Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/166/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201149 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201149.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: T. V., nar. XX. H. XXXX, bytom P. XXXX/X, X., zast. AK Ivan Syrový, s.r.o. so sídlom AK Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Brezno, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Nám. gen. M.R. Štefánika 40, 977 01 Brezno, za účasti: 1/ Obec Čierny Balog, Závodie 2/2, 976 52 Čierny Balog, 2/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Banská Bystrica, Partizánska cesta 69, 974 98 Banská Bystrica, 3/ Lesy SR, š.p., Nám. SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, 4/ Q. I., P. Y. XXX/XX, XXX XX K. X., 5/ Y. W., J. D. T. XXXX/XX, XXX XX K. X., 6/ N. W., J. D. T. XXXX/XX, XXX XX K. X., 7/ T. V., L. Y. XXX/ XXX, K. X., 8/ W. W., L. Y. XXX/XXX, K. X., 9/ Projtekt tím, s.r.o., Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-BR-OCDPK-2015/004565-004 zo dňa 05. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. OU-BR-OCDPK-2015/004565-004 zo dňa 05. augusta 2015 a rozhodnutie Obce Čierny Balog č. 1216/2014, ev. č. rozhodnutia: 08/2015, Ing. Kr zo dňa 18. marca 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 919,14 Eur, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 849,14 Eur a iných trovách konania vo výške 70 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Obec Čierny Balog (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) a podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „Cestný zákon“) po preskúmaní žiadosti stavebníka s dotknutými orgánmi a so známymi účastníkmi konania a po preskúmaní podľa § 62 a § 63 Stavebného zákona svojím rozhodnutím č. 1216/2014 ev. č. rozhodnutia: 08/2015, Ing. Kr zo dňa 18. marca 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že stavbu „Most pri kostole Čierny Balog - Dobroč“ na pozemkoch parcelné číslo XXXX, XXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k.ú. K. X. podľa § 66 stavebného zákona a § 10 Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“) a § 16 Cestného zákona povolil. Prvostupňový správny orgán zároveň vo svojom rozhodnutí určil podmienky pre uskutočnenie stavby nasledovne: 1. Popis stavby jednotlivých stavebných objektov, SO-101: komunikácia a spevnené plochy, SO-102: rekonštrukcia mosta, SO-103: úprava koryta toku a oporné múry. Pre uskutočnenie stavby tiež určil ďalšie podmienky: 2. Stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej špeciálnym stavebným úradom v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou rozhodnutia, prípadné zmeny nesmú byť vykonané bez predchádzajúceho povolenia špeciálneho stavebného úradu. 3. Pri uskutočnení stavby je potrebné dodržiavať predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce a technických zariadení, dbať na ochranu zdravia osôb na stavenisku. 4. Pri stavbe budú dodržané všeobecné technické požiadavky na výstavbu upravené stavebným zákonom, vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z.z. a príslušné technické normy. 5. Stavba bude ukončená do 18.03.2017. 6. Stavba bude uskutočňovaná prostredníctvom zhotoviteľa. Meno a sídlo oprávnenej firmy - zhotoviteľa, nahlásiť 15 dní po výberovom konaní na stavebný úrad. 7. Projektovú dokumentáciu stavby vyhotovil: U. C., Projekt tím, s.r.o., Banská Bystrica, Na troskách 3. 8. Na príslušný špeciálny stavebný úrad oznámi dátum začatia stavby. 9. Za priestorové vytýčenie stavby v teréne zodpovedá stavbyvedúci a stavebník. 10. Stavebník nahradí vzniknuté škody spôsobené tretím osobám podľa osobitných predpisov z titulu svojej zodpovednosti, prípadne zabezpečí uvedenie veci do pôvodného stavu. 11. Stavenisko označí v zmysle § 43i ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, 12. V prípade uzávierky, obchádzky, odklonu postupovať v zmysle § 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a vyhlášky federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. 