Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/201/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201548 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201548.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu DREVO DM, s. r. o., IČO: 36389625, Š. Moyzesa 299/3, 985 21 Halič, zastúpeného advokátom Mgr. Alanom Zvarom, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1476222/2015, 1476143/2015, 1476324/2015, 1476421/2015, všetky z 28. septembra 2015 takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Administratívne konanie. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na základe poverenia zo dňa 19.9.2012. O výsledku daňovej kontroly bol vypracovaný protokol č. 9601401/5/140457/2014/Gaa zo dňa 11. apríla 2014. Žalobcovi bol protokol doručený spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu a následne boli ústne prejednané žalobcove námietky k protokolu. Správca dane vo vyrubovacom konaní žalobcovi vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobia marec, apríl, jún a december 2010. Rozhodnutia z 23.6.2014 boli na základe odvolania žalobcu zrušené. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie, s výsledkami ktorého žalobcu oboznámil, o čom spísal zápisnicu. Správca dane žalobcovi vyrubil daň nasledovne: 2. Rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/212457/2015/Gaa zo dňa 28. januára 2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 19 034,37 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane marec 2010); rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/212493/2015/Gaa zo dňa 28. januára 2015, bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 18 139,49 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane apríl 2010); rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/212529 dňa 28. januára 2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 31 159,58 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane jún 2010); rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/212665/2015/Gaa zo dňa 28. januára 2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 42 888,54 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane december 2010). 3. Správca dane vyššie uvedené rozhodnutia zhodne odôvodnil preukázanými kontrolnými zisteniami, v ktorých označil prijaté zdaniteľné obchody v riadku 20 a 21 daňového priznania od spoločnosti ECONIX s.r.o. v predmetných zdaňovacích obdobiach. Rozhodnutia odôvodnil tým, že správca dane preveroval v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach odpočítanie dane žalobcom v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Základnou podmienkou práva na odpočítanie je skutočné dodanie tovaru od dodávateľa, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť a to nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie. Žalobca predložil počas výkonu daňovej kontroly faktúry od spoločnosti ECONIX s.r.o., ktorej konateľom bol v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia M. A. a dodacie listy k faktúram. Okrem toho nič iné, čo by preukazovalo dodanie tovaru. Konateľ žalobcu pri výsluchu dňa 7.11.2012 nevedel uviesť ako sa nakontaktoval so svojim dodávateľom ECONIX s.r.o. ani ako prebiehala doprava s tým, že k tejto otázke sa vyjadrí písomne, čo neurobil. Uviedol, že tovar mu bol dodávaný do jeho skladu, kde sám tento tovar prenajatým vysokozdvižným vozíkom vykladal a následne prepravu tovaru do Maďarska zabezpečoval sám. Úhrady faktúr boli vykonávané v hotovosti ale meno osoby, ktorej odovzdával peniaze, si nepamätal. Ďalej uviedol, že 30.11.2012 bolo správcovi dane doručené doplnenie k zápisnici - vyjadrenie, kde sa konateľ žalobcu k otázkam, kto uskutočňoval prepravu, akým autom bol tovar dodávaný a kto bol šofér a od koho žalobca tovar preberal, sa nevyjadril len uviedol, že prepravu zabezpečovala spoločnosť ECONIX s.r.o. a ostatné si nepamätá. Na ústnom pojednávaní 30.11.2012 uviedol, že prepravu od dodávateľa vykonávala dodávateľská spoločnosť sama, pričom si podrobnosti nepamätá. Konateľom spoločnosti ECONIX s.r.o. ako hlavného dodávateľa drevnej hmoty pre žalobcu a v ďalších zdaňovacích obdobiach roku 2011 a 2012 spoločnosti KEVOLA s.r.o. bol M. A., ktorý obchodné podiely v týchto spoločnostiach previedol na osoby s trvalým pobytom v inom členskom štáte EÚ. Bol aj splnomocneným zástupcom spoločnosti KALIPO s.r.o. ako majoritného dodávateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. aj v tejto spoločnosti bol obchodný podiel prevedený na osobu s trvalým pobytom v inom členskom štáte. Z týchto údajov vzniklo podozrenie, že pravdepodobne úmyselne z dôvodu obštrukcií pri výkone daňových kontrol u daňových subjektov zapojených do zdaniteľných obchodov, sa spoločníkmi a konateľmi týchto daňových subjektov stali štátni príslušníci Maďarska, prípadne Rumunska. Spoločnosti sa na adresách uvedených v obchodnom registri nezdržujú a nevykonávajú v nich žiadne riadiace činnosti. Tieto adresy slúžia len ako poštové adresy. Poukázal na rozsudok ESD zo dňa 28.6.2007 C-73/06 Pflanzer, z ktorého vyplýva, že ak adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité dôsledky. Tieto osoby sú buď neexistujúce alebo nekontaktné, a preto bolo zmarené preverovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov týmito spoločnosťami prostredníctvom týchto spoločností. Správca dane preveroval aj dodávateľa žalobcu ECONIX s.r.o., pričom zistil, že ide o nekontaktný subjekt, ktorý v účtovníctve, ktoré mu viedla spoločnosť LIBROTENADO s.r.o., evidoval faktúry, ktorými fakturoval žalobcovi drevnú hmotu a iný tovar, avšak nemal žiadne vstupy takéhoto tovaru. Keďže spoločnosť ECONIX s.r.o. nenakúpila drevnú hmotu, nemohla ju ani predávať. Správcovi dane boli listom ČVSPPZ-571/NKA-PP-ST-2012 3. 