Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/206/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201554 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201554.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu RONY 99 s.r.o., Kostolná 99, 962 12 Detva, IČO: 44 690 975 zastúpeného advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 1472765/2015 zo dňa 28. septembra 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1472765/2015 zo dňa 28. septembra 2015 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 949655/2015 zo dňa 17. júna 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2, písm. d) O. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 634,28 Eur, z toho 70,00 Eur na zaplatenom súdnom poplatku a 584,28 Eur trovy právneho zastúpenia a zaplatiť ich zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1472765/2015 zo dňa 28. septembra 2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 949655/2015 zo dňa 17. júna 2015, ktorým bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 5 427,90 Eur na sumu 827,09 Eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že bol vyššie uvedeným rozhodnutím ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Namietal, že nesúhlasí s rozhodnutím a považuje ho za arbitrárne, neodôvodnené a nezákonné. Žalobca ako dôvod nezákonnosti uplatnil nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože je zmätočné, nezrozumiteľné, arbitrárne. Bez takého odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol správny orgán vedený pri posudzovaní, že u dodávateľa spoločnosti autosport Szilágyi, s.r.o., nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o danie z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) zo zdaniteľného obchodu na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ale táto povinnosť vznikla dodávateľovi R. U., so sídlom G. U.. Rozhodnutie trpí nesúladom medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi. Právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Žalobca namietal nezákonnosť aj v tom, že žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca uskutočnenie dodávky tovaru motorového vozidla Fiat Ducato 3,0 MTJ L2H2 PANORAMA, číslo podvozku ZFA25000002145291 preukázal predložením kúpnej zmluvy zo dňa 21.1.2013, faktúry č. 12013009 a odovzdávacieho protokolu zo dňa 21.1.2013 a technického preukazu k tovaru ako aj výpoveďami žalobcu a jeho dodávateľa. Obchod sa uskutočnil v sídle dodávateľa ako autorizovaného predajcu značky Fiat 21.1.2013, z čoho nepochybne vyplývalo, že ako daňový subjekt žalobca nadobudol oprávnenie nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný svoje závery o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z dodávateľa na R. U. nepreukázal a oprel ich len o evidenciu motorových vozidiel Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Neskúmal ani nedôvodil na základe akého právneho titulu by stal R. U. vlastníkom predmetného tovaru. Bez toho, aby to bol preukazoval vyvodil záver, že medzi žalobcovým dodávateľom a R. U. došlo k zdaniteľnému obchodu. Takýto postup a právny výklad skutkového stavu nemá oporu v zákone, a preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Žalovaný tým porušil žalobcove právo na spravodlivý proces. Žalobca v žalobe poukázal na to, že daňová povinnosť dodávateľovi v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru, teda dňom keď daňový subjekt nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Poukázal na znenie metodického usmernenia žalovaného k tomuto ustanoveniu a tiež na § 466 zákona č. 513/1999 Z. z. Obchodný zákonník, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Tvrdil, že dňa 21. januára 2013 došlo k reálnemu dodaniu tovaru, ako aj k prevodu vlastníckeho práva v zmysle kúpnej zmluvy, keď v predmetný deň dodávateľ vo svojom sídle za prítomnosti povereného zamestnanca odovzdal prostredníctvom tohto zamestnanca nový tovar spolu s kľúčmi s odovzdávajúcim protokolom a faktúrou. Preto nebol dôvod, aby žalobca skúmal oprávnenie dodávateľa nakladať s tovarom ako s vlastným. Technický preukaz odhlásený na daňový subjekt bol žalobcovi doručený až o niekoľko dní, na základe ktorého poverený príslušník policajného zboru OO PZ Detva zapísal tovar do evidencie motorových vozidiel SR v časti vlastník a držiteľ na žalobcu. Poukázal pritom na to, že evidencia motorových vozidiel má len deklaratórne účinky a evidenčný charakter, pričom na prechod a prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu nemá žiadny vplyv. Žalovaný nesprávne vychádzal z tejto evidencie ohľadom vlastníckeho práva k tovaru a z toho následne nesprávne vyvodil, že daňová povinnosť žalobcovmu dodávateľovi a