13. Dodržať podmienky dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, a to Slovak Telekom, a.s. Bratislava, Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy, Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát, Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy, súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o vodách, Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy odpadového hospodárstva, Stredoslovenská energetika, distribúcia a.s. Žilina, Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Banská Bystrica, Lesy SR, š.p., OZ Čierny Balog. 14. Pred uvedením stavby do užívania požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Obec Čierny Balog ako špeciálny stavebný úrad posúdil námietky žalobkyne, ktorá v rámci konania tvrdila, že pri vypracovaní projektovej dokumentácie a jej pripomienkovaní zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. mal byť porušený § 47 ods. 1, § 45 ods. 1 a § 48 ods. 4 písm. d), e) a m) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch (ďalej len „zákon č.364/2004 Z.z.“) a k porušeniu § 47 ods. 3 písm. c) došlo aj zo strany obce, čím je ohrozená plynulosť odtoku vôd, zdravie a majetok, ktoré ohrozenie je obzvlášť veľké pri prekročení storočnej vody. Žalobkyňa žiadala o prepracovanie projektovej dokumentácie tak, aby bol odstránený umelý násyp na ľavej strane mosta a vodný tok bol nasmerovaný do svojho pôvodného koryta, t.j. priameho smeru a o predloženie dokladov k rozhodnutiu s možnosťou vyjadrenia. Námietky špeciálny stavebný úrad zamietol. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán zaevidoval dňa 07. januára žiadosť stavebníka Obce Čierny Balog o vydanie stavebného povolenia stavby „Most pri kostole Čierny Balog - Dobroč“ na pozemkoch parcelné č. XXXX, XXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k.ú. K. X.. Špeciálny stavebný úrad dňa 19. januára 2015 oznámil všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom jednotlivo, ostatným účastníkom konania verejnou vyhláškou, začatie stavebného konania a súčasne nariadil na prejednanie žiadosti ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním dňa 04. februára 2015. Pri miestnej ohliadke bolo zistené, že stavebné práce na stavbe nie sú zahájené, most je v havarijnom stave s nevyhovujúcimi parametrami, priľahlé brehy sú neupravené a stavebnou úpravou dôjde k vylepšeniu odtokových pomerov v mieste mosta. Pri ústnom pojednávaní uplatnila svoje námietky T. V., bytom X.. Špeciálny stavebný úrad konštatoval, že v priebehu stavebného konania preskúmal najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanovených zákonom a osobitnými predpismi, či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník mal povinnosť oznámiť zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do 15 dní po skončení výberového konania. Stavebný úrad zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, posúdil ich vzájomný súlad, vyjadrenia účastníkov konania a ich námietky. Posúdil tiež to, či sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi, alebo neprimerane obmedziť, či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov. Na základe posúdenia, po vyhodnotení uplatnených stanovísk dotknutých orgánov, ako aj posúdení a vyhodnotení uplatnených námietok stavebný úrad konštatoval, že realizáciou stavby nedôjde k ohrozeniu životného prostredia a tiež nedôjde k ohrozeniu záujmu spoločnosti, ani k neprimeranému obmedzeniu, či ohrozeniu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Stavebný úrad v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu predmetnej stavby. Podľa prvostupňového rozhodnutia stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so začatou stavbou nezačne do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť. Stavba nesmie byť začatá pokiaľ stavebné povolenie nenadobudne právoplatnosť. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré Okresný úrad Brezno, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. OU-BR-OCDPK-2015/004565-004 zo dňa 05. augusta 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie - stavebné povolenie vydané Špeciálnym stavebným úradom Obce Čierny Balog spolu so súvisiacim spisovým materiálom. Porovnal výrokovú a dôvodovú časť napadnutého rozhodnutia s právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú k prejednávanej veci s dôvodmi uvedenými v odvolaní. Preskúmal zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne vo vzťahu k nepríslušnosti stavebného úradu a aplikácii ustanovenia § 119 ods. 3 Stavebného zákona bol žalovaný toho názoru, že ustanovenia § 118 a § 119 Stavebného zákona sa vzťahujú iba na činnosť stavebných úradov (všeobecných) uvedených v § 117 Stavebného zákona a nevzťahujú sa na činnosť stavebného úradu. Stavbu pozemnej komunikácie pritom vždy povoľuje príslušný stavebný úrad (§ 3a Cestného zákona) v rámci preneseného výkonu štátnej správy, čo znamená, že miestnu a účelovú komunikáciu povoľuje obec aj v tom prípade, ak je navrhovateľom a stavebníkom. Podľa názoru žalovaného obec je, resp. bola „príslušným“ správnym orgánom na vydanie rozhodnutia - stavebného povolenia na miestne a účelové komunikácie aj v tom prípade, ak bola sama navrhovateľom aj stavebníkom. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní namietala nedôsledné rešpektovanie ustanovení najmä zákona č.364/2004 Z.z. a nedostatočné obhájenie tvrdenia, že ponechanie toku v novom koryte je vhodnejšie z pohľadu odtoku vôd a ochrany pred povodňami, ako vrátenie toku do jeho pôvodného prirodzeného koryta, žalovaný zdôraznil, že sa stotožnil so stanoviskom orgánu štátnej vodnej správy, ako aj stanoviskom správcu vodného toku, ktoré sú založené na odbornom posúdení stavby z hľadiska úprav koryta toku, prietokových pomerov po rekonštrukcii mosta, ako aj kapacity koryta toku. Vo fáze projektovej prípravy samotného stavebného konania sa venovala dostatočná pozornosť plneniu ustanovení zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, argumenty odvolateľky opierajúce sa o ustanovenia zákona o vodách boli v rámci zákonných noriem dostatočne akceptované v projektovej dokumentácii a preskúmané a zdôvodnené správcom vodného toku ako účastníkom konania, ako aj dotknutým správnym orgánom. S poukazom na ustanovenie § 3a ods. 4 Cestného zákona, § 120 ods. 1 Stavebného zákona a § 8 ods. 2 Vyhlášky č. 35/1984 Zb. žalovaný konštatoval, že most ako súčasť komunikácie je cestnou stavbou, pri výstavbe ktorej bolo potrebné pridŕžať sa príslušných ustanovení Stavebného zákona, ako aj Cestného zákona. Most cez akýkoľvek vodný tok nie je vodnou stavbou. Správca vodného toku vystupuje v stavebnom konaní ako účastník konania, orgán štátnej vodnej správy - Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie je len dotknutým správnym orgánom, ktorý vydáva súhlas k uskutočneniu prác na moste len záväzným stanoviskom, nie rozhodnutím. Na základe uvedených skutočností, zistení a právnych úvah žalovaný odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorou žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Uplatnila nárok na náhradu trov konania. V žalobe namietla, že už v odvolaní proti stavebnému povoleniu poukázala na to, že v konaní konal a rozhodol nepríslušný stavebný úrad v zmysle § 119 ods. 3 Stavebného zákona, ktorého zmyslom je, aby nemohla ako nezávislý správny orgán rozhodovať tá obec, ktorá je súčasne navrhovateľom stavby, aj keď inak by bola príslušná na rozhodnutie. Považovala názor žalovaného o tom, že § 118 a § 119 Stavebného zákona sa vzťahujú iba na tzv. „všeobecné“ stavebné úrady, za nesprávny, ide iba o svojvôľu žalovaného pri výklade právneho predpisu. Mala za to, že podľa § 119 ods. 3 Stavebného zákona mal okresný úrad v sídle kraja určiť, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Zároveň žalobkyňa namietala, že o odvolaní proti stavebnému povoleniu rozhodoval žalovaný ako nepríslušný správny orgán, o odvolaní mal rozhodnúť správny orgán príslušný podľa zákona č.364/2004 Z.z., nakoľko ide o vodnú stavbu. Zdôraznila, že povoľovaná stavba pozostáva z troch podstatných stavebných objektov, a to SO-101 „komunikácia a spevnené plochy“, SO-102 „rekonštrukcia mosta“, SO-103 „úprava koryta toku a oporné múry“. Konajúce orgány nevzali do úvahy tretí stavebný objekt SO-103, pričom skutočnosť, že sa jedná o podstatný stavebný objekt dokazuje aj podmienka k udeleniu súhlasu so stavbou správcom vodného toku v predbežnom vyjadrení k projektovej dokumentácii. Ďalšou žalobnou námietkou žalobkyne bolo