Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/159/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201257 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201257.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: Družstvo Agrospol, družstvo, so sídlom Boľkovce 228, 984 01 Lučenec, IČO: 36 041 351, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Rastislav Hanulák s.r.o., so sídlom Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 47 257 211, v ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a spoločník JUDr. Rastislav Hanulák, proti žalovanému: Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, 820 07 Bratislava, IČO: 36 069 841, právne zastúpený : Kvasňovský & Partners advokátska kancelária - law firm, so sídlom Dunajská 32 811 08 Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Miloš Kvasňovský, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 014/20040/2015/PR/SD, č. sp.: 1851-2015-BA zo dňa 14. augusta 2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 014/20040/2015/PR/SD zo dňa 14. augusta 2015 a rozhodnutie prvostupňové č. 0073/2015/K zo dňa 20. apríla 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania žalobcu v sume 916,84 Eur, z čoho predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 846,84 Eur a iné trovy žalobcu -náhrada za zaplatený súdny poplatok 70,- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor kontroly (prvostupňový orgán), v správnom konaní začatom na základe zistení z vykonanej kontroly u žalobcu, ktorá bola ukončená prerokovaním Protokolu o výsledku kontroly č. 325/2014, vydal rozhodnutie č. 0073/2015/K zo dňa 20.04.2015, ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 36 ods. 3 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach vo výške 500,- Eur, a to z dôvodu, že žalobca v Oznámení zo dňa 27.05.2014 zaslanom úradu podľa § 27 ods. 2 písm. q/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike poskytol úradu nepravdivé informácie, týkajúce sa roku 2013, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. x/ zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, tým, že nedodržal povinnosť ustanovenú v § 29 ods. 1 písm. k/ zákona č. 250/2012 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 014/20040/2015/PR/SD zo dňa 14.08.2015 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.10.2015 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, pričom obe rozhodnutia navrhuje zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a/ až e/ O.s.p.. Namieta nezákonnosť rozhodnutí a zároveň aj nezákonnosť postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal. Podľa žalobcu dôvodom nezákonnosti je: a/ použitie nesprávneho právneho predpisu pri posudzovaní zodpovednosti žalobcu za vytýkaný správny delikt, b/ vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za konanie žalobcu, na ktoré žalobca nebol povinný (porušenie zásady nullum crimen sine lege, nula poena sine lege) a c/ neprípustná interpretácia pojmov, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie údajnej nepravdivosti informácií poskytnutých zo strany žalobcu. Žalobca tvrdené dôvody nezákonnosti bližšie rozvádzal najmä touto argumentáciou: 1. Podľa § 41 zákona o regulácii a § 92 zákona o energetike sa na konanie úradu o uložení pokuty za správne delikty v pôsobnosti úradu aplikuje zákon č. 71/1967 Zb Správny poriadok. Zásada zákonnosti ako jedna zo základných zásad správneho konania uvedených v § 3 Správneho poriadku a vyplývajúca aj z ustanovenia § 46 Správneho poriadku vyžaduje, aby správny orgán v správnom konaní aplikoval zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy správne. V danom prípade tomu tak nebolo, pretože úrad, ako aj predseda úradu, aplikovali v konaní nesprávny právny predpis, keď videli v údajnom nepravdivom poskytnutí informácií zo strany žalobcu, ako regulovaného subjektu, správny delikt vyplývajúci z § 36 ods. 1 písm. x/ zákona o regulácii a z § 29 ods. 1 písm. k/ zákona o regulácii, avšak podľa žalobcu je toto potrebné spájať s inou zákonnou povinnosťou upravenou v ustanovení § 27 ods. 2 písm. q/ zákona o energetike, podľa ktorého je každý výrobca elektriny povinný poskytovať úradu každoročne do 30. mája údaje za predchádzajúci rok, očakávané údaje v prebiehajúcom roku a plánované údaje na nasledujúci rok o výrobe elektriny vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny, vlastnej spotrebe vyrobenej elektriny pri výrobe