teda aj žalobcovi právo na odpočet dane nevznikli. Správny orgán neuviedol na základe akých dôkazov dospel k záveru, že medzi dodávateľom žalobcu a R. U. došlo k zdaniteľnému obchodu. V prípade, že by bol R. U. vlastníkom tovaru, domáhal by sa svojho vlastníckeho práva, čo však neurobil. Nesprával sa ako vlastník. Žalobca ako dobromyseľný nadobúdateľ tovaru nemohol mať objektívne žiadnu pochybnosť o vlastníctve tovaru dodávateľom vzhľadom na všetky skutkové okolnosti jeho kúpy. Podľa žalobcu dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť 21.1.2013 a žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Žalobca namietal aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia zásady ochrany legitímnych očakávaní. Okrem toho, postupom žalovaného mohlo dôjsť aj k dvojitému zdaneniu daňových subjektov, čo je v rozpore s platnými predpismi SR. Na záver žalobca zdôraznil, že z rozhodnutia nezistil, ako sa žalovaný vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom a nim vznesenými námietkami. Nie je mu ani zrejmé, aký spôsob preukázania vzniku daňovej povinnosti by mohol použiť. Žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj s ním súvisiace rozhodnutie a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný uviedol, že žalobca zotrval na svojich odvolacích námietkach, ku ktorým sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne jasne vyjadril a rozhodnutie odôvodnil v zmysle právnych predpisov riadne. Nesúhlasil so žalobnou námietkou, že sa dostatočne nezaoberal a nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca reálne preukázal uskutočnenie predaja - dodania predmetného motorového vozidla predložením kúpnej zmluvy zo dňa 21.1.2013, faktúry č. 12013009, odovzdávacieho protokolu zo dňa 21.1.2013, technického preukazu k tovaru ako aj výpoveďami žalobcu a dodávateľa. Správca dane ani žalovaný tieto skutočnosti nespochybnili. Spochybnili len vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre. Tým, že daňový subjekt autosport Szilágyi, s.r.o. vystavil faktúru s daňou, na základe zistenej skutočnosti, že vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla bol R. U., vznikla daňovému subjektu autosport Szilágyi, s.r.o. daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania a šetrenia skutkového stavu správca dane dospel k správnemu záveru, keď posúdil vlastnícky vzťah k predmetnému motorovému vozidlu tak, že v čase od jeho prvého zápisu 30.4.2012 do 31.1.2013 bol vlastníkom R. U.. Pri registrácii vozidla a pridelení EČV predložil R. U. všetky potrebné doklady ako vlastník a držiteľ daného motorového vozidla. Takisto uzatvoril zákonnú poistnú zmluvu. R. U. ako svedok uviedol, že vozidlo sa v čase prepisu v apríli 2012 nachádzalo v jeho autoservise. Vyjadril sa, že vozidlo bolo zaregistrované a postavené na EČV z dôvodu časovej tiesne, kvôli poskytnutiu zľavy od importéra FIAT SR, spol. s r.o. pre daňový subjekt autosport Szilágyi, s.r.o., Lovinobaňa. Registrácia prebehla na Dopravnom inšpektoráte v Rimavskej Sobote a uvedenému motorovému vozidlu bolo pridelené EČV G. XXX X.. Vozidlo bolo registrované na R. U.. K uvedenému prepisu motorového vozidla sa svedok vyjadril, že predložil osvedčenia o evidencii - technický preukaz motorového vozidla a faktúru. Tiež uviedol, že osvedčenie o evidencii - technický preukaz motorového vozidla mu bolo poslané od spoločnosti autosport Szilágyi, s.r.o.. Na otázku správcu dane, z akého dôvodu nebola vystavená faktúra R. U. pre daňový subjekt RONY 99, s.r.o., keď už od 30.4.2012 bol majiteľom a držiteľom predmetného vozidla R. U., svedok uviedol, že na predmetnú registráciu zabudol, a preto nevystavil odberateľskú faktúru za predaj predmetného vozidla. K otázke spôsobu nadobudnutia vozidla svedok uviedol, že toto zaregistroval na základe vlastnej faktúry, technického preukazu a zákonného poistenia. Doklady potrebné k prepisu vlastníka a držiteľa mu dal predajca L. K.. R. U. má v predmete podnikania nákup a predaj nových a ojazdených vozidiel. Podľa žalovaného z týchto skutočností nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že R. U. nikdy nemal záujem vlastniť tovar a že sa tak nesprával. Naopak, prepisom motorového vozidla vzniklo R. U. právo nakladať s týmto hmotným majetkom ako vlastník a tým aj k naplneniu § 8 ods. 1, písm. a), prvá veta zákona o DPH, t. j. že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Preto námietka žalobcu, že správny orgán svoje závery o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu s dodávateľa na R. U. žiadnym spôsobom nepreukázal, nie je relevantná. Skutkový stav pre posúdenie tejto veci bol zistený dostatočne. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobnou námietkou, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces a že rozhodnutie nie je riadne a dostatočne odôvodnené. Správca dane sa dostatočne zaoberal so zistenými skutočnosťami a to tak, že zisťoval skutkový stav úplne a presne a jeho rozhodnutie vychádzalo len z týchto skutočností, pričom prijatý záver riadne a dostatočne odôvodnil. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že správca dane vykonal na základe poverenia u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013. Protokol z daňovej kontroly č. 9614401/5/4295533/2013/Melj zo dňa 19.9.2013 bol žalobcovi riadne doručený s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že dodávateľ potvrdil, že DPH vo výške 4 600.-Eur z faktúry, ktorou vyfakturoval kúpnu cenu žalobcovi odviedol a priznal vo svojom daňovom priznaní za obdobie január 2013 a že medzi ním a pánom U. nebola uzatvorená kúpno-predajná zmluva. Správca dane rozhodnutím zo dňa 21.11.2013 určil žalobcovi rozdiel v sume 4 600.-Eur. Toto rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Následne správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a rozhodnutím č. 9614401/5/4329983/2014/Melj zo dňa 22.9.2014 opätovne rozhodol tak, že žalobcovi určil rozdiel dane v sume 4 600.-Eur. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.12.2014 a vec vrátená na ďalšie konanie. Správca dane následne doplnil dokazovanie a rozhodol rozhodnutím č. 949655/2015 zo dňa 17.6.2015, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane v sume 4 600.-Eur na dani z pridanej hodnoty. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 5 427,90 Eur na sumu 827,09 Eur. Správca dane prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že opísal priebeh konania. Ďalej uviedol, že v protokole z daňovej kontroly bolo zistené, že žalobca si uplatnil v zdaňovacom období január 2013 právo na odpočítanie dane z faktúry č. 12013009 od dodávateľa autosport Szilágyi, s.r.o., Lovinobaňa, vystavenej 21.1.2013 s dátumom dodania 21.1.2013, ktorou bola fakturovaná dodávka motorového vozidla FIAT DUCATO. Na faktúre bola vyčíslená aj DPH vo výške 4 600.-Eur. Konštatoval, že pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok). Správca dane zisťoval skutkový stav a zistil, že na základe výpisu z evidencie motorových vozidiel Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prvým vlastníkom a držiteľom motorového vozidla od dátumu prvej evidencie motorového vozidla, t. j. od 30.4.2012 do 31.1.2013 bol R. U.. Na základe technického preukazu bol ako držiteľ v danom období zapísaný R. U.. Správca dane preveroval prevod vlastníckeho práva k tovaru a z odpovede operačného strediska Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava vyplynulo, že prvým vlastníkom a držiteľom predmetného vozidla bol od 30.4.2012 do 30.1.2013 R. U. a od 30.1.2013 sa stal držiteľom a vlastníkom žalobca. Faktúra vystavená autosport Szilágyi, s.r.o., Lovinobaňa pre žalobcu nebola vystavená od skutočného dodávateľa motorového vozidla. Dodávateľ autosport Szilágyi, s.r.o., Lovinobaňa, ktorý viedol motorové vozidlo vo svojej účtovnej evidencii nepostupoval v súlade s platnou legislatívou a o pohybe vozidla neviedol podrobnú evidenciu. Pri dodaní vozidla daňovému subjektu R. U. nevystavil odberateľskú faktúru, čím nesplnil správnosť a včasnosť odvodu daňovej povinnosti zo zdaniteľných obchodov v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH). V zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Deň dodania tovaru je vtedy, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH je všetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň a podľa § 69 - platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak a následne pri spätnom dodaní motorového vozidla do priestorov daňového subjektu autosport Szilágyi, s.r.o., Lovinobaňa od R. U. si neuplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1. Právo na odpočítanie podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak podľa písmena a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, ods. 2 - pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH. Daňový subjekt porušil § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2, písm. a) - „právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71", „právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť" a „platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané". Uvádzame, že daňová povinnosť vznikla v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH za dodanie predmetného motorového vozidla, ale od skutočného dodávateľa R. U., ktorý v čase predaja na základe technického preukazu motorového vozidla držiteľom a majiteľom od 30.4.2012 do 30.1.2013. Správca