Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200323 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200323.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správy súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: ENSPOL, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra č. 29/703, IČO: 44010575, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 101004141/2016 zo dňa 08. januára 2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej v texte aj správca dane, alebo prvostupňový orgán verejnej správy) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 20538827/2015 zo dňa 20.07.2015. Správca dane doručil dňa 13.08.2015 žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole spolu s protokolom, pričom nasledujúcim dňom po doručení začalo vyrubovacie konanie. 2. Na základe zistení získaných daňovou kontrolou správca dane vo vyrubovacom konaní vydal dňa 11.09.2015 rozhodnutie č. 20814829/2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2012 v sume 5 700,- Eur. 3. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval faktúry č. 1/2012, č. 2/2012 a č. 3/2012, ktoré žalobca zaúčtoval ako stavebné práce od dodávateľa A. Z.. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uskutočnenie stavebných prác uvedených na faktúrach nie je sporné, ale sporným je vykonanie prác uvedených na faktúrach A. Z., pretože A. Z. viackrát vykonanie týchto prác poprel a daňový subjekt ENSPOL, s. r. o. ich žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal. Správca dane preto neuznal uplatnené daňové náklady v základe dane za kontrolované zdaňovacie obdobie z predmetných faktúr. Konštatoval, že na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie daňového výdavku nestačí len formálna deklarácia, čo znamená predloženie dokladov s predpísaným obsahom, pretože doklady musia mať aj povahu faktu, musia byť vystavené na materiálovom podklade a ako právna skutočnosť musia byť preukázané. Pri rozhodovaní vychádzal aj z rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/63/2011-94 zo dňa 26.07.2012. Zaúčtovaním vyššie uvedených faktúr došlo k porušeniu ustanovení § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. 4. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 101004141/2016 zo dňa 08.01.2016 rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, pričom ani jednu z nich nepovažoval za opodstatnenú a v plnom rozsahu sa stotožnil so záverom správcu dane. Konanie správcu dane označil za objektívne, keď správca dane vyhodnotil všetky dôkazy získané v priebehu rozsiahleho dokazovania, a to v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. V odôvodnení rozhodnutia uviedol jednotlivé dôkazy a skutočnosti, ktoré z nich vyplynuli. Odôvodnil prečo dôkazy vykonané, dôkazy označené a predložené žalobcom nebolo možné vyhodnotiť v jeho prospech. Aj podľa žalovaného sa žalobcovi nepodarilo relevantnými dôkazmi preukázať deklarované vykonanie stavebných prác uvedených na faktúrach dodávateľom A. Z.. Odvolací orgán sa stotožnil so záverom správcu dane, že náklady v sume 13 050,- Eur, 12 020,- Eur a 4 930,- Eur zaúčtované do nákladov a zahrnuté do daňových výdavkov na základe faktúr č. 1/12, č. 2/12 a č. 3/12 od dodávateľa A. Z. nemožno uznať za daňové výdavky. Daňový subjekt zahrnutím týchto nákladov do daňových výdavkov porušil ustanovenie § 2 písm. i), § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, a preto mu bol o tieto sumy oprávnene zvýšený v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012. 5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101004141/2016 zo dňa 08.01.2016. Navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 20814829/2015 zo dňa 11.09.2015 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného napadol v celom rozsahu. Žalobca v žalobe v zásade zotrvával na rovnakých námietkach ako uplatnil proti prvostupňovému rozhodnutiu v odvolaní, pričom namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti: a) Žalovaný nevyhovel odvolaciemu návrhu zrušiť rozhodnutie správcu dane a konanie zastaviť, keď žalobca navrhol uvedené výdavky uznať ako výdavky súvisiace s činnosťou daňovníka pri jeho podnikaní v celom rozsahu. Žalovaný ako odvolací orgán nedoplnil dokazovanie u poddodávateľa žalobcu, ani u svedka a akceptoval ich napriek ich úplnej rozpornosti a nevieryhodnosti. Svoj postup vecne, ani právne v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, čím spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ide o nezákonný postup, o postup v rozpore so zásadami Daňového poriadku a princípom spravodlivosti a objektívnosti. