Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/285/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202626 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202626.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 702, zastúpený Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, IČO: 36 069 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Predsedu Úradu č. 049/28387/2016/PR/SD, číslo spisu 3875-2016-BA zo dňa 29.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Predsedu Úradu č. 049/28387/2016/PR/SD, číslo spisu 3875-2016-BA zo dňa 29.09.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor kontroly (ďalej len „správny orgán“), ako vecne príslušný správny orgán podľa § 9 ods. 1 písm. c) bod 3. v spojení s § 36 ods. 9 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii“), za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o regulácii a zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike), rozhodnutím č. 0031/2016/K č.sp. 2972-2016-BA zo dňa 29.06.2016, uložil žalobcovi podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, úhrnnú pokutu vo výške 100.000,- EUR, za to že : 1. porušil povinnosť podľa § 17 ods. 12 zákona o energetike, pretože odberateľom plynu v domácnosti uvedeným v bode 2.5 Protokolu nedoručil konečné vyúčtovanie platieb za dodávku plynu najneskôr do štyroch týždňov po vykonaní zmeny dodávateľa plynu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, 2. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii, pretože vybraným odberateľom plynu v domácnosti uvedeným v bode 2.2.1 Protokolu nevrátil preplatok prevyšujúci štyri eurá z vyúčtovanej faktúry v lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry, najneskôr však do 14 dní od vystavenia vyúčtovacej faktúry, nedodržal ustanovenie druhej časti článku V bodu 19. Obchodných podmienok dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti schválených rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0001/2015/P-OP zo dňa 09.02.2015 (ďalej len „Obchodné podmienky dodávky plynu“), čím sa dopustil správneho deliktu podľa §36 ods. 1 písm. p) zákona o regulácií, 3. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii, pretože vybranému odberateľovi elektriny v domácnosti, uvedenému v prílohe č. 31 Protokolu, pri vystavovaní vyúčtovacej faktúry, nevykonal vyúčtovanie odberu elektriny formou vyúčtovacej faktúry za príslušné odberné miesto odberateľa elektriny v domácnosti, pre ktoré je zmluva uzatvorená, najmenej jedenkrát ročne, ale za dlhšie obdobie ako jeden rok, nedodržal ustanovenie druhej časti článku V bodu 10. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov elektriny v domácnosti schválených rozhodnutím Úradu č. 0011/2014/E-OP zo dňa 10.02.2014 (ďalej len „Obchodné podmienky dodávky elektriny“), čím sa dopustil správneho deliktu podľa 36 ods. 1 písm. p) zákona o regulácii, 4. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii, pretože vybraným odberateľom elektriny v domácnosti uvedeným v bode 2.2.4 Protokolu nevrátil preplatok z vyúčtovacej faktúry v lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo také vyúčtovanie vystavené, nedodržal ustanovenie druhej časti článku V bodu 19. Obchodných podmienok dodávky elektriny, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona o regulácii, 5. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii, pretože nedodržal ustanovenie piatej časti článku XV bodu 6. Obchodných podmienok dodávky elektriny a ustanovenie piatej časti článku XV bodu 7. Obchodných podmienok dodávky elektriny v prípade odberateľov elektriny v domácnosti a odberateľov elektriny kategórie malý podnik uvedených v prílohe č. 81 Protokolu, nakoľko uvedeným odberateľom elektriny nezaslal akceptačné listy alebo ich neinformoval o dôvodoch neakceptovania výpovede v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výpovede zo zmluvy alebo odstúpenia od zmluvy, ktoré boli žalobcovi doručené v období roku 2015, čím sa dopustil správneho deliktu podľa §36 ods. 1 písm. p) zákona o regulácii, 6. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii, pretože vybraným odberateľom v kategórii malý podnik, odberateľom plynu v domácnosti a odberateľom plynu v kategórii malý podnik uvedeným v bode 2.2.6 Protokolu vystavil vyúčtovacie faktúry za dodávku elektriny, resp. plynu s lehotou splatnosti dlhšou ako 14 dní od ich vystavenia, nedodržal ustanovenie druhej časti článku V bodu 11. tretej vety Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé podniky schválených rozhodnutím Úradu č. 0012/2014/E-OP zo dňa 10.02.2014, druhej časti článku V bodu 11 tretej vety Obchodných podmienok dodávky plynu a druhej časti článku V bodu 11 tretej vety Obchodných podmienok dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé podniky schválených rozhodnutím Úradu č. 0080/2013/P-OP zo dňa 27.11.2013, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona o regulácii, 7. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona o regulácii, pretože vo vyúčtovaniach združenej dodávky elektriny odberateľom elektriny v domácnosti vystavených v období od 01.02.2015 do 31.12.2015, napríklad vo vybraných vyúčtovacích faktúrach za dodávku elektriny uvedených v prílohe č. 4 Protokolu, neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality v zmysle § 8 ods. 3 vyhlášky č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v domácnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška o pravidlách trhu") a vo vyúčtovaniach združenej dodávky plynu odberateľom plynu v domácnosti vystavených v období od 01.02.2015 do 31.12.2015, napríklad vo vybraných vyúčtovacích faktúrach za dodávku plynu uvedených v prílohe č. 7 Protokolu, neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality v zmysle § 56 ods. 7 Vyhlášky pravidlách trhu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona o regulácii, 8. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona o regulácii, pretože v prípade vybraných odberateľov elektriny v domácnosti uvedených v bode 2.3.2 Protokolu, za ktorých boli výpovede zo zmlúv o združenej dodávke elektriny žalobcovi doručené prostredníctvom splnomocnených zástupcov, vzniesol námietku proti zmene dodávateľa elektriny, a to nie výlučne z dôvodu neukončenia zmluvy o dodávke elektriny v zmysle § 26 ods. 6 Vyhlášky o pravidlách trhu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona o regulácii, 9. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k) zákona o regulácii, pretože poskytol Úradu nepravdivé údaje o počte udalostí, ktoré sú predmetom štandardu kvality dodávky elektriny podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) vyhlášky č. 275/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality prenosu elektriny, distribúcie elektriny a dodávky elektriny, vo vyhodnotení štandardov kvality dodávky elektriny za rok 2014, ktoré predložil Úradu prostredníctvom elektronickej komunikácie dňa 12.02.2016 na základe žiadosti Úradu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. x) zákona o regulácii, 10. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k) zákona o regulácii, pretože poskytol Úradu nepravdivé údaje v predloženom vyhodnotení štandardov kvality dodávky plynu za rok 2014, ktoré predložil Úradu prostredníctvom elektronickej komunikácie dňa 12.02.2016 na základe žiadosti Úradu, nakoľko uviedol nesprávny počet udalostí, ktoré sú predmetom štandardu kvality dodávky plynu, a to v počte udalostí v limite podľa § 5 písm. f) vyhlášky č. 278/2012 z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality uskladňovania plynu, prepravy plynu, distribúcie plynu a dodávky plynu, keďže do tohto počtu započítal aj 4 udalosti mimo limitu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. x) zákona o regulácii, 11. porušil povinnosť podľa § 22 ods. 5 zákona o regulácii, pretože v prípade dvoch vybraných odberateľov plynu uvedených v bode 2.4.4 Protokolu neuhradil kompenzačnú platbu za nedodržanie štandardu kvality dodávky plynu podľa § 5 písm. f) vyhlášky č. 278/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality uskladňovania plynu, prepravy plynu, distribúcie plynu a dodávky plynu v lehote podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 278/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality uskladňovania plynu, prepravy plynu, distribúcie plynu a dodávky plynu, nakoľko uvedeným odberateľom plynu mal uhradiť kompenzačnú platbu v lehote do 03.02.2015, avšak k uhradeniu kompenzačnej platby došlo až dňa 18.02.2015, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. m) zákona o regulácii, 12. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k) zákona o regulácii, pretože poskytol Úradu nepravdivé údaje o dátume, kedy bolo odberateľom, ktorí zmenili dodávateľa elektriny resp. plynu, doručené resp. odoslané konečné vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny resp. plynu v predloženom prehľade odberateľov, ktorý predložil Úradu prostredníctvom elektronickej komunikácie dňa 26.02.2016 na základe žiadosti Úradu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. x) zákona o regulácii, 13. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona o regulácii, pretože nedodržal ustanovenia § 26 ods. 6 a § 72 ods. 6 Vyhlášky o pravidlách trhu, nakoľko v prípade odberateľov elektriny a odberateľov plynu uvedených v bode 2.7.1 Protokolu, za ktorých boli výpovede zo zmlúv o združenej dodávke elektriny a/alebo plynu, resp. zo zmlúv o dodávke elektriny a/ alebo plynu, žalobcovi doručené dňa 17.12.2015 prostredníctvom splnomocnených zástupcov, z dôvodu nesúhlasu so zmenou ceny za dodávku elektriny resp. plynu odberateľom účinnou od 01.01.2016, vzniesol námietku proti zmene dodávateľa aj napriek tomu, že zmluvy o združenej dodávke elektriny a/alebo plynu, resp. zmluvy o dodávke elektriny a/alebo plynu boli vypovedané doručením oznámení o výpovedi takých zmlúv najneskôr 15 dní pred plánovaným dňom účinnosti zmeny, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona o regulácii, 14. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona o regulácii, keď nepreukázal dôvody vznesenia námietok, pre ktoré bol proces zmeny dodávateľa elektriny resp. plynu zastavený, v lehote do desiatich dní od doručenia žiadostí zo dna 14.01.2016 spoločnosti ZSE Energia, a.s. ako splnomocneného zástupcu odberateľov elektriny a odberateľov plynu, ktoré tvoria prílohu č. 170 Protokolu, nedodržal ustanovenia § 26 ods. 7 a § 72 ods. 7 Vyhlášky o pravidlách trhu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona o regulácii, 15. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii, keď zaslal výzvu zo dňa 29.03.2016 odberateľovi elektriny v domácnosti uvedenému v bode 2.7.4 Protokolu, v ktorej ho upozorňuje na prerušenie dodávky do jeho odberných miest, pričom uvedený odberateľ elektriny v domácnosti má u žalobcu registrované len jedno odberné miesto, a to na dodávku elektriny, do ktorého je dodávateľom elektriny žalobca a za dodávku elektriny žalobca neregistruje žiadnu pohľadávku za neuhradenú preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry voči uvedenému odberateľovi elektriny v domácnosti, postupoval v rozpore s druhou častou článkom V bodom 28. Obchodných podmienok dodávky elektriny, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona o regulácii. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom Predseda Úradu ako odvolací orgán rozhodnutím č. 049/28387/2016/PR/SD, číslo spisu 3875-2016-BA zo dňa 29.09.2016 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Úradu potvrdil. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí a podľa § 198 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku žiada, aby súd zmenil výšku uloženej pokuty na 26.000,- EUR z dôvodu neprimeranosti jej výšky k povahe skutku, ďalej napáda nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre absenciu riadneho odôvodenia a pre nedostatočné skutkové zistenia. 4. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre absenciu riadneho odôvodnenia vo všeobecnosti s tým, že ide o rozhodnutie, ktoré je prijaté bez akejkoľvek opory v právnych predpisoch. Z rozhodnutia Predsedu Úradu je zrejmá minimálne jeho formálna nevyváženosť. Odôvodnenie rozhodnutia sa obmedzuje len na opis skutkového stavu veci, strohé citácie niektorých ustanovení právnych predpisov, so stručným konštatovaním prečo odvolací orgán dospel k uvedenému názoru, avšak bez uvedenia konkrétnych údajov. Z rozhodnutia nevyplýva, prečo odvolací orgán aplikoval uvedené zákonné ustanovenia, keď žalobca v konaní poukazoval na zrejmú nesprávnosť použitia niektorých zákonných predpisov a zároveň nie je zrejmé, prečo Predseda Úradu vykladal zákon práve takým spôsobom, aký prezentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. 5. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutie Predsedu Úradu je nekonzistentné, vnútorne rozporuplné (napr. správny orgán prihliada na možné následky porušenia povinností, pritom žiaden následok v rozhodnutí neuvádza). Predseda Úradu sa vôbec nezaoberal argumentmi významnými a podstatnými pre celkové posúdenie veci, na ktoré žalobca opakovane poukazoval vo svojich vyjadreniach počas kontroly a v konaní o uložení pokuty. Rozhodnutie Predsedu Úradu ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné, čo je v právnej praxi považované za vadu rozhodnutia a priamy zákonný dôvod na zrušenie (rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 5.11.2009, č. k. 1 Afs 60/2009 - 111). 