dane ďalej dôvodil tým, že vo vyrubovacom konaní na základe zrušovacieho rozhodnutia vykonal výsluch svedka H. U. ako konateľky dodávateľa a R. U. ako podnikateľa za daňový subjekt R. U. IČO 30189471 v súvislosti s dodávkou tovaru predmetného vozidla a jej fakturáciou. Ďalej správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol otázky a odpovede, ktoré položil uvedeným svedkom. Svedkyňa H. U. uviedla, že išlo nové motorové vozidlo nakúpené od výhradného dovozcu FIAT SR, spol. s r.o., že registrácia je viazaná na EČV, nie na klienta a zľava bola poskytovaná od importéra na základe splnenia plánu registrácií. Nové motorové vozidlo sa registruje na polícii a je potrebný technický preukaz a nadobúdacia faktúra. Držiteľom aj majiteľom predmetného vozidla bolo v januári 2013 autosport Szilágyi, s.r.o.. Nedošlo k predaju na R. U., ktorý keď to zistil, mal to náležite opraviť zmenou v technickom preukaze. Motorové vozidlo bolo žalobcovi odovzdané podľa predpisov spolu s faktúrou a odovzdávacím protokolom osobne konateľovi pánovi T.. Svedkyňa neuviedla a nepreukázala na základe akého dokladu bola názoru, že vlastníkom predmetného vozidla bola jej spoločnosť. R. U. povedal, že v apríli 2012 sa auto nachádzalo v jeho autoservise a bolo zaregistrované a postavené na EČV z dôvodu časovej tiesne - kvôli poskytnutiu zľavy od importéra FIAT SR spol. s r.o. pre daňový subjekt autosport Szilágyi, s.r.o., Lovinobaňa. Registrácia prebehla na dopravnom inšpektoráte a vozidlo bolo registrované na R. U. pod jeho IČO. K tejto evidencii predložil technický preukaz a faktúru. Technický preukaz a osvedčenie o evidencii mu bolo poslané od spoločnosti autosport Szilágyi, s.r.o.. Uviedol tiež, že zabudol na predmetnú registráciu, a preto nevystavil odberateľskú faktúru za predaj motorového vozidla. Správca dane uviedol, že sa obrátil aj na importéra, ktorého splnomocnený zástupca uviedol, že odberateľská faktúra bola vyhotovená pre spoločnosť autosport Szilágyi, s.r.o. v mesiaci január 2012, s ktorou spolupracuje na základe dílerskej zmluvy pre autorizovaných predajcov vozidiel FIAT LUV z 15.6.2004. Za predmetné motorové vozidlo bol vystavený doklad o oprave základu dane zo dňa 9.5.2012 za poskytnutú zľavu za obchodnú akciu z celkovej ceny motorového vozidla. Podmienkou získania zľavy bola registrácia v danom mesiaci, t. j. v apríli 2012. Zľava sa týkala podpory predaja a bola viazaná na to, že počas akcie muselo byť predmetné motorové vozidlo zaregistrované. Z iného konania, v ktorom bolo zisťované povinné zmluvné poistenie tohto vozidla, z odpovede od spoločnosti H. U. poisťovňa a.s. vyplynulo, že poistnú zmluvu uzatvoril R. U., ktorá bola platná od 30.4.2012 do 28.1.2013. Poistné uhrádzal pán U. a pani U.. Ďalej správca dane konštatoval, že na základe § 19 ods. 1 zákona o DPH a prihliadnúc na existujúci skutkový stav vznikla daňová povinnosť dodávateľovi R. U., G. U., ktorý bol v čase predaja motorového vozidla držiteľom a majiteľom od 30.4.2012 do 30.1.2013. O tejto skutočnosti nasvedčujú všetky dôkazy zistené zamestnancami správcu dane. Správca dane zisťoval skutkový stav úplne a presne a rozhodnutie vychádzalo len z týchto skutočností. Ďalej správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že do vyrubovacieho konania bol vrátený opätovne rozhodnutím z 15.12.2014 a vypočul znovu svedkyňu H. U. ako konateľku spoločnosti autosport Szilágyi, s.r.o. a R. U. ako podnikateľa za daňový subjekt R. U. v súvislosti s dodávkou predmetného vozidla a fakturáciou dodávky predmetného vozidla. Opísal otázky a odpovede, ktoré týmto svedkom položil a to, že H. U. uviedla, že išlo nové motorové vozidlo nakúpené od výhradného dovozcu. Zľava poskytovaná importérom bola viazaná na registráciu motorového vozidla a nie na klienta. Na otázku ako získal technický preukaz R. U. uviedla, že tento mal záujemcov o predmetné vozidlo a v prípade, že by ho predal, mal k dispozícii technický preukaz na registráciu. Uviedla, že žalobca kúpil motorové vozidlo od predajcu autosport Szilágyi, s.r.o. v autosalóne Lovinobaňa, kde bola vystavená faktúra, odovzdávací protokol, ale ona pri odovzdávaní nebola. Vozidlo sa nachádzalo v objekte autosport Szilágyi, s.r.o., žalobca oň prejavil záujem. Bolo v evidencii a na sklade. Nemalo zmeneného vlastníka. Bolo predávané ako nové. K registrácii na dopravnom inšpektoráte na R. U. svedkyňa uviedla, že vlastníkom bol autosport Szilágyi, s.r.o., keďže k predaju nedošlo a registrácia sa vykonala omylom na R. U., ktorý keď to zistil, to mal náležite opraviť zmenou v technickom preukaze. R. U. ako svedok opakovane vypovedal, že v čase prepisu sa motorové vozidlo nachádzalo v apríli 2012 v