Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200632 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200632.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: B.. G. I., nar. X. C. XXXX, E. T. XXX, zast. AK GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO 47 253 011, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Odbor poriadkovej polície, ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.p.: KRPZ-BB-OPP-175-001/2016 zo dňa 10. mája 2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) žalobcovi pod č. ORPZ-BB-OPP1-218-003/2016-EZ dňa 17. februára 2016 oznámilo začatie konania o odňatí zbrojného preukazu a preukazu zbrane a vyzvalo žalobcu, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia. V oznámení prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na Trestný rozkaz Okresného súdu v Banskej Bystrici č. 0T/6/2016 zo dňa 8. februára 2016 a zdôraznil, že orgán verejnej správy musí obligatórne rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 190/2003 Z.z.“). K oznámeniu o začatí konania sa žalobca nevyjadril. Následne prvostupňový orgán verejnej správy vo veci rozhodol. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca ako účastník konania odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím č. ORPZ-BB-OPP1-218-004/2016 zo dňa 25. marca 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. c) s poukazom na § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z.z. odňal žalobcovi ako účastníkovi konania zbrojný preukaz č. XXXXXX série AA vydaný dňa 12. marca 2008 na skupinu A na základe Trestného rozkazu Okresného súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn. 0T/6/2016, právoplatného dňom 08. februára 2016, z ktorého vyplýva, že účastník konania bol právoplatne odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 zákona č.300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“), čím prestal v čase vydania prvostupňového rozhodnutia spĺňať podmienku bezúhonnosti. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na priebeh správneho konania, skutočnosť, že účastník konania sa po doručení oznámenia písomne ani inak nevyjadril. Prvostupňový orgán verejnej správy rešpektoval právnu kvalifikáciu trestného činu a dospel k záveru, že správne konanie bolo začaté zákonne a trestný čin spadá do okruhu trestných činov uvedených v ustanovení § 19 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z.z.. Na základe uvedeného postupoval podľa § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 190/2003 Z.z., ktorý mu obligatórne ukladá povinnosť rozhodnúť o odňatí zbrojného preukazu, ak držiteľ zbrojného preukazu prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti. Poukázal na § 32 písm. b) až písm. k) Trestného zákona, podľa ktorého k zahladeniu odsúdenia pri uložených trestných činoch dochádza ich vykonaním. V prípade účastníka ide o takýto zákonom vymedzený trest, trest zákazu činnosti, ktorý ešte nie je vykonaný. Prvostupňový orgán verejnej správy zistil z hodnovernej listiny, za ktorú považoval Trestný rozkaz Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 0T/6/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 8. februára 2016, zákonnú prekážku držania zbrojného preukazu účastníkom konania. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. KRPZ-BB-OPP-175-001/2016 zo dňa 10. mája 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie podľa § 59 ods. 2 zákona č.71/1967 o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zistil, že prvostupňový orgán verejnej správy všetky formálno-právne podmienky konania splnil. Konanie bolo začaté zo zákonného dôvodu, pred vydaním rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy upovedomil účastníka konania o možnosti vyjadriť sa k podkladom, čo účastník konania nevyužil. Prvostupňový orgán verejnej správy zhodnotil podané správy, vyjadrenia a podklady k dôvodom zaistenia zbrojného preukazu pred vydaním rozhodnutia a po takto spoľahlivo zistenom skutkovom stave bolo vydané rozhodnutie o zaistení zbrojného preukazu, ktoré bolo náležite odôvodnené a účastník konania bol zákonne poučený. Žalovaný mal za to, že v odvolaní sa nenachádzajú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zmenu napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že Okresným súdom v Banskej Bystrici bol vydaný Trestný rozkaz sp.zn. 0T/6/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť, a ktorým bol žalobca odsúdený k peňažnému trestu vo výške 500,- Eur, náhradnému