elektriny, ostatnej vlastnej spotrebe elektriny a dodávke vlastnej vyrobenej elektriny. Žalobca Oznámením zo dňa 27.05.2014 plnil práve túto zákonnú povinnosť, a nie povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k/ zákona o regulácii, ktorá navyše je podmienená predchádzajúcou výzvou úradu, keďže z ustanovenia § 29 ods. 1 písm. k/, ale aj z ustanovenia § 36 ods. 1 písm. x/ zákona o regulácii vyplýva oznamovacia povinnosť regulovaného subjektu poskytnúť úradu konkretizované údaje, a to „v rozsahu, spôsobom a v lehotách určených úradom“. Vo vzťahu k riadnemu splneniu, resp. nesplneniu povinnosti podľa zákona o energetike, je nutné aplikovať úpravu administratívnoprávnej zodpovednosti za správne delikty, vyplývajúcu zo zákona o energetike, a nie úpravu, ktorá vyplýva zo zákona o regulácii. Porušenie ustanovenia § 27 ods. 2 písm. q/ zákona o energetike je správnym deliktom podľa § 91 ods. 2 písm. c/ zákona o energetike. 2. Žalobcovi je vytýkaná nepravdivosť niektorých údajov obsiahnutých v Oznámení, ktoré žalobca zaslal úradu dňa 27.05.2014, plniac tým svoju povinnosť podľa § 27 ods. 2 písm. q/ zákona o energetike. Z tohto ustanovenia vyplýva, že každý výrobca elektriny je povinný poskytovať úradu informácie v rozsahu: a/ výroby elektriny na vlastnom zariadení na výrobu elektriny, b/ vlastnej spotreby vyrobenej elektriny pri výrobe elektriny, c/ ostatnej vlastnej spotreby elektriny a d/ dodávke vlastnej vyrobenej elektriny, pričom sa jedná o taxatívne vymedzenie rozsahu. Len za prípadné nepravdivé poskytnutie týchto informácií možno vyvodzovať administratívnu zodpovednosť. Žalobcovi je vytýkané, že poskytol nesprávne údaje o množstve elektriny, na ktoré sa vzťahuje doplatok v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie, t.j. žalobca bol sankcionovaný za poskytnutie nepravdivej informácie o skutočnostiach, o ktorých žalobca nebol povinný informovať. Keďže žalobca nemá zákonnú informačnú povinnosť týkajúcu sa údajov o množstve elektriny, na ktoré sa vzťahuje doplatok v zmysle zákona o podpore, nemožno ho ani sankcionovať za neposkytnutie takejto informácie. Opačný výklad vedie nevyhnutne k porušeniu zásady nullum crimen sine lege, nula poena sine lege, ktorá sa uplatňuje aj v správnom trestaní. Z tejto zásady taktiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech páchateľa. Princíp trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti zakotvený v čl. 49 Ústavy SR, garantuje ústavnú ochranu aj v konaní o správnych deliktoch. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR platí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 3. Úrad nesprávne interpretuje pojmy „vlastná spotreba elektriny pri výrobe elektriny“ a „ostatná vlastná spotreba“. Z hľadiska obsahu definícií týchto pojmov vyplývajúcich z vyhlášky úradu č. 24/2013 Z.z. o pravidlách trhu vyplýva, že rozdiel medzi vykazovaním spotreby elektriny ako vlastnej spotreby pri výrobe elektriny a ostatnej vlastnej spotreby, spočíva výlučne len v tom, či sú uvedené Špecifické zariadenia priamo súčasťou zariadenia na výrobu elektriny, tvoria pomocnú prevádzku na účely výroby elektriny, alebo ide o zariadenia s iným účelom, alebo s účelmi viacerými súčasne. 4. Primárnym účelom Špecifických zariadení je zhodnocovanie zvyškov rastlinnej a živočíšnej výroby (zhodnocovanie odpadov) prostredníctvom ich využitia na účely fermentácie a výroby bioplynu využiteľného v energetike. Žalobca je primárne podnikateľom v poľnohospodárstve, pričom výroba elektriny je u neho len doplnkovou činnosťou. Za vlastnú spotrebu pri výrobe elektriny je v podmienkach žalobcu potrebné považovať len spotrebu elektriny v sústroji - elektrickom generátore a spaľovacom motore, t.j. v žiadnom prípade nie v Špecifických zariadeniach. Uvedené vyplýva aj z písomného stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 162/2015 zo dňa 11.06.2015. Stanovisko predložil odvolaciemu orgánu, ktorý sa v druhostupňovom rozhodnutí s ním nijako nevysporiadal, iba konštatoval, že ústav nemá kompetenciu vykladať zákon. Podľa žalobcu však ústav zákon nevykladal, ale len aplikoval ustanovenia právnych predpisov na podmienky žalobcu. 