jeho autoservise. Uviedol, že spoločnosť autosport Szilágyi, s.r.o. si od neho prenajíma časť priestorov, kde sa autá vystavujú a tieto vozidlá sa snaží aj predávať. Uviedol, že vozidlo zaregistroval na základe vlastnej faktúry, technického preukazu a zákonného poistenia. Na otázku, či toto vozidlo od autosport Szilágyi, s.r.o. kúpil, uviedol, že nie, doklady potrebné k prepisu vlastníka a držiteľa motorového vozidla mu dal predajca L. K. a jednalo sa o nové motorové vozidlo. Má vedomosť o tom, že na predmetné vozidlo bola poskytnutá zľava predajcovi autosport Szilágyi, s.r.o.. Uviedol, že vystavil faktúru pre Dopravný inšpektorát Rimavská Sobota za účelom registrácie motorového vozidla. Písomne sa vyjadril, že tak urobil z dôvodu časovej tiesne - kvôli poskytnutiu zľavy od importéra pre autosport Szilágyi, s.r.o.. Vozidlo mu od tohto dodávateľa nebolo fakturované a ani on ho ďalej nemohol fakturovať. Nevyužil ho na podnikanie. V predmete podnikania má predaj nových aj ojazdených vozidiel. Poistenie bolo takisto uzatvorené za účelom registrácie motorového vozidla. Správca dane ďalej do odôvodnenia uviedol zhrnutie, v ktorom konštatoval, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry od autosport Szilágyi, s.r.o. za dodávku motorového vozidla. Na faktúre je vyčíslený základ dane 23 000.-Eur a DPH 4 600.-Eur. Z výpisu evidencie motorových vozidiel Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že prvým vlastníkom bol R. U. od 30.4.2012 do 30.1.2013. Z technického preukazu vyplýva, že od 30.4.2012 do 30.1.2013 bol ako držiteľ a majiteľ vozidla zapísaný R. U.. Ďalej, že sa opätovne zaoberal skutočnosťami a dôkazmi ohľadne predaja predmetného motorového vozidla, vypočul H. U. ako konateľku spoločnosti autosport Szilágyi, s.r.o. a R. U.. Autosport Szilágyi, s.r.o. je dílerom importéra FIATU SR, spol. s r.o.. Obchodná politika FIATU SR spol. s r.o. je spojená s tým, že je vypracovaný systém poskytovania zliav na podporu predaja určitého typu vozidla, pričom zľava z ceny motorového vozidla je poskytovaná počas presne stanovenej doby a iba v prípade registrácie vozidla na EČV. K registrácii vozidla došlo v časovej tiesni z dôvodu uplynutia lehoty na poskytnutie zľavy. Autosport Szilágyi, s.r.o. kvôli poskytnutej zľave umožnil predajcovi R. U. zaregistrovať predmetné vozidlo na svoje IČO ako na iný podnikateľský subjekt a týmto spôsobom uviedol do omylu kupujúceho RONY 99 s.r.o., ktorému bolo motorové vozidlo predané ako nové. Svedkyňa H. U. sa vyjadrila, že išlo o nové motorové vozidlo kúpené od výhradného dovozcu FIAT SR spol. s r.o. a že registrácia je viazaná na EČV a nie na klienta na základe splnenia plánu registrácií. Nové motorové vozidlo sa registruje na polícii a je potrebný technický preukaz a nadobúdacia faktúra. Predávané vozidlo v januári 2013 už bolo registrované na R. U., k čomu svedkyňa uviedla, že v čase predaja pre žalobcu vlastníkom bol autosport Szilágyi, s.r.o., keďže k predaju nedošlo a registrácia sa vykonala omylom na R. U., ktorý keď to zistil, mal to náležite opraviť zmenou v technickom preukaze. Motorové vozidlo bolo odovzdané žalobcovi odovzdávajúcim protokolom spolu s faktúrou. U. mal vykonať registráciu na autosport Szilágyi, s.r.o., ale mylne si ju prihlásil na seba. Ďalej správca dane dôvodil tým, že podľa zistených skutočností mal R. U. vystaviť faktúru pre odberateľa- žalobcu a to v zdaňovacom období január 2013. Ďalej zopakoval odpovede R. U. a konštatoval, že R. U. preukázal využívanie predmetného vozidla na svoju ekonomickú činnosť vystavením faktúry č. 20120223 zo dňa 30.4.2012. Predmetom fakturácie bola dodávka motorového vozidla. Faktúru vystavil R. U., prevádzka Predaj - servis motorových vozidiel FIAT, P. J. Šafárika, Rimavská Sobota s vyčísleným základom dane a daňou s pridanej hodnoty. Na základe vyššie uvedených skutočností daňový subjekt porušil § 51 ods.1, písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2, písm. a). Ďalej v rozhodnutí uviedol výpočet rozdielu odpočítania dane a vyčíslenie celkového rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 4 600.-Eur. Žalovaný na základe odvolania žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím č. 1472765/2015 zo dňa 28. septembra 2015. Po preskúmaní administratívneho spisu a skutočností uvedených v odvolaní zistil nasledovný skutkový stav: Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry č. 12013009 zo dňa 21.1.2013 od dodávateľa autosport Szilágyi, s.r.o. za dodanie motorového vozidla FIAT DUCATO so základom dane 23 000.-Eur a DPH 4 600.