trestu odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca a súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 mesiacov. Žalovaný uviedol, že účastník konania ako osoba - držiteľ zbrojného preukazu bol právoplatne odsúdený za prečin uvedený v § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z.z. K zahladeniu odsúdenia dochádza jeho vykonaním, pričom v prípade žalobcu trest zákazu činnosti ešte nie je vykonaný. Skutočnosť, že žalobca ako účastník konania bol právoplatne odsúdený a jeden z uložených trestov nevykonal, zakladala orgánu verejnej správy povinnosť postupovať taxatívne v súlade s § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 190/2003 Z.z. Žalovaný tiež poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2006. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný nepostupoval správne a jeho rozhodnutie je nezákonné. Mal za to, že bol na svojich právach poškodený, nakoľko okrem rozhodnutia súdu v trestnom konaní je mu uložený ďalší trest okrem trestu zákazu činnosti, naviac za situácie, kedy peňažný trest jeho vykonaním je zahladený. Aj keď trestný čin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je vymedzený v § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z.z., je potrebné zdôrazniť, že odsúdenie bolo zahladené a ide o charakter konania, ktoré nie je spojené s použitím zbrane. Zdôraznil, že bezúhonnosť a spoľahlivosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z.z. možno akceptovať len v prípade, ak je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Mal za to, že v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 15/06 z 20. mája 2009 tomu tak nie je. Znením ustanovenia zákona dochádza k obmedzeniu základných práv a slobôd držiteľom zbrojnej licencie, zasahuje sa do práv občana, ktorý legálne v minulosti nadobudol licenciu, upiera sa občanovi právo na ochranu života a občan sa sankcionuje za spáchanie trestného činu, za ktorý už bol právoplatne uložený trest podľa príslušných ustanovení zákona. Žalobca tiež uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy nespĺňajú podmienku zákonnosti v zmysle § 3 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zdôraznil, že trest zákazu činnosti uložený žalobcovi Trestným rozkazom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 0T/6/2016 ešte nebol vykonaný. S prihliadnutím na ustanovenie § 36 ods. 6 prvá veta Trestného zákona, možno peňažný trest a trest zákazu činnosti uložený žalobcovi považovať za viac trestov uložených popri sebe a teda sú pri ich ukladaní rovnocenné. V prípade žalobcu došlo k zahladeniu odsúdenia v prípade uloženého peňažného trestu. K zahladeniu trestu zákazu činnosti uloženého mu popri peňažnom treste ku dňu vydaniu napadnutého rozhodnutia nedošlo, a teda nebola splnená podmienka, že možno považovať žalobcu za osobu bezúhonnú, uvedenú v § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z.z.. Uvedený zákon zakladá orgánu verejnej správy povinnosť postupovať taxatívne v súlade s § 26 ods. 1 písm. c) zákona. Pokiaľ žalobca poukazoval na Nález Ústavného súdu č. PL. ÚS 15/2006 zo dňa 20. mája 2009, žalovaný zdôraznil, že konštatovaný nesúlad bol odstránený zákonom č. 440/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2009. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané v čase účinnosti vyššie uvedeného zákona, a teda po odstránení nesúladu s namietanými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný vo svojom rozhodnutí použil citáciu z nálezu Ústavného súdu SR ako všeobecné konštatovanie, žalobca v podanej žalobe cituje výrok tohto nálezu ako dôkaz. S prihliadnutím na novelizáciu zákona č. 190/2003 Z.z. možno toto tvrdenie žalobcu považovať za irelevantné, a to vzhľadom na odstránenie nesúladu v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že samotné vyjadrenie žalovaného je len negovaním nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/06. V uvedenom náleze ide o stav, kedy dôjde k spáchaniu trestného činu v súvislosti so zbraňou a nie tak, že sa v správnom konaní uloží ďalší trest. Opierať sa o to, že žalobcovi bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 mesiacov, nie je dôvodom pre odňatie zbrane. 7. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP. Po prejednaní veci na pojednávaní správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. 