tvrdenie, že konajúce správne orgány opomenuli povinnosť správcu vodného toku podľa § 45 ods. 1 zákona č.364/2004 Z.z., a to povinnosť vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte za splnenia zákonných podmienok podľa § 45 ods. 1 zákona č.364/2004 Z.z.. Nesplnenie tejto povinnosti žalobkyňa vytkla už v odvolaní proti stavebnému povoleniu. Žalovaný sa v tejto súvislosti obmedzuje iba na konštatovania Okresného úradu Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy, a teda skutočnosť, že správca vodného toku nepožiadal orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o ponechaní vodného toku v „novom“ koryte, a preto nemá dôvod rozhodovať o ponechaní toku v novom koryte. Mal za to, že správca vodného toku najlepšie pozná stavy vodných tokov vo svojej správe. Žiaden z príslušných orgánov pritom nepreveril podnet žalobcu, že stavba starého mosta, ktorý sa má rekonštruovať, obsahuje „vodnú stavbu“ - násyp na jeho ľavom brehu, ktorý zmenil pôvodné prirodzené koryto vodného toku Čierny Hron na nové koryto, čím správcovi vodného toku vznikajú povinnosti v zmysle § 45 ods. 1 zákona č.364/2004 Z.z., ktoré neplní. Takýmto (ne)konaním bolo porušené minimálne ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Nebolo tiež naplnené ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí ako vo vzťahu k príslušnosti stavebného, resp. špeciálneho stavebného úradu, tak aj k opomenutiu § 45 ods. 1 zákona č.364/2004 Z.z.. Pokiaľ žalobkyňa namietala jeho vecnú nepríslušnosť, nakoľko mal rozhodnúť správny orgán príslušný podľa zákona č.364/2004 Z.z., žalovaný zdôraznil, že most ako súčasť pozemnej komunikácie, je cestnou stavbou, pri výstavbe ktorej je potrebné pridŕžať sa príslušných ustanovení Stavebného zákona, ako aj Cestného zákona. Most cez akýkoľvek vodný tok nie je vodnou stavbou, a teda stavebný orgán ako špeciálny stavebný úrad nerozhodoval o žiadnej vodnej stavbe. Správca vodného toku pritom v konaní vystupoval ako účastník konania, orgán štátnej vodnej správy je v konaní len dotknutým správnym orgánom. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so Správnym poriadkom a Cestným zákonom. S prihliadnutím na ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. súd svojím uznesením pribral do konania ďalších účastníkov, ktorí boli účastníkmi správneho konania, a ktorých práva a povinnosti ako účastníkov správneho konania by mohli byť v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia dotknuté. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti ďalších účastníkov v rade 3/ a 4/, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili. Zástupca žalobkyne na pojednávaní predniesol žalobu v zhode s jej písomným vyhotovením. Mal za to, že v konaní postupoval ako prvostupňový, tak aj druhostupňový správny orgán nezákonne. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a uplatnil nárok na náhradu trov konania. Poukázal na motiváciu žalobkyne k podaniu žaloby, všetky právne argumenty uvedené v žalobe, ako aj na vecné námietky, s ktorými sa v správnom konaní správny orgán riadne nevysporiadal. Žalovaný na pojednávaní zdôraznil, že príslušnosť špecializovaného stavebného úradu je v Cestnom zákone upravená v § 3a komplexne. Cestný zákon je vo vzťahu k Stavebnému zákonu špeciálnym zákonom, ktorý upravuje aj príslušnosť prvostupňového správneho orgánu. Podľa § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods.1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250j ods.2 písm.e) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 117 ods.1 Stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Podľa § 118 Stavebného zákona, vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad. Podľa § 119 ods.1-4 Stavebného zákona, (1) Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad krajský stavebný úrad. (2) Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode viacerých krajov, určí príslušný stavebný úrad ministerstvo. (3) Ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. (4) Na určenie príslušného stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 120 ods.1 Stavebného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“). Podľa § 3a Cestného