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je formálne a nezodpovedná materiálnej pravde. b) Správca dane a žalovaný konali zaujato a nadobudli „podozrenie“ z dôvodu, že konateľ spoločnosti StavŽiar, s. r. o. a žalobcu v čase uskutočnenia dodávok boli jednoosobové obchodné spoločnosti a je ten istý konateľ (sp. zn. 24S/5/2016). Ide o nedôvodné podozrenie, a preto je pochybnosť správcu dane a žalovaného o pravdivosti údajov uvádzaných žalobcom nedôvodná a vzhľadom na úplnosť daňových dokladov a reálne dodanie stavebných prác na základe zmluvy o dielo aj v rozpore s Daňovým poriadkom a judikatúrou ESD. Žalobca v daňovom konaní uniesol dôkazné bremeno, čo je zrejmé z listín a výpovedí v administratívnom spise. c) Daňový úrad vyvodil tak nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne závery. d) Správca dane pri kontrole neakceptoval listiny a vyjadrenia ako žalobcu, tak ani nebral do úvahy bežné - obvyklé postupy podnikateľov na obchodnom stavebnom trhu v SR. Postup daňových orgánov nezodpovedá reálnej situácii na trhu a obvyklému spôsobu spolupráce medzi zhotoviteľmi diela a jeho poddodávateľmi najmä samostatne zárobkovo činnými osobami - živnostníkmi. Špecifická situácia je zvlášť v regióne Brezno. e) Vytýkal správcovi dane, ktorý od žalobcu žiadal výkaz prác - rozpis počtu odpracovaných hodín od SZČO - subdodávateľa A. Z., pretože takýto materiál sa vyhotovuje len pri zamestnancoch pre mzdové účely, a nie u živnostníkov. Odberateľ nemá povinnosť robiť za živnostníka jeho výkaz a počet hodín jeho zamestnancov, čo mal v danom prípade robiť pre svoje a daňové účely A. Z., a nie ENSPOL, s. r. o.. f) Postup daňových orgánov podľa žalobcu nebol objektívny a z časti ani odborný, a to z dôvodov, že správca dane úplne jednostranne, subjektívne a v rozpore s inými dôkazmi hodnotil výpoveď svedka A. Z., ktorý nevypovedal pravdivo, pretože jeho výpoveď je v rozpore s výpoveďou svedka I.. O. C., v rozpore s výpoveďou žalobcu ako daňového subjektu, v rozpore s obsahom listín, ktoré vystavil a vlastnoručne podpísal (faktúry, VPD) a je v rozpore s výpoveďou Z. Z., ktorý nepotvrdil jeho účelové tvrdenia o prijatí 1 000,- Eur a „čistých“ faktúr a VPD. g) Správca dane neskúmal, resp. v rozhodnutí sa ani nevyporiadal s hodnovernosťou osoby A. Z. a napriek jeho minulej nezákonnej daňovej činnosti a výslovnému „priznaniu sa“ ďalších nezákonných konaní v tejto veci (prebratie úplatku, daňový podvod, nezaregistrovanie si príjmu atď.), vyvodil svoje zistenia v podstate len na jeho výpovedi. h) Správca dane ako argument proti žalobcovi uvádza, že svedok Z. Z. nepotvrdzuje, že práce na faktúrach boli vykonané a odovzdané A. Z. pričom svedok Z. Z. nemal kompetenciu sa k tomu ani vyjadrovať. Svedok si to celé vymyslel, lebo žalobca, ani spomínaný sklad nemal. i) Dôvody uvádzané správcom dane o jeho neuznaní listinných dôkazov daňového subjektu ako „nerelevantných dôkazov“ na strane 10 protokolu nemajú ani právne, ani vecné opodstatnenie a naviac oporu v Obchodnom zákonníku, v Stavebnom zákone, ale ani v logickom odôvodnení jeho záverov. Úvahy správcu dane sú právne nepodstatné a naviac neodôvodnené, pretože žiadny právny predpis nepodmieňuje platnosť preberacieho protokolu odmietnutím podpisu dodávateľa. 6. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 02.05.2016 k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Zotrvával na argumentácii uvedenej v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, pričom odkázal na svoje závery, nakoľko žalobca v žalobe uviedol v podstate rovnaké skutočnosti ako v odvolaní. K jednotlivým žalobným bodom uviedol najmä tieto skutočnosti: 7. Konanie správcu dane bolo objektívne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré je pri svojej činnosti povinný dodržiavať, a to najmä vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Daňového poriadku. Odmietal tvrdenie, že správca dane pri kontrole neakceptoval listiny a vyjadrenia ako žalobcu, tak ani nebral do úvahy bežné - obvyklé postupy výstavby, dlhodobo zaužívané a aplikované v Slovenskej republike. Správca dane prevzal od žalobcu dôkazy a listiny predložené dňa 17.06.2015 na ústnom pojednávaní v zmysle výzvy správcu dane zo dňa 20.04.2015, ktoré správca dane následne vyhodnotil. Správca dane nemal žiadny dôvod na účelové konanie a nebol a nie je voči žalobcovi žiadnym spôsobom predpojatý, daňovú kontrolu vykonal s cieľom čo najúplnejšie a najsprávnejšie posúdiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 8. Žalovaný odmietal tvrdenia žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnych právnych záveroch. Za účelom preverenia faktúr č. 1/2012, č. 2/2012 a č. 3/2012 správca dane predvolal v priebehu daňovej kontroly na výsluch dodávateľa prác uvedeného na faktúrach A. Z.. Menovaný nepotvrdil, že fakturované stavebné