9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Zdôraznil Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/06. Mal za to, že aj keby tento nález neexistoval, v demokratickom právnom štáte je neprípustné, aby bola fyzická osoba za jeden skutok potrestaná dvakrát. 10. Žalovaný na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. 11. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Podľa § 15 ods.1 zákona č.190/2003 Z.z. zbrojný preukaz je verejná listina, ktorá fyzickú osobu oprávňuje držať alebo nosiť zbraň a strelivo v rozsahu ustanovenom pre jednotlivé skupiny zbrojného preukazu. Vzor zbrojného preukazu je uvedený v prílohe č. 2. 16. Podľa § 16 zákona č.190/2003 Z.z. policajný útvar vydá zbrojný preukaz fyzickej osobe, ktorá a) písomne požiadala o jeho vydanie, b) je plne spôsobilá na právne úkony, c) dosiahla predpísaný vek (§ 18), d) je bezúhonná a spoľahlivá (§ 19), e) je zdravotne spôsobilá a psychicky spôsobilá držať alebo nosiť zbraň a strelivo, f) preukázala odbornú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou (§ 21), g) má miesto pobytu na území Slovenskej republiky, h) v konaní o vydanie zbrojného preukazu preukázala potrebu držať alebo nosiť zbraň a strelivo. 17. Podľa § 19 ods.1 zákona č.190/2003 Z.z. za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona, okrem osoby, ktorej odsúdenie bolo zahladené, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za a) úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu podľa druhej časti prvej hlavy Trestného zákona, trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti podľa druhej časti druhej hlavy Trestného zákona okrem trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 až 198 Trestného zákona, trestného činu súlože medzi príbuznými podľa § 203 Trestného zákona, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný podľa druhej časti šiestej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin proti republike podľa druhej časti siedmej hlavy Trestného zákona, trestný čin proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci podľa druhej časti ôsmej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin proti brannosti podľa druhej časti desiatej hlavy prvého dielu Trestného zákona, úmyselný trestný čin proti službe v ozbrojených silách podľa druhej časti desiatej hlavy tretieho dielu Trestného zákona, trestný čin proti obrane vlasti podľa druhej časti desiatej hlavy štvrtého dielu Trestného zákona, úmyselný trestný čin vojenský podľa druhej časti jedenástej hlavy Trestného zákona, trestný čin proti mieru a ľudskosti alebo trestný čin terorizmu a extrémizmu podľa druhej časti dvanástej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin vojnový podľa druhej časti dvanástej hlavy druhého dielu Trestného zákona, trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 a 5 Trestného zákona, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona, trestný čin násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 Trestného zákona, trestný čin prevádzačstva podľa § 355 a 356 Trestného zákona, trestný čin vzbury väzňov podľa § 358 Trestného zákona, trestný čin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 Trestného zákona, trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona alebo trestný čin týrania zvierat podľa § 378 Trestného zákona, alebo b) iný trestný čin, ako je uvedený v písmene a), ak bol trestný čin spáchaný so zbraňou podľa Trestného zákona, spáchaný násilím, hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo spáchaný s použitím nátlaku. 18. Podľa § 19 ods.2 zákona č.190/2003 Z.z. za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, a) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo podmienečne zastavené a nebolo právoplatne rozhodnuté, že sa obvinený osvedčil alebo nemá sa za to, že sa osvedčil, b) kto preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, c) kto preukázateľne požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, ktorých požívanie môže vyvolať závislosť osôb od nich, d) kto bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), e) kto bol v posledných dvoch rokoch opakovane uznaný vinným z priestupku 1. podľa § 69 ods. 1 písm. c) alebo písm. d), 2. na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, 3. proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil vyhrážaním ujmou na zdraví, úmyselným ublížením na zdraví alebo iným násilím, alebo 4. na úseku poľovníctva a rybárstva alebo f) kto podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. 