KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica18. 1. 2016plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/80/2015 z 18. 1. 2016

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. januára 2016, sp. zn. 27Sp/80/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015201473.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/80/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201473
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201473.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Veľký Krtíš, katastrálny odbor, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš za účasti: Q. W., rod.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. L. č. d. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
V 686/15 zo dňa 17.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V 686/15 zo dňa 17.09.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 686/15 zo dňa
17.09.2015. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na povolenie vkladu zmluvy o zriadení
záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na správny orgán
návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ
uzavretej dňa 13.04.2015. Rozhodnutím odporcu sp. zn. V 686/15 zo dňa 29.06.2015 bolo konanie
prerušené a účastníci boli vyzvaní na predloženie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.04.2014.
Dňa 23.07.2015 bola odporcovi doručená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
01.04.2014. Odporca po preskúmaní návrhu na vklad a predložených listín zistil, že predložená záložná
zmluva nespĺňala podmienky na vklad podľa § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, a preto návrh na vklad
rozhodnutím zo dňa 17.09.2015 zamietol. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
že dlžník uvedený v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX ako splnomocniteľ mal požiadať o bezplatné
zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov a dohodou o splnomocnení zo dňa 01.04.2014
združeniu DSS Nestor o.z. Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava)
plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy. Uvedená dohoda o splnomocnení je predformulovaná,
názov zástupcu je predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi ako aj špecifikácia
nehnuteľností. Uvedená dohoda bola splnomocniteľkou podpísaná vo Veľkom Krtíši dňa 01.04.2014 a
splnomocnený zástupca datoval podpísanie v Bratislave dňa 01.04.2014. Dátum podpisu dohody o
plnomocenstve dlžníčkou je zhodný s dátumom podpisu úverovej zmluvy, čo vyplýva z bodu II. záložnej
zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol prítomný pri podpise dohody o plnomocenstve,
o čom svedčí aj vyjadrenie záložkyne zo dňa 06.07.2015 do zápisnice vyhotovenej u odporcu, ktorá
uviedla, že si síce pamätá, že podpisovala viacero papierov, ale nepamätá si, či jej sprostredkovateľka
spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava, u ktorej si úver vybavovala, ohľadom dohody o plnej moci
niečo povedala alebo nepovedala. Nikoho nežiadala o to, aby ju vo veci zastupoval, ani jej nebola
daná možnosť výberu splnomocneného zástupcu. So splnomocneným zástupcom uvedeným v dohode



o plnomocenstve sa nikdy nestretla a ani nevie, kto to je. Z dohody o plnomocenstve je podľa odporcu
zrejmá skutočnosť, že veriteľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníčku konať, čím dlžníčke
odňal právo slobodne sa rozhodnúť, kto ju bude zastupovať v jej záležitostiach. Uvedenú skutočnosť
dlžníčka potvrdila v priloženej zápisnici. Splnomocnený zástupca háji záujmy veriteľa a nie je teda
možné, aby hájil aj záujmy dlžníka, čím je jeho konanie v mene dlžníka spochybniteľné. Z uvedených
skutočností odporca dovodil, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor záujmov združenia Nestor DSS o.z. Zázrivá (predtým združenie občianskoprávnej pomoci
ProHelp) so záujmami zastúpeného. Keďže dohoda o plnomocenstve nie je platná, nemohli nadobudnúť
právne účinky ani neskoršie uzavreté právne úkony uskutočnené na základe takéhoto plnomocenstva.
Neplatná je podľa odporcu preto aj zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 13.04.2015. Odporca
poukázal na ustanovenia § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti podmienky na vklad podľa odporcu neboli splnené, a preto návrh na vklad
odporca v plnom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný
prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie,
pretože odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z
§ 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu
o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či úkon urobený v predpísanej
forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.
Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Odvolateľ nesúhlasil
s tvrdením odporcu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník
sa nemal možnosť sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Ide o predpoklady odporcu nevychádzajúce
z objektívne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov,
čo vyplýva aj z jeho odôvodnenia, preto rozhodnutie odporcu nie je rozhodnutím vydaným na základe
spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nemá náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
keď len konštatuje, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto
právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Podľa odvolateľa sa odporca mýli, keď tvrdí,
že bol rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného, pretože takýto rozpor musí reálne existovať
a nepostačuje len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o plnomocenstve je samostatným
právnym úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Záver, že z predtlače vyplýva, že veriteľ určil zástupcu pre dlžníka,
nemá oporu v listinách predložených v správnom konaní. Právny úkon nespĺňa žiadny znak neplatnosti.
Navrhovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko bola riadne uzatvorená dohoda
o plnej moci medzi záložcom a Združením ProHelp. Nebol preukázaný a ani neexistuje žiadny rozpor
medzi záujmami záložcu a jeho zástupcu, udelené plnomocenstvo má všetky zákonné náležitosti, je
platné a nebolo splnomocniteľom do podania návrhu na vklad odvolané.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2015 uviedol, že trvá na zákonnosti vydaného
rozhodnutia a žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O.
s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 264 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností s prílohami, napadnuté rozhodnutie, zmluvu o spotrebiteľskom úvere a úradný záznam
zo 06.07.2015 o vypočutí Q. W. k okolnostiam uzatvorenia dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 15.05.2015 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa
13.04.2015. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť
s.r.o. Bratislava a záložkyňou Q. W. v zastúpení DSS Nestor o.z. Zázrivá (predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci Bratislava). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu



zapísané na LV č. XXX, nachádzajúce sa v k. ú. J. L.. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy
záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré
vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.04.2014. Predmetnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere navrhovateľ predložil odporcovi na základe jeho výzvy v správnom konaní. Z
návrhu na vklad zo dňa 13.04.2015 súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie
o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.
O predmetnom návrhu rozhodol odporca rozhodnutím č. V 686/15 zo dňa 17.09.2015 tak, že návrh
zamietol. V správnom konaní vyzval ďalšieho účastníka - záložcu na vyjadrenie sa k podpísaniu dohody o
splnomocnení zo dňa 01.04.2014. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah
písomného vyjadrenia ďalšej účastníčky vyhotovenej vo forme úradného záznamu zo dňa 06.07.2015.
Z predmetného úradného záznamu, ktorý tvorí obsah administratívneho spisu súd zistil, že dlžníčka v
správnom konaní uviedla, že si nebola vedomá, čo podpisuje, nikoho nesplnomocňovala a sama sa
teda nemohola rozhodnúť o udelení plnej moci združeniu ProHelp, nakoľko ani nemala vedomosť, že by
sa mala dať niekým zastupovať. Splnomocnenec nebol vo Veľkom Krtíši osobne prítomný pri podpise
tejto dohody, nikoho nežiadala o zastupovanie, nebola poučená ani oboznámená s dôsledkami takejto
dohody. Tlačivo si nepamätala, ani to, že ho podpisovala. Pani sprostredkovateľka z Pohotovosti s.r.o.
jej len povedala, že si má dať overiť podpis, ale nevysvetlila jej, k čomu to bude slúžiť. Uviedla, že
p. T. nepozná, nikdy ho nestretla a nevedela, že ho splnomocnila na jej zastupovanie. Listiny, ktoré
podpisovala, nečítala z dôvodu časovej tiesne. V dohode sú navyše dopísané nehnuteľnosti až po
jej podpise, nikomu však neposkytovala informácie o jej vlastníckych vzťahoch. V deň, keď listiny od
sprostredkovateľky Pohotovosť s.r.o. podpísala a overila podpis, listiny zaniesla späť a nikto jej už žiadne
listiny nevracal. Porovnaním písma uvedeného v záhlaví zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj dohody
o splnomocnení je zrejmé, že údaje uvedené v záhlaví týkajúce sa dlžníka, resp. splnomocniteľa, sú
vypísané tým istým typom písma, pričom zmluvu o spotrebiteľskom úvere vypísala mandatárka veriteľa
Pohotovosť s.r.o. p. T..

Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľkou
Q. W. a splnomocnencom ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, pričom názov
splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola
podpísaná splnomocniteľkou dňa 01.04.2014 vo Veľkom Krtíši vyplýva, že ďalší účastník „za účelom
naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., po prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu
ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymenených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a
v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako poskytovateľom úveru“.
Z dohody o splnomocnení bod III. vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“. Dohoda
o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná v ten istý deň, t.j.
01.04.2014 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 01.04.2014
osobne prítomný pri podpísaní návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 01.04.2014
vo Veľkom Krtíši (táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky v správnom konaní - viď
písomné vyjadrenie zo dňa 06.07.2015, v ktorom ďalšia účastníčka uviedla, že listiny jej dala podpisovať
zástupkyňa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., pričom nevedela, že podpisuje aj dohodu o plnej moci, nikto
jej nič nevysvetlil, nemala možnosť vybrať si splnomocnenca, nikoho menovite nesplnomocňovala na
svoje zastupovanie). Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 01.04.2014,
t.j. v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z
článku II. záložnej zmluvy, ako aj z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
01.04.2014 predloženej navrhovateľom v správnom konaní.



Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených
v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa
predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení
je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v
mene záložcu (dlžníčky) uzatvoril neplatne splnomocnený zástupca. Takýto právny úkon potom nemôže
vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je o. i. aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že
odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami
Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom



o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno
priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za
právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak
nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti
právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel
svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom
uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná vo Veľkom Krtíši
dňa 01.04.2014 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť,
s. r. o., Bratislava ako veriteľom a Evou Kováčovou ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive),
je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho,
že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná v Bratislave síce v ten istý deň, avšak v
Bratislave, ako aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol
osobne prítomný pri podpísaní dohody vo Veľkom Krtíši dňa 01.04.2014. Prejav vôle môže byť právnym
úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností.
Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej
strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na
vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva
- dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa dňa 01.04.2014 vo Veľkom Krtíši), preto nepostačuje
písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú
vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, t.j. aby takto písomne prejavenú vôľu
splnomocnencovi odoslal, alebo urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená
vôľa odoslaná a doručená druhej strane. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia
samotnej dlžníčky, ktoré je obsiahnuté v správnom spise, je nepochybné, že dlžníčka podpísala
dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, pričom uviedla, že úver a všetky doklady, ktoré podpisovala, vybavovala s pracovníčkou
Pohotovosti. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu nemohla odoslať ňou podpísanú dohodu o
splnomocnení, resp. návrh dohody druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Súd sa stotožnil
so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzavretím dohody o splnomocnení konštatoval porušenie §
22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené
tlačivo s textom dohody o plnomocenstve s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt splnomocniteľka ani nepozná, pričom podľa zistených
okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy o úvere tlačivá dlžníčke - ďalšej účastníčke predložila
pracovníčka Pohotovosti, s.r.o. p. Matúšková, ako aj ostatné okolnosti uzavretia dohody (neprítomnosť
druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
sú skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním
dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, z ktorého vyplýva, že účelom
konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku
zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto
správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd
sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení
vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutia úveru
navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie
zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom
nekontaktoval, nekomunikovali spolu, pričom dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení bez toho,
aby podľa jej vyjadrenia o tejto skutočnosti vedela a bola informovaná o dôsledkoch podpisu takejto
dohody, ako aj bez toho, aby zástupcu Združenia ProHelp, resp. jeho predsedu vôbec poznala. Dohoda



o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka - záložca
nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by
za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľky, jej bola
obmedzená, resp. odňatá. Keďže dohoda o splnomocnení bola predkladaná zástupcom navrhovateľa
dlžníčke súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za úplne nezávislý
od veriteľa.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, je potrebné
uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom
zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o
nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení na základe takto ním
platného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ani ďalšia argumentácia, podľa ktorej mal byť
vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už
takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než
k akému dospel odporca. Súd preto v súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento
argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne porovnaj
Uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012. Za podstatnú v tejto veci súd
považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný
titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným
zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd z uvedených dôvodov sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nezaoberal ďalšími v odvolaní uvedenými odvolacími argumentami.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O. s. p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10
písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu
a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Súdne poplatky sa platia na účet Slovenskej
pošty a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica a to v hotovosti, platobnou kartou, poštovým
poukazom alebo prevodom z účtu v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami
a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 30,- Eur, okrem
poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď
prevyšuje 30,- Eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického
vybavenia právnickej osoby so 100%-nou majetkovou účasťou štátu, ak má na to príslušný orgán
vytvorené podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav



neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6015201473)

  1. 18. 1. 2016Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/80/2015 z 18. 1. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 23. 5. 2017Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžr/85/2016 z 23. 5. 2017

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)