6. Žalobca namieta odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom správny orgán musí reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania, odôvodnenie musí byť dostatočne presvedčivé, musí obsahovať právne posúdenie veci, t.j. odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vychádzal (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Sžf 9/2009 zo dňa 29.09.2010). Žalobca poukázal na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, že „...podľa ustálenej judikatúry zohľadňujúcej princíp vzťahujúci sa na riadny výkon spravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené." (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, Reports 1999-1, str. 98-99, § 26) alebo, že „...národné súdy musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia." (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Hadjianastassiou v. Grécko zo 16.12.1992, zväzok A, č. 252, § 33). Rovnako odkázal i na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v svojich nálezoch konštatoval, že pri aplikácii právnej normy sa musí vychádzať z racionálnej argumentácie, ktorá vylučuje akúkoľvek ľubovôľu vo výklade (Nález Ústavného sudu Slovenskej republiky uverejnený pod č. IV.ÚS 214/04), že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia nesmie byť nekoherentná, t.zn. rozhodnutie musí byť konzistentné a argumenty v ňom uvádzané musia podporiť príslušný záver rozhodnutia, závery ku ktorým správny orgán dospeje, majú byť pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (rozhodnutia zverejnené pod č. I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Aj podľa Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, sa orgány musia zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi konania a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, i keď rozsah, v ktorom sú povinné uvádzať dôvody sa môže meniť v závislosti od osobitných okolností prípadu a opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, považuje za nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu. 7. Žalobca namieta nedostatočné skutkové zistenia, keď poukazuje na § 91 ods. 5 zákona o energetike (obsahovo obdobné ustanovenie obsahuje aj § 36 ods. 7 zákona o regulácii), podľa ktorého „Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností.", pričom rozhodnutie Predsedu Úradu ani jedno z kritérií uvedených v citovanom ustanovení neuvádza, napriek tomu, že predmetné zákonné ustanovenie v rozhodnutí uvádza. 8. Žalobca poukázal, že Predseda Úradu v rozhodnutí síce konštatuje, že prihliadol na priťažujúce aj poľahčujúce okolnosti, avšak uvádza len priťažujúce okolnosti, pričom podľa žalobcu takéto zhodnotenie neobstojí, keď vyčerpávajúcim spôsobom nedefinuje existenciu a odôvodnenie prihliadania na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. 9. Predseda Úradu v odôvodnení rozhodnutia neuvádza, prečo považuje za najzávažnejšie porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 12 zákona o energetike a prečo považuje uloženú pokutu za primeranú. V rozhodnutí sa obmedzuje len na konštatovanie vyslovené už prvostupňovým správnym orgánom, t.j., že sankcia je primeraná vzhľadom na jej charakter a je ňou naplnená preventívna a represívna funkcia. V rozhodnutí Predsedu Úradu absentujú dôvody objasňujúce postup a správnu úvahu, ktoré viedli správny orgán k uloženiu pokuty, ktorá sa absolútne vymyká z akéhokoľvek bežného rámca a posudzovania obdobných prípadov z minulosti v rámci relevantného trhu s energiami. 10. Žalobca namieta neprimeranosť pokuty, keď poukazuje na princíp zákonnosti trestu a princíp individualizácie trestu. Medzi hľadiská individualizácie trestu možno zaradiť najmä závažnosť správneho deliktu, význam chráneného záujmu ktorý bol správnym deliktom dotknutý, spôsob spáchania správneho deliktu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný. Pri posudzovaní konkrétnej závažnosti správneho deliktu nie je hlavným kritériom skutková podstata deliktu, ale intenzita skutkových okolností, s akou došlo k porušeniu právom chránených hodnôt a záujmov v konkrétnom prípade (rozsudok Nejvyššího správního soudu Českej republiky z 30.09.2010 č. k. 7 As 71/2010 - 97). 11. Žalobca zdôraznil ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky i Českej republiky z ktorej vyplýva, že správny orgán sa pri ukladaní trestu (v tomto prípade pokuty) musí výslovne zaoberať všetkými kritériami, ktoré zákon stanovuje pre stanovovanie výšky trestu (sankcie). V prípade, že niektoré z kritérií stanovených zákonom nie je pre posúdenie veci relevantné, má správny orgán povinnosť sa s takým kritériom vyporiadať a odôvodniť jeho neopodstatnenosť (rozsudok Nejvyššího správního soudu Českej republiky z 27.09.2007 č. k. 8 As 17/2006 -78). 12. Ako jednu z kľúčových vád odôvodnenia rozhodnutia Predsedu Úradu, ktoré ho robí samo o sebe nepreskúmateľným, žalobca považuje chýbajúce vyporiadanie sa so zákonnými kritériami, ktoré musia byť predmetom preskúmania pred tým, než správny orgán dospeje k rozhodnutiu o výške uloženej pokuty. Znaky, ktoré musí správny orgán skúmať pri ukladaní pokút, vymedzené v § 91 ods. 5 zákona o energetike (obdobne v § 36 ods. 7 zákona o regulácii) t.j. závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, v rozhodnutí Predsedu Úradu absentujú ako i objektívny proces identifikácie spôsobených následkov. 13. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že vo vzťahu k väčšine označených správnych deliktov, ide len o povinnosti administratívne, poriadkové a najmä individuálne, porušenie ktorých nemalo za následok žiadnu ujmu koncových odberateľov elektriny a plynu. Vo veľkej časti týchto správnych deliktov došlo k náprave ešte predtým, než prvostupňový správny orgán začal kontrolu alebo počas samotnej kontroly, pričom uvedená skutočnosť nebola správnymi orgánmi zohľadnená. Ide o porušenie povinností v bodoch 1, 2, 4, 5 a 11, kde došlo zo strany žalobcu k omeškaniu s plnením povinností voči odberateľom (napríklad k oneskorenému vráteniu preplatkov alebo kompenzačných platieb zákazníkom len o pár dní, niekoľkodňové omeškanie s vystavením konečného vyúčtovania platieb), pričom v dôsledku omeškania nevznikli vo vzťahu k odberateľom žiadne vážne následky. Tieto pochybenia boli individuálne a výnimočné, dotýkali sa minimálneho počtu odberateľov. A porušením predloženia nepravdivých údajov v bodoch 9, 10 a 12, nevznikli žiadne škodlivé následky vo vzťahu k odberateľom. Žalobca dal do pozornosti právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci III. ÚS 170/2011, podľa ktorého, „ ... požiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa v zásade vzťahujú aj na správne súdnictvo realizujúce článok 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“ Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „ ... súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré racionálne a logickým spôsobom dáva odpoveď na všetky argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03)." 