26. Podľa § 26 ods.1 zákona č.190/2003 Z.z. policajný útvar rozhodne o odňatí zbrojného preukazu alebo skupiny zbrojného preukazu držiteľovi, ktorý a) bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, b) stratil odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť alebo psychickú spôsobilosť, c) prestal spĺňať podmienky bezúhonnosti (§ 19 ods. 1) alebo spoľahlivosti (§ 19 ods. 2), d) je mladší ako 21 rokov a je držiteľom skupiny D alebo E zbrojného preukazu a prestal spĺňať podmienky uvedené v § 18 ods. 2 alebo 3, e) prestal byť držiteľom platného poľovného lístka, alebo ktorému bol poľovný lístok odňatý, ak ide o skupinu D zbrojného preukazu, f) prestal byť členom streleckej organizácie, ak ide o skupinu E zbrojného preukazu. 27. Podľa § 289 ods.1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. 28. Podľa § 32 Trestného zákona za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len a) trest odňatia slobody, b) trest domáceho väzenia, c) trest povinnej práce, d) peňažný trest, e) trest prepadnutia majetku f) trest prepadnutia veci, g) trest zákazu činnosti, h) trest zákazu pobytu, i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach, j) trest straty čestných titulov a vyznamenaní, k) trest straty vojenskej a inej hodnosti, l) trest vyhostenia. 29. Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. 30. Podľa § 92 ods.1 ods.2 Trestného zákona (1) Súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej a) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov, b) päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok, c) tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok. (2) Ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l), k zahladeniu dochádza ich vykonaním. 31. Podľa § 3 ods.1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 32. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č.ORPZ-BB-OPP1-218-004/2016 zo dňa 25. marca 2016, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi podľa ustanovenia § 26 ods.1 písm.c) s poukazom na § 19 ods.1 písm.a) zákona č.190/2003 Z.z. odňal zbrojný preukaz z dôvodu, že prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti. 34. V administratívnom a ani v súdnom konaní medzi účastníkmi preskúmavacieho konania nebolo sporné, že žalobca bol Trestným rozkazom vydaným Okresným súdom v Banskej Bystrici sp.zn. 0T/6/2016zo dňa 8. februára 2016 uznaný za vinného z trestného činu (prečinu) ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený k peňažnému trestu vo výške 500 Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca. Zároveň bol žalobcovi uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní osemnásť mesiacov. Do doby zákazu činnosti bola započítaná doba od zadržania vodičského preukazu. Orgány verejnej správy v rámci svojho rozhodovania nepovažovali za sporné tvrdenie žalobcu o tom, že peňažný trest uložený vyššie uvedeným trestným rozkazom bol vykonaný. 35. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že okrem trestu uloženého mu v trestnom konaní mu bol uložený ďalší trest, naviac za situácie, kedy peňažný trest v dôsledku jeho vykonania bol zahladený. Charakter konania, ktorého sa dopustil, nie je spojený v súvislosti s použitím zbrane. Mal zato, že súčasným znením zákona č.190/2003 Z.z. dochádza k obmedzeniu základných práv a slobôd držiteľov zbrojnej licencie. Bezúhonnosť v zmysle § 19 ods.1 písm.a) zákona č.190/2003 Z.z. možno akceptovať len v prípade, ak je (toto ustanovenie) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy tak nespĺňa podmienku zákonnosti podľa § 3 ods.1 a § 46 Správneho poriadku. 36. Pokiaľ žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že okrem trestu uloženého v trestnom konaní mu bol uložený ďalší trest spočívajúci v odňatí zbrojného preukazu, namietal tak porušenie zásady ne bis in idem. Podľa tradičného výkladu zásada ne bis in idem garantuje právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný v tej istej veci. Článok 4 ods.1 Protokolu č.7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Protokol č.7“) ustanovuje, že „nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu“. V nadväznosti na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva táto zásada musí byť aplikovaná nielen v konaní o trestných činoch, ale aj vo vzťahu ku konaniu o priestupkoch, prípadne o správnych deliktoch. Zásada ne bis in idem tak zakazuje dvojité stíhanie za ten istý skutok za predpokladu, že za jeden skutok má byť tá istá osoba stíhaná, resp. potrestaná len raz, bez ohľadu, či ide o konkurenciu dvoch trestných činov, prípadne o konkurenciu trestný čin - priestupok, trestný čin - správny delikt, priestupok - priestupok, priestupok - správny delikt alebo správny delikt - správny delikt. 