-Eur. Správca dane uzavrel, že žalobca porušil § 51 ods. 1, písm. a) v nadväznosti § 49 ods. 1 a 2, písm. a) zákona o DPH na základe zistenia, že v čase dodania predmetného motorového vozidla podľa výpisu z evidencie motorových vozidiel Ministerstva vnútra SR vlastníkom a držiteľom uvedeného motorového vozidla bol R. U. a to od dátumu prvej registrácie vozidla od 30.4.2012 do 30.1.2013, motorovému vozidlu bola pridelená EČV G. XXXVV od 30.4.2012 do 30.1.2013 a v technickom preukaze bol ako držiteľ a majiteľ v tomto čase zapísaný R. U.. Správca dane vypočul svedkov a konštatoval, že zo svedeckých výpovedí vyplýva, že žalobca porušil uvedené ustanovenia. Žalovaný nezistil žiadny dôvod, aby sa od argumentov a záverov obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia odchýlil. Preto sa s nimi stotožnil. Správca dane preveroval podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, pričom boli zistené také objektívne skutočnosti, na základe ktorých správca dane prijal záver, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry. Správca dane zistil, že v čase predaja bol skutočný vlastník R. U. a nie žalobcov dodávateľ. Zistil to z výpisu z evidencie motorových vozidiel Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a bolo to zapísané aj v technickom preukaze. Dodávateľská faktúra preto nebola vystavená na skutočného vlastníka a tým aj dodávateľa motorového vozidla. Žalovaný konštatoval, že zo spisu je zrejmý rozsah dokazovania, ktorý bol vykonaný. Dovozcom vozidla bola spoločnosť FIAT SR, spol. s r.o., ktorá ho dodala autosport Szilágyi, s.r.o.. Bola dožiadaná aj Allianz Slovenská poisťovňa a.s., s ktorou bola uzatvorená poistná zmluva na predmetné vozidlo. Ďalej v odôvodnení zopakoval odpovede H. U. a R. U. pri ich vypočutí. Žalovaný ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania a šetrenia skutkového stavu správca dane dospel k správnemu záveru, keď posúdil vlastnícky vzťah k predmetnému motorovému vozidlu tak, že v čase od jeho prvého zápisu 30.4.2012 do dňa 31.1.2013 bol vlastníkom R. U. podľa § 8 ods. 1, písm. a) zákona DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. R. U. k registrácii a prideleniu EČV predložil všetky potrebné doklady ako vlastník a držiteľ daného motorového vozidla a ako poistník uzavrel zákonnú poistnú zmluvu a uhrádzal zákonné poistné až do ukončenia zmluvy. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k odvolacím námietkam uviedol, že nesúhlasí s tým, že bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces a že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené. Žalovaný k odvolacej námietke deklaratórneho charakteru evidencie, deklaratórnych účinkov a evidenčného charakteru evidencie motorových vozidiel vedenej Okresným dopravným inšpektorátom, ktorá nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť k vlastníckym vzťahom a k tomu, že preukázal, že mu dodávateľ uvedený na faktúre reálne dodal tovar na základe kúpnej zmluvy spolu s odovzdávajúcim protokolom a faktúrou, a preto nemal dôvod pochybovať o tom, že nakupuje tovar od vlastníka, žalovaný uviedol, že sa takýmito námietkami nestotožňuje. Správca riadne odôvodnil záver o prevode vlastníckeho práva na R. U.. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané v súlade s daňovým poriadkom každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom je potrebné brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Evidencia motorových vozidiel sa v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, osobách, ktoré zastupujú vlastníkov vozidiel alebo držiteľov vozidiel atď.. Podľa tejto evidencie je prvý dátum evidencie 30.4.2012 a prvým vlastníkom a držiteľom je R. U.. Odvolací orgán zistil, že v technickom preukaze po uskutočnení zmeny vlastníckeho práva je predmetnému motorovému vozidlu odo dňa 30.1.2013 pridelené EČV J. XXX H. a ako vlastník vozidla je spoločnosť Credium Slovakia a.s. Bratislava a ako držiteľ osvedčenia je spoločnosť RONY 99 s.r.o. Detva. Teda tvrdenie žalobcu, že mu zapísané auto do evidencie ako vlastník a držiteľ nezodpovedá samotnej evidencii. K ďalšej odvolacej námietke uviedol, že daňová povinnosť nevznikla dodávateľovi autosport Szilágyi, s.r.o. ale správny je záver správcu dane, že táto povinnosť vznikla R. U.. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 8 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 13 ods. 1, písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, miestom dodania tovaru, c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Súd skúmal napadnuté rozhodnutie a predchádzajúci postup v daňovom konaní a počas daňovej kontroly výlučne z dôvodov tvrdenej nezákonnosti uvedených v žalobe. Rozsah súdneho prieskumu je v konaní podľa piatej časti O.s.p. daný žalobnými námietkami. Žalobca v prvom rade namietal nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, keď odôvodnenie neobsahuje žiadne úvahy, ktorými boli hodnotené skutočnosti predkladané žalobcom. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z takto uplatneného dôvodu zistil, že táto námietka bola dôvodná. Rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať odôvodnenie s náležitosťami uvedenými v citovanom § 63 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z. Povinnou náležitosťou odôvodnenia sú úvahy správneho orgánu, ktorými hodnotil vykonané dokazovanie. Keďže v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku je správny orgán povinný hodnotiť dôkazy voľne, podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, naplnením litery zákona, t. j. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, bude také odôvodnenie, ktoré obsahuje úvahy, ktorými bol hodnotený každý dôkaz jednotlivo, ako aj úvaha, ktorou boli hodnotené všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach vrátane toho, aké skutočnosti boli z týchto dôkazov po ich vyhodnotení, resp. ich vyhodnotením zistené a k akému skutkového záveru správny orgán dospel. Nedostatočné odôvodnenie správneho rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, nie na chybách alebo okrajových nedostatkoch odôvodnenia. Nedostatok skutkových dôvodov môže vyplývať z toho, že rozhodnutie je založené na takých skutočnostiach, ktoré vôbec neboli v konaní zisťované alebo boli zistené z dôkazov získaných v rozpore so zákonom. Ale aj prípady, kedy je rozhodnutie založené len na niektorých zistených skutočnostiach bez toho, aby ostatné zisťované skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, resp. bez uvedenia a vyhodnotenia dôvodu, pre ktoré tieto ďalšie skutočnosti podkladom rozhodnutia nemôžu byť. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je rozhodnutie aj vtedy, keď odôvodnenie nemá zákonom požadované náležitosti. V preskúmavanom prípade odôvodnenie prvostupňového a ani napadnutého rozhodnutia, ako je uvedené na č. l. 5 až 10 tohto rozsudku, neobsahujú vyhodnotenie žiadneho dôkazu. Obsahujú opis jednotlivých dôkazov bez uvedenia, akou úvahou bol správny orgán pri ich hodnotení vedený a čo z vykonaných dôkazov zistil. Treba pri tom vyhodnotiť každý vykonaný dôkaz, t. j. uviesť, aké konkrétne skutočnosti z predloženej listiny, resp. z jej obsahu vyplývajú a aká skutočnosť alebo skutková okolnosť bola z výpovede vypočúvanej osoby zistená, a to aj akou úvahou sa správny orgán spravoval pri ich hodnotení a akou úvahou sa spravoval pri hodnotení všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, prípadne aj akú váhu jednotlivým dôkazom priznal a prečo. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako bol ktorý dôkaz vyhodnotený. Hodnotenie dôkazov tam absolútne absentuje. Nemožno z neho zistiť, ako boli vyhodnotené dôkazy o reálnom dodaní predmetného auta dodávateľom uvedeným na faktúre a to, ako bola vyhodnotená kúpna zmluva, ako bol hodnotený protokol o odovzdaní a prevzatí, ako bola vyhodnotená faktúra, doklad o zaplatení časti kúpnej ceny v hotovosti a časti prostredníctvom financujúcej spoločnosti Credium Slovakia, a. s. Nie je možné zistiť, prečo správny orgán tieto dôkazy nepovažoval za základ svojho rozhodnutia, resp. ako s nimi naložil. Nie je možné zistiť, čo správny orgán zistil z výpovedí svedkov a ani ako vyhodnotil všetky ostatné dôkazy s výnimkou toho, že svoje rozhodnutie založil na údajoch uvedených v evidencii dopravných vozidiel vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky urobil tak bez toho, aby zodpovedal odvolacie námietky žalobcu, podľa ktorých táto evidencia má len deklaratórny účinok a údaje v nej v danom prípade vlastníckym vzťahom nezodpovedajú. Takisto nepreskúmateľnosti pridáva aj nedostatok odôvodnenia spočívajúceho v tom, že žalovaný sa s odvolacími námietkami v odôvodnení vysporiadal len tak, že s nimi nesúhlasí. Takéto vyrovnanie sa s námietkami nemožno považovať za súladné so zákonom. Nie je podstatné, či správny orgán súhlasí alebo nesúhlasí s odvolacími námietkami, podstatné je, či námietky sú dôvodné a ak nie sú dôvodné, tak prečo. Podstatné je teda, aby odôvodnenie obsahovalo vyrovnanie sa s námietkami odvolateľa, čo znamená, aby tam boli uvedené argumenty, pre ktoré je námietka pre daný prípad bezpredmetná alebo argumenty, pre ktoré sa namietateľ mýli a nesprávne namieta nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia postráda vyhodnotenie všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Nie je zrejmé, ako bola vyhodnotené skutočnosť, že predmetné auto žalobca kúpil na základe písomnej kúpnej zmluvy od autosport Szilágyi, s.r.o., ktorý nadobudol toto od výhradného dovozcu