5. Zákon o energetike, ktorý v ustanovení § 27 ods. 2 písm. q/ uložil výrobcom elektriny povinnosť poskytovať úradu každoročne informácie o množstve vyrobenej elektriny, vlastnej spotrebe elektriny pri výrobe elektriny a ostatnej vlastnej spotrebe, neobsahuje žiadne ustanovenie definujúce obsah týchto pojmov. Ústavná zásada vyplývajúca z čl. 49 Ústavy SR bráni tomu, aby bolo za správny delikt považované konanie, ktorého znaky nie sú vyčerpávajúco upravené v zákone. Oba správne orgány aplikovali na posúdenie obsahu skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu definície rozhodujúcich pojmov, vyplývajúce z vyhlášky o pravidlách trhu. Ak skutková podstata príslušného správneho deliktu obsahuje pojmy, ktoré zákon nedefinuje, nemožno jej plné znenie „dotvoriť“ použitím podzákonnej úpravy. Pri predmetnom správnom delikte je význam týchto pojmov zásadný, keďže bez jeho poznania nemožno uloženú oznamovaciu povinnosť riadne splniť. Každá skutková podstata musí byť v zákone zakotvená jednoznačne. Poukázal na obdobné závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/7/2011, ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. PL. ÚS 13/12 zo dňa 23.07.2013. 6. Zákon o energetike v žiadnom svojom ustanovení nezmocňuje úrad k vydaniu vykonávacieho predpisu, v ktorom by úrad mohol zadefinovať obsah pojmov „vlastná spotreba elektriny pri výrobe elektriny“ a „ostatná vlastná spotreba“, a tak „dotvoriť“ skutkovú podstatu správneho deliktu vyplývajúceho z porušenia § 27 ods. 2 písm. q/ zákona o energetike. V zmysle čl. 123 Ústavy SR ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom ...“. Ak napriek chýbajúcemu zmocneniu úrad vyššie uvedené zákonné pojmy vo vyhláške zadefinoval, žalobca sa domnieva, že takto určený obsah pojmov nemôže byť použitý pri posudzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti žalobcu a ukladaní sankcií. Ustálená judikatúra (napr. Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 64/00) akceptuje fakt, že súdy nie sú viazané obsahom podzákonných predpisov, a preto by ani súd nemal prihliadať na obsah vyhlášky o pravidlách trhu. 7. Definície sporných pojmov sú veľmi vágne a neurčité. Napriek tomu, že úrad vydal vyhlášku o pravidlách trhu, obsahujúcu definíciu týchto pojmov, už na začiatku roka 2013, dodnes neexistuje žiadne jednotná metodika kategorizácie vlastnej spotreby a úrad ani nevydal žiadne usmernenie k tejto otázke. Nie je zrejmé, do akej kategórie (a v akom pomere) zaraďovať spotrebu elektriny na zariadeniach, ktoré plnia viacero funkcií, ako je tomu v prípade žalobcu na Špecifickom zariadení žalobcu, keď ide o zhodnocovanie odpadu z poľnohospodárskej činnosti a výrobu elektriny. Z dôvodu požiadavky právnej istoty by mal úrad najprv usmerniť dotknutých výrobcov elektriny ohľadne správneho postupu pri kategorizácii vlastnej spotreby a až následne, ak sa výrobcovia usmerneniu neprispôsobia, uplatňovať sankčné mechanizmy administratívnoprávnej zodpovednosti. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/33/2010 zo dňa 17.06.2010. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 10.11.2015 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že úrad ako orgán štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou má pomerne široké zákonné právomoci voči regulovaným subjektom, ku ktorým patrí v zmysle § 1 písm. c/ zákona č. 250/2012 Z. z. aj žalobca. Žalobca, ako regulovaný subjekt, ktorý má povinnosť predložiť úradu pravdivé údaje, podklady, doklady alebo akékoľvek informácie je subjektom zodpovednosti za správny delikt podľa § 36 ods. 1 písm. x/ tohto zákona. Poukázal na ustanovenia § 29 ods. 1 písm. k/ a § 36 ods. 1 písm. x/ zákona č. 250/2012 Z. z., § 27 ods. 2 písm. q/ zákona č. 251/2012 Z. z., z ktorých jednoznačne vyplýva povinnosť regulovaného subjektu poskytovať úradu úplné a pravdivé údaje, podklady, doklady a akékoľvek informácie. V opačnom prípade dochádza k preukázateľnému porušeniu zákonných povinností regulovaného subjektu a zároveň nastupuje povinnosť úradu udeliť pokutu, ak sa preukáže porušenie týchto ustanovení. Najdôležitejšou zásadou správneho konania je zásada zákonnosti obsiahnutá v ustanovení § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Ustanovenie primárne vychádza z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zásada zákonnosti na jednej strane zaväzuje správny orgán konať v súlade so zákonom, ale obsahuje aj zákonnú povinnosť správneho orgánu voči účastníkovi konania dôsledne vyžadovať plnenie jeho povinností. Úrad nielenže mohol, ale musel vyžadovať plnenie povinností regulovaného subjektu, inak by sám porušil zákon. Podľa § 31 ods. 3 písm. 2 zákona č. 250/2012 Z.z. predmetom kontroly je overovanie správnosti