37. Výklad toho, ktoré konanie, resp. delikt spadá pod ochranu čl.4 ods.1 Protokolu č.7 poskytol Európsky súd pre ľudské práva (Engel and Others v. Holandsko) stanovením tzv. Engelovských kritérií. Ústavný súd Slovenskej republiky uvedené kritériá aplikoval vo svojom Náleze sp.zn. II.ÚS 185/2014 zo dňa 13. novembra 2014. Prvým kritériom je tak kvalifikácia skutku v právnom poriadku, pričom pokiaľ v právnom poriadku nie je skutok kvalifikovaný ako trestný čin, použijú sa na zodpovedanie otázky aplikovateľnosti čl.4 ods.1 Protokolu č.7 ďalšie dve kritériá. Druhým kritériom je povaha deliktu a tretím kritériom je stupeň závažnosti sankcie, ktorú možno dotknutej osobe uložiť. 38. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, je nepochybné, že žalobca bol uznaný zo spáchania trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest, ktorý vykonal a popri peňažnom treste mu bol uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlo v trvaní osemnásť mesiacov. Následne mu bol rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, odňatý zbrojný preukaz. 39. Z hľadiska prvého Engelovského kritéria (kvalifikácia skutku v právnom poriadku) nie je pochybnosť, že v prvom prípade (odsúdenie v trestnom konaní) ide o trestný čin, resp. trestné obvinenie (odsúdenie), pri ktorom by aplikácia zásady ne bis in idem prichádzala do úvahy. Odňatie zbrojného preukazu nie je upravené normou trestného práva a je následkom následného nespĺňania predpokladov pre jeho vydanie. Z uvedeného vyplýva, že v prípade odňatia zbrojného preukazu nejde o trestné odsúdenie, a teda podmienky pre aplikáciu prvej zásady (kvalifikácia skutku v právnom poriadku) nie sú naplnené. 40. V rámci druhého kritéria sa posudzuje, či delikt, o ktorý ide, vyplýva z porušenia právnej normy adresovanej všeobecnému okruhu adresátov alebo iba určitej, špecifickej skupine osôb a zároveň, či sankcia, ktorá sa ukladá za spáchaný delikt má povahu reparačnú, alebo preventívno-represívnu. Trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky sa môže dopustiť ktokoľvek, podmienka všeobecného okruhu adresátov je tak v prípade rozhodnutia vydaného v trestnom konaní splnená. Naproti tomu zbrojný preukaz môže byť odňatý len špecifickej skupine osôb, a to ich držiteľom. Pre naplnenie druhého Engelovského kritéria je nevyhnutné, aby právna norma bola adresovaná neurčitému všeobecnému počtu subjektov v oboch prípadoch postihnutia. 41. Na tretie kritérium, stupeň závažnosti sankcie, sa prihliada v prípade, keď dochádza k porušeniu právnej normy adresovanej určitej špecifickej skupine osôb so zvláštnym postavením (tu držitelia zbrojného preukazu) a uložená sankcia má preventívno-represívny charakter. V tomto smere súd dospel k záveru, že odňatie zbrojného preukazu nie je sankciou. Zákon č.190/2003 Z.z. ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých príslušný policajný útvar vydá žiadateľovi zbrojný preukaz (§ 16 zákona č.190/2003 Z.z.), vrátane podmienky bezúhonnosti (§ 19 ods.1 zákona č.190/2003 Z.z.). Zákonom ustanovené podmienky musia byť splnené pri vydaní zbrojného preukazu a musia byť naplnené počas celej doby jeho platnosti. Tak, ako sa môže zmeniť spĺňanie podmienky spôsobilosti na právne úkony, zdravotnej a psychickej spôsobilosti, môže sa zmeniť i spĺňanie podmienky bezúhonnosti. Osoba, ktorá v čase vydania zbrojného preukazu bola pre účely zákona bezúhonná, môže túto bezúhonnosť stratiť. Podľa názoru správneho súdu je potrebné prihliadnuť aj na účel zákona č.190/2003 Z.z., ktorým je preventívna ochrana pred zneužitím zbrane osobami už odsúdenými a zároveň požiadavka, aby zbrojný preukaz mali len osoby, ktoré zákonné podmienky spĺňajú počas celého obdobia držby strelnej zbrane. Pokiaľ zákon č.190/2003 Z.z. ustanovuje podmienky pre vydanie zbrojného preukazu, logicky obsahuje aj ustanovenie o možnosti jeho odňatia. Nejde tak o sankciu, nakoľko odňatie zbrojného preukazu vychádza zo skutočnosti spĺňania podmienok zákona. Nejde o dôsledok porušenia povinnosti, ale o následok rozhodnutia, ktorým orgán verejnej správy konštatuje, že držiteľ zbrojného preukazu prestal spĺňať podmienky pre jeho vydanie. 