práce uskutočnil a odovzdal, do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.12.2014 kde vypovedal ako svedok sa vyjadril, že sa prvýkrát stretol s konateľom žalobcu, pánom C., na Daňovom úrade v Brezne v roku 2013, predtým sa s ním nevidel, nepoznal ho, nevykonával pre žalobcu žiadne práce. Dostal 1 000,- Eur v hotovosti od synovca Z. Z. za opečiatkovanie a podpísanie čistých faktúr. Pri otázkach, ktoré mu boli ako svedkovi kladené konateľom žalobcu uviedol, že sa jedná o fiktívne faktúry, práce uvedené na faktúrach nikdy nevykonal, potreboval vtedy peniaze a bola mu sľúbená odmena za podpísanie prázdnych faktúr a dokladov, nevedel, že ide o firmu ENSPOL, s. r. o.. A. Z. zhodne vypovedal aj dňa 07.01.2014 do zápisnice o ústnom pojednávaní vo veci iného daňového subjektu - A. Z. za zdaňovacie obdobie 2012 (č. 9601403/5/27695/2014/Si), a to tak, že on robotu uvedenú na faktúrach nevykonával, faktúry nevystavil, vystavil ich Z. Z., jeho synovec, a on ich len opečiatkoval a podpísal za províziu 1 000,- Eur. Podpísal aj príjmové pokladničné doklady, peniaze neprijal od konateľa žalobcu, ale len 1 000,- Eur od Z. Z.. Žalovaný uviedol, že práve vyjadrenia konateľa žalobcu O. C. do zápisníc o ústnych pojednávaniach boli rozporné, najmä k otázkam kto vykonával práce uvedené na faktúrach, akou formou boli uhradené uvedené faktúry, na otázku či vie predložiť výdavkové pokladničné doklady vystavené v roku 2012 o postupnom vyplatení po 2 000,- A. Z. v zmysle jeho výpovede vypovedal, že ich predložiť nevie, pretože zálohové platby si píše do diára a za rok 2011 a 2012 ho už nemá, avšak neskôr správcovi dane predložil fotokópiu jednej strany diára z roku 2012. Rozporné boli výpovede O. C. aj na otázky, kedy sa stretol s A. Z.. 9. K časti žaloby - k vyhodnoteniu a vyjadreniu na str. 10 a nasl. žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzval výzvou zo dňa 20.04.2015 žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy predložil dôkazy preukazujúce tvrdenia, že stavebné práce formálne deklarované na prijatých faktúrach od dodávateľa A. Z. boli menovaným dodávateľom aj reálne vykonané. Preskúmaním predložených dokumentov žalovaný rovnako ako správca dane dospeli k záveru, že tieto nie sú relevantnými dôkazmi toho, že práce uvedené na faktúrach boli vykonané A. Z.. Výber hotovosti z Tatrabanky zo dňa 29.02.2012 v sume 5 000,- Eur nie je dôkazom o vyplatených finančných prostriedkoch pre A. Z.. Podľa pokladničnej knihy predloženej žalobcom a predložených výdavkových pokladničných dokladov, platby pre A. Z. boli uskutočňované dňa 31.01.2012 v sume 13 050,- Eur, dňa 17.02.2012 v sume 12 020,- Eur a dňa 29.02.2012 v sume 4 930,- Eur. Uvedené sumy neboli vyberané z podnikateľského účtu. K ďalšiemu predloženému dôkazu, a to k fotokópii stavebného denníka č. 1 Magurská 5 - 13, žalovaný uviedol, že v mesiaci vykonávania prác február 2012 je uvedené, že práce vykonávali štyria pracovníci, ale bez mena a priezviska, čo teda nie je dôkazom, že práce vykonal A. Z.. Naviac, v stavebnom denníku je uvedený rozdielny počet pracovníkov oproti počtom uvádzaných vo výpovedi svedka O. C., kde na otázku správcu dane, či vykonával A. Z. práce uvedené na faktúrach sám, svedok dňa 07.01.2014 uviedol, že práce nevykonával sám, ale mal pomocníkov 4-5 a v tej istej zápisnici na inom miesto svedok uviedol, že práce boli vykonané A. Z. a ďalším Z., čiže dvoma pracovníkmi. K fotokópii preberacieho protokolu diela alebo jeho dokončenej časti súpis vád a nedorobkov Magurská 5-13 zo dňa 28.02.2012 uviedol, že je bez podpisu odovzdávajúceho A. Z., pričom konateľ žalobcu sa vyjadril, že menovaný preberací protokol odmietol podpísať, avšak, napriek tomu je deklarované v pokladničnej knihe dňa 29.02.2012 vyplatenie finančných prostriedkov v hotovosti žalobcom A. Z.. K predloženej fotokópii z diára (1 strana), žalovaný uviedol, že konateľ žalobcu O. C. sa do zápisnice 13.01.2014 vyjadril, že za rok 2012 diár už nemá. Predložené fotokópie faktúr č. 18/2011 zo dňa 05.11.2011 a č. 19/2011 zo dňa 18.10.2011 od dodávateľa D. K. pre odberateľa ENSPOL, s. r. o. deklarujú dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi D. K. a spoločnosťou ENSPOL, s. r. o. o vykonaných prácach v roku 2011. Ďalší predložený dôkaz žalobcom, a to dva kusy fotokópii preberacích protokolov diela alebo jeho dokončenej časti súpis vád a nedorobkov MPČĽ 14-21 obdobie realizácie január 2012, január - február 2012 je bez podpisu pána Z., ktorý ich podľa konateľa žalobcu odmietol podpísať. Napriek tomu, že dňa 31.01.2012 a 10.02.2012 neboli preberacie protokoly podpísané dňa 31.01.2012 a 17.02.2012 je deklarované v pokladničnej knihe vyplatenie finančných prostriedkov v hotovosti žalobcom A. Z.. Predložená fotokópia listiny - výpočtu a opráv (jedna strana) je bez dátumu a podpisu. 