmetnú daňovú kontrolu dňa 24.10.2012, mal ju ukončiť dňa 07.01.2014 a ukončil ju až dňa 13.01.2014, čím prekročil zákonnú ročnú lehotu na výkon predmetnej daňovej kontroly, a to aj pri zohľadnení prerušenia predmetnej daňovej kontroly, ktorá bola odo dňa 02.09.2013 do 15.11.2013“. Z uvedeného vyplýva, že sám žalovaný konštatoval, že správca dane nerešpektoval zákonom stanovenú maximálnu dĺžku konania daňovej kontroly, čím správca dane porušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje (zhodne so žalobcom) na Nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, v ktorom konštatoval: „ak teda daňový úrad v sťažovateľom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ust. § 30a ods. 7 Zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta Zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné“. V preskúmavanom prípade daňová kontrola začala v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku dňa 24.10.2012, rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 vydaným s poukazom na § 61 Daňového poriadku bola prerušená v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013, pričom v zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa v zmysle § 46 ods. 10 veta druhá Daňového poriadku primerane použije aj na prerušenie daňovej kontroly, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, a teda aj pri zohľadnení prerušenia konania, mala byť daňová kontrola v preskúmavanom prípade ukončená 07.01.2014. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Protokol z daňovej kontroly bol zástupcovi žalobcu osobne doručený 13.01.2014. Týmto dňom (dňom doručenia protokolu podľa ods. 8 [§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku]) bola daňová kontrola ukončená. Z uvedeného nesporne vyplýva, že daňová kontrola bola ukončená 13.01.2014 (pričom trvala 371 dní), t.j. bola ukončená po uplynutí 1 ročnej zákonnej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej doby trvania výkonu daňovej kontroly, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca neposkytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť, daňová kontrola je nezákonná, protokol z tejto daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a pokiaľ rozhodnutie, ktoré je zavŕšením daňového konania vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly (a zachytených v protokole o tejto kontrole), je potrebné považovať ho za nezákonné. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k námietke žalobcu o nezákonnom prerušení daňovej kontroly uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január až november 2011 preveroval skutočnosti rozhodné pre zistenie správnej výšky dane a z tohto dôvodu požiadal o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) prostredníctvom príslušných orgánov Maďarskej republiky dňa 27.11.2012, avšak vzhľadom na to, že dožiadaný orgán správcovi dane požadované informácie v požadovanom rozsahu neposkytol v primeranej lehote, rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 správca dane prerušil daňovú kontrolu s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia (preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia v Maďarsku postupom medzinárodnej výmeny informácií). Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 30.08.2013. Účinky prerušenia konania nastali dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, t.j. dňom 02.09.2013. Dôvodom prerušenia konania bola teda potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - medzinárodná výmena informácií - dožiadanie do Maďarska (za účelom preverenia obchodných transakcií medzi žalobcom a maďarským odberateľom STORM SUN Kft., t.j. informácií týkajúcich sa daňovou kontrolou preverovaných zdaňovacích období). Z administratívneho spisu vyplýva, že odpoveď na MVI bola správcovi dane doručená 15.11.2013. Uvedeným dňom teda pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola u žalobcu na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 23.08.2013 prerušená, a preto správca dane dňom 15.11.2013 pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Túto skutočnosť správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi listom zo dňa 20.11.2013, ktorý bol štatutárnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 26.11.2013. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013 v súlade s ust. § 61 Daňového poriadku. Bez ohľadu na vyššie uvedenú skutočnosť (že daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom a to v období od 02.09.2013 do 15.11.2013, t.j. 73 dní), teda výkon daňovej kontroly prekročil zákonom stanovenú maximálnu ročnú lehotu trvania, resp. výkonu daňovej kontroly, a preto je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Správny orgán zaťažil daňové konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie správcu dane s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil. Na tomto závere nič nemení ani argumentácia žalobcu, že žalovaný (ani správca dane) sa v rozhodnutiach vydaných po zrušujúcom rozhodnutí neodvolávajú na Protokol o zisteniach z daňovej kontroly z 13.01.2014. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, i z prvostupňového rozhodnutia správcu dane totiž nesporne vyplýva, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach vychádzali zo zistení a dôkazov získaných počas nezákonnej daňovej kontroly a dôkazy získané počas tejto daňovej kontroly tvoria jeden z podkladov napadnutého rozhodnutia správcu dane i žalovaného, v dôsledku čoho bolo potrebné považovať napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Rovnako nemá vplyv na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) ani skutočnosť, že použité dôkazy z daňovej kontroly boli vykonané v lehote 1 roka od začatia daňovej kontroly. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného i správcu dane, vrátane postupu správnych orgánov aj z dôvodu, že správca dane začal vyrubovacie konanie neoprávnene a v rozpore s § 68 ods. 1 Daňového poriadku, s odôvodnením, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote a ak sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ daňová kontrola považuje za ukončenú dňom doručenia Protokolu, pričom tento má v preskúmavanom prípade povahu nezákonne získané dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, je nesprávny výklad žalovaného, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo doručením Protokolu a následne na ďalší deň začalo vyrubovacie konanie. Súd uvedenú námietku žalobcu považoval za dôvodnú. Z postupu správcu dane i žalovaného v konaní vyplýva, že vychádzali z názoru, že napriek nezákonnosti daňovej kontroly je možné pokračovať vo vyrubovacom konaní, v tomto vykonať dokazovanie, resp. použiť dôkazy z (nezákonne) vykonanej daňovej kontroly a vydať rozhodnutie. Takýto právny názor žalovaného je nesprávny. Daňový poriadok v § 46 ods. 9 písm. a/ ustanovuje, že daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, pričom podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. V preskúmavanom prípade však ročná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly stanovená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku nebola dodržaná, v dôsledku čoho Protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nie je možné použiť v daňovom konaní, a preto predmetný Protokol nemôže byť právnom skutočnosťou, ktorá by zakladala nejaké právne účinky, v tomto prípade účinok ukončenia daňovej kontroly a následne v deň nasledujúci po dni doručenia takéhoto Protokolu s výzvou začatie vyrubovacieho konania. Predpokladom začatia vyrubovacieho konania je totiž splnenie zákonom stanovených podmienok, t. j. daňová kontrola musí prebehnúť zákonne a musí byť ukončená v lehote ustanovenej zákonom (inak je nezákonná). Aj za predpokladu, že by k ukončeniu daňovej kontroly spôsobom stanoveným v § 46 ods. 10 Daňového poriadku (aj keď po uplynutí zákonnej lehoty) došlo, neznamená to, že by bola ukončená zákonným spôsobom. Pokiaľ však v danom prípade súd (a aj samotný žalovaný) konštatoval, že daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, resp. nebola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote odo dňa jej začatia, nemohol nastať moment, kedy by bolo mohlo začať vyrubovacie konanie a z uvedeného dôvodu následné úkony správcu dane, vrátane ním vydaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, nie sú v súlade so zákonom. Dôkazy získané počas takejto daňovej kontroly vykonanej v rozpore so zákonom (pokiaľ ide o dĺžku jej trvania) nadobudli povahu nezákonných dôkazných prostriedkov a pokiaľ boli podkladom pre vydanie rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného, tieto rozhodnutia sú rovnako nezákonné. Pokiaľ žalovaný (aj správca dane) považoval doručenie Protokolu z nezákonne vykonanej daňovej kontroly za takú skutočnosť, ktorej účinkom je ukončenie daňovej kontroly a v dôsledku ktorej v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku začína, resp. začalo vyrubovacie konanie, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ teda žalovaný (i správca dane) mal za to, že v rámci daňového konania bolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní a na základe dôkazov zabezpečených v priebehu nezákonne vykonanej daňovej kontroly a nezákonného vyrubovacieho konania, ktoré nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov a ktoré tvorili poklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) bolo možné vo veci rozhodnúť, vec nesprávne právne posúdil a zároveň zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia správcu dane). Súd z uvedeného dôvodu považoval predmetnú námietku žalobcu za dôvodnú, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného i správcu dane zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. Keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane bolo potrebné z vyššie uvedených dôvodov zrušiť, pretože už samotné námietky týkajúce sa nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, vrátane použitia dôkazov a zistení získaných, resp. vykonaných počas nezákonnej daňovej kontroly, ako aj nezákonnosti vyrubovacieho konania, boli spôsobilé napadnúť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, súd ďalšie v žalobe uplatnené námietky (námietka, že sa žalobca nemohol vo vyrubovacom konaní vyjadriť k / svojim/ pripomienkam uvedeným v odvolaní, že nebol predvolaný na prerokovanie jeho pripomienok, že Protokol z daňovej kontroly nemá zákonom stanovené záležitosti, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie DPH a rozhodnutie je nepreskúmateľné) vyhodnotil ako bez právneho významu (námietka nezákonnosti daňovej kontroly a vyrubovacieho konania subsumuje ostatné dielčie námietky žalobcu), a preto sa nimi v odôvodnení podrobnejšie nezaoberal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatnú v tejto veci súd považuje skutočnosť, že v dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej doby trvania výkonu daňovej kontroly (pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca neposkytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť) daňová kontrola je nezákonná, protokol z tejto daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a pokiaľ rozhodnutie, ktoré je zavŕšením daňového konania, vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly (a zachytených v protokole o tejto kontrole), je potrebné ho považovať za nezákonné. Rovnako za podstatnú považuje súd skutočnosť, že pokiaľ žalovaný (i správca dane) mal za to, že v rámci daňového konania bolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní a na základe dôkazov zabezpečených v priebehu nezákonne vykonanej daňovej kontroly a nezákonného vyrubovacieho konania (protokol, ktorý je výsledkom, resp. zavŕšením nezákonne vykonávanej daňovej kontroly nemôže byť právnou skutočnosťou, ktorá by zakladala nejaké právne účinky, v tomto prípade účinok ukončenia daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku a následne začatie vyrubovacieho konania), ktoré dôkazy nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, bolo možné vo veci rozhodnúť, vec nesprávne právne posúdil a zároveň zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, a preto mu súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania vo výške 70,- Eur. Keďže žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený na základe plnej moci zo dňa 12.08.2015 advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Zvolen, trovy konania nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za žalobný návrh vo výške 70,- Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.