42. V nadväznosti na vyššie uvedené má súd zato, že prvé kritérium aplikovateľnosti čl.4 ods.1 Protokolu č.7 nebolo naplnené, nakoľko obidva skutky súčasne nemajú charakter trestného obvinenia. Nebolo naplnené ani druhé kritérium (povaha skutku) a vzhľadom k tomu, že odňatie zbrojného preukazu nemá charakter trestnej sankcie, čl.4 ods.1 Protokolu č.7 nemožno aplikovať, nakoľko v tomto prípade nejde o trestné obvinenie resp. trestné odsúdenie. Zásada ne bis in idem porušená nebola. 43. Ak žalobca namietal, že okrem trestu uloženého mu v trestnom konaní mu bol uložený ďalší trest za situácie, kedy peňažný trest v dôsledku jeho vykonania bol zahladený, táto námietka nie je dôvodná. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že v zmysle vyššie uvedeného (body 36-42 tohto rozsudku) nemožno rozhodnutie o odňatí zbrojného preukazu stotožňovať s trestom, trestnou sankciou, resp. s trestným odsúdením. Skutočnosť, že žalobcovi bol zahladený uložený peňažný trest sama o sebe nespôsobuje, že žalobcu je potrebné na účely zákona č.190/2003 Z.z., považovať za bezúhonného. Žalobcovi, uznanému za vinného zo spáchania trestného činu podľa § 289 ods.1 Trestného zákona, boli v súlade s § 34 ods.6 Trestného zákona popri sebe uložené tresty peňažný a trest zákazu činnosti. Odsúdenie žalobcu nemožno považovať za zahladené vykonaním iba jedného z trestov uložených popri sebe. Napriek skutočnosti, že v administratívnom konaní nebolo spochybnené vykonanie peňažného trestu, jeho odsúdenie nemožno považovať za zahladené, nakoľko trest zákazu činnosti v čase vydania napadnutého rozhodnutia vykonaný nebol. Rovnako ako pri peňažnom treste, tak aj pri treste zákazu činnosti v zmysle § 92 ods.2 Trestného zákona, dochádza k zahladeniu jeho vykonaním. Nemožno teda konštatovať, že odsúdenie žalobcu bolo zahladené a z toho dôvodu, napriek predchádzajúcemu odsúdeniu, by bolo potrebné považovať žalobcu za bezúhonnú osobu v zmysle § 19 ods.1 zákona č.190/2003 Z.z.. 44. Ak žalobca namietal, že charakter konania, ktorého sa dopustil, nie je spojený s použitím zbrane, správny súd uvádza, že zákon č.190/2003 Z.z. taxatívne vymenúva trestné činy, ktorých spáchanie má za následok stratu bezúhonnosti (§ 19 ods.1 písm.a/). Bez ohľadu na skutkovú podstatu trestného činu k strate bezúhonnosti na účely zákona č.190/2003 Z.z. dôjde vždy, ak bol trestný čin (nie len taxatívne uvedený v § 19 ods.1 písm.a/) spáchaný so zbraňou, násilím, hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo spáchaný použitím nátlaku (§ 19 ods.1 písm.b/ zákona č.190/2003 Z.z.). Skutočnosť, že nešlo o konanie spojené s použitím zbrane, u trestných činov vymenovaných v § 19 ods.1 písm.a) zákona č.190/2003 Z.z. nemá na následok trvanie bezúhonnosti napriek predchádzajúcemu odsúdeniu. 45. Žalobca tvrdil, že bezúhonnosť v zmysle § 19 ods.1 písm.a) zákona č.190/2003 Z.z. možno akceptovať len v prípade, ak je toto ustanovenie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a mal zato, že súčasným znením zákona č.190/2003 Z.z. dochádza k obmedzeniu základných práv a slobôd držiteľov zbrojnej licencie. Nepreukázal a ani netvrdil, že prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu a ani návrh na prerušenie konania za týmto účelom nepodal. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Čl.2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky). V tomto smere nemožno žalovanému a prvostupňovému orgánu nič vyčítať, pokiaľ po zistení, že žalobca bol odsúdený pre trestný čin uvedený v čl.19 ods.1 písm.a) zákona č.190/2003 Z.z. a prestal tak spĺňať podmienku bezúhonnosti, konal podľa § 26 ods.1 zákona č.190/2003 Z.z. a rozhodol o odňatí zbrojného preukazu. V prípade zistenia straty bezúhonnosti (ako aj z ďalších v zákone vymedzených dôvodov) totiž orgán verejnej správy rozhodne o odňatí zbrojného preukazu obligatórne, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 26 ods.1 citovaného zákona. Zákon mu neumožňuje posúdiť ani okolnosti prípadu, ani prípadné zahladenie jedného z viacerých, popri sebe uložených trestov. 