zákona, (1) Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo. (2) Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. (3) Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre cesty II. a III. triedy vykonávajú okresné úrady. (4) Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. (5) Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 52 ods.1 písm.a) zákona č.364/2004 Z.z., vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených. Podľa § 45 ods.1-3 zákona č.364/2004 Z.z. (1) Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom koryte, ak sa zmenou koryta zlepšili odtokové pomery, pričom musí prihliadať na doterajšie povolenie na nakladanie s vodami a na vodné stavby súvisiace s pôvodným korytom a súčasne vymedzí hranice nového koryta. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa osobitného predpisu. (2) Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto upraveného vodného toku alebo umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj vtedy, ak pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom vznikne vo vodnom toku náplava alebo ostrov alebo ak neupravený vodný tok neopustí pôvodné koryto a vytvorí ďalšie nové rameno. Podľa § 9 ods.14 zákona č.180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.180/2013 Z.z.“), Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare. Z administratívneho spisu súd zistil, že o žiadosti o vydanie stavebného povolenia rozhodol prvostupňový správny orgán (Obec Čierny Balog) rozhodnutím č.1216/2014, ev.č. rozhodnutia: 08/2015. Ing.Kr dňa 18. marca 2015. Z rozhodnutia vyplýva, že žiadateľom o vydanie stavebného povolenia bola Obec Čierny Balog, ktorá vo veci v prvom stupni rozhodovala ako špeciálny stavebný úrad. Proti rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Prvostupňový správny orgán pod č.429/2015 zo dňa 29. apríla 2015 vyzval účastníkov konania, aby sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili v lehote 7 dní. Na výzvu sa písomne vyjadril ako účastník konania Lesy Slovenskej republiky š.p. a Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.. Prvostupňový správny orgán vec s podaným odvolaním predložil žalovanému, ktorý následne požiadal OÚ Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy o stanovisko, ktoré dožiadaný štátny orgán predložil dňa 30. júla 2015. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. OU-BR-OCDPK-2015/004565-004 zo dňa 5. augusta 2015 (napadnuté rozhodnutie) v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sp.zn. 1216/2014, ev.č.rozhodnutia:08/2015, Ing. Kr zo dňa 18. marca 2015 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Správne orgány (prvostupňový i druhostupňový správny orgán) v prejednávanej veci rozhodovali o žiadosti žiadateľa - stavebníka Obce Čierny Balog o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Most pri kostole Čierny Balog - Dobroč“, pričom prvostupňový správny orgán - Obec Čierny Balog, konajúci ako špeciálny stavebný úrad, námietkam žalobkyne vzneseným v stavebnom konaní nevyhovel a stavbu povolil. Žalovaný žalobkyňou podané odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za nezákonné. Podstatné porušenie zákona spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia videla v tom, že v stavebnom konaní konal a rozhodol nepríslušný stavebný úrad. Zároveň namietala skutočnosť, že o podanom odvolaní žalovaný rozhodoval ako nepríslušný správny orgán vzhľadom na skutočnosť, že vo veci ide o vodnú stavbu. Napokon namietala opomenutie povinnosti podľa § 45 zákona č.364/2004 Z.z.. Námietku nepríslušnosti Obce Čierny Balog, konajúcej ako špeciálny stavebný úrad súd vyhodnotil ako dôvodnú. Stavebný zákon určuje, že stavebným úradom je obec, pričom pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy (§ 117 ods.1 Stavebného zákona). Stavebný úrad je miestne príslušný na konania, vo vzťahu k stavbám alebo opatreniam, ktoré sa majú uskutočniť v jeho územnom obvode. Ak by stavba mala presahovať územný obvod jedného stavebného úradu a miestne príslušným by tak boli dva alebo viaceré stavebné úrady, príslušný stavebný úrad určí okresný úrad v sídle kraja (§ 119 ods.1 Stavebného zákona, za použitia § 9 ods.14 zákona č.180/2013 