4. 2013 poskytnuté výsluchy svedka M. A. z 29.9.2012 a 8. 11. 2012, ktorý uviedol, že spoločnosť ECONIX s.r.o. v čase, keď bol v nej konateľom nemala žiadnych zamestnancov, pričom tvrdil, že DPH v tom čase bola vo výške 29%. Správca dane vyhodnotil túto výpoveď tak, že M. A. chýbali základné poznatky a podmienky, ktoré sú nevyhnutné pri podnikaní vzhľadom na objem fakturácie. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou ECONIX s.r.o. žalobcovi. Správca dane zdôraznil, že samotné vyjadrenie a prehlásenie o tom, že sa nejaký zdaniteľný obchod uskutočnil, nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru alebo služby bez toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenie podložil dokladmi a inými dôkazmi. Konateľ žalobcu neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by dodanie tovaru preukazovala. Správca dane poukázal na to, že samotná faktúra nie je bez ďalšieho preukázania, dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Je len tvrdením o týchto udalostiach. Je splnením formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane. Faktúra však musí byť odrazom reálneho plnenia. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo. Správca dane preto neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou ECONIX s.r.o. vydaných za zdaňovacie obdobie marec, apríl, jún, december 2010. 4. Ďalej sú rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane odôvodnené tým, že nebolo preukázané ani dodanie tovaru do iného členského štátu. Žalobca vystavil odberateľské faktúry pre maďarského platiteľa dane a to spoločnosti TAJ-FA Kft. (marec, apríl 2010) ďalej SITTIM-Fahász Kft. (jún 2010), SZLO-FA Kft. (december 2010). Správca dane zistil, že tieto spoločnosti nepriznávali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu vo svojich daňových priznaniach, resp. ich vôbec nepodávali. Nemali vhodné sídla ani vybavenie, ktoré by preukazovali vykonávanie skutočnej ekonomickej činnosti v Maďarsku. Konateľ žalobcu tvrdil, že obchody prebehli na základe ústnych dohôd s pánom X. K. (marec, apríl 2010), pánom J. C. (jún 2010) a pánom D. A. (december 2010). Tovar mal byť väčšinou preložený do kamióna na parkovisku alebo inej voľnej ploche. Techniku na preloženie tovaru zabezpečoval odberateľ. Tovar bol zaplatený v hotovosti pri vykládke. Vyloženie tovaru zabezpečoval odberateľ, bola tam pripravená technika na vyloženie hydraulická ruka, žeriav, vysokozdvižné vozíky a dialo sa tak na parkovisku pri ceste alebo iných voľných plochách. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií poskytol maďarský správca dane informácie, podľa ktorých spoločnosť TAJ-FA Kft. bola vymazaná a pán X. K. je nekontakný. Spoločnosť nepredkladala daňové priznania týkajúcich sa intrakomunitárnych nadobudnutí tovaru. Spoločnosť SITTIM-Fahász Kft. nevykonávala ekonomickú aktivitu na adrese sídla a konateľ uviedol, že o žiadnych aktivitách nemá vedomosť, neprijal ani nevystavil faktúry týkajúce sa intrakomunitárnych transakcií. U maďarskej spoločnosti SZLO-Fa Kft. nebolo intrakomunitárne nadobudnutie preukázané, nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastníka na túto spoločnosť ako aj na všetky ostatné maďarské spoločnosti. Podľa kontrolných zistení správcu dane mal Z. A. zabezpečovať všetky obchody daňového subjektu, teda žalobcu do Maďarska a to od októbra 2010 až do novembra 2012. Išlo o spoločnosti, u ktorých dodanie tovaru nebolo preukázané a spoločnosti nepriznávali nadobudnutie tovaru v daňových priznaniach. Nemali vhodné sídla ani vybavenie, ktoré by preukazovali vykonávanie ekonomickej činnosti v Maďarsku. 5. Žalobca v zdaňovacích obdobiach, v ktorých podľa jeho vyjadrení vykonával prepravu sám, nemal o preprave dôkazy okrem záznamov o prevádzke vozidla. Nemal vyúčtovanie pracovných ciest zamestnanca vykonávajúceho prepravu, nemal kotúče z tachografu za kontrolované zdaňovacie obdobie s tým, že tieto boli ukradnuté. Realizácia prepravy sa nepodarila preukázať. Takisto sa prepravu nepodarilo preukázať ani v zdaňovacích obdobiach, kedy prepravu mal vykonávať B. S. TRANSSIL V, Halič, ktorý vedel predložiť len neúplne vyplnené záznamy o výkone v zahraničnej doprave, keď miesto vykládky bolo určené len všeobecne, tachografy neboli predložené, pretože uviedol, že ich nemá. Tieto zistenia nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre platiteľa dane z pridanej hodnoty so sídlom v inom členskom štáte, ktorý je uvedený na odberateľských faktúrach. Správca dane uzavrel, že vykonaným preverovaním obstarania tovaru sa nepreukázalo dodanie tovaru dodávateľmi ECONIX s.r.o. pre žalobcu, takisto aj predaj tovaru maďarským odberateľom. Nadobudnutie tovaru ani pôvod tovaru od konkrétneho dodávateľa, ktorý vystavil dodávateľskú faktúru nebol potvrdený. Deklarovaný predaj tovaru konkrétnemu maďarskému odberateľovi a jeho následná preprava pre konkrétneho maďarského odberateľa nebol maďarskou daňovou správou potvrdený a nebol žalobcom inak preukázaný. Nebolo preukázané, že došlo k prechodu práv a nakladať s tovarom ako vlastník na konkrétneho maďarského odberateľa. Správca dane ďalej konštatoval, že za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu preveroval celý známy obchodný reťazec. Pri preverovaní bolo zistené, že medzi obchodnými spoločnosťami existujú vzájomné väzby - konateľ dodávateľskej spoločnosti ECONIX s.r.o. pán M. A. bol konateľom aj nasledujúcej dodávateľskej spoločnosti, u ktorej sa takisto nepotvrdilo vykonávanie deklarovanej činnosti (KEVOLA s.r.o.). Maďarskí odberatelia nepriznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v daňových priznaniach. Preverovanie reťazca nasvedčuje, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má znaky karusolového obchodu (prvý dodávateľ je nekontaktný, ďalší vykazuje vysoké vstupy a výstupy s následnou nízkou daňovou povinnosťou a následne dochádza ku dodaniu tovaru do iného členského štátu, ktorá je oslobodená od DPH a tým k čerpaniu nadmerného odpočtu). 6. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami uvedenými v záhlaví tohto rozsudku prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Rozhodnutia zhodne odôvodnil tým, že zistil, že správca dane v rámci vyrubovacieho konania postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho orgánu a vykonal opakované dokazovanie vo veci, s výsledkami ktorého žalobcu oboznámil. Správca dane viedol dokazovanie v súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku. Ďalej v odôvodneniach zopakoval všetky vyššie uvedené zistenia správcu dane a uzavrel, že dôkazy predložené daňovým subjektom a zistenia správcu dane nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre a následne odberateľom prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte, uvedenú na odberateľských faktúrach. Keďže v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody od dodávateľa ECONIX s.r.o. pre žalobcu boli reálne uskutočnené, nebola naplnená ani podstata § 43 ods. 1, podľa ktorého je oslobodené dodanie tovaru. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Uviedol, že v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí nevyslovil pochybnosti o názore správcu dane, vysloveného na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly. V predchádzajúcom rozhodnutí bola správcovi dane uložená povinnosť, aby napravil nedostatky, ktoré boli spôsobené nedostatočným odôvodnením, resp. zmätočnosťou tohto odôvodnenia predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí. Správcovi dane bolo uložené, aby v odôvodneniach rozhodnutí uviedol všetky vykonané úkony v priebehu daňovej kontroly a opísal výsledky dokazovania a vyhodnotil zistené skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu daňovej kontroly. K odvolacím námietkam týkajúcim sa toho, že žalobca znáša dôsledky toho, že spoločnosť ECONIX s.r.o. neodviedla daň z pridanej hodnoty žalovaný v odôvodnení uviedol, že správca dane z predložených účtovných dokladov zistil, že spoločnosť ECONIX s.r.o. tovar, ktorý následne fakturovala žalobcovi nenakúpila. Pokiaľ dodávateľská spoločnosť v kontrolovanom zdaňovacom období nedisponovala tovarom, nemohla ho ani následne odpredať. Skutočnosť, že v účtovníctve mala táto spoločnosť vystavené dodávateľské faktúry, nie je dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol aj uskutočnený. Zistenia správcu dane boli dostatočné na vyslovenie záveru, že nie je možné odpredať tovar, ktorý dodávateľská spoločnosť nenakúpila, a teda nevlastnila. K námietkam týkajúcich sa dôkazného bremena žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane faktúry vystavené dodávateľom, nie je dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru na faktúrach deklarovaným dodávateľom aj došlo. Existencia materiálneho plnenia nebola v danom prípade preukázaná. Žalovaný ďalej k odvolacím námietkam žalobcu v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval dodanie tovaru aj v spoločnosti ECONIX s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom. Vychádzal z výsledkov daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2010 vykonanej v tejto spoločnosti miestne príslušným správcom dane. Na základe predložených účtovných dokladov bolo zistené, že spoločnosť v roku 2010 nedisponovala tovarom, ktorý následne fakturovala žalobcovi. Správca vyhodnotil dôkazy získané kontrolou ako aj dôkazy získané v priebehu daňovej kontroly z pridanej hodnoty spoločnosti ECONIX s.r.o. v zmysle platných právnych predpisov. Skutočnosť, že sa v účtovných záznamoch dodávateľskej spoločnosti nenachádzajú doklady o nákupe drevnej hmoty, je dostatočným dôkazom o tom, aby správca dane mohol vysloviť názor, že táto dodávateľská spoločnosť tovarom nedisponovala, a teda nemohla ho ani ďalej odpredať. Vystavenie faktúr a dodacích listov s označením druhu a množstva tovaru, nie je dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru skutočne a preukázateľne došlo. Pokiaľ žalobca namietal časový odstup medzi príslušným zdaňovacím obdobím a vykonanými dôkazmi k tomu uviedol, že spoločnosť je nekontaktná v súčasnom období, správca dane pri výkone kontroly vychádzal z dokladov dodávateľskej spoločnosti. Čo sa týka výpovede konateľa pána M. A., túto odvolací orgán považuje za tendenčnú, nakoľko preverovaním účtovných dokladov spoločnosti sa existencia tovaru drevnej hmoty spoločnosť ECONIX s.r.o. nepotvrdila. Žalovaný ďalej uviedol, že nespochybňuje, že žalobca nakúpil tovar na území SR, ale vykonanou kontrolou bolo preukázané, že tovar mu nebol dodaný spoločnosťou uvedenou na dodávateľských faktúrach. K namietanému nevysporiadaniu sa správca dane s dodávkami tovaru, ktoré boli dodávané vnútroštátnym odberateľom, uviedol, že tieto neboli predmetom vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty. Správca dane vyhodnotil v priebehu daňovej kontroly všetky predložené dôkazy, avšak dovoz dreva od dodávateľa spoločnosti ECONIX s.r.o. predloženými dokladmi preukázaný nebol. Žalobcom namietané čestné prehlásenie D. A. z Maďarska nemôže byť dôkazom pre kontrolované zdaňovacie obdobie, pretože ide o vyhlásenie k obchodom z roku 2011. 7. Žalobca sa žalobami doručenými súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1476143/2015 zo dňa 28. septembra 2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/212457/2015/Gaa zo dňa 28. januára 2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 19 034,37 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane marec 2010); 8. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1476222/2015 zo dňa 28. septembra 2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/212493/2015/Gaa zo dňa 28. januára 2015, bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 18 139,49 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane apríl 2010); 9. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1476324/2015 zo dňa 28. septembra 2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/212529 dňa 28. januára 2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 31 159,58 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane jún 2010); 10. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1476421/2015 zo dňa 28. septembra 2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/212665/2015/Gaa zo dňa 28.januára 2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 42 888,54 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 (ďalej len rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane december 2010). 11. Žalobca zároveň žiadal, aby súd veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie a aby žalovaného zaviazal na náhradu žalobcových trov konania. 12. Súd uznesením č. k. 24S/201/2015-27 spojil veci na spoločné konanie podľa § 112 O. s. p.. 13. Žalobca vo všetkých vyššie uvedených žalobách zhodne namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z nasledovných dôvodov: 14. Žalobcovi vzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty tak, ako uviedol vo svojich daňových priznaniach. 15. Podľa žalobcu správca dane zisťovanie skutkového stavu nevykonal dostatočne a spôsobom, ktorý by bol relevantný pre správne posúdenie veci. Tým ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalobca namietal, že nemohol byť prítomný pri všetkých úkonoch dokazovania a správca dane nepostupoval podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok). Jednotlivé dôkazy vyhodnotil neobjektívne a jeho závery nemajú oporu v zákone. Podľa žalobcu dôkazy boli vyhodnotené svojvoľne, jednostranne a v neprospech žalobcu. Žalobca namietal, že nebolo jeho úlohou preverovať si všetkých svojich obchodných partnerov a zisťovať, či dodávateľ má sklony k podvodom a či je seriózny. Ak bola dodávka uskutočnená tak, že platiteľ dane nevedel a ani nemohol vedieť, že dotknuté plnenia boli súčasťou podvodu pre nezákonný dôvod na strane predajcu, nemožno uprieť právo platiteľa DPH na odpočet tej dane, ktorú skutočne zaplatil. Nemožno predávajúcemu zamietnuť oslobodenie od dane len z toho dôvodu, že platca dane v inom členskom štáte nedodržal daňové predpisy platné pre dané územie a neurobil daňové priznanie a pod.. 16. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa s dôkazmi a návrhmi žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu dostatočným spôsobom nevysporiadal a dôkazy nevykonal, alebo ich nerešpektoval. Správca dane nehodnotil faktúry s inými ďalšími dôkazmi, ktoré správnosť fakturácie potvrdzujú. Odmietol tvrdenie, že by v rámci daňovej kontroly nepredložil ďalšie relevantné podporné dôkazy, ktoré podporne preukazujú, že drevná hmota bola dodaná od daňového subjektu ECONIX s.r.o.. Podľa žalobcu mal správca dane uviesť, aké dôkazy vyžaduje. Žalobca nesúhlasil s tým, že faktúry, dodacie listy a záznamy o prevádzke vozidla sú nedostatočné na preukázanie uskutočnenia deklarovaného obchodu, nákupu tovaru od spoločnosti ECONIX s.r.o.. Podľa žalôb žalobca považuje za paradoxnú argumentáciu pri vyhodnocovaní dokladov z prevádzky motorového vozidla. Nedostatky pri vyplňovaní záznamov o prevádzke motorového vozidla majú spochybniť intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a tiež odcudzenie kotúčov. Takisto neexistencia mýtneho systému na trase bola vyhodnotená v neprospech daňového subjektu. 17. Žalobca tiež namietal, že v rámci dokazovania bol vykonaný jednostranný výber dôkazov, ktoré boli interpretované k popretiu existencie obchodu ako takého. Žalobcovi bolo upreté právo klásť otázky svedkom a znalcom, navrhnutí svedkovia vypočutí neboli, vyjadrovať sa k priebehu daňovej kontroly a zisteným skutočnostiam, byť prítomný pri rokovaní so zamestnancami daňového subjektu a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, „ktoré žalobcovi daňový subjekt sám nemôže predložiť“. 18. Podľa žalobcu je zrejmé, že ak spoločnosť ECONIX s.r.o. nemala vo svojom výkazníctve zaznamenané dodávky tovaru, urobila to možno aj zo špekulatívnych dôvodov, aby sa zbavila svojich daňových povinností. Za toto žalobca zodpovedať nemôže. Pokiaľ sa preverovali dodávky pre žalobcovho dodávateľa, tak nejde o dôkaz o tom, ktorý by spochybnil nadobudnutie tovaru žalobcom. Žalovaný neprihliadol na dôkazy, ktoré svedčili v prospech žalobcu. Žalovaný založil rozhodnutie na pochybnosti o možnostiach a schopnostiach dodávateľskej firmy ECONIX s.r.o. dodať drevnú hmotu. Toto ale bolo preukázané, že drevná hmota bola žalobcovi dovezená, buď si ju doviezol sám, alebo mu ju doviezli dodávatelia. Pokiaľ by žalobca bol osobne konfrontovaný s odberateľmi, bolo by možné skutočnosť, že drevnú hmotu vyviezol, objektívne preukázať. Existenciu obchodných transakcií preukazujú aj vnútroštátne obchody s inými obchodnými spoločnosťami, kde tiež prebehla daňová kontrola a tieto spoločnosti jednoznačne uznávajú, že od žalobcu drevnú hmotu zakúpili a zaúčtovali si DPH na vstupe a žalobca DPH na výstupu poukázal do štátneho rozpočtu. 