týchto áut pre Slovenskú republiku a R. U. si auto dal zaevidoval na Dopravnom inšpektoráte na základe vlastnej faktúry, t. j. faktúry, v ktorej bol dodávateľom aj odberateľom, t. j. bez dokladu o nadobudnutí tovaru. Nebolo zisťované, ako tovar nadobudol, napriek námietkam, že sa tak nestalo. Neušlo pozornosti súdu ani to, že žalovaný vo svojej rozhodovacej praxi pravidelne poukazuje na to, že najjednoduchšia dôkazná situácia pre preukázanie vzniku nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, je pre daňovníka taký stav, keď dodávateľ dodanie tovaru uvedie v daňovom priznaní a daň z pridanej hodnoty odvedie, potom na preukázanie reálnosti obchodu - dodávky stačí faktúra a doklad o splnení. V tomto prípade správny orgán toto ani neskúmal a to napriek tomu, že žalobca už vo svojom vyjadrení k protokolu tvrdil, že jeho dodávateľ predmetný zdaniteľný obchod v daňovom priznaní priznal a priznanú daň odviedol štátu. Navyše v danom prípade žalobca preukazoval, že tovar kúpil od dodávateľa uvedeného na faktúre tromi rôznymi dokladmi - faktúrou, kúpnou zmluvou a odovzdávajúcim protokolom. Pokiaľ žalobca preukazoval, že nadobudol tovar na základe kúpnej zmluvy a reálneho dodania dodávateľom uvedeným na faktúre, je potrebné, aby správny orgán tieto ním predkladané dôkazy vyhodnotil, resp. vyhodnotil ich v súvislosti s dôkazmi inými. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie k šiestej smernici, resp. k smernici 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty napríklad rozsudok Optigen a i., C-354/3, C-355/03 a C-484/03, „plnenia, ktoré nie sú sami o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú platiteľom dane a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktoré sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ dane nevedel, alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom dane". Aj keď zaplatenie dane dodávateľom nemá vplyv na právo na odpočet dane odberateľom, v zásade platí, že zjednodušuje dôkaznú situáciu na strane odberateľa o tom, že dodávka od dodávateľa bola reálne uskutočnená. Pokiaľ nebola pochybnosť o reálnosti dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda o tom, že tento dodávateľ dodal predmet plnenia, ale bola pochybnosť len o tom, či dodávateľ bol alebo nebol vlastníkom tohto tovaru je potrené uviesť, že zásada daňovej neutrality dane z pridanej hodnoty bráni tomu, aby toto mohla byť vo vzťahu k právu na odpočet právne významná skutočnosť najmä, ak platné právo umožňuje v zmysle obchodného zákona nadobudnutie vlastníckeho práva kúpnou zmluvou aj od nevlastníka, tak, ako na to upozornil v priebehu daňového konania žalobca. Navyše dokonca aj v prípade, že by na strane dodávateľa išlo o konanie podvodné, mohlo by to zaťažiť žalobcu len v prípade, že o takomto podvode vedel alebo musel vedieť. Pozri napr. aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling. Na základe vyššie uvedeného súd z ďalších uplatnených dôvodov napadnuté rozhodnutie nemohol preskúmať, nakoľko išlo o rozhodnutie, ktoré bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd preto žalobe vyhovel podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutie žalovaného, ako je prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého má žalobca, ktorý mal v konaní úspech celkom alebo čiastočne právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v tomto konaní plne úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 70,00 Eur a z odmeny za zastupovanie advokátom, ktorú tento vyčíslil v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. vo výške 584,28 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za tri úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd ( obidva v roku 2015) po 139,83 Eur a režijný paušál dvakrát po 8,39 Eur; účasť na pojednávaní v roku 2016 143,00 Eur a režijný paušál 8,58 Eur, odmena za úkony právnej služby spolu 422,66 Eur plus režijný paušál spolu 25,36 Eur, zvýšená o DPH, spolu 537,62 Eur. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávali z náhrady za stratu času stráveného cestou na súdne pojednávanie a späť v rozsahu dvoch začatých polhodín po 14,30 Eur, spolu 28,60 Eur zvýšené o DPH 20 %, spolu 34,32 Eur. Trovy ďalej pozostávali z cestovných náhrad za cestu zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť pri priemernej cene pohonných hmôt 1,014 Eur za liter a priemernej spotrebe 7,3 l/100 km pri základnej náhrade 0,183 Eur za 40 km, cestovné náhrady spolu zvýšené o DPH 12,34 Eur. Trovy celkom 654,28 Eur. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi nahradil trovy konania v tejto výške a zaplatil ich jeho zástupcovi. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.