Z.z.), ktorým je v danom prípade Okresný úrad Banská Bystrica. Pokiaľ sa stavba alebo opatrenie má uskutočniť v územnom obvode viacerých krajov, určí príslušný stavebný úrad ministerstvo (§ 119 ods.2 Stavebného zákona). Vyššie uvedené prípady ustanovené v zákone počítajú s možnosťou, že stavba presahuje územný obvod stavebného úradu a z toho dôvodu je potrebné rozhodnúť, ktorý z miestne príslušných stavebných úradov je v takých prípadoch oprávnený konať a rozhodnúť. Zákon vyžaduje rozhodnutie nadriadeného správneho orgánu, ktoré spočíva v určení príslušného stavebného úradu. Otázku predchádzania možného konfliktu medzi záujmom stavebného úradu a stavebníkom, prípadne vlastníkom stavby, upravuje ustanovenie § 119 ods.3 Stavebného zákona, podľa ktorého v prípade, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad (§ 117 ods.1 Stavebného zákona) a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, okresný úrad v sídle kraja (§9 ods.4 zákona č.180/2013 Z.z.) určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Je tomu tak z dôvodu, aby správny orgán konajúci v postavení stavebného úradu nekonal „sám o sebe“, o svojom vlastnom návrhu na vydanie stavebného povolenia. V predmetnej veci však ide o stavebné konanie o povolenie stavby „Most pri kostole Čierny Balog - Dobroč“. Niet sporu o tom, že predmetný most je súčasťou pozemných komunikácii v obci Čierny Balog, pričom pri stavbách pozemných komunikácií vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu na úseku pozemných komunikácii podľa osobitných predpisov - špeciálne stavebné úrady (§ 120 ods.1 Stavebného zákona). Osobitným zákonom je v prejednávanej veci Cestný zákon. Podľa § 3a ods.4 Cestného zákona pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Napriek tomu, že Cestný zákon v ustanovení § 3a ods.5 rieši situáciu pri stavbách cestnej komunikácie, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych úradov (obcí), neupravuje situáciu možného konfliktu medzi stavebníkom (vlastníkom stavby) a stavebným úradom. Z dôvodu, že lex specialis (Cestný zákon) takúto situáciu vo vzťahu k špeciálnemu stavebnému úradu neupravuje a upravuje ju lex generalis (Stavebný zákon), aj vo veciach týkajúcich sa stavieb miestnych komunikácií, je potrebné aplikovať ustanovenie § 119 ods.3 Stavebného zákona. V nadväznosti na uvedené skutočnosti mal súd zato, že správny orgán nepostupoval zákonne, pokiaľ potom, ako bol doručený návrh na začatie stavebného konania, nepredložil vec nadriadenému orgánu na rozhodnutie a na určenie, ktorá obec ako špeciálny stavebný úrad bude stavebným úradom. Ak obec ako prvostupňový správny orgán takto nepostupovala, zaťažila tým konanie vadou, ktorá mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Žalovaný na túto vadu, napriek námietke účastníčky konania neprihliadol. Žalobkyňa tiež namietala, že ani žalovaný nebol vo veci príslušný konať a rozhodnúť v odvolacom konaní z dôvodu, že vo veci ide o vodnú stavbu a mal rozhodnúť správny orgán príslušný podľa ustanovení zákona č.364/2004 Z.z.. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nepredložil úplný administratívny spis, najmä pokiaľ ide o spis prvostupňového správneho orgánu. Prvou listinou v administratívnom spise je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý vydal stavebné povolenie. Predložený spis neobsahuje žiadosť č.1216/2014 zo dňa 7. januára 2015, doklady, ktoré k nej boli predložené, oznámenie konania s doručenkami, zápisnicu, stanovisko projektanta k námietkam, oboznámenie zástupcu žalovanej a jeho stanovisko. Prílohou k žiadosti o vydanie povolenia bola pritom okrem vyjadrení dotknutých orgánov, listu vlastníctva a kópie katastrálnej mapy aj projektová dokumentácia. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vec preskúmať z hľadiska druhej žalobnej námietky z dôvodu absencie kompletného administratívneho spisu, predložený spis preskúmanie veci z tohto hľadiska neumožňoval. Vzhľadom na to, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby (prvá žalobná námietka - námietka nepríslušnosti) súd dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto bol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods.2 písm.e) O.s.p., súd nevyužil postup podľa § 250j ods.3 O.s.p. (možnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre neúplnosť spisov správneho orgánu). Ďalšou žalobnou námietkou žalobkyne bolo tvrdenie, že konajúce správne orgány opomenuli povinnosť podľa § 45 ods. 1 zákona č.364/2004 Z.z., a to splnenie povinnosti správcu vodného toku vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte za splnenia zákonných podmienok uvedených v citovanom ustanovení zákona. Táto námietka žalobcu dôvodná nebola. Predmetné ustanovenie zákona upravuje povinnosti správcu toku (a nie stavebného úradu, resp. špeciálneho stavebného úradu) v prípadoch, kedy dôjde ku zmene toku buď pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom a zmenou toku sa zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku. Vplyv stavebnej činnosti na zmenu toku ustanovenie § 45 ods.1 zákona č.364/2004 Z.z. nepredpokladá, a teda nemožno ho aplikovať v takom zmysle, ako sa domáhala žalobkyňa. V konečnom dôsledku ide o zákonnú povinnosť správcu vodného toku a táto povinnosť je pre stavebné konanie irelevantná. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorého postupu, resp. príslušnosti sa vada týkala, s poukazom na ustanovenie § 250j ods.2 písm.e) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní úspešný celkom alebo sčasti. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a preto súd žalovaného zaviazal, aby jej nahradil trovy konania. Žalobkyňa, ktorá bola v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., prostredníctvom ktorej vykonáva advokáciu JUDr. Ivan Syrový, na základe plnej moci zo dňa 7. septembra 2015, vyčíslila náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,-Eur a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za tri úkony poskytnutej právnej služby stanovenej podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), a to: - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 7. septembra 2015, podľa § 13a ods.1 písm.a) Vyhlášky, - písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) zo dňa 14. októbra 2015 (na súd doručená dňa 16. októbra 2015), podľa § 13a ods.1 písm.c) Vyhlášky, - účasť na pojednávaní dňa 1. apríla 2016, podľa § 13a ods.1 písm.d) Vyhlášky. Právny zástupca uplatnil nárok na náhradu odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods.4 Vyhlášky, čo v roku 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur a v roku 2016 sumu 143 Eur. Náhrada hotových výdavkov podľa § 15 písm.a) Vyhlášky (režijný paušál) za rok 2015 predstavuje sumu 8,39 Eur a v roku 2016 sumu 8,58 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 448,02 Eur [2 úkony právnej služby za rok 2015 + 1 úkon právnej služby za rok 2016 + 2x režijný paušál za rok 2015 a 1x režijný paušál za rok 2016 (2x 139,83 Eur + 1x 143 Eur + 2x8,39 Eur + 1x 8,58 Eur)]. Právny zástupca žalobcu ďalej uplatnil nárok na náhradu hotových výdavkov za použitie motorového vozidla Honda CR-V, EČV X. E., pri účasti na pojednávaní dňa 1. apríla 2016, počte prejdených km na trase Bratislava - Banská Bystrica a späť (418km), priemernej spotrebe 8,2/100km, cene PHM 1,170 Eur/l podľa § 15 písm.a) a § 16 ods.4 Vyhlášky vo výške základnej náhrady 76,50 Eur a náhrady spotrebovaných pohonných hmôt vo výške 40,10 Eur a na náhradu za stratu času za 10 začatých polhodín á 14,30 Eur ( 143 Eur) za každú, aj začatú polhodinu, podľa § 15 písm.b) a § 17 ods.1 Vyhlášky; celkom náhrady predstavujú 259,60 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 707,62 Eur (za úkony právnej služby 448,02 Eur + náhrady vo výške 259,60 Eur) čo spolu so zodpovedajúcou DPH vo výške 20% (podľa § 18 ods.3 Vyhlášky) a inými trovami konania (zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur) predstavuje sumu 919,14 Eur. Podľa § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Súd nepriznal uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - rokovanie s klientom zo dňa 30. marca 2016 z dôvodu, že právny zástupca vykonanie tohto úkonu právnej služby nepreukázal a s prihliadnutím na povahu veci nejde o účelne vynaložené náklady žalobkyne v súdnom konaní. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.