14. Žalobca poukázal i na rozhodovaciu prax žalovaného, podľa ktorej nie je bežné ukladanie pokút v podobnej výške, čím je rozhodnutie žalovaného v priamom rozpore so zásadou legitímneho očakávania napr. rozhodnutie č. 0064/2015/K č. spisu 1483-2015-BA zo 07.04.2015, ktorým Úrad uložil dodávateľovi elektriny, spoločnosti Energie2, a.s., úhrnnú pokutu vo výške 19.000,- EUR za dvadsať správnych deliktov, kde takmer polovica pochybení sa zhoduje s pochybeniami žalobcu a možno tieto pochybenia považovať za závažnejšie, keďže porušenie povinností spoločnosťou Energie2, a.s. sa dotýkalo v niektorých prípadoch väčšieho počtu odberateľov. Ďalej rozhodnutie správneho orgánu č. 0281/2015/K č. spisu 6400-2015-BA z 09.12.2015, ktorým Úrad uložil spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. za obdobný počet porušených ustanovení zákona úhrnnú pokutu vo výške 25.000,- EUR. V rokoch 2014 - 2016 Úrad neuložil žiadnemu alternatívnemu dodávateľovi elektriny pokutu ani len približujúcu sa výške, v akej bola uložená žalobcovi, pričom najvyššia pokuta uložená „tradičným" dodávateľom v roku 2015, konkrétne spoločnosti ZSE Energia, a.s., vo výške 6.100,- EUR. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie žalovaného je nielen porušením zásady legitímnych očakávaní, ale tiež v rozpore so zásadou materiálnej rovnosti, definovanej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, na ktoré Predseda Úradu v svojom rozhodnutí poukazuje, avšak nijakým spôsobom nekonkretizuje použitie predmetného ustanovenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na precedenčnú zásadu (zásadu materiálnej rovnosti) ako integrálnej a záväznej súčasti správneho konania, nachádzajúcej sa v časti I. ods. III Odporúčania Výboru ministrov (2007) 7, v ktorej je uvedené, že správne orgány majú konať tak, aby bola zachovaná zásada rovnosti a to tak, aby v prípade osôb, ktorých situácia je rovnaká, rozhodovali rovnako. Akýkoľvek odklon od tejto zásady musí byť determinovaný objektívnymi okolnosťami. Precedenčná zásada slúži ako prostriedok ochrany pred svojvôľou správneho orgánu, pred neprimeraným a nezákonným uplatňovaním správnej úvahy (diskrečnej právomoci správneho orgánu). 15. Žalobca je názoru, že rozhodnutie Predsedu Úradu sa neprimerane odkláňa od bežnej rozhodovacej praxe, čo narúša rovnosť všetkých subjektov pred zákonom, ako aj samotným Úradom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2 Sžp/16/2011 z 30.05.2012 uviedol, „Zárukou správneho ukladania sankcií za správne delikty je dodržiavanie princípov zákonnosti, individualizácie a primeranosti sankcie. Z hľadiska uplatnenia princípu zákonnosti je dôležité stanoviť zákonom nielen druh sankcie a jej rozsah, ale aj dostatočne presne kritéria pre vymeranie sankcie v konkrétnom prípade. Ak nie sú tieto kritéria dostatočne v zákone vymedzené, správny orgán má väčší priestor pre správne uváženie. Ak vychádzame zo súčasnej právnej úpravy správnych deliktov, je možné dospieť k záveru, že prevažná časť týchto kritérií pre uloženie sankcie je objektívnej povahy. Najčastejšie sa stretávame s týmito kritériami: závažnosť protiprávneho konania, doba trvania protiprávneho konania, význam protiprávneho konania, rozsah spôsobených (alebo možných, hroziacich) následkov protiprávneho konania, najmä rozsah škody. ... Hľadiská, ktoré majú subjektívny charakter: miera zavinenia, dôvody, ktoré viedli k porušeniu právnej povinnosti, skutočnosť, či sa osoba, ktorá sa dopustila protiprávneho konania pričinila o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.“ 16. Správne orgány pri ukladaní pokuty neprihliadli na všetky zákonné aspekty uvedené v § 91 ods. 5 zákona o energetike a vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu uložili neprimerane vysokú pokutu. Žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa zaoberá dodávkou elektriny a dodávkou plynu odberateľom, prevažne z kategórie zraniteľných odberateľov (§ 2 písm. l) zákona o regulácii). Preto zmena na strane výdavkov s vysokou pravdepodobnosťou zasiahne a ovplyvní fungovanie žalobcu v negatívnom zmysle. Dodávka elektriny a dodávka plynu zraniteľným odberateľom pritom patrí medzi regulované činnosti (§ 11 ods. 1 písm. f) a ods. 2 písm. e) zákona o regulácii) podliehajúce cenovej regulácii zo strany Úradu, čo samo o sebe znemožňuje žalobcovi reagovať na nárast nákladov zvýšením cien elektriny a plynu. Vyrubenie neprimerane vysokej peňažnej pokuty zo strany štátneho orgánu môže predstavovať porušenie základných ľudských práv sankcionovaného subjektu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci Mamidakis proti Grécku, číslo konania 35533/04, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva vyslovil právny názor, že štát musí pri udeľovaní sankcií zachovať adekvátnu mieru proporcionality medzi sankčnými prostriedkami a cieľom, ktorý sa má dosiahnuť; ak aj je cieľom sankcie ochrana verejného záujmu (potrestanie subjektov páchajúcich správny delikt), extrémne vysoká pokuta, ktorá má spôsobilosť privodiť subjektu značnú finančnú ujmu, nemôže byť považovaná za primeranú; nález Ústavného súdu Českej republiky PI. ÚS 3/02, v zmysle ktorého „ ...je treba posudzovať cieľ zásahu (do subjektívneho práva) vo vzťahu k použitým prostriedkom, pričom merítkom pre takéto posúdenie je zásada proporcionality, resp. primeranosti v širšom zmysle, ktorá môže byť taktiež nazývaná zákaz nadmernosti zásahu do práv a slobôd".). III. Vyjadrenie žalovaného. 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 01.02.2017, doručeným súdu dňa 02.02.2017, ktorý nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, bez dostatočných skutkových zistení a že pokuta bola uložená v neprimeranej výške. Žalobca v petite žiada iba zníženie výšky pokuty, preto iba táto časť rozhodnutia je sporná. Žalovaný považuje skutkový stav veci za spoľahlivo zistený, protiprávnosť za preukázanú, preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom a žalobu žiada zamietnuť. 18. V odvolacom konaní žalovaný preskúmal v súlade so zásadami zákonnosti a materiálnej pravdy a § 59 ods. 1 správneho poriadku napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako i predložený spisový materiál, všetky dôkazy a dôvody uvádzané v odvolaní, a to v prospech ako aj v neprospech žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný neakceptoval všetky argumenty žalobcu, ktorými ospravedlňoval porušenie zákona, nemôže mať za následok nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia. Povinnosťou odvolacieho orgánu bolo zaoberať sa tými skutočnosťami, ktoré súviseli s predmetom rozhodovania, a nie hodnotiť názory a domnienky žalobcu ako má správne vykonávať regulovanú činnosť dodávky elektriny a plynu. 