a pravdivosti poskytnutých údajov. Úrad je povinný prehodnocovať údaje mu zasielané od regulovaných subjektov. Tieto údaje priebežne vyhodnocuje a zisťuje možné skutkové nezrovnalosti. V prípade žalobcu zistil a riadne preukázal nepravdivosť údajov predložených žalobcom, pričom žalobca bol o uvedených skutočnostiach neustále priebežne informovaný, a to v čase pred vykonaním kontroly, v čase vykonania kontroly, v čase správneho konania na prvom stupni, ako aj v čase odvolacieho konania. Žalobca bol uzrozumený so skutočnosťou, aké administratívnoprávne následky bude mať jeho spôsob výpočtu údajov predložených úradu podľa § 27 ods. 2 písm. q/ zákona č. 251/2012 Z. z., napriek tomu trval na svojom nesprávnom výpočte. Úrad niekoľkokrát poučil žalobcu o jeho povinnostiach a o správnom spôsobe výpočtu množstva elektriny pre vlastné využitie, množstva technologickej vlastnej spotreby elektriny a najmä o výpočte množstva elektriny, na ktoré sa vzťahuje doplatok podľa zákona č. 309/2009 Z. z.. Pokiaľ žalobca poukázal na údajne neprípustnú interpretáciu pojmov, ktoré správne orgány aplikovali, žalovaný uviedol že sú legálne zadefinované v zákone č. 309/2009 Z. z. a vo vyhláške č. 24/2013 Z. z.. Uvedené všeobecne záväzné právne predpisy sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, sú účinné a právne záväzné. Legálne definície pojmov „ostatná vlastná spotreba“ v § 2 písm. a) bod 21. vyhlášky č. 24/2013 Z. z. a „vlastná spotreba“ v § 2 písm. a) bod 35. vyhlášky č. 24/2013 Z. z. nie sú žiadnym spôsobom v rozpore s legálnymi definíciami pojmov technologická vlastná spotreba uvedenými v § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 309/2009 Z. z. a elektrina pre vlastné využitie v § 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 309/2009 Z. z.. Ani jeden pojem „nedodefinováva“ a už vôbec „nedotvára“ skutkovú podstatu správneho deliktu. Úrad žalobcovi vysvetlil, že pod pojmom elektrina pre vlastné využitie nie je možné rozumieť technologickú vlastnú spotrebu elektriny a na účely doplatku nemožno stotožňovať elektrinu pre vlastné využitie a technologickú vlastnú spotrebu. Ostatnou vlastnou spotrebou elektriny výrobcu elektriny sa rozumie elektrina vyrobená v zariadeniach výrobcu elektriny a spotrebovaná výrobcom elektriny v iných zariadeniach výrobcu elektriny ako v zariadeniach bioplynovej stanice, napríklad na osvetlenie alebo elektrické vykurovanie ostatných prevádzkových priestorov mimo bioplynovej stanice, ako sú dielne či maštale. Na elektrinu spotrebovanú výrobcom elektriny v týchto zariadeniach mimo bioplynovej stanice si výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov má právo uplatňovať doplatok podľa zákona č. 309/2009 Z. z.. Žalobca vo svojom oznámení zaslanom úradu vypočítal množstvo vyrobenej elektriny s nárokom na doplatok QDOP = 7329,15 MWh, namiesto QDOP = 6800,19 MWh, t. j rozdiel medzi žalobcom udávanými a kontrolou zistenými údajmi o množstve elektriny, na ktoré sa vzťahuje doplatok predstavuje 528,98 MWh, vo finančnom vyjadrení niekoľko desiatok tisíc eur. Žalobca poskytol úradu značne odlišné a teda nepravdivé údaje, čím porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k) zákona č. 250/2012 Z. z. a dopustil sa správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. x) zákona č. 250/2002 Z. z.. Uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu je obligatórne, preto úrad nemal možnosť voľby medzi uložením a neuložením pokuty. Po zohľadnení všetkých relevantných skutočností, uložil pokutu v najnižšej možnej výške. Považoval ju skôr za symbolickú a pri stanovení výšky pokuty prevážil edukačný charakter uloženej pokuty. K predloženému písomnému stanovisku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 162/2015 zo dňa 11. 6. 2015 uviedol, že ide len o nezáväzné stanovisko, ktoré obsahuje určitý právny názor týkajúci sa výkladu ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. a zákona č. 309/2009 Z. z.. Toto stanovisko nemá ani povahu znaleckého posudku, pričom Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline nemá právomoc podávať výklad zákonov. Jeho stanovisko žalovaný akceptoval v takej miere, ako všetky ostatné dôkazy zistené kontrolou a zohľadnil ho po vyhodnotení jeho obsahu v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a v širších súvislostiach. Na prejednanie veci súd v súlade s ustanovením § 250g O. s. p. nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval v celom rozsahu na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených. Zdôraznil najmä skutočnosť, že žalovaný použil nesprávny právny predpis. Nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa zákona o regulácii, za ktorý bol žalobca sankcionovaný, keďže absentovala predchádzajúca výzva. Pokiaľ žalovaný vytýkal žalobcovi nesprávny výpočet množstva elektriny s nárokom na doplatok, toto patrí do kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý je orgánom štátneho dozoru podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore, a nie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. K problematickej interpretácii pojmov „ostatná vlastná spotreba" a „vlastná spotreba" uviedol, že rozdiel spočíval len v tom, že vlastná spotreba na výrobu elektriny je taká, ktorá bezprostredne súvisí s výrobou elektriny a nemá žiaden iný účel. Poukázal na to, že aj keby tam zariadenie na výrobu elektriny, teda bioplynová stanica nebola, napriek tomu by žalobca musel spotrebovávať elektrickú energiu na zhodnocovanie odpadu, ktorý tam má, pretože jeho základnou činnosťou je v podstate poľnohospodárska činnosť. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvával na písomne podanom stanovisku k žalobe a na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, preto žiadal žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že ustanovenie § 36 ods. 1 písm. x) zákona o energetike nie je možné vykladať natoľko reštriktívne, že takáto sankcia by nemohla byť uložená bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy. Bolo objektívne preukázané, že údaje poskytnuté úradu žalobcom neboli správne, keďže žalobca dospel k nesprávnym výpočtom. Keďže úrad na to v rámci svojej kontrolnej právomoci podľa Zákona o energetike prišiel, mal nielen oprávnenie, ale aj povinnosť žalobcu sankcionovať. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie v zmysle druhej hlavy V. časti O.s.p., podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1, druhá veta O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzali, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na riadnom pojednávaní dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.). Podľa ustanovení druhej hlavy V. časti O. s. p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O. s. p.). Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 014/20040/2015/ PR/SD zo dňa 14.08.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 0073/2015/ K zo dňa 20. 4.2015. o uložení pokuty žalobcovi podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach vo výške 500,- eur za správny delikt podľa § 36 ods. 1 písm. x) zákona č. 250 /2012 Z.z., ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že nedodržal povinnosť ustanovenú v § § 29 ods. 1 písm. k) zákona č. 250/2002 Z. z., keď poskytol nepravdivé údaje v oznámení zaslanom úradu podľa § 27 ods. 2 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia len v rozsahu žalobných námietok. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach; (1) Účelom regulácie podľa tohto zákona je transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite.(2) Predmetom regulácie podľa tohto zákona sú a) ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania, b) podmienky vykonávania regulovaných činností. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) bod 3. zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach; Úrad rozhoduje o uložení pokuty za správne delikty spáchané porušením povinností ustanovených v tomto zákone a v osobitných predpisoch (podľa pozn. aj zákon č. 251/2012 Z. z.). Podľa § 29 ods. 1 písm. k) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach; regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný poskytovať úradu bezodplatne úplné a pravdivé údaje, podklady, doklady a akékoľvek informácie potrebné na účely podľa tohto zákona a na výkon pôsobnosti úradu v rozsahu, spôsobom a v lehotách určených úradom. Podľa § 36 ods. 1 písm. x) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach; správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak neposkytne úradu a Európskej komisii bezodplatne pravdivé údaje, podklady, doklady alebo akékoľvek informácie potrebné na účely podľa tohto zákona a na výkon pôsobnosti úradu v rozsahu, spôsobom a v lehotách určených úradom. Podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach; Úrad uloží regulovanému subjektu pokutu od 500 eur do 100 