19. Žalobca namietal, že je absolútne neprijateľný fiškálny výpočet dorubenej dane, ktorú žiada, aby bola v správnom konaní preverená. Podľa žalobcu neboli zachytené jeho odvody do štátneho rozpočtu za realizáciu predaja drevnej hmoty na vnútornom trhu. Správca dane ak išlo o odpredaj na vnútroštátny trh od označenej firmy neuznal takýto predaj ani u odberateľov na území SR, avšak žalobca DPH riadne odviedol a v rámci vyčíslenia na túto skutočnosť nebol braný zreteľ, lebo daň bola vyrubená vo výške, ktorá sa primerane rovná dani na vstupe. 20. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia preto, že skutočnosti uvedené v rozhodnutí o určení dane sú zmätočné a nejednoznačné, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej poukázal na to, že trvá na svojich vyjadreniach, ktoré urobil v preskúmavanom daňovom konaní a počas daňovej kontroly. 21. Žalobca namietal, že zvládol dôkazné bremeno tým, že predložil faktúru, kde je opísaný druh a cena služieb a tovarov. Bolo preto na správcovi dane, aby preukázal opak. Žalovaný ukrátil žalobcu na jeho právach, pretože skutkový stav bol zistený na základe svojvoľného výberu dôkazov, ktoré neumožňujú objektívne posúdiť skutkový stav, resp. vyvrátiť žalobcove tvrdenia o uskutočnených obchodoch. Namietal aj to, že podľa neho má malú dôkaznú silu miestne zisťovanie u daňového subjektu B. S., ktorý zabezpečoval prevoz tovaru do Maďarska. Pokiaľ si tento nevykonával správne administratívu, nemôže to byť na ťarchu. Len samotné vyjadrenie prepravcu je dostatočným dôkazom, že k uskutočneniu obchodov, na ktoré neboli uznané oslobodenie od DPH, došlo. Takisto, ak sa konštatuje, že niektorý zo spoločníkov je nekontaktný, nemôže to byť na ťarchu žalobcu. 22. Žalobca namietal, že správca dane vychádzal len z takého základu, že boli pochybnosti o možnostiach a schopnostiach dodávateľských firiem dodať drevnú hmotu. Žalobca však preukázal objektívne aj fakticky, že drevnú hmotu vozili buď samotní dodávatelia, alebo sporadicky aj žalobca svojim motorovým vozidlom. Transakcie riadne zachytil v účtovníctve a pokiaľ by bol osobne konfrontovaný s odberateľmi alebo s kontaktnými osobami z Maďarska, kde v prevažnej miere drevnú hmotu vyvážal, bol by schopný túto skutočnosť objektívne preukázať. Existenciu týchto obchodných transakcií preukazuje čiastočne aj existencia vnútroštátnych obchodov s inými obchodnými spoločnosťami, kde tiež prebehla daňová kontrola a kde odberatelia jednoznačne potvrdili, že od žalobcu nakupovali drevnú hmotu, zaúčtovali DPH na vstupe a žalobca takto poukázanú DPH na výstupe, poukázal do štátneho rozpočtu. Žalobca ďalej uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré uviedol k ústnemu pojednávaniu 21.3.2014 a k protokolu z daňovej kontroly z 11.4.2014 ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. 23. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám uviedol, že trvá na napadnutých rozhodnutiach a ich dôvodoch uvedených v odôvodnení. K žalobným námietkam týkajúcim sa dokazovania uviedol, že tieto neboli konkrétne, a preto k nim nie je možné zaujať stanovisko. Správca dane nežiadal žalobcu, aby si preveroval svojich obchodných partnerov, ale ho vyzval k tomu, aby ak disponuje ešte ďalšími dokladmi, ktorými by vedel preukázať dodanie tovaru spoločnosťou ECONIX s.r.o., tieto predložil. Takisto pri vývoze tovaru nebolo dôležité to, či obchodný partner žalobcu nedodržal daňové predpisy, ale to či tovar, ktorý bol predmetom obchodného vzťahu, bol skutočne reálne aj dodaný. Žalobca aj počas daňovej kontroly vo svojich námietkach k protokolu z daňovej kontroly uvádzal len všeobecné námietky a nepredložil relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné potvrdiť dodanie tovaru v zmysle účtovných dokladov vystavených spoločnosťou ECONIX s.r.o.. K námietke, že žalobca preukázal zdaniteľné plnenie faktúrami, uviedol, že listinné dôkazy v daňovom konaní môžu byť dôkazom vtedy, ak boli vystavené na základe skutočného, reálneho plnenia, ktoré je overiteľné. Skutočnosť, že žalobca evidoval faktúry od spoločnosti ECONIX s.r.o., nie je dôkazom o tom, že táto spoločnosť deklarované dodanie tovaru uskutočnila. Správca dane skonštatoval, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať dodanie tovaru, čo je podrobne uvedené v protokole z daňovej kontroly ako aj v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí. Žalovaný ďalej k námietkam žalobcu o tom, že nekontaktnosť jeho dodávateľa počas daňovej kontroly nemôže byť na jeho ťarchu uviedol, že v rámci daňovej kontroly správca dane preveruje uskutočnené obchodné prípady u obidvoch obchodných partnerov. Preverenie dodávky tovaru u dodávateľa sa mu však nepodarilo. V danom prípade nebol vznik daňovej povinnosti u dodávateľa preukázaný, a preto žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane. K námietke vo vzťahu k výpovedi M. A., ktorá mala byť vykonaná v rozpore s procesným spôsobom, uviedol, že tejto nerozumie, pretože nie je konkrétna. K žalobnej námietke, že pokiaľ by žalobca nebol nakúpil drevnú hmotu, nemohol ju odpredať maďarskému odberateľovi spoločnosti SITTIM-Fahász Kft., žalovaný uviedol, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach žalobca dodával drevnú hmotu maďarskej spoločnosti TAJ- FA Kft.. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, maďarská daňová správa preverila spoločnosť a zistila, že kontrolu spoločnosti nie je možné vykonať, pretože táto spoločnosť už nie je u správcu dane registrovaná. Konateľom bol v období od 23.2.2007 do 23.2.2012 pán András K.. Keďže žalobca tvrdil, že za túto spoločnosť jednal pán X. K., správca dane požiadal o zabezpečenie jeho svedeckej výpovede. To sa ale nepodarilo, pretože spoločnosť bola zrušená ex offo a pán X. K.len spoločnosti bol nekontaktný. Počas daňovej kontroly nebolo preukázané, že dodávateľ spoločnosť ECONIX s.r.o. dodal žalobcovi tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom daňovou kontrolou toto nebolo preukázané. Nebol preukázaný ani odpredaj drevnej hmoty odberateľovi, čím nebolo preukázané oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že dodanie tovaru nebolo zo strany dodávateľskej spoločnosti preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi. Teda listinnými dôkazmi bolo preukazované iba žalobcom, čo nestačí na to, aby bol preukázaný vznik daňovej povinnosti. K žalobnej námietke o preukázaní dodania uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly k preprave tovaru do zápisnice uviedol, že si nepamätá, kto vykonával prepravu tovaru. Dodaný tovar bol vyložený na Vajanského ulici v areáli bývalého štátneho podniku, kde mal žalobca predtým prevádzku. Kde bol tovar nakladaný, nevedel žalobca uviesť. Resp. vedel to len v tých prípadoch, keď prepravu vykonával sám. Keďže nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou ECONIX s.r.o., nemôžu byť dostatočným dôkazom ani záznamy o prevádzke motorového vozidla. Pokiaľ namietal zahrnutie dôkazov z trestného konania, nie je zrejmé, aké dôkazy tým žalobca myslí. To platí aj k námietke, že žalobca nemohol klásť svedkom a znalcom otázky. Správca dane vykonal daňovú kontrolu, ktorá bola začatá 16.10.2012 na základe účtovných dokladov, ktoré mu poskytlo 1.10.2012 Prezídium Policajného zboru spolu so zápisnicami o výsluchu svedka pána M. A., ktorý sa uskutočnil 8.11.2012 a 29.9.2012, pričom svedok sa vyjadroval k činnosti spoločnosti ECONIX s.r.o. a KEVOLA s.r.o. v rokoch 2010, 2011 a 2012. Správca dane nevypočúval svedkov v daňovom konaní. K námietke nesprávneho vyčíslenia nadmerného odpočtu uviedol, že táto nebola konkrétna, preto sa k nej nemôže vyjadriť. K námietke, že pri osobnej konfrontácii žalobcu s maďarským odberateľom, by vedel preukázať dodanie tovaru do Maďarska, žalovaný uviedol, že svedeckú výpoveď p. X. K., s ktorým podľa vyjadrenia žalobcu uzatváral obchody, z dôvodu jeho nekontaktnosti sa zabezpečiť nepodarilo. Teda konfrontáciu by nebolo možné zabezpečiť. Správca dane preveroval dodávky drevnej hmoty žalobcom maďarskej spoločnosti SITTIM-Fahász Kft. prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a o zabezpečenie svedeckej výpovede pána J. C.. Z odpovede bolo zistené, že táto spoločnosť nevykonávala na adrese sídla ekonomické aktivity, nemala evidované podnikateľské priestory, ale mal tam trvalý pobyt konateľ spoločnosti pán J. C., ktorý k obchodnej činnosti uviedol, že o ekonomickej činnosti spoločnosti nemá informácie, pretože sa ich nezúčastňoval a v mene spoločnosti nikdy nejednal a nemá žiadne doklady a nevystavil žiadne faktúry. Popísal spôsob, akým sa stal konateľom spoločnosti, ktorá nevykonávala ekonomické aktivity a od 27.10.2010 bola v likvidácii. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval dodanie drevnej hmoty aj žalobcovmu odberateľovi maďarskej spoločnosti SZLO-Fa Kft. formou žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorou žiadal o jej preverenie a zabezpečenie svedeckej výpovede konateľa. Z odpovede vyplynulo, že spoločnosť bola od 20.12.2010 v likvidácii, pričom likvidátorom bol B. A. a spoločnosť bola z obchodného registra vymazaná 20.11.2012. Podľa vyjadrenia likvidátora spoločnosť nevykonávala obchodnú činnosť a so správcom dane nekomunikovala a nepodávala daňové priznania. Z vyjadrenia konateľa D. A. vyplynulo, že spoločnosť obchodovala s drevom a vykonávala vnútroštátne dodávky. Tento konateľ nepredložil dôkazy, ktorými by svoje vyjadrenia preukázal. Teda preverovaním maďarskou daňovou správou nebolo preukázané tvrdenie žalobcu týkajúce sa obchodnej spolupráce s touto spoločnosťou. Žalobca predloženými účtovnými dokladmi a čestnými prehlásením pána D. A., ktoré sa týkalo roku 2011 a ani svojim vyjadrením nepreukázal dodanie tovaru spoločnosti SZLO-Fa Kft. a nepodarilo sa to preukázať ani preverovaním správcu dane. K námietke nesprávne vypočítaného fiškálneho výpočtu dorubenej dani žalovaný uviedol, že daň bola dorubená z dôvodu neuznania uplatneného nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou ECONIX s.r.o., a preto je táto námietka irelevantná. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na svoje vyjadrenia počas daňovej kontroly, žalovaný k tomu uviedol, že tieto boli len všeobecného charakteru podobne ako tieto žalobné námietky. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane mal vyzvať žalobcu, resp. uviesť, aké dôkazy požaduje, žalovaný uviedol, že správca dane vyzýva žalobcu na predloženie dôkazov na preukázanie rozhodných skutočností pre správne určenie dane, pretože nemôže mať vedomosť o tom, akými konkrétnymi dôkazmi daňovník disponuje. K žalobnej námietke, že nemá dôkaznú silu miestne zisťovanie u B. S., ktorý zabezpečoval prevoz tovaru do Maďarska, žalovaný uviedol, že tento dopravca predložil správcovi dane faktúry, ktorých súčasťou bola objednávka, neúplne vyplnené záznamy o výkone zahraničnej dopravy (miesto vykládky určené všeobecne). Dopravca neviedol knihu jázd, vyúčtovanie predložil na základe stavu tachometra, pričom tachografický záznam nevedel predložiť. Tvrdil, že miesto vykládky bolo vodičovi oznámené pri nakládke tovaru. Nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali vykonanie prepravy tovaru. To znamená, že ani dopravca predloženými dokladmi nepreukázal prepravu tovaru od žalobcu k odberateľovi v Maďarsku. 24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloby neboli dôvodné. 25. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 26. Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 27. Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 29. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 30. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 31. Podľa § 491 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, ktorý nadobudol účinnosť od 1. júla 2016 platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov podľa Správneho súdneho poriadku nepredstavuje pokračovanie správneho konania pred správnym orgánom. Rozsah súdneho prieskumu je daný rozsahom a dôvodmi nezákonnosti, ktoré uplatnil žalobca vo včas podanej žalobe. Súd nie je oprávnený nezákonnosť v preskúmavanom konaní a rozhodnutí vyhľadávať za žalobcu. Ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti za žalobcu konkretizovať podľa okolností preskúmavanej veci vyplývajúcich zo správneho spisu a ani tieto dôvody za žalobcu dopĺňať. Žalobca v predmetných preskúmavaných veciach v žalobách podstatnú časť dôvodov nezákonnosti uplatnil len všeobecne, keď tvrdil, že žalovaný nevykonal dostatočne zisťovanie skutkového stavu a spôsobom relevantným pre posúdenie veci, že žalobca nemohol byť prítomný pri úkonoch dokazovania, že neboli zachované práva daňového subjektu a dôkazy neboli „zadovážené a hodnotené objektívne v ich vzájomnej súvislosti“ atď. bez toho, aby namietané pochybenia konkretizoval, napr. ktorý konkrétny dôkaz bol nesprávne vyhodnotený, v čom sa správca dane dopustil chyby pri jeho hodnotení, resp. akým konaním či opomenutím konania konkrétne porušil, ktoré ustanovenie alebo zásadu daňového poriadku, alebo zásadu, na ktorej je tento daňový poriadok postavený. Všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti neumožňujú súdu vykonať prieskum zákonnosti bez toho, aby sám podľa obsahu spisu tieto konkretizoval. Všeobecne uplatnené dôvody nie sú spôsobilé napadnúť nezákonnosť rozhodnutia. Treba súhlasiť so žalobcom, že odberateľ nemá zákonom stanovenú povinnosť preverovať obchodných partnerov. Žalovaný svoje rozhodnutie ale nezaložil na tom, že by žalobcovi takúto povinnosť prisúdil a zároveň dospel k tomu, že žalobca takúto povinnosť porušil. Žalovaný naopak správne argumentoval aplikáciou daňového poriadku pri riešení otázky dôkazného bremena daňovníka a to, že je povinnosťou žalobcu ako daňovníka preukázať, že boli splnené podmienky, za ktorých zákon daňovníka oprávňuje vykonať odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalobca v žalobe neuviedol, ktorý dôkaz nebol vyhodnotený v súlade s jeho obsahom a v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v čom je úvaha žalovaného, resp. správcu dane pri ich hodnotení nesprávna. Samotný nesúhlas so závermi žalovaného nemá žiadny právny význam. Hodnotenie žalobcom predloženého záznamu o prevádzke vozidla, ktorý nemal údaj o čase, kedy malo byť vozidlo v prevádzke ako dokladu, ktorý nedokazuje, že bola vozidlom vykonaná preprava tovaru uvedeného na faktúre, je hodnotením, ktoré je v súlade s obsahom takejto listiny. Nemožno považovať konštatovanie žalovaného, že dôkazom o vykonaní cesty, ktorým je u nákladného motorového vozidla povinný tachografický záznam, žalobca nedisponuje, za také, ktoré by nebolo v súlade s vykonaným zisťovaním. 33. Takisto treba súhlasiť so žalobcom, že dodávateľ, ktorý dodal tovar do iného členského štátu má právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a nemožno mu toto právo uprieť len z toho dôvodu, že odberateľ nesplnil svoje povinnosti a z dodaného tovaru nepriznal daň z pridanej hodnoty v predmetnom členskom štáte. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami tak ani neurobil. Žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od dane z pridanej hodnoty nie preto, že jeho obchodní partneri v Maďarsku daň nepriznali, ale preto, že nedisponoval dôkazmi, ktoré by jednoznačne preukázali, že tovar uvedený na faktúrach dodal a vyviezol do iného členského štátu. Žalobca ani netvrdí, že správcovi dane predložil niektorý z dokladov uvedených v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z.. Mýli sa žalobca v tom, keď tvrdí, že správca dane mal žalobcovi uviesť, aké dôkazy vyžaduje na preukázanie ním tvrdených skutočností. Takúto povinnosť daňový poriadok správcovi dane neukladá. Naopak, je na daňovníkovi v zmysle daňového poriadku, aby ním tvrdené skutočnosti správcovi dane preukázal tak, ako to vyplýva z citovaného § 24 daňového poriadku. 34. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s tým, že nepredložil relevantný dôkaz na tvrdené skutočnosti, nemá žiadny právny význam. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva v zmysle § 45 daňového poriadku len všeobecne. Bez toho, aby uviedol, vykonania ktorého konkrétneho dôkazného prostriedku nemohol byť účastný. Žalobca tiež namietal, že nie je zrejmé, ako žalovaný vyhodnotil výsledky preverovania evidencie skladových zásob žalobcu. Takéto tvrdenie nekorešponduje s odôvodnením napadnutých rozhodnutí, v ktorých žalovaný uviedol zistenia správcu dane z takéhoto preverovania a to, ž tovar, ktorý mal byť nakúpený od spoločností ECONIX s.r.o. bol podľa evidencie predaný. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že jeho vnútorná evidencia zásob by mala byť dôkazom o tom, že tovar kúpil od platiteľa DPH uvedeného na faktúre, alebo že tovar predal a vyviezol do iného členského štátu. Z vykonaného preverovania u dodávateľa žalobcu ECONIX s.r.o. je zrejmé aj to, že správcovi dane sa takýmto preverovaním nepodarilo získať dôkazy o tom, že dodávateľ žalobcovi na faktúrach deklarovaný tovar dodal. Naopak, výsledky preverovania svedčili tomu, že išlo o ekonomicky nečinné subjekty bez majetku a bez zamestnancov. 35. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí podrobne popísal zistenia správcu dane z vykonanej daňovej kontroly a to dôkazné prostriedky, z ktorých boli jednotlivé skutočnosti zistené, ako aj skutočnosti na základe ktorých dospel správca dane k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu dodávateľ ECONIX s.r.o. v zdaňovacích obdobiach marec, apríl, jún, december 2010 dodal tovar uvedený na faktúrach, a preto neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty z týchto faktúr. Takisto popísal skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že vyviezol tovar do Maďarska pre maďarských odberateľov uvedených na faktúrach, ako je vyššie uvedené. Presne a zrozumiteľne uviedol, prečo doklady predkladané žalobcom počas daňovej kontroly a k odvolaniam proti prvostupňovým rozhodnutiam nepostačujú na záver, že boli splnené podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa ECONIX s.r.o. a oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z faktúr pre maďarských odberateľov. Neobstojí preto ani žalobná námietka o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí. To, že najjednoduchšia dôkazná situácia pre daňovníka, ktorý uplatňuje odpočet dane z pridanej hodnoty, resp. oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri vyvezení tovaru do iného členského štátu je vtedy, ak dodávateľ, či odberateľ v inom členskom štáte z deklarovaných dodávok priznajú a splnia daňovú povinnosť neznamená, že ak tak neurobia, nemôže si daňovník odpočítať daň z pridanej hodnoty alebo uplatniť oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Musí však preukázať to, že dodávateľ uvedený na faktúre tovar uvedený na faktúre daňovníkovi reálne dodal. Takisto pri oslobodení od dane z pridanej hodnoty musí preukázať, že boli naplnené podmienky, za ktorých tak môže urobiť. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že dôkazné bremeno vyčerpal predložením faktúr. Samozrejme nie je úlohou daňovníka preverovať svojich obchodných partnerov. Žalovaný ani od žalobcu nič také nežiadal. Vzhľadom na zneužiteľnosť práva na odpočet dane z pridanej hodnoty a tiež na to, že žiadny daňovník nemôže ovplyvniť správanie svojich obchodných partnerov, t. j. či si títo splnia alebo nesplnia povinnosti voči štátu, ale najmä vzhľadom na zákonnú povinnosť daňovníka preukázať všetky skutočnosti zakladajúce právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, je úlohou každého daňovníka zadovážiť si dostatok dôkazov o tom, že prijal plnenie uvedené na faktúre práve od dodávateľa - platiteľa DPH uvedeného na faktúre, alebo že vyviezol tovar uvedený na faktúre do iného členského štátu. Žalovaný dostatočne zrozumiteľne v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí vysvetlil, že faktúra a dodací list nie sú dôkazom o tom, že fakturovaný tovar bol fyzicky dodaný. Pokiaľ sa dodávka tovaru reálne uskutoční, nie je núdza o dôkazy o tom, že sa tak stalo. Žalobca neuvádza, aké iné dôkazy o reálnom plnení spoločnosťou ECONIX s.r.o. dodávky dreva správcovi dane predkladal, tvrdí len, že správca dane žiadne dôkazy v prospech žalobcu nezobral do úvahy a že takéto dôkazy predkladal. Takéto tvrdenie nemá oporu vo vykonanej dňovej kontrole a vyrubovacích konaniach. Žalovaný žalobcom predložené faktúry a dodacie listy vyhodnotil. Žalobcov nesúhlas s týmto vyhodnotením nie je právne významný. Žalobca neuvádza, v čom by mal žalovaný pochybiť pri úvahe, ktorou tieto dôkazy hodnotil. Správca dane vyhodnotil predkladané dôkazy, pričom vlastným šetrením sa mu tvrdenia žalobcu nepodarilo preukázať a na základe žalobcom predložených dôkazov dospel k skutkovému záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty a na oslobodenie od platenia tejto dane. Takýto skutkový záver je v súlade s obsahom správneho spisu. Vychádza z vykonaného dokazovania. 36. Len v prípade, že daňovník preukáže splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty, môže nastať situácia, kedy sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Bude to v prípade, že správca má pochybnosti aj napriek tomu, že daňovník preukázal splnenie všetkých podmienok stanovených zákonom. Potom je na správcovi dane, ktorý musí preukázať, že takéto reálne vykonané obchody nemali ekonomický význam a slúžili len na zneužitie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty (ako to vyplýva zo správcom dane v odôvodnení uvedeného rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Halifax), alebo že išlo o podvod v reťazci, o ktorom daňovník mal vedomosť a v dôsledku ktorého čerpal výhody (ako to vyplýva napr. z rozsudku ESD vo veci Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04). 37. Neobstojí ani žalobná námietka nesprávneho výpočtu čiastok, ktoré boli žalobcovi vyrubené jednotlivými rozhodnutiami za zdaňovacie obdobia marec, apríl, jún, december 2010 ako rozdiel dane z pridanej hodnoty v predmetných zdaňovacích obdobiach. Správca dane jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí uviedol, ktoré sumy, v ktorom riadku v príslušných žalobcových daňových priznaniach neboli uznané. Položka žalobcom odvedenej dane na výstupe, ktorá bola ním zaplatená a odvedená, nebola žiadnym spôsobom podľa týchto odôvodnení upravovaná. Neboli uznané čiastky dane z pridanej hodnoty za nepreukázaný nákup tovaru v riadkoch 20 a 21 daňového priznania a neboli uznané čiastky oslobodenia dane za vývoz tovaru do iného členského štátu v riadku 15 daňového priznania. Žalobca ani netvrdí, že výpočet rozdielu dane nezodpovedá takejto úprave daňového priznania. 38. Súd tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného po preskúmaní rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 40. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.