19. Ako priťažujúce okolnosti boli vyhodnotené opakované porušovanie tých istých ustanovení zákona, tým istým spôsobom konania a porušovanie ustanovení, ktorých účelom je ochrana odberateľov. Systémové pochybenie žalobcu bolo len jedným z dôvodov, za ktoré bola spoločnosti uložená pokuta. Za najzávažnejšie porušenie zákona žalovaný považuje porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 12 zákona o energetike. Týmto porušením sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, pričom v obdobnej veci bola žalobcovi už uložená pokuta aj v minulosti, a to rozhodnutím č. 0055/2014/K zo dňa 30.12.2014 vo výške 27.600,- EUR. 20. Ako poľahčujúcimi okolnosťami pre ukladanie pokuty boli porušenia, ktoré sa týkali porušenia administratívnych povinností voči úradu, keďže nimi nebola spôsobená priama ujma či škoda odberateľom elektriny a plynu. 21. Žalovaný po vzhliadnutí na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti dospel k tomu, že prevládajúcimi sú priťažujúce okolnosti, keďže úrad ako orgán kontroly dodržiavania zákona a ochrany spotrebiteľa (odberateľa), musí zabezpečiť efektívne a reálne napĺňanie zákonných práv odberateľa. Prvostupňový orgán sa v rozhodnutí podrobne zaoberal jednotlivými správnymi deliktmi, riadne zdôvodnil výšku uloženej úhrnnej pokuty a správne vyhodnotil dôvody na jej uloženie, preto odvolací správny orgán súhlasil s právnym názorom vysloveným prvostupňovým orgánom. 22. K uloženej výške pokuty a k žalobcom citovanej judikatúre žalovaný uviedol, že v napadnutých rozhodnutiach podrobne a konkrétne bolo zdôvodnené udelenie úhrnnej pokuty ako aj jej výška. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správny orgán je podľa zákona povinný regulovanému subjektu v prípade zistenia spáchania správneho deliktu uložiť pokutu, pričom zákon nerozlišuje, či ide o systémové alebo individuálne pochybenie (§ 36 ods. 3 zákona o regulácii a § 91 ods. 2 zákona o energetike). Úrad nie je oprávnený na základe vlastnej úvahy rozhodnúť, že regulovanému subjektu neuloží pokutu, ak sa tento dopustil správneho deliktu. Takýmto postupom by naopak úrad porušil zákon 23. Žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, podľa ktorého, správny orgán môže za porušenie tohto zákona uložiť pokutu v rozmedzí od 300,- EUR do 300.000,- EUR. Pri ukladaní pokuty podľa § 91 ods. 5 zákona o energetike úrad prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, čo prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty riadne zohľadnil. Žalovaný pri svojom rozhodovaní okrem uvedeného prihliadal i na charakter sankcie ako takej, ktorou je preventívna a represívna funkcia, pričom ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimeranej mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, a teda nevyhnutne musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť určená tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcnosti porušenia zákona. Žalovaný zdôraznil, že postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu nielen porušiteľa (individuálna prevencia), ale aj iné právnické osoby či fyzické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností (generálna prevencia). 24. Pri určení výšky pokuty žalovaný postupoval v súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a teda sú povinné objektívne podobné prípady rozhodovať zhodne. Zákon ustanovuje dolnú a hornú hranicu možného uloženia pokuty a nevymedzuje presnú výšku pokuty za jednotlivé porušenia zákona, čo znamená, že skutočná výška pokuty závisí vždy na posúdení správneho orgánu pri zohľadnení závažnosti, spôsobu, času trvania a možných následkov protiprávneho stavu. Žalovaný uloženú pokutu vo výške 100.000,- EUR považuje za primeranú vo vzťahu k zisteným porušeniam zákona o regulácii a zákona o energetike a zároveň poukázal, že predchádzajúca pokuta vo výške 27.600,- EUR nesplnila svoju preventívnu funkciu, keďže došlo k opakovaným porušeniam zákona. 25. V danom prípade nejde o exemplárnu pokutu, ale o pokutu, ktorá výškou zodpovedá pôsobeniu žalobcu na trhu s elektrinou a plynom, opakovanému a trvalému porušovaniu zákona, čo preukázal skutočnosťami vykonaných kontrol: - Prvá kontrola u žalobcu bola úradom vykonaná v roku 2009 (od 27.10.2009 do 09.12.2009), kontrolované boli roky 2007, 2008 a 2009, výsledkom ktorej bolo uloženie pokuty vo výške 150.000,- EUR rozhodnutím č. 0002/2010/K. - Druhá kontrola bola úradom vykonaná v rokoch 2011 a 2012, kontrolované boli roky 2009, 2010 a 2011, výsledkom ktorej bolo uloženie pokuty vo výške 3.200,- EUR rozhodnutím č. 0028/2012/K. - Tretia kontrola bola úradom vykonaná od 03.03.2014 do 17.06.2014, kontrolované boli roky 2013 a 2014, výsledkom ktorej bolo uloženie pokuty vo výške 27.600,- EUR rozhodnutím č. 0055/2014/K. - Štvrtá kontrola bola vykonaná od 05.02.2016 do 13.06.2016, kontrolované boli roky 2014, 2015 a 2016, výsledkom ktorej bolo uloženie pokuty vo výške 100.000,- EUR rozhodnutím č. 0031/2016/K, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Zároveň boli žalobcovi uložené úradom aj ďalšie tri pokuty za porušenie zákona, a to v roku 2014 rozhodnutím č. 0020/2014/K vo výške 2.000,- EUR, v roku 2009 rozhodnutím č. 0105/2009/K vo výške 200,- EUR a rozhodnutím č. 0178/2009/K vo výške 200,- EUR. Vzhľadom na uvedené, výška uloženej pokuty nie je najvyššia a ani jediná. Doterajšie pokuty uložené žalobcovi nemali dostatočne preventívny charakter, keďže porušovanie zákona bolo úradom opakovane preukázané, čo sám žalobca nespochybňuje. Rovnako nebola žiadna pokuta likvidačná, žalobca stále pôsobí na trhu, pričom spôsob podnikania na trhu s elektrinou a plynom nezmenil, preto úrad objektívne musel pristúpiť k prísnejšej výške uloženej pokuty. 26. K rozhodovacej praxi namietanej v odseku 14. tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že v prípade Energie2, a.s. ide o spoločnosť s menším trhovým podielom (0,68% v roku 2015 pri dodávke elektriny domácnostiam) a kratším pôsobením na trhu s elektrinou a plynom, od roku 2011, pričom žalobca pôsobí na trhu s elektrinou a plynom ako dodávateľ od roku 2007 a jeho trhový podiel pri dodávke elektriny domácnostiam predstavoval 4,2% v roku 2015. V spoločnosti Energie2, a.s. bola vykonaná zatiaľ len jedna kontrola od 13.06.2014 do 05.09.2014, na základe ktorej bola úradom uložená pokuta vo výške 19.000,- EUR rozhodnutím č. 0064/2015/K. Túto ako prvú pokutu nemožno objektívne porovnávať s uloženou pokutou žalobcovi, keďže nešlo o opakované porušovanie zákona ako v prípade žalobcu. K pokute uloženej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. žalovaný uviedol, že kritériom na uloženie pokuty nie je len počet zistených porušení. Pretože žalobca sa dopustil opakovaných porušení do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty č. 0055/2014/K právoplatné dňa 20.01.2015, podľa § 91 ods. 3 zákona o energetike, sa pokuta podľa odseku 2 zvyšuje až na dvojnásobok, t.j. od 600,- EUR do 600.000,- EUR. Vzhľadom na uvedené, výška uloženej pokuty 100.000 ,-EUR nepredstavuje strednú ani hornú hranicu zákonom ustanovenej sadzby, ale tvorí 16,7 % z maximálnej výšky pokuty, čo je spodná hranica zákonom ustanovenej sadzby. Pokuta bola uložená vo výške, aby zabezpečila nápravu žalobcu a nemá pre žalobcu likvidačný charakter. 