10. K námietke žalobcu, že žiaden právny predpis nepodmieňuje platnosť preberacieho protokolu podpisom dodávateľa, žalovaný uviedol, že konateľ žalobcu sa vyjadril, že faktúra č. 1/2012 označená v účtovníctve žalobcu č. 12PF/120 bola jednoznačne prijatá pred jej zaplatením a bola podkladom pre úhradu, avšak, toto jeho tvrdenie je v rozpore s predloženými dokladmi i samotným účtovaním u žalobcu, keďže faktúra bola prijatá dňa 31.05.2012, splatná 14.06.2012. Žalovaný k tomu ďalej uviedol, že faktúry č. 1/2012 a č. 2/2012 za dokončovacie práce boli uhradené aj bez odstránenia všetkých závad a bez podpisu dodávateľa, čo v dodávateľsko-odberateľských vzťahom predstavuje obchodnú zvyklosť platnosti dokumentu mať podpisy zúčastnených strán. Keďže dodávateľ prác A. Z. uviedol, že práce na faktúrach nikdy nevykonal, pričom žalobca uvádzal rôzny počet ľudí, ktorí mali práce vykonať, správca dane za účelom správneho zistenia a preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane žiadal aj o predloženie zoznamu pracovníkov, aj výkazov prác. Takýto postup bol v súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku. 11. K žalobnej námietke, že správca dane konal jednostranne a výlučne v prospech svedka A. Z., žalovaný uviedol, že kompetenciou správcu dane nie je hodnotiť bezúhonnosť svedka, ale jeho úlohou je zistiť všetky dôkazy, ktoré vedú k správnemu určeniu dane. Správca dane sa v konaní neopieral len o výpoveď tohto jedného svedka, ale k svojmu záveru dospel na základe zhodnotenia všetkých získaných dôkazov, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 12. Žalovaný poukázal na rozporuplné vyjadrenia konateľa žalobcu, pričom dodávateľ A. Z. vypovedal v podstate rovnako. Žalovaný tiež poukázal na vyjadrenie Z. Z., ktorý u správcu dane v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.06.2015 podal vysvetlenie k tvrdeniu daňového subjektu A. Z. do zápisnice zo dňa 18.12.2014, že dostal 1 000,- Eur za opečiatkovanie a podpísanie čistých faktúr k čomu Z. Z. uviedol, že ho navštívil O. C. dňa 09.04.2015 vo K. pred činžiakom, predtým sa mu ohlásil telefonicky, a oboznámil ho, že bol na Daňovom úrade v Brezne vo veci faktúr od uja A. Z. a presviedčal ho, aby ujovi dohovoril, aby prišiel na Daňový úrad do Brezna a presvedčil ho, aby povedal, že mu on, pán C., nevyplatil 200 - 300,- Eur z faktúr za nekvalitnú prácu alebo za alkohol. Pán C. mu povedal, že potom sa tie papiere stratia a nebude mať problémy nikto, upozornil ho, že má ženu, dieťa. Podľa pána C., ujo firme ENSPOL, s. r. o. chcel zle. Pán C. ho znova telefonicky kontaktoval, že má na neho dajaký spis, on ho už ignoroval. Pán C. mu povedal, že všetko zvalí na neho, on má dosť peňazí. Čo sa týka odovzdania peňazí pre jeho uja A. Z., odovzdal ujovi zalepenú obálku, nevie koľko tam bolo peňazí, ani jej obsah, mal ju len odovzdať, pokyn dostal v sklade materiálu na stavbe, bolo tam veľa ľudí, niekto na neho zakričal, že má ujovi odovzdať obálku, že on vie za čo. A to aj urobil. Pokiaľ žalobca spochybňoval výpoveď svedka Z. Z. s poukazom na to, že svedok uvádzal nepravdu ohľadom miesta kde sa malo doručenie obálky uskutočniť, a to sklad daňového subjektu, pričom žalobca sklad nemal, žalovaný uviedol, že svedok do zápisnice neuviedol, že zalepenú obálku odovzdal A. Z. v sklade materiálu na stavbe žalobcu. 13. K námietke žalobcu, že žalovaný ako odvolací orgán nedoplnil dokazovanie u poddodávateľa ani u svedka a akceptoval ich napriek rozpornosti a nevieryhodnosti, žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie z dôvodu, že vyjadrenia A. Z. ku sporným faktúram boli stále rovnaké. Naopak, rozporné boli vyjadrenia konateľa žalobcu O. C., na čo žalovaný v rozhodnutí o odvolaní viackrát poukázal. 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení v žalobe uzavrel, že správca dane nespochybnil vykonanie stavebných prác uvedených na faktúrach, správca dane spochybnil vykonanie prác uvedených na faktúrach dodávateľom A. Z., čo A. Z. viackrát poprel a žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal. Žalobca zahrnutím nákladov v sume 13 050,- Eur, 12 020,- Eur, 4 930,- Eur do daňových výdavkov na základe faktúr č. 1/2012, č. 2/2012 a č. 3/2012 porušil ustanovení § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, a preto mu bol o tieto sumy oprávnene zvýšený v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012. 15. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, ďalej v texte SSP). 16. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 17. Podľa § 491 ods. 1 SSP; ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Podľa § 491 ods. 2 SSP: právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 19. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. podaním žaloby na súde dňa 24.03.2016, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ďalej postupoval podľa zákona č. 162/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok. Správny súd konanie dokončí v zmysle prechodných ustanovení § 491 ods. 1, 2 SSP podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 20. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 17.08.2016, pred ktorým žalobca predložil písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe, v ktorom uviedol, že daňové orgány porušili Daňový poriadok, a to v ustanovení § 3 ods. 1 až 3, t. j. zásadu zákonnosti a zásadu voľnej správnej úvahy a tiež nedodržali ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku neodstránením zásadných rozporov u svedkov Z.. Tvrdil, že voľná správna úvaha daňových orgánov vybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Svedok A. Z. nevypovedal pravdu, ak uvádzal, že prvýkrát sa stretol s pánom C. na Daňovom úrade v Brezne v roku 2013, pretože ako konateľ StavŽiar, s.r.o., zorganizoval školenie dňa 18.05.2012, ktorého sa zúčastnil A. Z., aj on, na dôkaz čoho predložil zápisnicu zo školenia so zoznamom zúčastnených. Keďže mal správca dane vzory písma A. Z. aj Z. Z., mal daňový úrad porovnať ich písma, keďže A. Z. tvrdí, že faktúry a PPD nevystavoval a mal ich vypísať Z. Z.. Len jedna z faktúr bola zaúčtovaná oneskorene, pretože ju konateľ dal účtovníčke neskôr. Zaúčtovaná však bola riadne, lebo je tiež objektívna. Správca dane nevykonal konfrontáciu medzi svedkami A. a Z. Z., hoci ich výpovede sú rozporuplné. 21. Žalobca na pojednávaní trval v celom rozsahu na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených. Predložil objednávky vystavené žalobcom, adresované A. Z. a poukázal na to, že objednávky korešpondujú s následnou fakturáciou. 22. Konateľ žalobcu I.. O. C. na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so záverom daňových orgánov a predložil kópiu stavebného denníka ohľadom stavebných prác na ulici Magurskej 5 - 13 v Banskej Bystrici, z ktorého vyplýva že fakturované práce boli vykonané. K zaúčtovaniu faktúr uviedol, že má externú účtovníčku, pričom nie všetky faktúry jej boli predložené naraz. Na otázku súdu, ako sa oboznámil dodávateľ A. Z. s objednávkami, kedy mu boli doručené a kedy ich podpísal, sa nevedel jednoznačne vyjadriť. 23. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na písomne podanom stanovisku k žalobe. Uviedla, že na pojednávaní predložené objednávky neboli poskytnuté daňovému úradu k daňovej kontrole. Výzvou zo dňa 20.04.2015 bol žalobca vyzvaný na predloženie všetkých dôkazov. Pokiaľ by boli predložené objednávky, boli by vymenované v potvrdení o zapožičaní dokladov, resp. by boli uvedené v protokole z daňovej kontroly alebo v rozhodnutiach, avšak nikde nie sú uvádzané a preto mala za to, že boli predložené na pojednávaní prvýkrát. Napokon, ani objednávky nesvedčia o tom, že by fakturované práce boli realizované dodávateľom A. Z.. Ani námietku ohľadom nezaoberanie sa písmom nepovažovala za podstatnú, pretože každá faktúra musí odrážať reálne uskutočnenie dodaných prác, ktoré boli fakturované a v konaní bolo zistené že tieto neboli vykonané tak, ako bolo fakturované, teda dodávateľom A. Z.. Najmä zdôraznila rozpory vo výpovedi konateľa žalobcu, ktorý v daňovom konaní uvádzal rôzne skutočnosti. Zastávala názor, že ani na pojednávaní neboli odstránené rozpory v jeho tvrdeniach. V stavebnom denníku sa neuvádzajú osoby, ktoré stavebné práce vykonali, preto predložený stavebný denník nie je dôkazom o vykonaní stavebných prác dodávateľom A. Z.. 24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup daňových orgánov a po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 25. Predmetom súdneho konania bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. rozhodnutie č. 101004141/2016 zo dňa 08.01.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 20814829/2015 zo dňa 11.09.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 v sume 5700,- Eur v dôsledku porušenia ustanovenia § 17 ods. 2, § 21 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z., keď daňové orgány neuznali žalobcovi ako daňové náklady, výdavky z dotknutých faktúr vystavených dodávateľom A. Z. za dodané a vykonané stavebné práce pre žalobcu, nakoľko vykonaným dokazovaním zistili, že nebolo preukázané, že fakturované práce vykonal dodávateľ, teda deklarované predmetné náklady neboli reálne preukázané. 26. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. 27. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 28. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.; na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u daňového subjektu - žalobcu daňovú kontrolu na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012. O výsledku tejto kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 20538827/2015 zo dňa 20.07.2015. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie 2012 vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 5.700,- Eur. Rozdiel dane bol vyrubený v dôsledku zvýšenia základu dane z príjmov právnickej osoby, keď preverovaním správcu dane bolo zistené, že žalobca neoprávnene zahrnul náklady v sume 13 050,- Eur, 12 020,- Eur, 4 930,- Eur do daňových výdavkov na základe faktúr č. 1/2012, č. 2/2012 a č. 3/2012, pretože k dodaniu fakturovaných stavebných prác nedošlo dodávateľom A. Z.. 30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 31. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 33. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 34. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 35. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 36. Úlohou súdu pri posúdení predmetnej veci bolo zodpovedanie otázky, či daňové orgány dospeli k správnemu záveru ak neuznali zahrnutie nákladov do daňových výdavkov na základe faktúr od dodávateľa A. Z., pretože nebolo preukázané vykonanie fakturovaných stavebných prác dodávateľom A. Z., ako podnikateľom fyzickou osobou - SZČO, pričom realizácia a vykonanie stavebných prác ako takých spochybnená nebola. Jedná sa o nasledovné faktúry: - faktúra č. 1/2012, zaúčtovaná dňa 31.05.2012, s dátumom vyhotovenia 31.01.2012, za dodanie služby 31.01.2012 - dokončovacie stavebné práce na MAZOR. MPČĽ 14-21 v sume 13 050,- Eur, - faktúra č. 2/2012, zaúčtovaná dňa 17.02.2012, s dátumom vyhotovenia 17.02.2012, s dátumom dodania služby 17.02.2012 za dokončovacie stavebné práce na MAZOR. MPČĽ 14-21 v sume 12 020,- Eur, - faktúra č. 3/2012, zaúčtovaná dňa 29.02.2012, s dátumom vyhotovenia 29.02.2012 a dátumom dodania služby 29.02.2012 za zatepľovanie na Magurskej 5-13 Banská Bystrica v sume 4 930,- Eur. 37. Podstatou argumentácie žalobcu v žalobných bodoch je tvrdenie o nesprávnom výsledku daňového úradu pri preverovaní vyššie označených faktúr tvrdiac, že daňový úrad vyvodil tak nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne závery. Súd sa s tým nestotožňuje, z dôvodov nižšie uvedených. 38. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní a následne žalovaný v odvolacom konaní dôsledne uplatňovali citovanú právnu úpravu (body 26 - 28, 30 - 35 odôvodnenia tohto rozsudku), čo vyústilo do vydania zákonných rozhodnutí. Právny záver daňových orgánov o konaní žalobcu v rozpore s ustanoveniami § 17 ods. 2, § 21 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. i) Zákona č. 595/2003 Z. z. O dani z príjmov plne zodpovedá zistenému skutkovému stavu, ktorý nie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. 39. Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. A to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov), podmienka preukázateľnosti (daňový subjekt musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Správny súd, v zhode s daňovými orgánmi má za to, že v danom prípade nebola splnená podmienka preukázateľnosti, pretože žalobcovi sa nepodarilo preukázať vykonanie fakturovaných prác dodávateľom A. Z.. 40. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalobca v daňovom konaní uniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti zaúčtovania predmetných nákladov do daňových výdavkov. Súd poukazuje na to, že Daňový poriadok rozdeľuje dôkazné bremeno, resp. dôkaznú povinnosť medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte. Daňový subjekt má povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; ďalej skutočnosti, na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie daní. Zákon ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane, a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu, a jednak preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom a ich vyvracanie správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania určitých skutočností dôležitých pre správne zistenie daňovej povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane. 41. Správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 24 Daňového poriadku a zásadami daňového konania upravenými v § 3 Daňového poriadku, ak overoval, či deklarované vykonanie stavebných prác dodávateľom zodpovedá skutočnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho vykonania fakturovaných prác dodávateľom je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať dodanie prác dodávateľom a nepostačuje, ak