Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/182/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201327 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201327.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu 1/: D.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 1, XXX XX B. B., adresa pre doručovanie: E. XX, XXX XX B. B., zast. Advokátskou kanceláriou Peter Fischer, Horná 30, 974 01 Banská Bystrica a žalobcu 2/: F.. X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. X, XXX XX B. B. proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, Jeséniova 17D, 831 01 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397001315/5852-24016/Mar zo dňa 17.08.2015 takto r o z h o d o l : Žalobu žalobcu 1/ z a m i e t a. Žalobu žalobcu 2/ o d m i e t a. Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia Banská Bystrica, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny Banská Bystrica (ďalej len „SIŽP Banská Bystrica, IŽP Banská Bystrica" alebo „prvostupňový orgán verejnej správy") vykonala dňa 05.08.2014 na parc. KN C č. XXXX v k.ú. Q. O. v Z. X. V. G. (ďalej aj „NP Veľká Fatra") kontrolu zameranú na dodržiavanie ust. § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 543/2002 Z.z." alebo „Zákon o ochrane prírody a krajiny") na základe podnetu Štátnej ochrany prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v Banskej Bystrici, Správa Národného parku Veľká Fatra Martin (ďalej len „ŠOP SR, RCOP, Správa NP Veľká Fatra") doručeného prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 15.05.2014 na prešetrenie podozrenia z porušenia Zákona o ochrane prírody a krajiny z dôvodu, že počas terénnej obhliadky 06.05.2014 zamestnanci Správy NP Veľká Fatra zistili, že na parc. KN C č. XXXX v k.ú. Q. O. (lokalita J.) v NP V. G. bol vykonaný zásah do koryta vodného toku (pokládka plastových žľabov), ku ktorému sa nevyjadrovali a ktorý pravdepodobne uskutočnil D.. P. Q. (žalobca 1/). V rámci štátneho dozoru podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny vykonala SIŽP Banská Bystrica za účasti zástupcov ŠOP SR Správy NP Veľká Fatra, Obce Staré Hory a D.. P. Q. miestne prešetrovanie na parc. KN C č. XXXX v k.ú. Q. O., počas ktorého bolo zistené, že ku dňu miestneho prešetrovania boli v koryte malého vodného toku s miestnym názvom Bachláčka pretekajúceho parc. KN C č. XXXX v k.ú. Q. O. a vtekajúceho do Rybovského potoka osadené plastové polyetylénové rúry s polkruhovým prierezom o priemere 500 mm v celkovej dĺžke 96 m. Z miestneho prešetrovania bol vyhotovený Zápis č. 4453-22562/45/2014/Huť zo dňa 05.08.2014, z ktorého o.i. vyplýva, že listom zo dňa 27.04.2014 D.. P. Q. oznámil Obci Staré Hory, že bude vykonávať v osade Rybô rekonštrukciu vodnej kynety, domu č. XXX, hospodárskej budovy, hospodárskeho dvora v dobrom úmysle. Žalobca 1/ do zápisu uviedol, že rekonštrukciu vodnej kynety uskutočnil v apríli 2014 po zaslaní oznámenia zo dňa 27.04.2014 Obci Staré Hory. Vyslovil nesúhlas s tým, že by bol urobený zásah do bystriny, keďže sa nehýbalo ani s dnom, ani s bokmi koryta. K vyjadreniu Správy NP Veľká Fatra o tom, že došlo k zmene stavu mokrade, resp. jej odvodneniu a zabráneniu migrácie vodných živočíchov uviedol, že je vo všeobecnej rovine, nad rámec Zákona o ochrane prírody a krajiny. Poukázal za to, že kynetáž bystriny Bachláčka bola prevedená do polovice kameňom - dno aj boky dolnej časti a v hornej časti drevom v r. 1926 na základe vodoprávneho rozhodnutia na zamedzenie povodní a následných škôd Rybovského potoka a jeho prítokov. Keďže táto drevená kyneta sa rozpadla, vždy po dažďoch mu bystrina spôsobovala škody vodnou eróziou na jeho pozemkoch, cez ktoré preteká. Od r. 1972 do r. 1985 napísal žiadosti o rekonštrukciu vodnej kynety Rozvojovému lesnému závodu v Banskej Bystrici, ako aj SSE, čo sa minulo účinkom. Po každej zime a po každej búrke musel opravovať breh bystriny, ktorá mu poškodzuje pozemky a pokiaľ by tak nerobil, bystrina by mu poškodila aj dom č. XXX, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v zozname UNESCO. Ním vykonané preventívne opatrenia zamedzujú odnosu splavenín z jeho pozemkov a chránia aj jeho dom. Namietol, že fotodokumentácia dolnej časti kynety nepreukazuje, že aj vrchná časť bola takto riešená. Počas výkonu štátneho dozoru žalobca 1/ nepredložil žiadne doklady. Listom z 19.08.2014 požiadal prvostupňový orgán verejnej správy o súčinnosť správcu vodného toku Lesy SR, š.p., odštepný závod Slovenská Ľupča (ďalej len „Lesy SR") a to o zaslanie stanoviska k osadeniu plastových rúr s polovičným prierezom (žľabov) do koryta (kynety) malého vodného toku pretekajúceho parc. KN C č. XXXX v k.ú. Q. O.. Dňa 08.09.2014 Lesy SR doručili prvostupňovému správnemu orgánu verejnej správy stanovisko zo dňa 02.09.2014 k osadeniu polyetylénových rúr do koryta vodného toku, z ktorého vyplýva, že zásah do koryta bezmenného ľavostranného prítoku vodného toku Hornojelenský potok v osade Rybô, ktorý vykonal žalobca 1/ tým, že umiestnil polyetylénové rúry na odvedenie vody, je v rozpore so zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách. Na uskutočnenie takéhoto zariadenia je potrebné povolenie alebo súhlas orgánu štátnej vodnej správy a vyjadrenie správcu vodného toku. Lesy SR uviedli, že sa nevyjadrovali (neboli požiadaní) k zásahu pred jeho uskutočnením. OÚ Banská Bystrica odbor starostlivosti o životné prostredie nariadil dňa 24.06.2014 ústne pojednávanie spojené s miestnym šetrením, počas ktorého sa vyjadrili negatívne k osadeniu polyetylénových rúr a žiadali nariadiť ich odstránenie z koryta vodného toku. Prvostupňový orgán verejnej správy následne žiadosťou z 19.08.2014 požiadal o súčinnosť ŠOP SR, konkrétne o zaslanie odborného stanoviska k osadeniu plastových rúr s polovičným prierezom (žľabov) do koryta (kynety) malého vodného toku pretekajúceho parc. KN C č. XXXX v k.ú. Q. O.. ŠOP SR v odpovedi na žiadosť zo dňa 01.10.2014 uviedla, že ochrana mokradí na Slovensku sa riadi národnými záujmami, ktoré sa zabezpečujú legislatívnymi opatreniami, ako aj medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z členstva SR v Európskej únii a v medzinárodných dohovoroch na ochranu biodiverzity. V odpovedi sa poukazuje na Dohovor o mokradiach (Ramsarský dohovor), podľa ktorého definíciu mokrade spĺňa aj malý horský vodný tok, ktorý bol zásahmi v predchádzajúcom období zmenený. Zavedením prevažnej časti toku do plastových polyetylénových rúr s polkruhovým prierezom (žľabov) sa podľa ŠOP SR stratila komunikácia vody povrchového toku s korytom a pod povrchovými vodami a bol podstatne narušený život v toku (najmä bentických organizmov) na dĺžke takmer 100 m, čo možno považovať za významný zásah do ekologického charakteru toku/mokrade. Činnosti, ktoré nie v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti, nie sú v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Ramsarského dohovoru. Dňa 30.10.2014 bolo prvostupňovému orgánu verejnej správy doručené stanovisko ŠOP SR RCOP v Banskej Bystrici Správy Národného parku Veľká Fatra zo dňa 24.10.2014 k zásahu do mokrade na parc. KN C č. XXXX v k.ú. Q. O.. Zo stanoviska vyplýva, že osadením plastového žľabu sa zmenil charakter toku - prirodzené dno vhodné na vývoj rôznych druhov hmyzu a kôrovcov bolo nahradené umelým, ktoré neposkytuje úkryty, potravu a iné podmienky pre život vodných organizmov. Tie sú dôležitou súčasťou potravy mnohých ďalších druhov živočíchov. Lokálny tok doteraz slúžil aj ako malý migračný koridor pre organizmy a živočíchy viazané na vodu. Na dotknutom území v súčasnosti stratil prirodzený charakter a je vysoko pravdepodobné, že týmto vplyvom sa zníži aj druhová pestrosť. Plastový žľab tiež zrýchľuje odtok vody z krajiny, čím sa ovyplvyňujú okolité spoločenstvá rastlín a živočíchov, vysúša okolie vodného toku a posúva prívalovú vlnu vody počas väčšieho úhrnu zrážok, resp. počas topenia snehu na nižšie časti tokov, čo je v rozpore s cieľmi protipovodňových opatrení, kedy sa má voda v kraji zadržiavať. Následne treba brať do úvahy aj krajinu - estetický pohľad, kde žľaby pôsobia vyslovene umelo, neesteticky a kazia charakter nielen samotného, ale aj krajiny ako takej v chránenom území. Kontrolné zistenia z kontroly vykonanej prvostupňovým orgánom verejnej správy sú uvedené v Protokole č. 4453-31550/45/2013/Huť zo dňa 03.11.2014 (ďalej len „Protokol"), z ktorého o.i. vyplýva, že D.. P. Q. uskutočnil v apríli 2014 v osade Rybô po oznámení zo dňa 27.04.2014 zaslanom Obci Staré Hory rekonštrukciu vodnej kynety na malom vodnom toku s miestnym názvom Bachláčka pretekajúcom parcelou KN C č. XXXX v k.ú. Q. O. (zastavané plochy a nádvoria), ktorá sa nachádza v NP Veľká Fatra, na ktorom území platí 3. stupeň ochrany podľa § 19 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. V rámci rekonštrukcie kynety malého vodného toku, ktorý je podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. považovaný za mokraď, umiestnil D.. P. Q. do jeho koryta nepriehľadné plastové polyetylénové rúry s polkruhovým prierezom (žľaby) o priemere 500 mm v celkovej dĺžke 96 m, čím zmenil stav mokrade, pretože sa obmedzilo presvetlenie dna toku, kontakt povrchovej vody s korytom a pod povrchovými vodami, prirodzené dno vhodné pre vývin rôznych druhov hmyzu a kôrovcov bolo nahradené v dĺžke 96 m. Z Protokolu ďalej vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy nariadil D.. P. Q. vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, a to v lehote do 31.12.2014 odstrániť z koryta vodného toku s miestnym názvom Bachláčka a pretekajúceho parcelou KN C č. XXXX v k.ú. Q. O., ktorý je podľa zák. č. 543/2002 Z.z. považovaný za mokraď, všetky plastové rúry (žľaby) v celkovej dĺžke 96 m, ktoré tam v apríli 2014 umiestnil bez súhlasu orgánu ochrany prírody podľa § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. na zmenu stavu mokrade a predložiť prvostupňovému orgánu verejnej správy správu o splnení opatrení. Predmetný Protokol bol žalobcovi 1/ doručený dňa 14.11.2014 s výzvou na písomné vyjadrenie ku kontrole v stanovenej lehote. Žalobca 1/ doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 24.11.2014 vyjadrenie k Protokolu, a to k jednotlivým bodom, ako aj k Protokolu ako celku, ktorý považoval za vykonštruovaný, neodborný, vecne nesprávny, zmätočný, retroaktívny, vychádzajúci zo všeobecných teoretických stanovísk. Vo vyjadrení navrhol, aby bol Protokol zrušený ako nedôvodný. Podaním z 03.12.2014 bol žalobca 1/ predvolaný na podanie vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru, pričom zásielka s predvolaním bola vrátená prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 30.12.2014 s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, pričom ako deň uloženia zásielky bol vyznačený 5. december 2014. Listom z 13.01.2015 prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi 1/ oznámil ukončenie štátneho dozoru podľa § 71 ods. 14 zák. č. 543/2002 Z.z., ktoré bolo žalobcovi 1/ doručené 16.01.2015, ktorým dňom sa štátny dozor považuje za ukončený. Následne prvostupňový orgán verejnej správy oznámil žalobcovi 1/ listom z 20.01.2015 začatie priestupkového konania vo veci porušenia ust. § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. a predvolal ho na ústne pojednávanie na deň 16.02.2015. Oznámenie bolo žalobcovi 1/ doručené dňa 26.01.2015. Dňa 16.02.2015 bolo vykonané ústne pojednávanie vo veci priestupku, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 2202-4684/45/2015/Huť, pričom D.. P. Q. (obvinený z priestupku) splnomocnil na zastupovanie v celom konaní advokáta Petra Fischera na základe plnej moci zo dňa 16.02.2015. Zo zápisnice vyplýva, že zástupca žalobcu 1/ bol oboznámený s výsledkami objasňovania priestupku, s dôkazmi a vyjadreniami, ktoré prvostupňový správny orgán zadovážil, s obsahom Protokolu o kontrole z 03.11.2014 a vyjadrením D.. Q. k tomuto Protokolu, ako aj stanoviskom prvostupňového orgánu verejnej správy ku kontrolným zisteniam a vyjadreniu D.. P. Q.. Prvostupňový orgán verejnej správy v zápisnici konštatoval, že po prejednaní protiprávneho konania D.. P. Q., ktorého sa podľa kontrolných zistení uvedených v Protokole o kontrole z 03.11.2014 dopustil porušením § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z., uvedené protiprávne konanie D.. P. Q. vyhodnotil ako priestupok napĺňajúci skutkovú podstatu § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z., za ktorý priestupok môže byť podľa § 92 ods. 2 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. uložená pokuta do výšky 3.319,39 € a prepadnutie veci. Zástupca žalobcu 1/ sa k vyššie uvedeným zisteniam prvostupňového orgánu verejnej správy vyjadril, žiadal zabezpečiť podklady nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, najmä list vlastníctva vzťahujúci sa na parc. KN C č. XXXX k. ú. Q. O., ako aj vodoprávne rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva ČSR č. 99574-X51XVIa-1926. Zároveň namietal nedostatočne zistený skutkový stav. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým skutkovým zisteniam zhodne, ako vyplývajú z písomného vyjadrenia D.. Q. z 18.11.2014. Poukázal na nutnosť vykonávať servisné činnosti spočívajúce v úprave kynety v záujme predchádzania škodám, pretože správca vodného toku sa týmto činnostiam nevenoval. Navrhol vypočuť svedkov k otázke poškodzovania majetku žalobcu 1/ a stavu predmetnej kynety pred umiestnením žľabu a po ich umiestnení. Vylúčil negatívny vplyv použitého riešenia v zmysle vyjadrenia dotknutých ochranárskych organizácií. Navrhol vykonať obhliadku na mieste samom. Namietal, že by bolo možné považovať predmetnú kynetu spolu s ostatnými stavebnými úpravami za mokraď, ide o zastavané plochy a nádvoria. Prvostupňový orgán verejnej správy následne listami z 25.02.2015 predvolal na výsluch žalobcom 1/ navrhnutých svedkov D.. J. B., F.. P. Q. a F. A., z výsluchu ktorých vyhotovil zápisnice o výpovedi svedkov dňa 11.03.2015. Prvostupňový orgán verejnej správy zároveň listami z 26.02.2015 predvolal na výsluch svedkov V. J. a M. Q., o výsluchu svedka V. J. bola vyhotovená zápisnica o výpovedi svedka dňa 13.03.2015 a o výsluchu M. Q. bola vyhotovená zápisnica o výpovedi svedka dňa 22.05.2015. Všetkých výsluchov svedkov sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu 1/. Žalobca 1/ podaním doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 26.05.2015 žiadal zastaviť konanie podľa § 76 ods. 1 písm. a/, resp. písm. b/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože nespáchal priestupok kladený mu za vinu. Okresný úrad Banská Bystrica odbor starostlivosti o životné prostredie na základe žiadosti prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 26.05.2015 vo svojom stanovisku z 29.05.2015 uviedol, že v prípade osadenia plastových rúr s polovičným prierezom priemeru 500 mm v celkovej dĺžke 96 m do koryta vodného toku s miestnym názvom Bachláčka pretekajúceho parc. A. č. XXXX v k.