27. Žalobcom navrhnutá moderácia vo výške 26.000,- EUR, by podľa názoru žalovaného nesplnila preventívnu ani represívnu funkciu a je navrhnutá ešte v nižšej výške, ako predchádzajúca pokuta. Dovolávanie sa nižšej pokuty s poukazom na uloženie pokút iným regulovaným subjektom, považuje žalovaný za účelové. Žalobca sa porušení zákona dopúšťa opakovane a dlhodobo. Zľahčovanie žalobcu, že nejde o systémové porušenia ale individuálne, bez vážnych dopadov, žalovaný poukázal na skutočnosť, že v rámci ochrany spotrebiteľa eviduje stovky podnetov od odberateľov elektriny a plynu na obchodné praktiky žalobcu. IV. Replika žalobcu. 28. Podaním z 20.02.2017, doručeným súdu dňa 22.02.2017 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného vo veci samej s tým, že s vyjadrením nemožno súhlasiť, pretože Predseda Úradu, ako odvolací orgán sa so vznesenými námietkami vôbec nezaoberal, čo je nezlučiteľné so spravodlivým procesom. 29. Podľa žalobcu z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že niektoré z dôvodov sa snažil doplniť či objasniť až vo vyjadrení (vymenovanie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na ktoré pri rozhodovaní prihliadal), čo mal uviesť v napadnutom rozhodnutí. 30. Žalovaný sa vyjadril k výške uloženej pokuty, pričom argumentáciu žalobcu nevyvrátil a opäť sa snažil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia Predsedu Úradu doplniť. Žalovaný sa opäť nezaoberal kritériami, ktoré zákon upravuje pre stanovenie výšky sankcie a to závažnosťou správneho deliktu, významom chráneného záujmu, ktorý bol správnym deliktom dotknutý, spôsobom spáchania správneho deliktu, jeho následkami a okolnosťami, za ktorých bol spáchaný. Žalovaný tak sankciu nijakým spôsobom neindividualizoval, ale uložil pokutu vo výške, ktorá ďaleko presahuje výšku sankcií, ktoré Úrad regulovaným subjektom bežne za obdobné porušenia zákonov ukladá. 31. S vyjadrením žalovaného pri porovnávaní pokuty uloženej žalobcovi a pokuty uloženej dodávateľovi Energie2, a.s., žalobca nesúhlasí a je názoru, že žalobca ako dodávateľ pri väčšom počte odberateľov, kde je väčšie administratívne zaťaženie, je individuálne pochybenie viac pravdepodobné a ospravedlniteľné. V takýchto prípadoch treba skúmať závažnosť pochybenia a najmä škodlivý následok pre odberateľov (ktorý v prípade väčšiny porušení nenastal). Kritérium trhového podielu, ktoré žalovaný pri rozhodovaní použil, právne predpisy nepoznajú a ako také je rozporné so zásadou materiálnej rovnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Úrad doposiaľ na veľkosť trhových podielov pri rozhodovaní nijakým spôsobom neprihliadal, čo vyplýva práve zo skutočnosti, že pokuty uložené „tradičným" dodávateľom elektriny s neporovnateľne väčšími trhovými podielmi sa ani len nepribližujú výške pokuty uloženej žalobcovi. 32. Žalobca poukázal aj na počet kontrol, ktoré Úrad uskutočnil u žalobcu a to v porovnaní s počtom kontrol, ktoré Úrad vykonal v rovnakom období u ostatných regulovaných subjektoch (Úrad uviedol príklad u iného alternatívneho dodávateľa elektriny, spoločnosti Energie2, a.s., kde vykonal zatiaľ len jednu kontrolu). 33. V závere žalobca opäť zdôraznil, že žalovaný pri rozhodovaní používa kritéria bez zrejmej predvídateľnosti a logickej opodstatnenosti, uložená pokuta je neprimeraná a v rozpore so zásadou legitímneho očakávania. V. Administratívne konanie. 34. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe písomného poverenia na vykonanie kontroly č. 108/2016 zo dňa 05.02.2016 a dodatku č. 1 k povereniu č. 108/2016 zo dňa 17.02.2016, zamestnanci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v dňoch od 05.02.2016 do 13.06.2016 vykonali podľa § 9 ods. 1 písm. b) bod 5. zákona o regulácii u žalobcu kontrolu dodržiavania vybraných zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov a vydaných rozhodnutí a overovanie správnosti a pravdivosti dokladov predkladaných úradu v oblasti regulácie elektroenergetiky a plynárenstva v období rokov 2014, 2015 a 2016 a kontrolu plnenia opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly uloženého v Zápisnici o prerokovaní kontroly o výsledku vykonanej kontroly č. 111/2014 zo dňa 17.06.2014. 35. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iných činností aj elektroenergetika - dodávka elektriny a plynárenstvo - dodávka plynu, na základe povolenia č. 2007E 0268 - 4. zmena na predmet podnikania elektroenergetika, rozsah podnikania dodávka elektriny a povolenia č. 2011P 0159 - 2. zmena na predmet podnikania plynárenstvo, rozsah podnikania dodávka plynu. 36. Úrad listom pod č. 23070/2016/BA zo dňa 15.06.2016 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenia zákona o regulácii a zákona o energetike na základe zistení uvedených v protokole č. 108/2016 o výsledku vykonanej kontroly (ďalej len „protokol“), ako aj prípadné ďalšie podklady súvisiace so správnym konaním. K jednotlivým zisteniam uvedeným v protokole sa žalobca vyjadril podaním z 24.06.2016, doručené Úradu dňa 29.06.2016, pričom vzápätí Úrad vydal prvostupňové rozhodnutie č. 0031/2016/K č.sp. 2972-2016-BA zo dňa 29.06.2016, proti ktorému žalobca podal odvolanie podaním z 15.07.2016, v ktorom odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie a zdôraznil, že konštatované porušenia povinností neboli závažného charakteru, nešlo o systémové pochybenia ale o individuálne pochybenia a to výnimočné, v rozsahu spracovania dát s nulovým spoločenským poškodením. Okrem iného žalobca poukázal, že uložená sankcia je neprimerane vysoká a vo vzťahu k náprave odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo 253/2010 z 03.05.2011, v závere navrhol za spáchanie deliktov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí uložiť úhrnnú pokutu vo výške 26.000,- EUR. Odvolanie bolo dňa 16.08.2016 postúpené odvolaciemu orgánu, ktorý listom z 30.08.2016 vyzval žalobcu k vyjadreniu pred vydaním rozhodnutia. Za účelom oboznámenia sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia sa dňa 06.08.2016 na odvolací orgán dostavil štatutárny zástupca žalobcu, ktorý sa osobne do záznamu vyjadril, že na svojom písomnom stanovisku trvá. Predseda Úradu, ako odvolací orgán o odvolaní rozhodol pod č. 049/28387/2016/PR/SD, číslo spisu 3875-2016-BA dňa 29.09.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Úradu potvrdil. Rozhodnutie Predsedu Úradu ako aj prvostupňové rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu. VI. Právne posúdenie žaloby. 