disponuje iba faktúrou od dodávateľa, pričom nie je schopný preukázať, že fakturované stavebné práce boli vykonané osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných daňovým subjektom. V danom prípade dodávateľ A. Z. nepotvrdil vykonanie stavebných prác, čím došlo k spochybneniu reálneho obsahu deklarovaných skutočností na dotknutých faktúrach. Preto, voči postupu správcu dane, ktorý ďalej overoval, či deklarované skutočnosti sú pravdivé, nemožno nič namietať. Správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom ak v rámci dokazovania vykonal úkony v snahe zistiť rozhodnú skutočnosť, či fakturované plnenia - vykonanie stavebných prác boli realizované dodávateľom A. Z.. V zhode s daňovými orgánmi súd konštatuje, že ani z výpovedí svedkov, z výpovede konateľa žalobcu, ani z predložených listinných dôkazov žalobcom nebolo možné zistiť, kto v skutočnosti stavebné práce vykonal. Ak dodávateľ jednoznačne poprel vykonanie fakturovaných stavebných prác, bolo na žalobcovi, aby preukázal opak, čo sa mu ovšem nepodarilo, t. j. nepredložil, resp. neoznačil také dôkazy, vykonaním ktorých by bolo možné považovať výpoveď A. Z. za nepravdivú. 42. Správny súd považuje vykonané dokazovanie za súladné s Daňovým poriadkom, keď boli vyhodnotené všetky dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Ani súd nezastáva názor, že by daňové orgány dospeli k záveru len z výsluchu A. Z., ktorý poprel vykonanie fakturovaných stavebných prác z dôvodov zaznamenaných v jeho výpovedi. Daňové orgány vyhodnotili aj všetky dôkazy, ktoré na výzvu predložil žalobca, ktorému sa však nepodarilo preukázať nepravdivosť výpovede A. Z., pričom súd poukazuje na bod 9 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd považuje vyhodnotenie dôkazov za logické a nestotožňuje sa s námietkou o chybnej správnej úvahe pri hodnotení dôkazov. Je zrejmé, že sa jedná o „tvrdenie proti tvrdeniu“, avšak, súd má za to, že daňové orgány správne vyhodnotili protichodné tvrdenia žalobcu (konateľa) a A. Z. s prihliadnutím aj na skutočnosť, že konateľ žalobcu viackrát uvádzal rozporuplné vyjadrenia, pričom dodávateľ A. Z. vypovedal v podstate vždy rovnako, na čo správne poukázal aj žalovaný. 43. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nie je formálne ako tvrdil žalobca, pretože žalovaný sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s odvolacími námietkami, pričom zopakoval aj výsledky vykonaného dokazovania daňovým úradom. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, ktorý nedoplnil dokazovanie v rámci odvolacieho konania, pretože zistený skutkový stav z vykonaného dokazovania je možné považovať za ustálený a dostatočný pre vyvodenie záverov, k akému daňové orgány došli. 44. Pokiaľ žalobca namietal zaujatosť v konaní daňových orgánov, táto nebola preukázaná. Samotná nespokojnosť s rozhodnutím nie je dôvodom pre konštatovanie zaujatosti orgánu verejnej správy, ktorý v predmetnej veci koná. Súd nezdieľa názor žalobcu, že by daňové orgány neboli v konaní objektívne, že by konali neodborne, resp. správca dane jednostranne a v rozpore s inými dôkazmi hodnotil výpoveď svedka Maroša Z.. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány postupovali v súlade s Daňovým poriadkom a vykonávali úkony smerujúce k správnemu zisteniu základu dane. 45. Poukazovanie žalobcu na špecifickú situáciu na obchodnom stavebnom trhu SR, zvlášť v regióne Brezno, považuje súd za nerelevantné. Tak daňové orgány, ani súdy nemôžu prihliadať na zvyklosti medzi účastníkmi obchodno-právnych vzťahov pokiaľ nie sú súladné s daňovými predpismi, resp. v dôsledku takýchto zvyklostí sa dostávajú do stavu právnej neistoty, či dôkaznej núdze preukázať, v tomto konkrétnom prípade oprávnenosť zaúčtovania nákladov do daňových výdavkov. 46. Pokiaľ žalobca namietal výpoveď svedka Z. Z. (bod 5, písm. h) k tomuto súd uvádza, že sa nestotožňuje s konštatovaním, že by svedok nemal mať kompetenciu sa vyjadrovať k akejkoľvek skutočnosti, ktorá je mu známa. Inou otázkou je vyhodnotenie výpovede svedka v zmysle ustanovenia § 25 Daňového poriadku v zmysle zásady § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď správca dane prihliada na všetko, čo pri správe daní vyjde najavo. Aj takýto dôkaz sa vyhodnocuje jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Pokiaľ žalobca uvádzal, že svedok Pavol Z. si to celé vymyslel, a na dôkaz toho uviedol, že žalobca spomínaný sklad nemá, k tomu súd poukazuje na to, že svedok vo výpovedi neuviedol, že by sa malo jednať o sklad žalobcu, ale uviedol, že dostal pokyn v sklade materiálu na stavbe. 