ú. Q. O. sa jedná o vodnú stavbu v zmysle § 52 ods. 1 písm. a/ zák. č. 364/2004 Z.z. zákon o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o vodách"), na ktorú je potrebné stavebné povolenie v zmysle § 26 Zákona o vodách Okresný úrad v stanovisku uviedol, že neobdržal žiadnu žiadosť o vyjadrenie k predmetnej rekonštrukcii vodnej kynety, ani žiadosť o povolenie. Obec Staré Hory Okresnému úradu Banská Bystrica zaslala len oznam D.. Q. o tom, že bude vykonávať v osade Rybô rekonštrukciu vodnej kynety domu č. XXX, hospodárskej budovy a hospodárskeho dvora v dobrom úmysle. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal dňa 11.06.2015 rozhodnutie č. 3397301015/2202-17012/Huť (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie" alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy"), ktorým uznal žalobcu 1/ vinným zo spáchania priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z., za ktorý mu bola podľa § 92 ods. 2 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. uložená pokuta vo výške 200 € a súčasne mu bola uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 €. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 3397001315/5852-24016/Mar zo dňa 17.08.2015 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného"). 2. Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca 1/ uznaný vinným z priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z., za ktorý mu bola podľa § 92 ods. 2 písm. b/ cit. zákona uložená pokuta vo výške 200 € bolo odôvodnené tým, že vykonanou kontrolou prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že žalobca 1/ v rozpore s § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. vykonal bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody v apríli 2014 na parc. KN C č. XXXX v k. ú. Q. O. v NP V. G. na území, na ktorom platí 3. stupeň ochrany podľa § 19 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z., zmenu stavu vodného toku s miestnym názvom Bachláčka, ktorý je podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. považovaný za mokraď, rekonštrukciu vodnej kynety, pri ktorej boli do koryta vodného toku umiestnené nepriehľadné plastové rúry s polovičným prierezom (žľaby) v priemere 500 mm v celkovej dĺžke 96 m. Prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní vychádzal z miestneho šetrenia vykonaného v rámci štátneho dozoru dňa 05.08.2014 na základe podnetu ŠOP SR RSCOP Banská Bystrica, ktorým zistil, že na malom vodnom toku s miestnym názvom Bachláčka pretekajúcim parcelou KN C č. XXXX v k. ú. Q. O. bol vykonaný zásah a to osadenie plastových polyetylénových rúr s polkruhovým prierezom (žľabov), pričom osadené rúry vypĺňajú prakticky celú šírku koryta vodného toku. Prekrytie vodného toku plastovými nepriehľadnými rúrami zabraňuje presvetleniu dna vodného toku, obmedzuje pohyb prípadne sa vyskytujúcich živočíchov a vytvára pre ne prekážku v miestnom migračnom koridore. Žalobca 1/ potvrdil, že v apríli 2014 uskutočnil rekonštrukciu vodnej kynety, čo oznámil obci listom z 27.04.2014, namietal však, že zásah do bystriny nebol urobený, pretože sa nehýbalo ani s dnom, ani s bokmi koryta. Poukázal na to, že kynetáž bystriny Bachláčka bola prevedená do polovice kameňom - dno aj boky dolnej časti a v hornej časti drevom v r. 1926 na základe vodoprávneho rozhodnutia za účelom zamedzenia povodní a následných škôd Rybovského potoka a jeho prítokov. Keďže táto drevená kyneta sa rozpadla, po dažďoch mu bystrina spôsobovala škody vodnou eróziou na jeho pozemkoch, cez ktoré preteká. Keďže správca vodného toku napriek jeho žiadostiam od r. 1972 do r. 1985 nevykonal rekonštrukciu, sám opravoval breh bystriny, čo považoval za preventívne opatrenie zamedzujúce odnosu splavenín z jeho pozemkov a ochrany jeho majetku, najmä domu súp. č. XXX, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v zozname UNESCO. V čase výkonu štátneho dozoru žalobca 1/ nepredložil žiadne doklady súvisiace s predmetom miestneho prešetrovania. Správca vodného toku (Lesy SR) k osadeniu polyetylénových rúr do koryta vodného toku uviedol, že zásah do koryta je v rozpore so zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a na uskutočnenie takéhoto zariadenia je potrebné povolenie alebo súhlas orgánov štátnej vodnej správy a vyjadrenie správcu vodného toku. Lesy SR sa nevyjadrovali k predmetnému zásahu a pri miestnom šetrení Okresným úradom Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie sa vyjadrili k osadeniu uvedených rúr negatívne, žiadali nariadiť ich odstránenie z koryta vodného toku. Z vyjadrenia ŠOP SR v konaní vyplýva, že zavedením prevažnej časti toku do plastových polyetylénových rúr s polkruhovým prierezom (žľabov) sa stratila komunikácia vody povrchového toku s korytom a pod povrchovými vodami a bol podstatne narušený život v toku na dĺžke takmer 100 m, čo možno považovať za významný zásah do ekologického charakteru toku/mokrade. Zo stanoviska ŠOP SR RCOP v Banskej Bystrici, Správa NP Veľká Fatra vyplýva, že došlo k zásahu do mokrade na parc. KN C č. XXXX k. ú. Q. O., pričom osadením plastového žľabu sa zmenil charakter toku - prirodzené dno vhodné na vývoj rôznych druhov hmyzu a kôrovcov bolo nahradené umelým, ktoré neposkytuje úkryty, potravu a iné podmienky pre život vodných organizmov. Plastový žľab tiež zrýchľuje odtok vody z krajiny, čím sa ovplyvňujú okolité spoločenstvá rastlín a živočíchov, vysúša okolie vodného toku a posúva prívalová vlna vody počas väčšieho úhrnu zrážok, či počas topenia snehu na nižšie časti tokov, čo je v rozpore s cieľmi protipovodňových opatrení. Zároveň došlo aj k zásahu do krajinno-estetického pohľadu v chránenom území. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne špecifikoval jednotlivé námietky žalobcu 1/ k zisteniam uvedeným v Protokole o kontrole z 03.11.2014, v ktorých nesúhlasil so zisteniami a závermi prvostupňového správneho orgánu uvedenými v predmetnom Protokole. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zároveň podrobne vysporiadal s jednotlivými námietkami so záverom, že vykonaným šetrením bolo preukázané, že žalobca 1/ uskutočnil zásah do mokrade v rozpore s § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. Za mokraď sa podľa prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. považuje o.i. aj prírodná tečúca voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami, pričom vodný tok s miestnym názvom Bachláčka (prírodná tečúca voda), ktorý preteká parcelou KN C č. XXXX v k. ú. Q. O. vo vlastníctve Obce Staré Hory, na ktorom boli v minulosti vykonané vodohospodárske úpravy, spĺňa definíciu podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. a na účely tohto zákona je považovaný za mokraď. Zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu sa vyžaduje v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. súhlas orgánu ochrany prírody, okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca 1/ síce oznámil Obci Staré Hory o.i. že bude vykonávať v osade Rybô rekonštrukciu vodnej kynety v dobrom úmysle a túto rekonštrukciu aj v apríli 2014 uskutočnil, avšak správca vodného toku sa k umiestneného polyetylénových rúr do koryta toku nevyjadroval, s takýmto zásahom nesúhlasil a poukázal na to, že na uvedený zásah do koryta vodného toku bolo potrebné povolenie, resp. súhlas orgánu štátnej vodnej správy a vyjadrenie správcu vodného toku. Zároveň z § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. vyplýva, že na zmenu stavu mokrade sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, avšak žalobca 1/ nepredložil prvostupňovému orgánu verejnej správy žiadne doklady o získaní takéhoto súhlasu. Zároveň v konaní nebolo žalobcom 1/ preukázané, že by predmetný zásah vykonal z dôvodu bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia človeka alebo majetku. Pokiaľ žalobca 1/ namietal, že predmetnú kynetu spolu s ostatnými stavebnými úpravami nie je možné považovať za mokraď, pretože predmetná parcela je v katastri nehnuteľností evidovaná ako zastavané plochy a nádvoria, prvostupňový správny orgán s poukazom na § 43 ods. 1 zák. č. 564/2004 Z.z. o vodách uviedol, že vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. Z vyššie uvedenej definície pre prvostupňový orgán verejnej správy vyplynulo, že parc. KN C č. XXXX v k. ú. Q. O., ktorou preteká vodný tok v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o vodách, je zároveň mokraďou podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. Skutočnosť, že ide o vodný tok vyplýva aj zo stanoviska správcu vodného toku Lesy SR, ako aj OÚ Banská Bystrica, odbor starostlivosti životného prostredia. V odôvodnení prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na zistenia vyplývajúce z výsluchu žalobcom 1/ navrhnutých svedkov. Svedok D.. J. B. uviedol, že kynety sú staré vyše 80 rokov, poškodzujú sa a nastala situácia, kedy sú prakticky nefunkčné. Predmetnú kynetu osobne videl, bola veľmi poškodená a vyžadovala si generálnu opravu. Zrážková voda erodovala terén a nechýbalo veľa, aby sa voda vyliala a zatopila priľahlé domy. Celú situáciu konzultoval so žalobcom 1/ a bývalým (t.č. už nebohým) lesníkom p. E. H., ktorý ako vtedajší zamestnanec Lesov SR, š.p. sa mal asi pred 8 rokmi vyjadriť, aby si žalobca 1/ kynetu dočasne opravil a ak budú mať Lesy SR, š.p. finančné prostriedky, dajú kynetu do pôvodného stavu. Keďže kynetu neopravili, bolo potrebné vykonať nápravu, aby jej stav neohrozoval majetky. Generálna oprava tejto kynety bola podľa neho nevyhnutná. Uviedol, že preventívne opatrenie do určitej miery eliminuje možnosť škôd. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na výpoveď svedka F. A., ktorý uviedol, že v októbri 2013 ho žalobca 1/ prizval k riešeniu problému koryta potoka Bachláčka, dno i koryto boli v havarijnom stave, predtým boli vystlané drevenou guľatinou, ktorá sa úplne rozpadla. Hľadali dočasné riešenie, ktorým mali byť plastové rúry. Z výpovede svedka V. J. vyplýva, že spevnené boky na kynete zo smrekových žrdiek boli zničené, prehnité, prekrížené a na niektorých miestach chýbali, tieto mu pomohol vymeniť za nové žrde, ktoré mal už žalobca 1/ pripravené. Kynetu považuje za inžiniersku stavbu spevnenú vo všetkých rozmeroch - boky a spodok rôznymi materiálmi a slúži na odvod prívalových vôd. Zo svedeckej výpovede M. Q. (sestry žalobcu 1/) vyplýva, že o kynetu sa starali od r. 1970 spolu so žalobcom 1/, bola vydláždená drevenými žrďami. Potvrdila, že miestny horár E. H. hovoril jej bratovi, aby si to opravil, nech ich nevytápa a keď budú mať Lesy SR peniaze, spravia rekonštrukciu kynety. Zo stanoviska OÚ Banská Bystrica z 29.05.2015 vyplýva, že pri miestnom šetrení tento štátny orgán zistil, že v dne upraveného vodného toku sú položené pozdĺžne prepílené plastové polyetylénové rúry v dĺžke cca 100 m, pričom sa jedná o vodnú stavbu v zmysle Zákona o vodách, na ktorú je potrebné stavebné povolenie. Žalobca 1/ nedoručil tomuto príslušnému orgánu žiadosť o povolenie na uvedenú stavbu, bol im doručený len oznam z Obce Staré Hory, v ktorom žalobca 1/ obci oznámil, že vykoná rekonštrukciu vodnej kynety. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový orgán verejnej správy preukázané, že časť koryta vodného toku pretekajúceho parcelou KN C č. XXXX v k. ú. Q. O. bola v minulosti upravená kynetou zo žrďoviny, ktorá bola veľmi poškodená, uvedený stav pretrvával cca 8 rokov, kedy žalobca 1/ konzultoval daný stav s miestne príslušným lesníkom p. E. H.. Svedok V. J. potvrdil, že zničené smrekové žrďky spolu so žalobcom 1/ vymieňali cca pred 4-5 rokmi za nové. V odôvodnení prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na § 29 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z., podľa ktorého sa súhlas na činnosť v 1. až 5. stupni ochrany nevyžaduje, ak ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka, alebo majetku. Dlhodobé potenciálne riziko prípadného vzniku povodní podľa prvostupňového orgánu verejnej správy však nemožno považovať za bezprostredné ohrozenia života, zdravia a majetku žalobcu 1/ a tento počas skúmania nepredložil žiadne doklady o tom, že vodný tok v čase tesne pred vykonaním zásahu bezprostredne ohrozoval stavby v jeho okolí, najmä dom v jeho vlastníctve, nedoložil ani doklady o škodách spôsobených povodňami v predchádzajúcom roku, prípadne v predchádzajúcom období, ani žiadne písomné žiadosti o nápravu stavu vodnej stavby (podľa jeho vyjadrenia kynety), teda o jej opravu. Rozhovory so zamestnancom správcu vodného toku nenahrádzajú povolenia a rozhodnutia príslušných orgánov štátnej správy. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej konštatoval, že pôvodné dláždenie koryta vodného toku bolo zhotovené z drevenej žrďoviny, ktorá bola už zhnitá, rozpadnutá a v dezolátnom stave, avšak v prípade, že bolo potrebné predmetnú vodnú stavbu na vodnom toku pretekajúcom pozemkom vo vlastníctve Obce Staré Hory potrebné opraviť, mal žalobca 1/ postupovať podľa platných právnych predpisov a nie svojvoľne bez patričných povolení orgánov štátnej vodnej správy a ochrany prírody nahrádzať žrde z prírodného materiálu (dreva), z ktorých bola pôvodne stavba zhotovená, za plastové žľaby a meniť tak stav vodného toku - mokrade v národnom parku, kde je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Uzavrel, že podľa § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na zmenu stavu mokrade bez ohľadu na to, či sa na danej lokalite vyskytujú chránené druhy rastlín a živočíchov. Prvostupňový orgán verejnej správy pri posudzovaní zmeny stavu mokrade vychádzal s ohliadky vykonanej počas miestneho šetrenia, ako aj z odborných stanovísk ŠOP SR z 01.10.2014 a 24.10.2014, kde je zohľadnený potenciálny a pravdepodobný výskyt živočíchov typických pre dané prostredie. Z vykonaných svedeckých výpovedí vyplýva, že žalobca 1/ už niekoľko rokov vedel o potenciálnom riziku záplav a s tým súvisiacich škôd na jeho majetku, vykonával opravy, dláždenia a prostredníctvom miestneho lesníka požadoval nápravu daného stavu. Napriek dlhodobo pretrvávajúcemu riziku však žalobca 1/ nezaslal písomnú žiadosť o vykonanie potrebných opatrení na jeho elimináciu správcovi vodného toku a plastové rúry s polovičným prierezom (žľaby) osadil do koryta vodného toku bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy a bez súhlasu orgánu ochrany prírody, pričom ako odborník vzdelaný v danej problematike mal vedieť, že sa na túto činnosť vyžadujú. Pre posúdenie protiprávneho konania - zmenu stavu mokrade nie je podľa prvostupňového orgánu verejnej správy potrebné brať do úvahy definíciu kynety, ktorej pojem uvádzal žalobca 1/, resp. svedkovia, pričom tieto definície sa líšia od výkladu pojmu kynety uvádzaného v podkladoch dostupných prvostupňovému správnemu orgánu verejnej správy. Posudzovaná činnosť - zmena stavu mokrade bola vykonaná v koryte vodného toku (v zmysle § 43 ods. 1 vodného zákona), ktorý je podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. považovaný za mokraď, pričom v tomto prípade nie je podstatné, či sa vodná stavba v ňom umiestnená považuje za kynetu. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodnil, prečo nevykonal niektoré žalobcom 1/ navrhované dôkazy s tým, že tieto nesúvisia priamo s prejednávanou vecou, resp. nie sú podstatné pre posúdenie predmetnej veci (zadováženie vodoprávneho rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva ČSR z r. 1926, zistenie zrážkových a odtokových pomerov v danej lokalite prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu, resp. EVIS s.r.o.). Pokiaľ žalobca 1/ opakovane poukazoval na riziko záplav v danej oblasti, nepredložil žiadne dôkazy o tom, že v čase bezprostredne pred osadením plastových rúr s polovičným prierezom (žľabov) do koryta vodného toku alebo v ostatných rokoch došlo k reálnemu bezprostrednému ohrozeniu jeho majetku. Naopak, z jeho vyjadrenia i výpovede svedkov vyplýva, že stav, ktorý popísali ako možné ohrozenie v dotknutej lokalite pretrváva niekoľko (najmenej 8) rokov a v tomto prípade nešlo o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo majetku. Pokiaľ žalobca 1/ previedol opravu kynety (horná polovica kynety Bachláčka), pričom použil moderný materiál a to žľab z polyetylénu o priemere 500 mm, touto popísanou činnosťou zmenil stav mokrade - vodného toku pretekajúceho parc. KN C č. XXXX v k. ú. Q. O. v NP Nízke Tatry na území, na ktorom platí 3. stupeň ochrany podľa § 19 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. Na základe vykonaného dokazovania považoval správny orgán za preukázané, že konanie žalobcu 1/ je porušením § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z., ktorým konaním bola naplnená skutková podstata podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. a za tento priestupok mu uložil pokutu vo výške 200 €, t.j. v rozmedzí stanovenom v § 92 ods. 2 písm. b/ cit. zákona. Pri určovaní výšky pokuty prihliadol prvostupňový orgán verejnej správy na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a na jeho následky, ako aj na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, na mieru zavinenia, motív a osobu páchateľa. Žalobca 1/ zmenil svojím zásahom vodný tok/ mokraď, ktorý sa nachádza na pozemku, ktorý je súčasťou národného parku, na území ktorého platí 3. stupeň ochrany a to osadením plastových rúr, ktoré vyplnili prakticky celé koryto vodného toku, čím sa výrazne zmenil jeho charakter s dôsledkami tak, ako boli opísané v rozhodnutí, pričom tento zásah vykonal nielen bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, ale aj bez stavebného povolenia orgánu štátnej vodnej správy, hoci v danom prípade nešlo o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo majetku, avšak prvostupňový správny orgán prihliadol na skutočnosť, že žalobca 1/ zmenil stav mokrade len v relatívne malom rozsahu, nie nezvratným spôsobom, pričom dané riešenie použil z dôvodu dlhodobého potenciálne hroziaceho rizika záplav a možných škôd na jeho majetku, najmä domu č. XXX, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v zozname UNESCO. Z uvedeného dôvodu bola uložená pokuta v dolnej hranici zákonného rozsahu. 3. Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.08.2015 tak, že odvolanie žalobcu 1/ zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy z 11.06.2015 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na výsledky objasňovania priestupku, na priebeh administratívneho konania a na vykonané dokazovanie, na základe ktorých prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru, že žalobca 1/ sa dopustil priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. tým, že v apríli 2014 na parc. KN C č. XXXX v k. ú. Q. O. v NP V. G. na území, na ktorom platí 3. stupeň ochrany podľa § 19 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. vykonal zmenu stavu mokrade, za ktorú je podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. považovaný vodný tok s miestnym názvom Bachláčka a to umiestnením nepriehľadných plastových rúr s polovičným prierezom (žľabov) o priemere 500 mm v celkovej dĺžke 96 m do koryta vodného toku, a teda vykonal činnosť uvedenú v § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, za ktorý priestupok mu bola uložená pokuta podľa § 92 ods. 2 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. vo výške 200 €. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu 1/, s ktorými sa jednotlivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní všetkých podkladových materiálov, ktoré v odôvodnení podrobne špecifikoval zhodne ako prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, ako aj po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, žalovaný konštatoval, že konanie žalobcu 1/ bolo v rozpore s ust. § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. a naplnilo skutkovú podstatu priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. K námietke žalobcu 1/, že parc. KN C č. XXXX k. ú. Q. O. je podľa právne záväzného stavu uvedeného v katastri nehnuteľností vedená ako zastavané plochy a nádvoria a je využívaná podľa kódu 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasť, t.j. že uvedená inžinierska stavba, nad ktorou je umiestnený dočasný žľab na odvod prívalových vôd nebola a nie je „vodný tok s miestnym názvom Bachláčka" a nie je ani „mokraď", žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že parc. KN C č. XXXX k. ú. Q. O. je vedená tak, ako je uvedené vo výpise z LV, teda druh pozemku zastavané plochy a nádvoria umiestnený v zastavanom území obce. Vlastníkom pozemku je Obec Staré Hory. Z výpisu z LV je zrejmé, že pozemok je súčasťou národného parku. Prvostupňový orgán verejnej správy nespochybnil druh pozemku ani jeho spôsob využívania tak, ako je uvedený v katastri. Bol mu známy skutkový stav z katastra, čo však nič nemení na skutočnosti, že parcelou KN C č. XXXX k. ú. Q. O. preteká vodný tok. Žalovaný poukázal na ust. § 43 ods. 2 Zákona o vodách, podľa ktorého vodný tok nemusí byť evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. Vodný tok je definovaný v § 43 ods. 1 vodného zákona ako vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodný tok je podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. považovaný na účely tohto zákona za mokraď. Žalovaný poukázal na to, že na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu sa podľa § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas nie je potrebný, ak by tieto činnosti vykonával správca vodného toku podľa § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. posledná veta. Zo stanoviska správcu vodného toku Lesy SR od 02.09.2014 k zásahu (osadeniu plastových rúr do koryta vodného toku) vyplýva, že tento sa k predmetnému zásahu vyjadril negatívne, pričom pred uskutočnením tohto zásahu nebol požiadaný o vyjadrenie a ani sa nevyjadril. Naopak, v konaní pred OÚ Banská Bystrica OSŽP žiadal správca vodného toku nariadiť odstránenie osadených rúr z koryta vodného toku. Žalovaný uzavrel, že štátnym dozorom, ako aj v priestupkovom konaní bolo preukázané, že obvinený z priestupku (žalobca 1/) zmenil stav mokrade, za ktorú je na účely zák. č. 543/2002 Z.z. považovaný aj vodný tok, bez súhlasu orgánu ochrany prírody, tým, že umiestnil nepriehľadné plastové rúry spoločným prierezom do koryta vodného toku s miestnym názvom Bachláčka pretekajúcim cez parcelu KN C č. XXXX k. ú. Q. O.. Pokiaľ žalobca 1/ namietal, že preventívne opatrenie neumiestnil do koryta vodného toku, ale dočasné zariadenie umiestnil nad inžiniersku stavbu, ktorá bola a je v havarijnom stave, poukazujúc na inžiniersku stavbu postavenú v r. 1926 až 1929, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu 1/ nevyvráti skutočnosť, ktorá sa mu kladie za vinu a to že takýmto počinom zmenil stav mokrade, čo je v tomto prípade vodný tok s miestnym názvom Bachláčka. Tým, že zaviedol prevažnú časť vodného toku do plastových rúr s polkruhovým prierezom, sa bezpodmienečne jedná o zásah do mokrade, ktorý urýchľuje odtok vody z oblasti, pričom plastové žľaby neposkytujú podmienky pre život vodných organizmov a je vysoko pravdepodobné, že týmto zásahom sa pravdepodobne zníži aj druhová pestrosť. Žalovaný argumentoval, že podľa § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na zmenu stavu mokrade bez ohľadu na to, či sa na danej lokalite vyskytujú chránené druhy rastlín a živočíchov. Výskyt chránených druhov nie je znakom skutkovej podstaty priestupku, za ktorý bola obvinenému z priestupku uložená pokuta, preto nebolo potrebné preukazovať, o aké chránené živočíchy sa jedná. Zdôraznil, že plastové žľaby pôsobia v krajine na území NP Veľká Fatra, na ktorom platí 3. stupeň ochrany umelo a kazia krajinno-estetický pohľad. Argument žalobcu 1/, že len opravoval inžiniersku stavbu - kynetu z r. 1926 podľa žalovaného neobstojí, pretože žalobca 1/ nie je vlastníkom kynety a ani parc. KN C č. XXXX k. ú. Q. O., ktorou preteká vodný tok s miestnym názvom Bachláčka, na ktorom bola v r. 1926 postavená vodná stavba - kyneta, nie je ani správcom predmetného vodného toku. Poukázal na skutočnosť, že vodná stavba podliehala režimu povoľovania aj v období r. 1926, čo však nič nemení na fakte, že takýmto zásahom bolo porušené ust. § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. tým, že žalobca 1/ osadením kynety odviedol časť vody do kynety a tým zmenil stav mokrade bez príslušného súhlasu orgánu ochrany prírody. Žalobca 1/ oznámil skutočnosť, že bude vykonávať v osade Rybô rekonštrukciu vodnej kynety v dobrom úmysle listom z 27.04.2014 Obci Staré Hory, avšak Obec Staré Hory prijala list podľa pečiatky až 05.05.2014, t.j. až po vykonaní danej činnosti, keďže podľa vyjadrenia samotného žalobcu 1/ osadenie plastových rúr realizoval už v apríli 2014. K tvrdeniu žalobcu 1/, že týmto preventívnym opatrením zabránil vybreženiu prívalových vôd územia s vodným gravitačným spádom a poukázal pritom na § 29 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z. žalovaný uviedol, že dlhodobé potenciálne riziko prípadného vzniku povodní nemožno považovať za bezprostredné ohrozenie života, zdravia a majetku v zmysle § 29 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z. a poukázal na podrobné odôvodnenie uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy. Samotný žalobca 1/ spolu so svedkami opakovane poukazoval na riziko záplav v danej oblasti, ako aj na to, že riziko pretrváva niekoľko rokov, a teda sa nemôže jednať o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo majetku. Žalobca 1/ mohol a mal dostatočný čas požiadať o súhlas na uvedený zásah do mokrade. Príslušný správny orgán, ktorý by mu určil podrobnejšie podmienky vykonávania činností zabezpečujúce ochrany prírody a krajiny, čím by bolo zamedzené svojvoľnému vykonávaniu činností, na ktoré zákonodarca myslel tým, že tejto činnosti určil podmienku vykonávania so súhlasom. Súhlas na zásah do mokrade, čo je podľa definície mokrade podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. aj vodný tok s miestnym názvom Bachláčka, žalobca 1/ nemal. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu 1/, že danú činnosť vykonával so súhlasom správcu, nezodpovedá skutočnosti. Správcom vodného toku pretekajúceho predmetnou parcelou sú Lesy SR, ktoré vo svojom stanovisku z 02.09.2014 uviedli, že sa nevyjadrovali k zásahu pred jeho uskutočnením, k osadeniu plastových rúr do toku sa vyjadrili počas priestupkového konania negatívne a žiadali OÚ Banská Bystrica OSŽP o nariadenie ich odstránenia z koryta vodného toku. Skutočnosť, že niekedy v minulosti žalobca 1/ komunikoval s miestnym lesníkom E. H., ktorý už v súčasnosti nežije a nemôže potvrdiť skutkový stav veci, nenahrádza rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy o súhlase a potrebné povolenia na danú činnosť, ktorého súčasťou by bolo písomné vyjadrenie správcu vodného toku, ako aj odborné stanovisko ŠOP SR slúžiace ako podklady pre rozhodovanie vo veci. Pokiaľ žalobca 1/ namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy odmietol zabezpečiť vodoprávne rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva ČSR č. 99574-X51XVIa-1926 a že nevykonal ani dôkaz navrhnutý žalobcom 1/ smerujúci k zisteniu zrážkových a odtokových pomerov v danej lokalite na SHMÚ alebo EVIS s.r.o. Banská Bystrica, žalovaný poukázal na ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - ďalej len „Správny poriadok"), podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a súčasne poukázal na § 33 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenia a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, pričom uvedené právo žalobca 1/ využil, navrhol v konaní vypočuť svedkov a zabezpečiť príslušné listiny. S poukazom na § 3 a § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy správne rozhodol, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, pričom nevykonanie žalobcom 1/ navrhnutých dôkazov (zabezpečenie vodoprávneho rozhodnutia a zistenia zrážkových a odtokových pomerov v danej lokalite) nebolo potrebné vykonať z dôvodu, že sú zjavne nepotrebné pre skutkový a právny základ veci a nesúvisia s priestupkom (zásahom do mokrade, ktorého sa dopustil žalobca 1/ v apríli 2014). Zároveň poukázal na to, že na posúdenie protiprávnosti konania - zmeny stavu mokrade nie je podstatné, či sa jedná o trvalý alebo dočasný vodný tok, pretože z definície vodného toku v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o vodách vyplýva, že vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte. Žalovaný mal za to, že bol riadne zistený skutkový stav veci a prvostupňový orgán verejnej správy náležite vyhodnotil všetky dôkazy potrebné k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci a nezaoberal sa dôkazmi, ktoré sú nepotrebné. Ani žalobcom 1/ navrhnuté dokazovanie by nevyvrátilo skutočnosť, ktorá bola preukázaná, že žalobca 1/ zasiahol do mokrade v apríli 2014 tým, že umiestnil plastové rúry s polovičným prierezom do vodného toku na parc. KN C č. XXXX k. ú. Q. O. bez príslušného súhlasu orgánu ochrany prírody. K námietke žalobcu 1/, že prvostupňový orgán verejnej správy nepredložil ako dôkaz zoznam biotopov vypracovaný Ministerstvom životného prostredia SR, v ktorom je predmetná inžinierska stavba vedená ako biotop európskeho významu - mokraď, tak ako to vyplýva z § 6 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. žalovaný uviedol, že konanie nebolo začaté a ani pokuta nebola uložená za zásah do biotopu podľa § 6 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z., a preto tento argument považoval za irelevantný. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z dokázaného faktu, že vodný tok pretekajúci cez predmetnú parcelu je mokraďou v zmysle definície stanovenej v § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. a na zmenu stavu mokrade sa vyžaduje súhlas podľa § 6 ods. 4 cit. zákona. K námietke žalobcu 1/ o tom, že písomné stanoviská ŠOP SR a ŠOP SR Správa NP Veľká Fatra sú len všeobecné a nekonkrétne, žalovaný uviedol, že predmetná organizácia (ŠOP) je odbornou organizáciou ochrany prírody, ktorá o.i. spracováva v zmysle § 65a ods. 2 písm. v/ zák. č. 543/2002 Z.z. odborné stanoviská pre rozhodovaciu činnosť orgánov ochrany prírody, pričom predložené stanoviská poukazujú na dôležitosť mokradí a dotýkajú sa priamo prejednávanej veci, vystihujú a popisujú skutkový stav v rámci odborného stanoviska. Pokiaľ žalobca 1/ namietal, že nespáchal priestupok kladený mu za vinu a poukázal na to, že výroková časť rozhodnutia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom považoval vykonané dokazovanie za skutkovo a právne nesprávne a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy za nezrozumiteľné, neurčité a nepreskúmateľné, žalovaný poukázal na to, že žalobca 1/ sám potvrdil, že plastové rúry osadil do koryta vodného toku, pričom tvrdil, že sa jednalo o úpravu kynety, resp. že umiestnil kynetu nad inžiniersku stavbu. Umiestnením plastových žľabov do koryta vodného toku pretekajúceho cez predmetnú parcelu bol podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. zmenený jej stav a to minimálne zmenou odtokových pomerov, ktorá skutočnosť je nesporná. Na predmetnú činnosť teda bol potrebný súhlas v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. Žalovaný napokon poukázal na to, že za priestupok podľa § 90 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. možno uložiť sankcie uvedené v § 92 ods. 2 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z., a to pokarhanie, pokutu do 3.319,39 € a prepadnutie veci. Žalovaný preskúmal, či výška pokuty zodpovedá § 91 ods. 1 cit. zákona, či sankcia nevybočila z hraníc sadzieb určených zákonom a či bola výška pokuty v odôvodnení rozhodnutia riadne zdôvodnená a uzavrel, že prvostupňový správny orgán postupoval pri uložení sankcie v súlade so zákonom. Žalovaný napokon konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne zistil skutkový stav veci, správne kvalifikoval činnosť žalobcu 1/ ako protiprávne konanie v rozpore s ustanovením zák. č. 543/2002 Z.z. a nazhromaždil dostatok dôkazov, aby mohol vo veci rozhodnúť. Postupoval pritom v konaní v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku i v súlade so Zákonom o priestupkoch. Rozhodnutie preto ako zákonné potvrdil. 4. Spoločnou žalobou (§ 250 ods. 3 O.s.p.) doručenou súdu 26.10.2015 sa žalobca 1/ D.. P. Q. a žalobca 2/ F.. X. G. domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu 1/ a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj preskúmania postupu správnych orgánov v prvom i druhom stupni. Žalobca 2/ v žalobe uviedol, že sa stal účastníkom konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku momentom, v ktorom ho správny orgán zahrnul do výrokov prvostupňového rozhodnutia. Žalobcovia namietali, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie sú v súlade s právnymi predpismi. Žalobcovia v žalobe uvádzajú, že žalobca 1/ v substitúcii žalobcu 2/ bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku na tom základe, že žalobca 1/ v zastavanom území osady Rybô medzi jeho záhradami nad odvodňovací rigol (kyneta) vybudovaný v r. 1926 a vyložený zospodu aj zboku drevenou žrďovinou (dláždenie) bez súhlasu uložil umelohmotný žľab, čím mal spôsobiť zmenu stavu mokrade. Na to, aby mohol byť žalobca 1/, v substitúcii žalobcu 2/, uznaný za vinného, musel by správny orgán v zastavanom území obce zmeniť druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využívania: „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná a miestna účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, nekryté parkovisko a ich súčasti" na „mokraď". Správny orgán túto zmenu neodôvodnil žiadnym rozhodnutím príslušného štátneho orgánu, ktorým by bola zmena druhu pozemku a spôsob využitia pozemku vykonaná v súlade s platnou legislatívou. Konštatoval len, že ide o vodný tok a vodný tok, ako významný krajinný prvok, treba považovať za mokraď. Žalobcovia poukázali na to, že druh pozemku a spôsob jeho využitia určil štát rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva ČSR č. 99574-X51XVIa-1926 - vodoprávne rozhodnutie na zamedzenie povodní a následných škôd Rybovského potoka a jeho prítokov. V žalobe poukázal na rôzne definície mokradí (definícia v § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z., definícia mokrade podľa Terminologického slovníka ekológie a environmentalistiky, definícia z Ramsarského dohovoru, definícia zo zák. č. 366/2004 Z.z., definície podľa UNESCO). Spoločným menovateľom všetkých definícií je skutočnosť, že mokraď je územie dlhodobo zatápané vodou, v dôsledku čoho sa vytvorila na tomto území špecifická fauna a flóra. Žalobcovia v žalobe uviedli veličiny, ktoré musia spolupôsobiť na to, aby vznikla mokraď. Podľa žalobcov inžinierska stavba nemôže byť mokraďou. Na to, aby u žalobcu 1/, v substitúcii žalobcu 2/, mohla vzniknúť priestupková zodpovednosť, musel by podľa žalobcov správny orgán postulovať objekt chránený právnou normou. Keďže predmetná inžinierska stavba sa nemôže považovať za mokraď, bolo namieste ju označiť ako vodný tok a ten následne správny orgán za mokraď považuje a vyvodzuje priestupkovú zodpovednosť. Takéto voľné a extenzívne manipulovanie pojmami a výkladom právnych noriem považujú žalobcovia za neprípustné. Správne orgány pri rozhodovaní podľa žalobcov prejavili svojvôľu tým, že žalobca 1/ na konanie - opravu inžinierskej stavby, nemal súhlas jej správcu, odvolávajúc sa na písomné stanovisko š.p. Lesoy SR, ignorujúc svedecké výpovede svedkov vypočutých v konaní. Žalovaný argumentuje tým, že keď správca p. H. (zamestnanec š.p. Lesy SR) zomrel, nemôže potvrdiť skutkový stav. Žalobcovia poukázali na § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. a na to, že správu predmetnej inžinierskej stavby vykonávali Lesy SR prostredníctvom svojich zamestnancov, konkrétne v tomto prípade prostredníctvom horára p. H., ktorý zabezpečoval komunikáciu medzi vlastníkmi pozemkov a š.p. Lesy SR ako správcom. Žalobca 1/ tvrdil, že na základe povolenia p. H. žalobca 1/ inžiniersku stavbu opravoval a udržiaval v primeranom stave. Tento udelil žalobcovi 1/ súhlas na opravu predmetnej stavby, ktorý nikdy nebol zmenený ani zrušený. Takýto postup bol bežný a obvyklý. Správca dával ústne súhlasy aj k iným činnostiam, ktoré Lesy SR nevykonávali. V správnom konaní neboli podľa žalobcov vyvrátené tvrdenia svedkov (D.. B., J., Q.) o tom, že žalobca 1/ takýto súhlas dostal. Žalovaný len účelovo využíva smrť p. H.. Zákon č. 543/2002 Z.z. napokon v § 6 ods. 4 nestanovuje formu súhlasu a tento nedostatok v zákone nemôže byť využitý v neprospech žalobcov, pričom súhlas bol žalobcovi 1/ udelený pred platnosťou a účinnosťou tejto právnej normy. Žalobca 1/ ďalej namietal, že správne orgány v obidvoch stupňoch zásadne obmedzujúco zasiahli do jeho práva na obhajobu, keď odmietli vykonať dôkazy smerujúce k preukázaniu neviny žalobcu 1/, konkrétne odmietli vykonať dokazovanie dožiadaním na SHMÚ alebo EVIS s.r.o. na zrážkové a odtokové pomery v danej lokalite. Iným spôsobom by nevedel objektívne dokázať bezprostrednú hrozbu prívalových vôd a zdôvodnenie vykonania protipovodňových opatrení. Ďalej tým, že odmietli vykonať ohliadku miesta samého v rámci priestupkového konania a tým, že nevykonali dokazovanie zabezpečením rozhodnutia štátneho orgánu - rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva ČSR č. 99574-X51XVIa-1926. Žalobcom 1/ navrhované dokazovanie nebolo svojvoľné, účelové, ani zbytočne znehospodárňujúce konanie. V prípade vykonania dokazovania by správne orgány dospeli k záveru, že žalobcom 1/ vykonané protipovodňové opatrenia sú nevyhnutné na aspoň čiastočné zabránenie záplav spôsobených prívalovou vlnou pri náhlej zrážkovej činnosti. Žalobca 1/ poukázal na zrážkové pomery v predmetnej lokalite v r. 2013 a r. 2014. Ďalej žalobca 1/ namietal, že nebola vykonaná ohliadka na mieste, kedy by sa mohol správny orgán presvedčiť o účelovosti stanoviska ŠOP SR v smere zásahu do špecifickej fauny a flóry, ako aj estetického hľadiska. Žalobca 1/ v žalobe poukázal na svoju aktivitu smerujúcu k ochrane jeho majetku vysokej hodnoty, pričom rodinný dom s príslušenstvom je zapísaný do registra národných kultúrnych pamiatok. Správne orgány postupovali podľa žalobcu 1/ v rozpore s povinnosťou spoľahlivo zistiť skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie, keďže v rozhodnutí absentuje úvaha o výške hodnôt, ktoré žalobca 1/ chránil pred poškodením a zničením. Poukázal na princíp proporcionality medzi tým, čo mal žalobca 1/, v zastúpení žalobcu 2/, porušiť a tým, čo v skutočnosti chránil. Argumentoval, že v snahe znížiť čiastočne následky prípadnej prílivovej vlny, sa snažil nehnuteľnosi poistiť, avšak nehnuteľnosti sa nedali poistiť z dôvodu rizikovosti pre možnosť zatopenia. Túto skutočnosť správne orgány neakceptovali pri zisťovaní havarijného stavu kynety pred opravou v nadväznosti na bezprostredne hroziacu škodu. Žalobca 1/ namietal, že uložená sankcia je krajne neprimeraná, vyjadruje len represiu a neplní žiadny účel. Žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe poukázali na to, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedené: „D.. P. Q., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/X, XXX XX B. B., v z. X. Fischer, zapísaný v zozname advokátov pod č. 1126, Advokátska kancelária, Horná 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 997 770 sa podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 543/2002 Z.z.) a podľa § 77 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uznáva vinným, že v rozpore s § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. v apríli 2014 vykonal bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody na parc. KN C č. 3121 v k. ú. Q. O. v Z. parku V. G., na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany podľa § 19 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z., zmenu stavu mokrade, za ktorú je podľa § 2 ods. 2 písm. g) zák. č. 543/2002 Z.z. považovaný vodný tok s miestnym názvom Bachláčka, a to umiestnením nepriehľadných plastových rúr s polovičným prierezom (žľabov) o priemere 500 mm v celkovej dĺžke 96 m do koryta vodného toku, teda vykonal činnosť uvedenú v § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, čím sa dopustil priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z., za ktorý sa mu podľa § 92 ods. 2 písm. b) zák. č. 543/2002 Z.z. ukladá: pokuta vo výške 200 eur (slovom dvesto eur). Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pokuta sa platí prevodom na účet vedený v Štátnej pokladnici s názvom „Bežný účet Environmentálny fond", č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, číslo účtu vo formáte IBAN: Q swiftová adresa banky: Q., konštantný symbol: XXXX, variabilný symbol XX XXX XXX XX, názov a adresa prijímateľa prevodu: Environmentálny fond, P.O.BOX 16, Martinská 49, 820 15 Bratislava 215. D.. P. Q., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/X, XXX XX B. B., v z. Peter Fischer, zapísaný v zozname advokátov pod č. 1126, Advokátska kancelária, Horná 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 997 770 sa podľa § 79 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. s použitím vyhlášky č. 411/2006 Z.z. ukladá povinnosť uhradiť štátu trovy konania, a to paušálnou sumou vo výške 16 eur. Povinnosť uhradiť trovy konania je splatná v lehote splatnosti uloženej pokuty, a to poštovou poukážkou alebo prevodom na účet vedený v Štátnej pokladnici SIŽP s názvom účtu „príjmový účet Slovenskej inšpekcie životného prostredia", č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, číslo účtu vo formáte D.: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, swiftová adresa banky: Q., konštantný symbol XXXX, variabilný symbol XX XXX XXX XX." Žalobcovia tvrdili, že ak žalovaný ako odvolací orgán takéto rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil, postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy ani žalovaného neuvádzajú, podľa ktorého procesného alebo hmotnoprávneho inštitútu postupovali pri rozhodnutí o uznaní zo spáchania priestupku žalobcu 1/ v zastúpení žalobcom 2/. Len dedukciou textu prvostupňového rozhodnutia žalobca 2/ predpokladá, že jeho zastúpenie žalovaného v 1. rade (správne malo byť uvedené žalobcu 1/) sa vzťahuje aj na sankciu a uznávací výrok, v ktorom zastupuje žalobcu v 1. rade, je spoločný s výrokom o udelenej sankcii. Z časti výroku o náhrade trov konania už vyplýva, že správny orgán presne stanovil substitučnú povinnosť žalobcu 2/ vo vzťahu k plateniu trov konania. Žalobcovia namietali, že nepoznajú právny inštitút, na základe ktorého by mohol správny orgán zmeniť procesné plnomocenstvo udelené na zastupovanie v konaní na hmotnoprávne a splnomocnenca hmotnoprávne zaväzovať individuálnym právnym aktom, nie je im známa ani právna norma, na základe ktorej správny orgán substitučne uznáva za vinného, substitučne ukladá sankciu a substitučne zaväzuje na povinnosť platiť trovy konania. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach právny základ takejto substitučnej právnej praxe neuviedli, ani ju neodôvodnili. Z uvedeného dôvodu považujú rozhodnutia za nezrozumiteľné, neurčité a nepreskúmateľné. Žalobca 2/ odmietol, aby prostredníctvom neho, resp. v jeho zastúpení bol uznaný za vinného žalobca 1/, aby mu v jeho zastúpení bola uložená sankcia a aby v jeho zastúpení žalobca v 1. rade nahrádzal vyčíslené trovy správneho konania. Žalobca 1/ ďalej namietol, že mu nebolo doručené ani jedno rozhodnutie a korešpondencia bola doručovaná len jeho právnemu zástupcovi. Takýto postup považuje za vadu konania. Žalobcovia napokon namietali, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj konania, ktoré im predchádzali, považujú za nezákonné. Namietali porušenie princípov riadneho a spravodlivého procesu, neodôvodnenie podstatnej časti rozhodnutia, nevykonanie podstatných dôkazov, svojvoľné rozširovanie účastníkov konania, závažné procesné vady konania, ktoré vyjadrujú neprípustnú ľubovôľu v konaní a pri rozhodovaní. Postupom správnych orgánov bolo podľa žalobcov porušené ich právo na obhajobu. Žalobcovia navrhli napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, e/ O.s.p. Uplatnili si náhradu trov konania. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba neobsahuje skutočnosti, na akých právach boli žalobcovia napadnutým rozhodnutím ukrátení. Navrhol preto, aby súd uznesením konanie zastavil. Pre prípad preskúmavania napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj postup pred jeho vydaním je v súlade s ustanoveniami zák. č. 543/2002 Z.z., ako aj zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), a preto žalobu navrhol zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi 1/ bola napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy uložená pokuta vo výške 200 € za konanie opísané vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa dopustil priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. Podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva činnosť uvedenú v § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, pričom takýto súhlas vydáva okresný úrad v sídle kraja podľa § 67 písm. e/ zák. č. 543/2002 Z.z. Žalovaný zároveň poukázal na znenie ust. § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. a ust. § 43 ods. 1 a 2 Zákona o vodách. Následne sa žalovaný vyjadril k jednotlivým žalobným dôvodom. K námietke žalobcu, že správny orgán by musel zmeniť druh pozemku, ak by mal byť uznaný žalobca za vinného, poukazujúc na rôzne definície mokradí, žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa vysporiadal podrobne v odvolaní rozhodnutia, kde zdôraznil, že v celom spise prvostupňového správneho orgánu je parc. KN C č. XXXX k. ú. Q. O. vedená tak, ako je uvedené vo výpise z LV, teda druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria umiestnený v zastavanom území obce, pričom vlastníkom pozemku je Obec Staré Hory. Z LV vyplýva, že pozemok je súčasťou národného parku a prvostupňový orgán nespochybnil druh pozemku ani jeho spôsob využívania tak, ako je uvedený v katastri. Uvedené nemení nič na fakte, že touto parcelou preteká vodný tok, ktorý podľa § 43 ods. 2 Zákona o vodách nemusí byť evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok. Žalovaný poukázal na definíciu vodného toku v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o vodách a na to, že vodný tok je podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. považovaný na účely tohto zákona za mokraď. Na zmenu stavu mokrade sa podľa § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ktorý nie je potrebný len vtedy, ak by tieto činnosti vykonával správca vodného toku (§ 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. posledná veta). Žalovaný ako orgán štátnej správy konal v medziach zákona a neurobil si úsudok svojvoľne, ale ho podložil a aplikoval definíciou zo zák. č. 543/2002 Z.z. Žalovaný v celom rozhodnutí vychádzal len z definície mokrade v zmysle § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z., z ktorého jasne vyplýva, že mokraďou je aj vodný tok. Žalovaný nemanipuloval pojmami ani výkladom právnych noriem, vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil, z akých ustanovení vychádzal pri preukazovaní viny žalobcovi. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy je riadne vysvetlené, prečo bola kvalifikovaná činnosť žalobcu ako protiprávnej konanie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami zák. č. 543/2002 Z.z. K námietke žalobcu, v ktorej poukazuje svojvôľu v konaní pri rozhodovaní správnych orgánov tým, že tvrdili, že na konanie žalobca nemal súhlas správcu a ignorovali svedecké výpovede svedkov, žalovaný uviedol, že v tejto súvislosti vo svojom rozhodnutí uviedol, že súhlas správcu vodného toku (Lesy SR) nenahrádza potrebné povolenie na danú činnosť od orgánu ochrany prírody, t.j. rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy o súhlase, ktorého súčasťou by bolo písomné vyjadrenie správcu vodného toku, ako aj odborné stanovisko ŠOP SR. Žalovaný nespochybnil výpovede svedkov, ktorí uviedli, že žalobca dostal súhlas od vtedajšieho lesníka p. H., ktorý už v súčasnosti nežije. Ani takýto súhlas však nenahrádza rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je podľa § 67 písm. e/ zák. č. 543/2002 Z.z. okresný úrad v sídle kraja. K námietke žalobcu, že § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. nestanovuje formu súhlasu, žalovaný uviedol, že správne orgány postupujú v súlade so Správnym poriadkom a okresný úrad v sídle kraja ako orgán ochrany prírody, ktorý vydáva súhlas podľa § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. na zásah do mokrade, kedy sa s poukazom na § 81 zák. č. 543/2002 Z.z. na konanie vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, vedie konanie o súhlase a vydáva súhlas na zásah do mokrade v súlade so Správnym poriadkom, ktorý definuje aj formu súhlasu, ktorou je rozhodnutie a náležitosti rozhodnutia sú stanovené v § 47 Správneho poriadku. Žalobca nepredložil súhlas na zásah do mokrade v zmysle zák. č. 543/2002 Z.z., a teda vykonal činnosť uvedenú v § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, čím sa dopustil priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z., za čo mu bola uložená sankcia. Pokiaľ žalobca namietal, že bolo zasiahnuté do jeho práva na obhajobu tým, že žalovaný odmietol vykonať dôkazy smerujúce k preukázaniu neviny a to dožiadaním na SHMÚ alebo EVIS s.r.o. na zrážkové a odtokové pomery, nezabezpečením vodoprávneho rozhodnutia štátneho orgánu a tým, že prvostupňový orgán verejnej správy odmietol vykonať ohliadku miesta samého v rámci priestupkového konania, žalovaný uviedol, akým spôsobom sa s uvedenými námietkami žalobcu vysporiadal a to zhodne s argumentáciou uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj v bode 3. tohto rozsudku. Konkretizoval dôvody, prečo jednotlivé žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal so záverom, že vykonanie týchto dôkazov nebolo podstatné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný poukázal na to, že v predmetnej veci bol riadne zistený skutkový stav a všetky dôkazy potrebné k riadnemu zisteniu skutkového stavu boli vykonané a náležite vyhodnotené. Pokiaľ žalobca 1/ namietal, že bolo potrebné ochrániť svoj majetok a správne orgány neprihliadali k výške hodnôt, ktoré chránil pred poškodením a zničením svojím konaním, žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť požiadať príslušný orgány ochrany prírody o súhlas do mokrade, pričom žalovaný i prvostupňový orgán prihliadali na dôvod konania žalobcu práve pri rozhodovaní o výške pokuty. K námietke o neprimeranosti výšky uloženej sankcie žalovaný uviedol, že žalovaný ju považuje za primeranú a zodpovedajúcu okolnostiam a špecifikám prípadu. Rozhodnutiami, ani konaním správnych orgánov neboli porušené princípy riadneho a spravodlivého procesu a rozhodnutie boli skutkovo i právne odôvodnené. K námietke, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuvádza, podľa ktorého procesného alebo hmotnoprávneho inštitútu postupoval pri rozhodnutí o uznaní zo spáchania priestupku žalobcu 1/ (Ing. P. Q.) v zastúpení žalobcom 2/ (X. Fischer, advokát) s tým, že žalobca sa domnieva, že procesné plnomocenstvo udelené na zastupovanie v konaní bolo zmenené na hmotnoprávne a splnomocnenec bol hmotnoprávne zaviazaný individuálnym právnym aktom, žalovaný uviedol, že žaloba je v tomto čiastočne zmätočná, pretože žalobu podal žalobca 1/ D.. P. Q. v zastúpení Petrom Fischerom, Advokátska kancelária, Horná 30, Banská Bystrica, ale obsahovo namieta priamo za seba (Peter Fischer, Advokátska kancelária, Horná 30, Banská Bystrica). Žalovaný uviedol, že sa nedopustil žiadnych procesných chýb v rozhodnutí a ani v konaní, ktoré mu predchádzalo. Žalobca 1/ splnomocnil v konaní na zastupovanie advokáta Petra Fischera, Advokátska kancelária, Horná 30, Banská Bystrica v zmysle § 17 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, a preto správne orgány doručovali písomnosti iba tomuto zástupcovi v zmysle § 25 ods. 5 Správneho poriadku. Nedošlo teda k vadám konania. Poukázal na to, že plnomocenstvo je jednostranný úkon zastúpeného, ktorý preukazuje existenciu právneho vzťahu zastúpenia, oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného a tiež rozsah zastúpenia. Zástupca pri zastúpení iného uskutočňuje právne úkony v jeho mene, pri ktorých prejavuje svoju vôľu, pričom účinky z tohto vznikajú priamo zastúpenému. Uviedol, že bežne aj vo výroku rozhodnutí iných orgánov štátnej správy, ako aj súdov, sa vo výrokovej časti rozhodnutí, ktorým sa ukladajú či už práva alebo povinnosti, uvádza informácia, či bol účastník konania zastúpený. 6. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") úč. od 01.07.2016 ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 8. Právny zástupca žalobcu 1/ a žalobca 2/ na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Žalobu považoval za spoločnú žalobu v zmysle § 178 ods. 1 SSP a žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/ SSP. Uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia považuje za zmätočný z dôvodu, že je v ňom uvedený príliš široký výklad pojmu „mokraď" a „vodný tok", spochybnil názov vodného toku „Bachláčka". Konanie žalobcu 1/ bolo motivované vykonaním preventívnych opatrení smerujúcich k zabráneniu zaplavenia územia alebo predchádzaniu povodní vzhľadom na to, že situácia ohrozovala majetok žalobcu 1/ dlhšiu dobu, pričom správca toku nevykonával svoje povinnosti, a preto bol žalobca 1/ donútený vykonať opatrenia protipovodňového a preventívneho charakteru sám. Motiváciou konania žalobcu 1/ bolo teda zabrániť škodám, nie spáchať priestupok. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie charakteru pozemku, na ktorom bol vykonaný uvedený zásah žalobcom 1/ s tým, že poukázal na zápis na LV, kde je uvedený tak charakter pozemku, ako aj spôsob jeho využitia, ktorý sa nemenil. Jedná sa o vodnú stavbu postavenú už v r. 1926 za účelom zabránenia povodniam. Vo vzťahu k namietanému nedostatku súhlasu uviedol, že takýto záver správneho orgánu bol vylúčený svedeckou výpoveďou D.. B. i žalobcu 1/, ktorí potvrdili, že žalobca 1/ takýto súhlas od správcu, konkr. od lesníka p. H., ktorý už nežije, mal. Túto činnosť mal vykonávať správca, ktorý tak nerobil, avšak dal ústny súhlas žalobcovi 1/, t.j. ústne ho poveril, aby tieto činnosti vykonal. Mal za to, že nie je predpísaná forma súhlasu, a preto postačuje súhlas ústny. Z uvedeného dôvodu sa žalobca 1/ nemohol dopustiť priestupku. Ďalej namietal, že vo výroku rozhodnutia je uvedené, že tohto priestupku sa mal žalobca 1/ dopustiť „v zastúpení" žalobcom 2/, čo sa osobne žalobcu 2/ dotýka, pretože takýto výrok je podľa neho v rozpore s § 77 Zákona o priestupkoch. O rovnaký prípad ide aj vo vzťahu k uloženiu sankcie a k náhrade trov konania. Žiadal napadnuté rozhodnutie aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Žalobca 2/ uviedol, že odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu nepodal, pretože odvolanie podal žalobca 1/ a domnievali sa, že na základe dôvodov uvedených v odvolaní bude toto rozhodnutie zrušené, k čomu však nedošlo. Vo vzťahu k nutnosti mať súhlas na činnosť, ktorú žalobca 1/ vykonal, zástupca žalobcu 1/ a žalobca 2/ uviedol, že Lesy SR, ktorých zamestnanec p. H. poveril žalobcu 1/ vykonaním takejto úpravy, nepotrebujú súhlas na takúto činnosť a prakticky žalobca 1/ konal na základe ústneho poverenia zamestnanca správcu toku, čo bolo bežné a obvyklé za celé predchádzajúce obdobie v celej lokalite. Ďalej poukázal na to, že priestupkové konanie má trestnoprávny charakter a pokiaľ je v Zákone o priestupkoch uvedené, čo má výrok rozhodnutia obsahovať, tak výrok musí mať tieto náležitosti. Pokiaľ už samotný žalobca 1/ v odvolaní namietal samotný výrok, mal zástupca žalobcu 1/ a žalobca 2/ za to, že správny orgán bol povinný preukázať vinu žalobcovi 1/. Žalobca 1/ nemal povinnosť preukazovať svoju nevinu a napokon žalobca 1/ mal k takémuto postupu súhlas od p. H., čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami. Vo výroku je nesprávne uvedené, že D.. Q. „v zastúpení" žalobcu 2/ mal sa dopustiť priestupku a mal byť uznaný vinným, ktorá vada mala byť odstránená v odvolacom konaní. 9. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že so žalobou a žalobnými dôvodmi nesúhlasí, považuje ich za neodôvodnené. Prvostupňový i druhostupňový orgán verejnej správy sa vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré mal žalobca 1/ v konaní a to aj vo vyjadrení, aj v rozhodnutiach. Pokiaľ žalobca 2/ na pojednávaní i v žalobe uviedol, že bol v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy uvedený ako „zástupca", resp. že vo výroku bolo uvedené, že priestupku sa dopustil žalobca 1/ „v zastúpení" žalobcu 2/, s touto námietkou sa žalovaný vysporiadať nemusel z dôvodu, že nemohol predpokladať, že by mohlo dôjsť k takémuto výkladu a nebolo to ani namietané v odvolaní. Samotný žalobca 2/ nepodal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, teda z jeho strany neboli použité riadne opravné prostriedky, a preto žaloba žalobcu 2/ nie je prípustná. Tak z logiky veci, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia, ako aj z označenia výroku podľa žalovaného vyplýva, že vina zo spáchania priestupku sa kladie žalobcovi 1/. Vo výroku je len uvedené, že žalobca 1/ bol zastúpený. Nemožno považovať uvedenie zástupcu do výroku za niečo, z čoho by vyplývalo, že by bol zástupca uznaný vinným. Pokiaľ žalobcovia namietali extenzívny výklad definície „mokraď" a „vodný tok", zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že v obidvoch rozhodnutiach, aj vo vyjadrení k žalobe bolo podrobne uvedené, z akého dôvodu boli takéto pojmy použité a prečo boli zistené skutočnosti posúdené tak, ako boli uvedené v rozhodnutiach, pričom pri uvádzaní a právnom vyhodnotení, ako aj pri použití týchto pojmov orgány verejnej správy vychádzali z definície tak, ako je definovaná „mokraď" v Zákone o ochrane prírody a z definície „vodného toku" tak, ako je uvedená v Zákone o vodách, z ktorého zákona navyše vyplýva, že vodný tok nemusí byť v katastri nehnuteľností uvedený ako druh pozemku „vodný tok", ale napriek tomu vodným tokom je. V tomto prípade mali orgány verejnej správy za preukázané, a to aj z odborného stanoviska okresného úradu ako orgánu štátnej vodnej správy, že sa jedná o vodný tok a bol potvrdený aj miestny názov Bachláčka. Jedná sa o vodnú stavbu na vodnom toku, čo bolo vyhodnotené odborným orgánom. K tvrdeniu, že žalobca 1/ mal mať súhlas od lesníka, zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na to, že ako správca vodného toku je uvedený subjekt Lesy SR, š.p., lesník p. H. už cca 10 rokov nežije, t.j. už nežil ani v čase, keď bol tento zásah vykonaný. Správny orgán nespochybnil skutočnosť, ktorá vyplynula zo svedeckých výpovedí, že žalobca 1/ sa rozprával s týmto lesníkom aj o tom, že má vykonať takúto opravu, napriek tomu je však nevyhnutné, aby každá osoba, ktorá vykonáva zásah do takéhoto vodného toku, vykonávala tento zásah so súhlasom orgánu ochrany prírody. Len správca toku by mohol vykonať takéto opatrenie bez súhlasu orgánu ochrany prírody. Poukázala na to, že samotný správca toku v podkladoch rozhodnutia uviedol, že takýto súhlas nevydal, nesúhlasil s takýmto zásahom. Zo svedeckých výpovedí rovnako vyplynulo, že uvedená situácia vo vzťahu k danému územiu a k ohrozovaniu majetku žalobcu 1/ a predmetného územia povodňami trvá už niekoľko desiatok rokov, nešlo teda o bezprostredné ohrozenie majetku žalobcu 1/ a tento mal dostatok času na to, aby si vyžiadal súhlas od príslušného orgánu, ktorý ako odborný orgán by mu zároveň stanovil podmienky, za ktorých by mohol prípadne nejaký zásah do tohto územia vykonať vzhľadom na to, že sa jedná o územie národného parku s 3. stupňom ochrany. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla, aby súd žalobu zamietol. Zdôraznila, že forma súhlasu, ktorý mal mať žalobca od orgánu ochrany prírody má predpísanú formu vzhľadom na ustanovenia Správneho poriadku. 10. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. úč. do 30.06.2016 (ďalej len „zákon č. 532/2002 Z.z.") tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. 11. Podľa § 2 ods. 2 písm. c/, g/ zák. č. 543/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa považuje za c) významný krajinný prvok taká časť územia, ktorá utvára charakteristický vzhľad krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najmä les, rašelinisko, brehový porast, jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, pieskový presyp, park, aleja, remíza, g) mokraď územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami. 12. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu jeho ekologickostabilizačnej funkcie. 13. Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. 18a) 14. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14). 15. Podľa § 29 písm. e/ zák. č. 543/2002 Z.z. zákaz činnosti v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany a chránených vtáčích územiach neplatí a súhlas na činnosť v prvom až piatom stupni ochrany sa nevyžaduje, ak ide o bezprostredné ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky cudzou mocou. 16. Podľa § 64 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva a) ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny, 95) b) Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len "inšpekcia"), 96) c) okresný úrad v sídle kraja, 97) d) okresný úrad, 97) e) obec. 17. Podľa § 65a ods. 2 písm. v/ zák. č. 543/2002 Z.z. štátna ochrana prírody Slovenskej republiky spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. 18. Podľa § 67 písm. e/ zák. č. 543/2002 Z.z. okresný úrad v sídle kraja vydáva súhlas podľa § 6 ods. 4, § 7b ods. 1, § 13 ods. 2 písm. c), f) a i) a o), § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 2 písm. c), § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 49 ods. 3, § 56 ods. 2. 19. Podľa § 71 ods. 1, 7 zák. č. 543/2002 Z.z. (1) Štátny dozor je a) zisťovanie, či fyzické osoby alebo právnické osoby dodržiavajú tento zákon a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie, ako aj rozhodnutia orgánov ochrany prírody vydané na ich základe, b) objasňovanie spočívajúce v prešetrovaní podozrení alebo podnetov poukazujúcich na porušenie tohto zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal. (7) Každý, kto vykonáva činnosť, na ktorú sa vyžaduje súhlas alebo výnimka podľa tohto zákona, je povinný sa na požiadanie zamestnancov orgánov ochrany prírody alebo stráže prírody preukázať právoplatným rozhodnutím orgánu ochrany prírody. 20. Podľa § 81 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 112) ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 84 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. písomnosti určené advokátovi môžu prijímať aj advokátski koncipienti alebo iní zamestnanci, ktorí sú u advokáta pracovne činní a sú advokátom poverení na prijímanie zásielok; platí to aj o prijímaní písomností určených komerčnému právnikovi, notárovi alebo exekútorovi. 22. Podľa § 86 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov. 23. Podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva činnosť uvedenú v § 6 ods. 2 a 4, § 7a ods. 1 a § 7b ods. 1, § 13 až 16, § 24 alebo § 38 ods. 2 bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody. 24. Podľa § 92 ods. 2 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. za priestupok podľa odseku 1 písm. c) až s) možno uložiť pokarhanie, pokutu do 3 319,39 eura a prepadnutie veci. 25. Podľa § 92 ods. 10 zák. č. 543/2002 Z.z. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o prejednávaní priestupkov, 108) ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 364/2004 Z.z. úč. k 30.11.2015 (ďalej len „zákon č. 364/2004 Z.z.") (1) Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi. (2) Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, 56) je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. 27. Podľa § 48 ods. 1, 2 zák. č. 364/2004 Z.z. (1) Správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. (2) Správu vodných tokov vykonávajú: a) správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva, b) správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1. 28. Podľa § 51 ods. 1, 2 zák. č. 364/2004 Z.z. (1) Na základe rozhodnutia ministerstva možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok prevažne slúži. (2) Správca vodného toku môže drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek prenechať do nájmu alebo do výpožičky 61) a) obci, v ktorej sa nachádza, b) koncesionárovi počas koncesnej doby k vodnej stavbe, c) právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, s ktorej činnosťou drobný vodný tok súvisí. 29. Podľa § 1 ods. 1 písm. b/ zák. č. 525/2003 Z.z. úč. k 31.12.2015 (ďalej len „ zákon č. 525/2003") orgány štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia 1) (ďalej len "starostlivosť o životné prostredie") sú okresné úrady v sídle kraja. 30. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 525/2003 Z.z. okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) 31. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 525/2003 Z.z. inšpekcia je odborný kontrolný orgán, ktorý a) vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, 10) b) ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie. 32. Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 525/2003 Z.z. na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. 33. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. úč. do 31.12.2015 (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.") priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 34. Podľa § 3 zák. č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 35. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 36. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. 37. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 38. Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 39. Podľa § 72 zák. č. 372/1990 Zb. v konaní o priestupku sú účastníkmi konania a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. 40. Podľa § 77 zák. č. 372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). 41. Podľa § 3 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. (7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. 42. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 43. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 44. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 45. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 11.06.2015, ktorým bol žalobca 1/ uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. Správne orgány ustálili posúdenie skutku tak, že žalobca 1/ sa priestupku dopustil tým, že v apríli 2014 vykonal bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody na parc. KN C č. XXXX v k. ú. Q. O. v NP V. G., na území, na ktorom platí 3. stupeň ochrany podľa § 19 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z., zmenu stavu mokrade, za ktorú je podľa § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. považovaný vodný tok s miestnym názvom Bachláčka, a to umiestnením nepriehľadných plastových rúr s polovičným prierezom (žľabov) o priemere 500 mm v celkovej dĺžke 96 m do koryta vodného toku, teda vykonal činnosť uvedenú v § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody. Správne orgány pri objasňovaní priestupku vykonali dôkazy tak, ako sú špecifikované v bode 1. tohto rozsudku a na základe vykonaných dôkazov vyhodnotili dôkazné prostriedky, každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a dospeli k záveru, že skutok sa stal tak, ako bol opísaný vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobcovi 1/ bola uložená za priestupok sankcia podľa § 92 ods. 2 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. - pokuta vo výške 200 €. 46. Žalobca 1/ v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy, keď konanie žalobcu 1/ posúdili ako priestupok a to v dôsledku nesprávneho posúdenia charakteru pozemku, na ktorom bol žalobcom 1/ vykonaný zásah, pričom vychádzali z nesprávneho výkladu pojmu „mokraď" a „vodný tok", čo je v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností. Správny súd považoval túto námietku za nedôvodnú. Pre úplnosť poukazuje na to, že s touto námietkou, ktorú žalobca 1/ uplatnil aj v odvolaní, sa žalovaný náležite vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Z výpisu z LV č. 1 k. ú. Q. O., ktorý je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX (na ktorom vykonal žalobca 1/ predmetný zásah, pričom táto skutočnosť nie je sporná) je Obec Staré Hory, tento je evidovaný ako zastavané plochy a nádvoria, druh využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miesta a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, jedná sa o pozemok, ktorý je súčasťou národného parku. Správny súd konštatuje, že prvostupňový orgán verejnej správy, ani žalovaný v konaní nespochybnili druh pozemku, ani spôsob jeho využívania tak, ako je evidovaný v katastri nehnuteľností. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy je zrejmé, že existujúci stav v katastri nehnuteľností nie je v rozpore s právnym posúdením veci orgánmi verejnej správy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy je zrejmé, z akých skutkových zistení orgány verejnej správy vychádzali pri posúdení predmetnej veci, keď konštatovali, že parcelou KNC č. XXXX v k. ú. Q. O. preteká vodný tok, za ktorý sa v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o vodách považuje vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo zduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi. Z ust. § 43 ods. 2 Zákona o vodách vyplýva, že vodný tok nemusí byť evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy vyložili v preskúmavanom prípade pojem „vodný tok" v súlade s ust. § 43 ods. 1 a 2 Zákona o vodách. Orgány verejnej správy pri posúdení predmetnej veci vychádzali aj z vyjadrenia ŠOP SR, (ktorý subjekt je podľa § 65a ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. odbornou organizáciou ochrany prírody zriadenou Ministerstvom životného prostredia SR, ktorý o.i. spracúvava v zmysle § 65a ods. 2 písm. v/ zák. č. 543/2002 Z.z. odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody), ktorý potvrdil, že v tomto prípade sa jedná o vodný tok. Rovnako správca vodného toku (Lesy SR) vo svojom stanovisku z 02.09.2014 potvrdil, že v tomto prípade sa jedná o vodný tok. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že pre právne posúdenie konania žalobcu 1/, ktoré orgány verejnej správy vyhodnotili ako priestupok, je rozhodné, že konanie žalobcu 1/ (osadenie plastových rúr do koryta vodného toku v rozsahu, ako bolo zistené v priestupkovom konaní) orgány verejnej správy považovali za zmenu stavu mokrade v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z., na ktorú žalobca 1/ nemal súhlas z orgánu ochrany prírody, pričom vodný tok je pre účely zák. č. 543/2002 Z.z. podľa § 2 ods. 2 písm. g/ cit. zákona považovaný za mokraď. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy teda pri právnom posúdení veci vychádzali správne z definície „mokrade" v zmysle cit. ust. § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 543/2002 Z.z. Pokiaľ teda žalobca 1/ v žalobe poukazuje na rôzne definície pojmu „mokraď" a tvrdí, že orgány verejnej správy „voľne a extenzívne manipulovali pojmami a výkladom právnych noriem", takéto námietky nemajú oporu v zákone a správny súd ich vyhodnotil ako právne irelevantné. Keďže na zmenu stavu mokrade (najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu), je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody (§ 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z.), ktorým orgánom je v tomto prípade okresný úrad v sídle kraja (§ 67 ods. 1 písm. e/ zák. č. 543/2002 Z.z.), ktorý súhlas (ako to vyplýva z vykonaného dokazovania i administratívneho spisu) žalobca 1/ v konaní nepredložil, záver orgánov verejnej správy o tom, že žalobca 1/ umiestnením nepriehľadných plastových rúr s polovičným prierezom do koryta vodného toku vykonal činnosť uvedenú v § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, čím sa žalobca 1/ dopustil priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z., je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Žalobca 1/ napokon ani v priebehu administratívneho konania, ani v žalobe a ani v preskúmavacom konaní netvrdil, že by v čase vykonania predmetného zásahu disponoval súhlasom orgánu ochrany prírody v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. Žalobca 1/ v tejto súvislosti argumentoval, že zák. č. 543/2002 Z.z. v § 6 ods. 4 nestanovuje formu súhlasu a žalobcovi 1/ bol súhlas na opravu kynety udelený horárom p. Obertášom (t.č. nebohým), zamestnancom správcu vodného toku (Lesy SR), čo bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami. Nedostatok písomnej formy tohto súhlasu nemôže byť podľa žalobcu 1/ použitý v jeho neprospech. Považoval preto za svojvoľný záver orgánu verejnej správy, že na opravu kynety nemal súhlas jej správcu. Správny súd k tomu uvádza, že pre vydanie rozhodnutia, ktorým bol žalobca 1/ uznaný vinným z priestupku, nebola podstatná skutočnosť, že žalobca 1/ nemal na vykonanie rekonštrukcie, resp. opravy kynety súhlas správcu vodného toku (Lesy SR), ale skutočnosť, že nemal na takúto činnosť súhlas orgánu ochrany prírody. Takýmto orgánom je, ako už bolo vyššie uvedené, okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle § 67 písm. e/ zák. č. 543/2002 Z.z. vydáva súhlas podľa § 6 ods. 4 cit. zákona a to v konaní podľa zák. č. 543/2002 Z.z., na ktoré sa v zmysle § 81 cit. zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok), z ktorého o.i. vyplýva, že takýto súhlas by mohol byť udelený len vo forme písomného rozhodnutia, ktorého náležitosti sú stanovené v § 47 Správneho poriadku. Ani existencia ústneho súhlasu správcu vodného toku (Lesy SR) by teda nemohla nahradiť súhlas (vo forme rozhodnutia) príslušného orgánu ochrany prírody v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. na vykonávanie predmetnej činnosti. 47. Žalobca 1/ v žalobe ďalej namietal, že rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali z nespoľahlivo zisteného stavu veci, keď s odvolaním sa na písomné stanovisko správcu vodného toku (Lesy SR) konštatovali, že žalobca 1/ na opravu kynety nemal súhlas správcu vodného toku, pričom ignorovali výpovede svedkov o tom, že lesník p. H. (t.č. nebohý) ako zamestnanec správcu vodného toku v minulosti žalobcovi 1/ udelil súhlas na opravu kynety. Zástupca žalobcu 1/ na pojednávaní doplnil, že tento ústny súhlas na opravu kynety p. H. udelil žalobcovi 1/ z dôvodu, že správca vodného toku nevykonával svoje povinnosti správcu pre nedostatok finančných prostriedkov, a teda konanie žalobcu 1/ bolo motivované vykonaním preventívnych opatrení smerujúcich k zabráneniu zaplaveniu územia a predchádzaniu povodní vzhľadom na zlý stav kynety, ktorý podľa vyjadrenia žalobcu 1/ ohrozoval jeho majetok po dlhšiu dobu. Motiváciou konania žalobcu 1/ teda bolo zabrániť škodám. K tomuto tvrdeniu správny súd považuje za potrebné uviesť, že ani deklarovaná motivácia vykonania protipovodňových opatrení a predchádzanie škodám na majetku žalobcu 1/, výsledkom ktorej činnosti bolo uloženie plastových rúr do koryta vodného toku, ktorý sa pre účely zák. č. 543/2002 Z.z. považuje za mokraď, nezbavuje žalobcu 1/ povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z., t.j. v prípade vykonávania takej činnosti, ktorá sa v zmysle zák. č. 543/2002 Z.z. považuje za zmenu stavu mokrade, zadovážiť si súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas s činnosťou v 1. až 5. stupni ochrany sa podľa § 29 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z. nevyžaduje v prípade, ak ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo majetku. O takýto prípad sa však nejedná, ako to správne vyhodnotili aj žalovaný, i prvostupňový orgán verejnej správy. V administratívnom konaní bolo preukázané (o.i. aj výpoveďou samotného žalobcu 1/ a výpoveďami ním navrhnutých svedkov), že v tomto prípade sa jedná o časť koryta vodného toku pretekajúceho parcelou KN C č. XXXX v k. ú. Q. O., ktorá bola v minulosti upravená kynetou zo žrďoviny, ktorá už bola veľmi poškodená (zhnitá, rozpadnutá, v dezolátnom stave), pričom tento stav pretrvával dlhšiu dobu (min. 8 rokov). Žalobca 1/ konzultoval tento stav s lesníkom p. H., ktorý mal dať žalobcovi 1/ súhlas s opravou kynety. Dlhodobé potenciálne riziko prípadného vzniku povodní však nemožno považovať za bezprostredné ohrozenie života, zdravia a majetku. Žalobca 1/ v administratívnom konaní nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce, že vodný tok v čase vykonania zásahu, ani v čase tesne pred vykonaním zásahu, bezprostredne ohrozoval majetok žalobcu (stavby v okolí vodného toku), nepredložil ani dôkazy o tom, že by predmetný vodný tok spôsobil škody na majetku žalobcu v predchádzajúcom období. Z uvedeného dôvodu je možné stotožniť sa so záverom orgánu verejnej správy, že v prípade, že vodnú stavbu na vodnom toku pretekajúcom pozemkom vo vlastníctve Obce Staré Hory v bezprostrednom susedstve nehnuteľností patriacich žalobcovi 1/, bolo potrebné opraviť, bolo povinnosťou žalobcu 1/ postupovať podľa platných právnych predpisov a nie svojvoľne, bez príslušných povolení orgánov ochrany prírody, resp. orgánov štátnej vodnej správy, zasahovať do vodného toku a nahrádzať žrde z prírodného materiálu - dreva, z ktorého bola pôvodne stavba zhotovená, za plastové žľaby a meniť tak stav vodného toku - mokrade v národnom parku, kde je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Pokiaľ zástupca žalobcu 1/ na pojednávaní doplnil argumentáciu uvedenú v žalobe týkajúcu sa tvrdenia žalobcu 1/, že sa nedopustil priestupku, pretože mal na vykonanie opravy kynety ústny súhlas od p. H. - zamestnanca správcu vodného toku, a teda žalobca 1/ zásah do vodného toku vykonal s poverením správcu vodného toku, ktorý na takýto zásah nepotrebuje súhlas orgánu ochrany prírody, správny súd uvádza: Z ust. § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. vyplýva, že na zmenu stavu mokrade, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. 18a) Poznámka 18a) odkazuje na ust. § 48 zák. č. 364/2004 Z.z. (ďalej len „Zákon o vodách"), ktoré ustanovenie upravuje správu vodných tokov, ktorú vykonávajú subjekty uvedené v ods. 2 cit. ustanovenia a) správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva, b) správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1. V administratívnom konaní nebolo sporné, že správcom vodného toku je štátny podnik Lesy SR. Správa vodných tokov zahŕňa činnosti špecifikované v ods. 4 cit. § 48 Zákona o vodách. Z cit. ust. § 48 Zákona o vodách nevyplýva oprávnenie správcu vodného toku, aby jeho zamestnanci poverili vykonávaním činností uvedených v § 48 ods. 4 fyzické osoby. Navyše, pokiaľ by aj mal správca vodného toku oprávnenie vykonávať činnosť v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. bez súhlasu orgánu ochrany prírody, v prípade osadenia plastových rúr do koryta (kynety) malého vodného toku prechádzajúceho parc. KNC č. XXXX v k. ú. Q. O., by sa podľa stanoviska Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie z 29.05.2015 jednalo o vodnú stavbu v zmysle § 52 ods. 1 písm. a/ Zákona o vodách, na ktorú je potrebné stavebné povolenie v zmysle § 26 Zákona o vodách, pričom príslušný okresný úrad žiadosť o vyjadrenie, ani o vydanie povolenia na rekonštrukciu vodnej kynety od správcu toku neobdržal. Z uvedeného vyplýva, že ani Lesy SR, š.p. ako správca vodného toku by neboli oprávnené vykonať rekonštrukciu kynety bez rozhodnutia (stavebného povolenia) vydaného príslušným orgánom štátnej správy. Teda ani v prípade, ak by sa aj bol zamestnanec správcu vodného toku p. H. cca pred 8 rokmi vyjadril, aby si žalobca 1/ kynetu dočasne upravil a uviedol do pôvodného stavu (čo vyplynulo z vyjadrenia žalobcu 1/ i svedeckej výpovede p. B.), nemožno z toho vyvodiť, že žalobca 1/ konal v súlade s § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. Navyše zo svedeckej výpovede p. A. vyplýva, že svedok spolu so žalobcom 1/ cca pre 4-5 rokmi vykonali opravu kynety (na základe „súhlasu" p. H.), pri ktorej bola drevená guľatina nahradená smrekovými žrďami. Z administratívneho spisu nevyplýva a žalobca 1/ ani netvrdil, že by p. H. dal žalobcovi 1/ „súhlas na opravu kynety" osadením plastových rúr do vodného toku. Navyše podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní p. H. už cca 10 rokov nežije, t.j. nežil ani v čase, keď bol predmetný zásah žalobcom 1/ v apríli 2014 vykonaný. Žalobca 1/ vo svojich vyjadreniach potvrdil, že plastové rúry (žľaby) osadil do koryta vodného toku, čo považoval za „opravu kynety". Z vykonaného dokazovania vyplýva, že umiestnením plastových žľabov s priemerom 500 mm v celkovej dĺžke 96 m do koryta vodného toku pretekajúceho cez predmetný pozemok, ktorý je pre účely zák. č. 543/2002 Z.z. v zmysle § 2 ods. 2 písm. g/ považovaný za mokraď, bol zmenený jej stav. Uvedená skutočnosť vyplýva najmä z vyjadrenia ŠOP SR a ŠOP SR, Správa NP Veľký Fatra, pričom ŠOP SR je podľa § 65a ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. odborná organizácia ochrany prírody zriadená MŽP SR, ktorá o.i. spracováva v zmysle § 65a ods. 2 písm. v/ zák. č. 543/2002 Z.z. odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania orgány verejnej správy v priestupkovom konaní dospeli k záveru, že bol zmenený stav mokrade minimálne zmenou odtokových pomerov. Už z definície kynety vyplýva, že slúži na odtok povrchovej, zrážkovej vody a prívalových vôd, čím sa logicky mení stav vodného toku (mokrade). Rozsah a dôsledky zásahu do mokrade vyplývajú zo stanoviska ŠOP SR zo dňa 01.10.2014 a Protokolu z 03.11.2014 tak, ako je porobne uvedené v bode 1. tohto rozsudku. Z uvedeného preto vyplýva, že na predmetnú činnosť, ktorú žalobca 1/ v predmetnej lokalite vykonal a ktorú orgány verejnej správy považovali za zásah do mokrade, bol potrebný súhlas orgánu ochrany prírody v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. 48. Pokiaľ žalobca 1/ v žalobe namietal, že bolo zasiahnuté do jeho práva na obhajobu tým, že žalovaný odmietol vykonať dôkazy smerujúce k preukázaniu jeho neviny, a to dopytom na SHMÚ alebo EVIS s.r.o. na zrážkové a odtokové pomery, nezabezpečením rozhodnutia štátneho orgánu - rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva ČSR č. 99574-X51XVIa-1926 a tým, že prvostupňový orgán verejnej správy odmietol v priestupkovom konaní vykonať ohliadku na mieste samom a namietal, že vykonaným dokazovaním by bolo preukázané, že sa nedopustil priestupku, len vykonal protipovodňové opatrenia nevyhnutné na čiastočné zabránenie záplav spôsobených prívalovou vodou, súd k tejto námietke uvádza: Z obsahu administratívneho spisu tak, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného i odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy vyplýva, že v administratívnom konaní bolo nepochybne preukázané dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania a to miestnou ohliadkou vykonanou počas výkonu štátneho dozoru prvostupňovým orgánom verejnej správy, fotodokumentáciou, vyjadreniami samotného žalobcu 1/, stanoviskom správcu vodného toku, vyjadreniami a stanoviskami príslušných orgánov štátnej správy, výsluchmi svedkov, výpisom z katastra nehnuteľností, zápisnicami z ústnych pojednávaní a Protokolom z kontroly tak, ako je uvedené aj v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku, že žalobca 1/ spáchal priestupok konaním uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia. Orgány verejnej správy v administratívnom konaní postupovali v súlade s § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku, vyhodnotili všetky dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom vyhodnotili každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu 1/, že sa nedopustil priestupku, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s vykonanými dôkazmi a ich hodnotením vykonaným v správnom konaní prvostupňovým orgánom verejnej správy i žalovaným. Samotný nesúhlas žalobcov s vyhodnotením vykonaných dôkazov orgánmi verejnej správy nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tak v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa orgány verejnej správy podrobne vysporiadali s návrhom žalobcu 1/ na vykonanie navrhnutých dôkazov (dožiadanie na SHMÚ alebo EVIS s.r.o. na zistenie zrážkových a odtokových pomerov v predmetnej lokalite, zabezpečenie vodoprávneho rozhodnutia z r. 1926 a vykonanie