37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 40. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 43. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, účelom regulácie podľa tohto zákona je transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite. 44. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, predmetom regulácie podľa tohto zákona sú a) ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania, b) podmienky vykonávania regulovaných činností. 45. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, regulačná politika je stratégia, ktorá upravuje vykonávanie regulácie počas určeného regulačného obdobia. 46. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) bod 3. zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, úrad rozhoduje o uložení pokuty za správne delikty spáchané porušením povinností ustanovených v tomto zákone a v osobitných predpisoch. 47. Podľa § 22 ods. 5 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ak regulovaný subjekt nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, je regulovaný subjekt povinný uhradiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu vo výške a spôsobom určeným podľa § 40 ods. 2. 48. Podľa § 29 ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. 49. Podľa § 29 ods. 1 písm. o) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný dodržiavať pravidlá trhu. 50. Podľa § 29 ods. 1 písm. k) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný poskytovať úradu bezodplatne úplné a pravdivé údaje, podklady, doklady a akékoľvek informácie potrebné na účely podľa tohto zákona a na výkon pôsobnosti úradu v rozsahu, spôsobom a v lehotách určených úradom. 51. Podľa § 36 ods. 1 písm. p) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak nevykonáva regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu podľa § 14 až 17 a § 29 ods. 1 písm. a) alebo nedodrží cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. 52. Podľa § 36 ods. 1 písm. af) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak nedodrží pravidlá trhu. 53. Podľa § 36 ods. 1 písm. x) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak neposkytne úradu a Európskej komisii bezodplatne pravdivé údaje, podklady, doklady alebo akékoľvek informácie potrebné na účely podľa tohto zákona a na výkon pôsobnosti úradu v rozsahu, spôsobom a v lehotách určených úradom. 54. Podľa § 36 ods. 1 písm. m) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak neuhradí svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu podľa § 22 ods. 5. 55. Podľa § 36 ods. 9 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, v konaní na prvom stupni rozhoduje vecne príslušný organizačný útvar úradu. 56. Podľa § 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, tento zákon upravuje a) podmienky na podnikanie v energetike, b) prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike, c) opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom, d) práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike, e) výkon štátnej správy v energetike, f) výkon štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike. 57. Podľa § 17 ods. 12 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, pôvodný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti doručiť konečné vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny alebo dodávku plynu najneskôr do štyroch týždňov po vykonaní zmeny. Konečné vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny alebo dodávku plynu sa uskutoční na základe odpočtu skutočného stavu na určenom meradle vykonaného príslušným prevádzkovateľom sústavy alebo prevádzkovateľom siete, ak tento zákon neustanovuje inak. 58. Podľa § 91 ods. 2 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, úrad uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe vo výške od 300 eur do 300 000 eur za vykonávanie činností bez povolenia alebo bez oznámenia, pri činnostiach, na ktoré sa vyžaduje povolenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) až c) alebo oznámenie podľa § 6 ods. 5 alebo za nesplnenie povinností uložených v § 4 ods. 5, § 6 ods. 7 až 12, § 8 ods. 5, § 9, § 10 ods. 1, § 11 ods. 16 písm. e), § 17, § 17a, § 33 ods. 9, § 94, § 96 ods. 7. VII. Závery správneho súdu. 59. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 049/28387/2016/PR/SD, číslo spisu 3875-2016-BA zo dňa 29.09.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 0031/2016/K č.sp. 2972-2016-BA zo dňa 29.06.2016, keď žalobcovi, ako regulovanému subjektu uložil podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, úhrnnú pokutu vo výške 100.000,- EUR za spáchanie správnych deliktov špecifikovaných v odseku 1. tohto rozhodnutia. 60. Správnemu súdu neušla pozornosti skutočnosť, že petit žaloby neobsahoval návrh na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ale výlučne len návrh na sankčnú moderáciu s tým, aby súd zmenil výšku uloženej pokuty na 26.000,- EUR. V tejto súvislosti je súd názoru, že predpokladom posúdenia sankčnej moderácie je perfektné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu k otázke súvisiacej s určením výšky pokuty v súlade so zákonnými podmienkami uloženými v § 91 ods. 5 zákona o energetike, ako závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. Nakoľko súd vzhliadol vadu v odôvodnení rozhodnutia správnych orgánov v tejto časti, čím nemal zákonné podklady pre posúdenie a rozhodnutie o moderácii, preto nemožno uzavrieť, že by správny súd prekročil svoje kompetencie a vybočil z rámca petitu podanej žaloby (nemožno hovoriť o porušení zásady iudex ne eat petita partium, pretože správny súd je viazaný len dôvodmi žaloby, nie petitom) keď rozhodnutie žalovaného zrušil. Vzhľadom na vyslovený právny názor súdu, v tomto kontexte je správny súd viazaný len dôvodmi žaloby, ktoré v predmetnej žalobe nepochybne prioritne namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre absenciu riadneho odôvodnenia. Iný postup správneho súdu, by vzhľadom na okolnosti podanej žaloby, bol v rozpore so zásadou „odopretie spravodlivého súdu“. 61. Postup súdu, ktorým sa len prísne a formalisticky posúdi vec, bez naplnenia samotnej podstaty (matérie) žalobných dôvodov a riadneho preskúmania ich prípustnosti, je popretím materiálneho právneho štátu. Prílišný formalizmus, ktorý je na úkor prípadnej dostupnosti práva na súdnu ochranu a ktorý navyše popiera samotnú podstatu uplatnených žalobných dôvodov, je v rozpore s ústavným princípom materiálneho právneho štátu. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu „Prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie súdu, pri ktorej sa zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez právneho dôvodu sťažoval, či dokonca maril možnosť konať pred súdom, v medziach platného právneho poriadku, uplatňovať svoje hmotné aj procesné práva.” (DRGONEC, J. U´stava Slovenskej republiky. Teo´ria a prax. Bratislava: C. H. Beck, 2015, s. 855). Rovnako i na´lez U´stavne´ho su´du CˇR sp. zn. III. U´S 3199/12 z 19.11.2013 „Za porusˇeni´ pra ´va na soudni´ ochranu je trˇeba povazˇovat nejen situaci, kdy je jednotlivec zcela zbaven mozˇnosti k soudu prˇistoupit, ny´brzˇ i situaci, kdy stanoveny´m postupem sve´ pra´vo prˇed obecny´m soudem uplatnil, avsˇak tento soud vy´kladem procesni´ch prˇedpisu° dospeˇl k za´veˇru, zˇe jednotlivci ochrana pra´v v takove´m rozmeˇru a sˇi´rˇi nena´lezˇi´ a formalisticky se odmi´tl na´mitkami u´cˇastni´ka rˇi´zeni´ zaby´vat. Takovy´ postup obecne´ho soudu je trˇeba povazˇovat za odeprˇeni´ spravedlnosti (denegatio iustitiae).“ 62. Vzhľadom na právny názor súdu uvedený v odseku 60. a 61. tohto rozhodnutia, súd sa zaoberal zákonnými podmienkami uloženia sankcie a dal za pravdu námietke žalobcu, že nestačí odôvodniť uloženie sankcie len konštatovaním splnenia zákonných predpokladov s opisom skutkových zistení bez logických súvislostí a použitia správnej úvahy správneho orgánu o tom, prečo práve skutok pod č. 1 bol označený za najzávažnejší vo vzťahu k ostatným skutkom pri použití absorpčnej zásady v správnom trestaní. Konštatovanie, že „najprísnejšie postihnuteľným správnym deliktom je správny delikt uvedený v bode 1. výroku tohto rozhodnutia, ...“, je podľa názoru správneho súdu absolútne nedostatočné. Správny orgán musí uviesť správnu úvahu o tom, prečo je správny delikt závažný sám o sebe a prečo je najzávažnejší vo vzťahu k ostaným správnym deliktom. 63. V odôvodnení rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu absentuje správna úvaha o vyhodnotení spôsobu spáchania správneho deliktu uvedeného v bode č. 1 (ako najzávažnejší) vo vzťahu spôsobu spáchania k ostatným správnym deliktom. Pokiaľ ide o čas protiprávneho konania, odôvodnenie rozhodnutí, že „...správny orgán pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty vzal do úvahy aj dĺžku obdobia trvania správnych deliktov...“ a následné uvedenie časových úsekov trvania jednotlivých správnych deliktov, podľa názoru súdu, je absolútne nedostačujúce. Správny orgán pri posúdení a vyhodnotení času protiprávneho trvania správneho deliktu, musí uviesť správnu úvahu o tom, aký dopad a vplyv malo trvanie jednotlivých správnych deliktov na výšku uloženej pokuty. A pokiaľ ide o zákonnú podmienku možných následkov porušenia povinností, odôvodnenie rozhodnutí, že „... protiprávne konanie žalobcu má za následok porušenie právnych noriem, ktoré boli prijaté za účelom ochrany spotrebiteľa a aj napriek tomu, že žalobca nekoná v úmysle poškodiť odberateľov, či porušiť povinnosť, je nutné tieto porušenia považovať za natoľko závažné, že zodpovedajú výške uloženej sankcie. ...“, podľa názoru súdu nie je dostatočné, keď neobsahuje správnu úvahu o možných následkov protiprávneho konania. 64. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Právna teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentuje uvedenie logickej súvzťažnosti medzi výrokom rozhodnutia a strohým opisom skutkových zistení. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčivým o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn. 5Sžp/87/2009). Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 65. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý sa môže domáhať stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v stanovených prípadoch u iného orgánu. 66. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 67. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa celú radu samostatných subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Preskúmavané rozhodnutia síce obsahujú náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov, avšak absentuje v nich vyhodnotenie a správna úvaha. Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. 68. Správny súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že ide o administratívne trestanie, ktoré sa spravuje primerane zásadami ukladania trestov v trestnom konaní, preto sa kladú zvýšené požiadavky nielen na identifikáciu protiprávneho konania vo výrokovej časti rozhodnutia, presvedčivosť vysvetlenia, akým postupom bolo protiprávne konanie zistené, ale aj na zdôvodnenie uloženej sankcie z hľadiska jej druhu a výšky, pri ktorej (pri ukladaní výšky pokuty) správny orgán podľa § 91 ods. 5 zákona o energetike, prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti. 69. Súd dal za pravdu žalobcovi, ktorý poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia Predsedu Úradu, ktorý konštatuje, že „po prihliadnutí na poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti má zato, že prevládajúcimi sú priťažujúce skutočnosti, nakoľko úrad ako orgán kontroly dodržiavania zákona a ochrany spotrebiteľa (odberateľa), musí zabezpečiť efektívne a reálne napĺňanie zákonných práv odberateľa“. Podľa názoru súdu takéto zhodnotenie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (bez ich akejkoľvek identifikácie a logických súvislostí so správnou úvahou prečo prevládajúcimi sú priťažujúce okolnosti), absolútne neobstojí a už vôbec neobstojí sanácia doplnenia odôvodnenia rozhodnutia v rámci vyjadrenia k žalobe. 70. Správny súd uzatvára, že v preskúmavaných rozhodnutiach správne orgány síce zrozumiteľne identifikovali spôsob porušenia povinností žalobcom, avšak dôsledne a dostatočne sa nezaoberali zákonnými podmienkami uloženými v § 91 ods. 5 zákona o energetike tak, ako súd uviedol v odseku 63. tohto rozhodnutia, preto bude úlohou správneho orgánu vyhodnotiť v logických súvislostiach so správnou úvahou uvedené zákonné kritériá pre uloženie sankcie, ako aj riadne odôvodnenie, prečo bola žalobcovi uložená pokuta práve vo výške 100.000,- EUR a prečo nie v inej výške (menej, resp. viac), keďže rozpätie je od 300,- EUR do 300.000,- EUR. Rovnako je potrebné náležite odôvodniť tvrdenie, prečo uložená sankcia nie je pre žalobcu likvidačná, odôvodnenie v tejto časti úplne absentuje. Nestačí zdôvodnenie iba vo všeobecnej rovine s konštatovaním splnenia zákonných predpokladov so skutkovým opisom zistených nedostatkov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/183/2015 z 25.05.2017, sp.zn. 3Sžo/39/2014 z 01.07.2015). Až na základe riadneho odôvodnenia bude možné posúdiť uplatnenú sankčnú moderáciu. 71. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať požiadavku preskúmateľnosti čo do dôvodov a zrozumiteľnosti tak, aby bolo presvedčivé. Keďže žalovaný správny orgán sa v svojom rozhodnutí uvedenými pravidlami neriadil, Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť. VIII. Trovy konania. 72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).