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. a), b), c), e), f) až m), p), q), s) až x), y), aa), ac), ae) až ai). Podľa § 27 ods. 2 písm. q) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike; výrobca elektriny je povinný poskytovať úradu každoročne do 30. mája údaje za predchádzajúci rok, očakávané údaje v prebiehajúcom roku a plánované údaje na nasledujúci rok o výrobe elektriny vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny, vlastnej spotrebe vyrobenej elektriny pri výrobe elektriny, ostatnej vlastnej spotrebe elektriny a dodávke vlastnej vyrobenej elektriny. Podľa § 91 ods. 2 písm. f) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike; Úrad uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe vo výške od 500 eur do 50 000 eur za porušenie povinností výrobcu elektriny alebo výrobcu plynu uložených v § 16 , § 27 ods. 2 písm. a), b), i) až l), q), § 27 ods. 3 a 4, § 41 ods. 7, § 48 ods. 2 písm. a), d). h), i) alebo za porušenie povinností prevádzkovateľa zásobníka plynu uložených v § 16, § 67 ods. 3 až 5, § 67 ods. 6 písm. c) až f), h), i), l), q) až s), § 67 ods. 7, 9, 10 alebo prevádzkovateľa kombinovanej siete uložených v § 68. Po oboznámení sa s predmetom veci súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Dôvodom nezákonnosti je nesprávne právne posúdenie veci. Pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť predovšetkým omyl správneho orgánu pri aplikácii práva na úplne, legálne a dostatočne zistený skutkový stav. Aj nedostatočne zistený skutkový stav môže byť následkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Stane sa tak najmä v prípade, keď správny orgán použil iný predpis než mal použiť, v dôsledku čoho zisťoval iné skutočnosti než tie, ktoré mal zistiť v súlade so správne zvolenou hypotézou právnej normy. Zásadne nesprávnou aplikáciou práva je taký postup správneho orgánu, keď správny orgán použil iný právny predpis, než mal použiť alebo správny orgán správne použil právny predpis, ktorý nesprávne vyložil, alebo taký postup správneho orgánu, keď správny orgán na zistený skutkový stav právnu normu nesprávne aplikoval. V posudzovanej veci správny orgán použil iný právny predpis, než mal použiť. Správny orgán vyvodil zodpovednosť žalobcu z porušenia povinností vyplývajúcich z § 27 ods. 2 písm. q) zákona č. 251/2012 Z. z., majúc za to, že poskytol úradu nepravdivé údaje plniac si oznamovaciu povinnosť podaním Oznámenia dňa 27. mája 2014. Súd sa stotožňuje so žalobcom, že podaním oznámenia žalobca plnil zákonnú povinnosť podľa § 27 ods. 2 písm. q) zákona o energetike, a nie povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k) zákona o regulácii. Aj podľa stanoviska súdu je potrebné prípadné nesprávne oznámenie údajov, teda porušenie ustanovenia § 27 ods. 2 písm. q) zákona o energetike spájať nie so správnym deliktom vyplývajúcim z ustanovenia § 36 ods. 1 písm. x) zákona o regulácii a so sankcionovaním podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona o regulácii, ale so správnym deliktom a osobitným sankcionovaním podľa § 91 ods. 2 písm. f) zákona o energetike. Je potrebné prisvedčiť správnosti argumentácie žalobcu, že ak pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona o regulácii sa vyžaduje poskytovať úradu údaje v rozsahu, spôsobom a v lehotách určených úradom, potom by sa zodpovedný subjekt mohol dopustiť tohto správneho deliktu len za predpokladu nedodržania rozsahu, spôsobu a lehôt určených úradom na poskytovanie údajov, t.j. predpokladá sa výzva úradu, alebo bližšie určenie podmienok úradom, čo ovšem v predmetnom prípade nebolo zistené. To znamená, že pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu musia byť kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady uvedené v jeho definícii. Pokiaľ ide o definovanie povinností regulovaného subjektu ako výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. q) zákona o energetike, súd sa stotožňuje s konštatovaním žalobcu, že definície vyššie uvedených sporných pojmov sú vágne a neurčité, pričom význam týchto pojmov je zásadný, aby bolo možné jednoznačne tvrdiť, že povinný subjekt si nesplnil riadne oznamovaciu povinnosť. Niet pochýb o tom, že aj v správnom trestaní sa uplatňuje všeobecná zásada trestania nullum crimen sine lege, nula poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona), z ktorej vyplýva, že páchateľ môže byť postihnutý len za jednoznačné skutkové podstaty trestných činov. Inak