ohliadky na mieste samom v rámci priestupkového konania), pričom podrobne uviedli, z akého dôvodu navrhnuté dokazovanie nevykonali. Správny súd sa stotožnil so záverom orgánov verejnej správy, že žalobcom 1/ navrhnuté vyššie uvedené dôkazy nebolo potrebné vykonať, pretože podstatným dôvodom, pre ktorý bol žalobca 1/ uznaný vinným zo spáchania priestupku bola skutočnosť, že svojím konaním opísaným vo výroku, resp. v odôvodnení predmetných rozhodnutí vykonal zmenu stavu mokrade v rozpore s § 6 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z., keďže na vykonanie takejto činnosti nemal súhlas orgánu ochrany prírody. Zabezpečenie vodoprávneho rozhodnutia z r. 1926, ani zabezpečenie správy o zrážkových a odtokových pomeroch v predmetnej lokalite by nemalo vplyv na právne posúdenie veci a aj bez vykonania týchto dôkazov bol skutkový stav spoľahlivo zistený pre vyvodenie záveru, že žalobca 1/ sa svojím konaním dopustil priestupku tak, ako je špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu postačovalo vykonanie miestnej obhliadky počas výkonu štátneho dozoru, počas ktorej bol zistený skutočný stav veci vo vzťahu k výsledku vykonanej činnosti žalobcom 1/, a preto sa správny súd stotožnil s vyhodnotením orgánov verejnej správy, že skutočný stav veci bol správnemu orgánu dostatočne známy a ďalšia ohliadka miesta by nemala žiadny vplyv na výsledky administratívneho konania. V tejto súvislosti správny súd opätovne zdôrazňuje, že podstatné pre rozhodnutie vo veci bolo, či bol uvedený zásah (umiestnenie plastových rúr v rozsahu zistenom správnym orgánom) žalobcom 1/ vykonaný a či takýto zásah do vodného toku, ktorý sa pre účely zák. č. 543/2002 Z.z. považuje za mokraď, bol žalobcom 1/ vykonaný so súhlasom, alebo bez súhlasu orgánu ochrany prírody. Samotný žalobca 1/ nespochybnil, že predmetné plastové rúry do koryta vodného toku umiestnil. Vykonanie ďalších žalobcom 1/ navrhnutých dôkazov nebolo potrebné ani z dôvodu, že tak ako už bolo uvedené v bode 47. odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj v odôvodneniach rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, nešlo v tomto prípade o zásah do mokrade z dôvodu bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia človeka alebo majetku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že stav možného ohrozenia majetku žalobcu 1/ pretrváva niekoľko rokov a dlhodobé potenciálne riziko prípadného vzniku povodní nemožno považovať za bezprostredné ohrozenia života, zdravia a majetku v zmysle § 29 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z., v ktorom prípade by sa mohol vykonať zásah v území s 3.stupňom ochrany bez súhlasu orgánu ochrany prírody. Správny súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci bol skutkový stav riadne zistený, všetky dôkazy potrebné k riadnemu zisteniu skutkového stavu boli vykonané a náležite vyhodnotené v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. Nevykonanie žalobcom 1/ navrhnutých dôkazov nemôže mať teda za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd nezistil žalobcom 1/ tvrdenú skutočnosť, že by konaním orgánov verejnej správy (tak žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy) bolo zasiahnuté do práva žalobcu 1/, resp. žalobcu 2/ na obhajobu. 49. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nekorešponduje s obsahom odôvodnenia žalovaného tak, ako je uvedené v bode 3. tohoto rozsudku. Nezrozumiteľnosťou pre nedostatok dôvodov rozhodnutie trpí vtedy, keď dôvody absentujú, alebo vtedy, keď sa nevzťahujú k výroku rozhodnutia, prípadne vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové. Takýmito vadami je aj to, keď je rozhodnutie založené na základe skutočností, ktoré v konaní vôbec neboli zisťované alebo na dôkazoch, ktoré neboli získané či vykonané zákonným spôsobom. Ide aj o prípady, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dokazovanie vykonané bolo. Takýmito vadami odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Všeobecným predpisom o správnom konaní je v tomto prípade Správny poriadok. Zákon o priestupkoch neobsahuje osobitnú úpravu náležitostí odôvodnenia rozhodnutia o priestupku, a preto aplikujúc ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Absencia úvahy o výške hodnôt, ktoré žalobca 1/ chránil pred poškodením a zničením, ako aj absencia úvahy o činnostiach a úkonoch žalobcu 1/ smerujúcich k predchádzaniu škodám, nemôže spôsobiť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Rovnako nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov netrpí rozhodnutie žalovaného ani z dôvodu, že podľa žalobcu 1/ i žalobcu 2/ absentujú ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých žalovaný i prvostupňový orgánu verejnej správy mali „uznať zo spáchania priestupku žalobcu 1/ v zastúpení žalobcom 2/". V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalobcovia zo znenia výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy: „D.. P. Q., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/X, XXX XX B. B., v z. Peter Fischer, zapísaný v zozname advokátov pod č. 1126, Advokátska kancelária, Horná 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 997 770" vyvodili, že žalobca 1/ bol uznaný zo spáchania priestupku „v zastúpení žalobcom 2/" a toto „zastúpenie" sa vzťahuje aj na sankciu. Zároveň z výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca 2/ vyvodil aj jeho substitučnú povinnosť vo vzťahu k plateniu trov správneho konania. Žalobcovia namietali, že z rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva, na základe akého právneho predpisu orgány verejnej správy „substitučne uznali za vinného, substitučne uložili sankciu a substitučne zaviazali na povinnosť platiť trovy konania žalobcu 2/". Z uvedeného dôvodu žalobcovia namietali nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutí s tým, že výrok prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s § 77 Zákona o priestupkoch. Podľa § 77 Zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie, o započítaní času do času zákazu činnosti, o uložení ochranného opatrenia, o nároku na náhradu škody a o trovách konania. Z výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy vyplýva, že tento výrok obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 77 Zákona o priestupkoch. Pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku uviedol, že „D.. P. Q., v z. (t.j. v zastúpení) Peter Fischer, zapísaný v zozname advokátov pod č. 1126, Advokátska kancelária, Horná 30, Banská Bystrica" sa uznáva vinným z priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z., za ktorý sa mu ukladá pokuta vo výške 200 €, resp. že „D.. P. Q., v z. (t.j. v zastúpení) Peter Fischer, advokát" sa ukladá povinnosť uhradiť trovy správneho konania, je síce možné konštatovať, že údaj o zástupcovi účastníka konania je vo výroku nadbytočný, avšak táto vada nespôsobuje nezrozumiteľnosť, resp. nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani rozhodnutia žalovaného, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca 1/ (obvinený z priestupku) ako účastník priestupkového konania (podľa § 72 písm. a/ Zákona o priestupkoch) sa dal v konaní zastupovať advokátom Mgr. Petrom Fischerom na základe plnej moci zo dňa 16.02.2015 v súlade s § 17 Správneho poriadku, pričom podpis splnomocniteľa na plnomocenstve bol osvedčený v súlade s § 82 ods. 5 zák. č. 543/2002 Z.z. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že obvineným z priestupku bol D.. P. Q. a advokát Mgr. Peter Fischer bol na základe plnej moci jeho zástupcom v priestupkovom konaní. Zo skutočnosti, že prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku svojho rozhodnutia nadbytočne uviedol, že žalobca 1/ D.. P. Q. je zastúpený advokátom Mgr. Petrom Fischerom, však nie je možné vyvodiť záver, že uvedením mena, priezviska a identifikačných údajov splnomocneného zástupcu žalobcu 1/ Mgr. Petra Fischera vo výroku rozhodnutia bol uznaný vinným zo spáchania priestupku aj samotný zástupca (v tomto prípade advokát Mgr. Peter Fischer), ani to, že by mu bola uložená sankcia resp. povinnosť uhradiť trovy správneho konania a tento záver nie je možné vyvodiť ani z logiky veci, ani z ustanovení Správneho poriadku o zastúpení, ani zo Zákona o priestupkoch a ani z kontextu celého rozhodnutia (výrok a odôvodnenie). Ani z odôvodnenia rozhodnutia, ktorým je odôvodnený výrok predmetného rozhodnutia, ani z priebehu administratívneho konania nevyplýva, že by bol splnomocnený zástupca žalobcu 1/ D.. Q. F.. Peter Fischer obvinený z priestupku, a teda že by bol považovaný za účastníka priestupkového konania, ani to, že by orgány verejnej správy konali s Mgr. Petrom Fischerom ako s účastníkom administratívneho/priestupkového konania Uvedenie údajov o zastúpení účastníka konania resp. údajov o jeho zástupcovi, ktoré vo výroku rozhodnutia v zmysle § 77 Zákona o priestupkoch nepatria medzi zákonom stanovené povinné náležitosti, nespôsobuje nezákonnosť predmetného rozhodnutia. 50. Pokiaľ žalobca 1/ v žalobe namietal vadu konania spočívajúcu v tom, že žalobcovi 1/ nebolo doručené žiadne rozhodnutie a celá korešpondencia bola doručovaná len jeho právnemu zástupcovi, správny súd uvádza, že tak, ako bolo vyššie uvedené, žalobca 1/ sa dal v priestupkovom konaní zastupovať advokátom Mgr. Petrom Fischerom na základe plnej moci v súlade s § 17 Správneho poriadku v spojení s § 51 Zákona o priestupkoch, a preto orgány verejnej správy pri doručovaní písomností i rozhodnutí žalobcovi 1/ postupovali v súlade s § 25 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nie je možné konštatovať, že v konaní pred orgánom verejnej správy by bolo došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uvedenú námietku preto správny súd považoval za nedôvodnú. 51. Vo vzťahu k námietke žalobcu 1/ ohľadne neprimeranosti výšky uloženej sankcie správny súd uvádza, že uvedenú námietku považuje za nedôvodnú. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Žalovaný odôvodnil výšku uloženej sankcie tým, že podľa § 92 ods. 2 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. možno za priestupok podľa § 90 ods. 1 písm. c/ uložiť pokarhanie, pokutu do výšky 3.319,39 € a prepadnutie veci. Ďalej tým, že pri určovaní výšky prihliadol na závažnosť, spôsob spáchania priestupku a na jeho následky, ako aj na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, na mieru zavinenia, motív a osobu páchateľa. Závažnosť priestupku spočívala podľa žalovaného najmä v tom, že sa jedná o zásah do mokrade, ktorá je považovaná v krajine za významný krajinný prvok s významom pre zachovanie biodiverzity v prostredí NP Veľká Fatra, kde platí 3. stupeň ochrany. Pri stanovení výšky sankcie orgány verejnej správy vzali do úvahy negatívne stanovisko ŠOP SR, Správy NP Veľká Fatra a správcu vodného toku Lesy SR k vykonanému zásahu, ako aj to, že obvinený z priestupku má odborné vzdelanie v oblasti zahrádzania bystrín a lavín, a tak mal vzhľadom na okolnosti vedieť, že môže svojím konaním porušiť zákon. Na druhej strane však orgány verejnej správy prihliadli na to, že obvinený z priestupku zmenil stav mokrade len v relatívne malom rozsahu, nie nezvratným spôsobom, pričom dané riešenie použil z dôvodu dlhodobo potenciálneho hroziaceho rizika záplav a možných škôd na jeho majetku a toto riešenie je len dočasné. Z uvedeného vyplýva, že sankcia je v rozhodnutí odôvodnená v zmysle cit. §12 ods.1 Zákona o priestupkoch, pričom správny súd konštatuje, že výška uloženej sankcie nevybočuje z hraníc sadzby určenej zákonom, bola určená na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia a v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy bola riadne zdôvodnená. 52. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobe a na pojednávaní vo vzťahu k žalobe žalobcu 1/ dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto žalobu vo vzťahu k žalobcovi 1/ s poukazom na § 190 ods. 1 SSP zamietol. 53. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 54. Podľa § 32 ods. 1, 3 SSP (1) Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ďalšími účastníkmi sú tí, a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, c) ktorých za účastníkov označuje zákon. 55. Podľa § 34 ods. 1 SSP ak sa rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy cítia na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. 56. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 57. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 58. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 59. Z ust. § 178 ods. 1 SSP vyplýva, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby má fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý v priestupkovom konaní rozhodol, že D.. P. Q. (žalobca 1/) bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa Zákona o priestupkoch a bola mu uložená sankcia. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca 2/ nebol účastníkom administratívneho konania (priestupkového konania), keďže nejde o subjekt uvedený v § 72 Zákona o priestupkoch. Žalobca 2/ bol zástupcom žalobcu 1/ v priestupkovom konaní v zmysle § 17 Správneho poriadku v spojení s § 51 Zákona o priestupkoch na základe plnej moci zo dňa 16.02.2015. Správny súdny poriadok v ust. § 98 ustanovuje taxatívny výpočet prípadov, v ktorých správny súd uznesením odmietne žalobu. Podľa ods. 1 písm. e/ cit. § 98 SSP správny súd odmietne žalobu podanú zrejme neoprávnenou osobou. Takýmto žalobcom je taká fyzická osoba (alebo právnická osoba), ktorá nebola účastníkom administratívneho konania. Keďže žalobca 2/ nebol účastníkom administratívneho (priestupkového) konania (a nestal sa ním ani jeho uvedením ako zástupcu Ing. P. Q. menom, priezviskom, povolaním a identifikačnými údajmi vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy), týmto konaním, resp. jeho výsledkom (napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) nemôže byť dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobu žalobcu 2/ ako podanú neoprávnenou osobou s poukazom na § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol. 60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobcovia v konaní neboli úspešní, správny súd im náhradu trov konania nepriznal. 61. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.