46. V nadväznosti na tvrdenie žalobcu o neústavnosti aplikovaného ustanovenia (§ 19 ods.1 písm.a/ zákona č.190/2003 Z.z.) správny súd posudzoval, či je dôvod na postup podľa § 100 ods.1 písm.b) SSP a dospel k záveru, že tomu tak nie je. Kontrole ústavnosti boli ustanovenia zákona, okrem iného aj namietané ustanovenie, podrobené v konaní vedenom pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý vo svojom Náleze sp.zn. PL. ÚS 15/2009 vyslovil, že: „Ustanovenie § 19 ods.1 písm.a), b) a c) a ods.2 písm.a) a b) zákona č.190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s Čl.1 ods.1, Čl.12 ods.1 prvou vetou a Čl.13 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s Čl.35 ods.1 a Čl.49 Ústavy Slovenskej republiky“. Dôsledkom vyššie uvedeného nálezu bola strata účinnosti namietaných ustanovení zákona č.190/2003 Z.z. a orgán, ktorý právny predpis (tu zákon č.190/2003 Z.z.) vydal, bol povinný do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou. Ak by sa tak nestalo, dotknuté ustanovenia by stratili platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. Súčasné znenie § 19 ods.1 bolo zavedené zákonom č.440/2009 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č.190/2003 Z.z. a ktorým zákonodarca reagoval na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky. 47. Podľa dovtedajšej právnej úpravy (§ 19 ods.2 zákona č.190/2009 Z.z. v znení účinnom do 30. septembra 2009) sa za bezúhonnú osobu na účely tohto zákona nepovažoval ten, kto bol a) právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin alebo úmyselný trestný čin spáchaný so zbraňou, b) právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody a od zahladenia odsúdenia neuplynulo desať rokov alebo c) právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za ktorý mu nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo bol právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti so zbraňou a od zahladenia odsúdenia neuplynulo päť rokov. V nadväznosti na takúto právnu úpravu Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že námietka nesúladu predmetného ustanovenia zákona bola logická najmä u osôb odsúdených za majetkovú trestnú činnosť, činy hospodárske, proti mene a daňové trestné činy, trestné činy proti priemyselným právam a proti autorským práva, nakoľko tieto trestné činy postrádajú znaky, ktoré sú vymedzené v dôvodovej správe k zákonu, to znamená, že boli spáchané so zbraňou, resp. išlo o násilné trestné činy. Napadnuté ustanovenia zákona č.190/2003 Z.z. predstavovali súbor noriem, ktoré bez ďalšieho rozumného výkladu evokovali zo strany osôb, ktoré sa v minulosti dopustili konaní, ktoré nie sú spojené so zneužitím strelných zbraní a streliva a ktoré nemožno spájať so sklonmi k násiliu, nebezpečie vo vzťahu k ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nemožno opomenúť, že Ústavný súd Slovenskej republiky posudzoval súladnosť napadnutých ustanovení zákona aj v intenciách skutočnosti, že zbrojný preukaz nikdy nemohol byť vydaný osobám, ktoré sa dopustili trestného činu zaradeného medzi obzvlášť závažné úmyselné trestné činy alebo úmyselné trestné činy spáchané so zbraňou a v dôsledku zmeny právnej úpravy bezúhonnosť stratili aj osoby, ktoré boli v čase vydania zbrojného preukazu bezúhonné. 48. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom náleze vyslovil, že: „Rozsah bezúhonnosti ustanovený pre držbu zbrojného preukazu alebo licencie v zákone č.190/2003 Z.z. musí byť v príčinnej súvislosti s verejným záujmom proklamovaným v tomto zákone, a tak zabezpečiť, aby sa osoby, ktoré majú sklon k násiliu alebo sa v minulosti dopustili trestnej činnosti so zbraňou, nemohli tejto činnosti dopúšťať opakovane a ohrozovať tak bezpečnosť fyzických a právnických osôb“. Ak účelom zákona č.190/2003 Z.z. je okrem iného stanoviť podmienky nadobúdania vlastníctva, držania, nosenia a používania zbraní a streliva, práva a povinnosti držiteľov zbraní a streliva, a obsahom verejného záujmu je preventívna ochrana pred zneužívaním zbrane osobami už odsúdenými, správny súd nezistil dôvod pre postup podľa ustanovenia § 100 ods.1 písm.b) SSP. Zaradenie trestného činu (prečinu) podľa § 289 ods.1 Trestného zákona medzi trestné činy uvedené v § 19 ods.1 písm.a) zákona č.190/2003 Z.z., je podľa názoru správneho súdu v intenciách záverov Nálezu PL. ÚS 15/2009, najmä pokiaľ ide o vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, ktorého dôsledkom môže byť ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, najmä práva na život a zdravie a práva na majetok, a to bez ohľadu na skutočnosť, že ide o konanie, ktoré nie je spojené s použitím zbrane. Z uvedeného dôvodu tak nemožno konštatovať žalobcom namietanú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. 49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. 50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi proti žalovanému právo na plnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešní, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 51. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.