povedané, ak zákon nejaký čin nepovažuje za trestný čin, nemôže ísť o trestný čin, v posudzovanom prípade o správny delikt. Taktiež súd poukazuje na právnu zásadu poenalita nullo modo sunt extendenda (trestné predpisy sa žiadnym spôsobom nemajú vykladať rozširujúco). Súd má za to, že prezentovaný výklad žalovaného, je práve rozširujúcim výkladom, ak postihuje žalobcu za také konanie, ktoré jednoznačne nenapĺňa definované znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý bol žalobca sankcionovaný, a to v dôsledku neurčitosti pojmov obsiahnutých v zákonom uloženej povinnosti výrobcu elektriny ako regulovaného subjektu (§ 27 ods. 2 písm. q) zákona o energetike) a v dôsledku neurčitosti v aplikovanej skutkovej podstate správneho deliktu (§ 36 ods. 1 písm. x) zákona o regulácii v sieťových odvetviach), pre naplnenie ktorej zákon predpokladá úkon úradu - určenie rozsahu, spôsobu a lehoty na poskytnutie údajov, čo žalovaný opomína. Z dôvodov z vyššie uvedených, súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní bol úspešný, súd náhradu trov konania priznal. Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 846,84 Eur a z náhrady za zaplatený súdny poplatok za žalobu 70,- Eur, spolu 916,84 Eur. Trovy právneho zastúpenia súd priznal vychádzajúc z vyhlášky č. 655/2004 Z.z., zohľadniac účelnosť vynaložených trov, ako aj rozsah uplatneného nároku advokátom. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v roku 2015 v sume 139,83 Eur (výpočtový základ 839,- Eur) a v roku 2016 v sume 143,- Eur (výpočtový základ 858,- Eur). Súd vyčíslil nárok na trovy právneho zastúpenia, a to odmenu za jednotlivé úkony právnej služby a na hotové výdavky a náhrady nasledovne: 1. Prevzatie a príprava zastúpenia, porada so žalobcom (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit.vyhl.) ....................................................................................................139,83 Eur Režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ...........................................................8,39 Eur Spolu ........................................................................................................148,22 Eur 2. Podanie žaloby na súd 30.09.2015, (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit.vyhl.) .....139,83 Eur Režijný paušál ..............................................................................................8,39 Eur Spolu ........................................................................................................148,22 Eur 3. Účasť na pojednávaní 27.01.2016, (§ 13a ods. 1 písm. d/cit.vyhl.) .........143,00 Eur Režijný paušál ..............................................................................................8,58 Eur Spolu ........................................................................................................151,58 Eur 4. Náhrada za stratu času stráveného cestou z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie 27.01.2016 (§ 17 ods. 1 cit.vyhl.), 10 x 14,30 Eur .........................................................................................143,00 Eur 5. Náhrada cestovného za cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť - 428 km, spotreba pohonných látok 9 l/100km, cena pohonných látok 0,944 Eur/l (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 cit.vyhl., § 7 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. Opatrenie č. 632/2008 Z.z.) - základná náhrada: 428 x 0,183 .............................................................78,32 Eur - náhrada za spotrebované pohonné látky: 0,944 x 428 x 0,09 ...............36,36 Eur Náhrada cestovného spolu: ................................................................114,68 Eur Nárok odmeny a náhrad spolu (bez DPH)...............................................705,70 Eur DPH 20% (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.)...........................................................141,14 Eur Nárok odmeny a náhrad spolu (vrátane DPH)........................................846,84 Eur Súd priznal žalobcovi okrem trov právneho zastúpenia aj náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur. Spolu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 916,84 Eur, na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného, ktorý ich zaplatí advokátovi v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 8 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.