47. Po preskúmaní veci správny súd v zhode s daňovými orgánmi dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vykonanie stavebných prác dodávateľom A. Z., ktorý vykonanie týchto prác poprel, pričom ničím iným sa nepreukázal opak. To, že by dotknuté faktúry odrážali reálne skutočnosti, tak ako boli deklarované, sa nepodarilo preukázať označenými a predloženými dôkazmi žalobcovi, a nezistili to ani daňové orgány v rámci preverovania faktúr. 48. K objednávkam stavebných prác predloženým na pojednávaní súd uvádza, že tieto listiny neboli predložené žalobcom k daňovej kontrole, ani v rámci odvolania. Žalobca bol pri výkone daňovej kontrole vyzvaný, aby v lehote určenej správcom dane predložil všetky významné dôkazy, pričom porovnaním listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že tieto objednávky neboli predložené daňovým orgánom. Súpis kontrolovaných dokladov a iných písomností predložených ku kontrole je uvedený na strane 6 protokolu, doloženie objednávok nevyplýva ani z potvrdení o zapožičaní dokladov zo dňa 08.04.2015 a zo dňa 09.10.2014, ani zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 05.09.2014, na ktorom konateľ žalobcu predložil listiny k daňovej kontrole vymenované v zápisnici o ústnom pojednávaní. Súd považuje predloženie objednávok až na pojednávaní za účelové a v zhode so stanoviskom žalovaného zastáva názor, že pokiaľ by boli predložené daňovým orgánom, bolo by to zaznamenané v administratívnom spise, resp. táto skutočnosť by vyplývala z odôvodnenia rozhodnutí. Súd má pochybnosti o ich vyhotovení, keď mohli byť vystavené dodatočne, navyše dátum objednávky č. 2 je prepisovaný, navyše, konateľ žalobcu sa na pojednávaní nevedel jednoznačne vyjadriť ako sa oboznámil dodávateľ s predmetnými objednávkami, kedy ich podpísal A. Z., či za prítomnosti oboch. 49. K predloženému dôkazu - zápisnici zo školenia súd uvádza, že v zápisnici nie je podpis zúčastnených, ale len menný zoznam zúčastnených osôb školenia, takže tento dôkaz v podstate nepreukazuje skutočnosť, že by sa A. Z. školenia aj osobne zúčastnil, čo v konečnom dôsledku malo viesť k spochybneniu pravdivosti jeho výpovede o tom, kedy sa prvýkrát stretol s konateľom žalobcu, že ho nepoznal, a pod. 50. K námietke, že daňové orgány, hoci mali možnosť porovnať písmo na faktúrach, tak nepostupovali súd poukazuje na to, že táto námietka bola uplatnená po zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, navyše nepostačuje samotné predloženie dodávateľských faktúr, daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že fakturované stavebné práce boli vykonané osobou uvedenou na faktúre, pričom A. Z. od počiatku vykonanie stavebných prác popiera. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na uplatnenie výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Preto, ak daňové orgány, najmä správca dane po preverení účtovných dokladov a listín, ktoré predložil aj samotný žalobca, po vykonaní ďalších úkonov a vyhodnotení dôkazov zabezpečených daňovými orgánmi zistili, že predložené faktúry neodrážajú skutočnosti, je v podstate bezvýznamné kým boli vypísané a akékoľvek ďalšie dokazovanie ohľadom pravosti písma, správny súd považuje za nadbytočné. 51. Ani stavebný denník predložený žalobcom na pojednávaní nie je dôkazom o skutočnosti, že fakturované stavebné práce vykonal A. Z., keďže sa v ňom nezaznamenáva kto práce uskutočňuje. V podstate osvedčuje len to, že stavebné práce boli vykonané, čo ovšem nie je spochybňované. 52. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami žalobcu, pričom svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. 53. V zhode s daňovými orgánmi, správny súd zastáva názor, že žalobca porušil ustanovenia § 2 písm. i), § 17 ods. 2 a § 21 ods. 1 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a preto správca dane dôvodne po vykonanej daňovej kontrole zvýšil daňovému subjektu základ dane o sumu 30 000,- Eur a následne vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 v sume 5 700,- Eur v dôsledku skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že predmetné stavebné práce pre žalobcu vykonal A. Z. v zmysle dotknutých faktúr. K porušeniu citovaných ustanovení Zákona o dani z príjmov došlo konaním žalobcu, ktorý si neoprávnene zaúčtoval do nákladov a zahrnul do daňových výdavkov plnenia na základe faktúr č. 1/2012, č. 2/2013 a č. 3/2012 od dodávateľa A. Z., ktoré však nemožno uznať za daňové výdavky. 54. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 55. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario. 56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3: 0 ( § 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3: 0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP.) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP 1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.