Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/81/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200682 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200682.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: E.. Y. O., správca, so sídlom kancelárie Trhová 1, 960 01 Zvolen, ako správca úpadcu SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s. r. o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 356 495 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103224270/2016 zo dňa 26.05.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu zamieta. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Trnava vydal rozhodnutie podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z. z. (ďalej v texte DP) č. 102484265/2016 zo dňa 03.02.2016, ktorý daňovému subjektu SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s. r. o., IČO: 46 356 495 určil rozdiel dane v sume 90.345,38 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej v texte DPH) za zdaňovacie obdobie marec 2014, nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 1.060,38 Eur nepriznal a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 89.285,00 Eur. 2. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Trnava podal daňový subjekt odvolanie zo dňa 29.02.2016. 3. Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 103224270/2016 zo dňa 26.05.2016 rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. 4. Žalovaný sa stotožnil s právnym posúdením veci, konštatoval porušenie ust. § 19, § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH. Taktiež poukázal na ust. § 24 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, ktoré nepovažoval za dôvodné. 5. K námietke, že správca dane nepreukázal porušenie povinnosti daňovým subjektom, a že nemôže byť jeho priťažujúcou okolnosťou to, že zahraničný daňový subjekt, ktorému žalobca dodával tovar, t. j. jeho odberateľ, je nekontaktný a v dôsledku toho mal správca dane nesprávne vyvodiť porušenie vyúsťujúce k poškodeniu žalobcu nepriznaním riadne uplatneného odpočítania dane, žalovaný poukázal na spisový materiál, skutkové zistenia a konštatoval, že okrem sporných faktúr žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce, že sa zdaniteľné obchody v zmysle týchto faktúr reálne uskutočnili tak, ako tvrdí žalobca, a teda skutočne nadobudol kryštálový cukor od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. 6. To, že žalobca predložil faktúry, nestačí, pretože samotné listinné dôkazy nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takého plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. 7. Žalovaný konštatoval, že správca dane jasne preukázal, že v danom prípade išlo v reťazci obchodných spoločností o umelo nastavený mechanizmus za účelom čerpania daňovej výhody. 8. K námietke, že správca dane sa zameral na skúmanie činnosti iných spoločností, ktoré daňový subjekt nemal možnosť ovplyvniť, žalovaný konštatoval, že správca dane vedie dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie v zmysle § 24 ods. 2 DP. V prípade pochybností môže správca dane preverovať celý reťazec, čo vyplýva zo záverov rozsudku NS SR 3Sžf/24/2012. Preverovaním celého reťazca vznikli odôvodnené pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, a preto bolo na daňovom subjekte, aby preukázal materiálnu podstatu veci, čo sa však daňovému subjektu nepodarilo, a preto neuniesol svoje dôkazné bremeno, v dôsledku čoho mu správca dane neuznal právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr. 9. K odvolacej námietke, že daňový subjekt nevie, akú relevanciu má znalecký posudok č. 1/2015 v predmetnej veci, keďže právnické osoby majú právo slobodne sa rozhodnúť, s ktorým subjektom budú obchodovať, žalovaný uviedol, že daňovému subjektu nebolo upreté právo slobodného výkonu podnikateľskej činnosti, ktoré zahŕňa aj právo výberu obchodného partnera, avšak, ak výkon tohto práva vedie k obchádzaniu alebo porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, takýto výkon nepožíva právnu ochranu. Bolo preukázané, že daňový subjekt je súčasťou umelo vytvoreného reťazca spoločnosti za účelom získania daňovej výhody. 10. K odvolacej námietke, že konateľ daňového subjektu je občanom Maďarskej republiky, ktorý neovláda slovenský jazyk, čím sa mal dostať do situácie, ktorá nie je bežná, pretože nemal možnosť počas priebehu daňovej kontroly ľubovoľne dokladať jednotlivé doklady, ani do nich nahliadať, vyjadrovať sa ku skutočnostiam, ktoré od neho požadoval správca dane, navyše mu všetky listiny počas trvania daňovej kontroly boli zasielané v slovenskom jazyku, v dôsledku čoho si ich musel na svoje náklady prekladať, žalovaný konštatoval, že tieto námietky sú irelevantné, pretože Daňový poriadok v § 5 ods. 1 stanovuje, že pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku. Daňový subjekt si je vedomý skutočnosti, že vykonáva podnikateľskú činnosť v krajine, ktorej štátny jazyk neovláda, a preto neznalosť štátneho jazyka je n ťarchu daňového subjektu. Daňový poriadok mu umožňuje stanoviť si zástupcu, prípadne zabezpečiť tlmočníka alebo prekladateľa. Daňový subjekt nevyužil žiadnu z týchto možností. Nebolo mu bránené, resp. znemožnené tieto práva uplatniť. 11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103224270/2016 zo dňa 26.05.2016, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktoré mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Žalobca v žalobe uvádzal a namietal najmä tieto skutočnosti (body 12-23). 12. Žalovaný neuviedol relevantné tvrdenia, prečo odmietol daňovému subjektu uznať právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie 2014. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých skutočností mal obstarať tovar od dodávateľa SOVEREIGN TRADE, s.r.o., nakoľko žalobca s takýmto subjektom neuzavrel zmluvu o dodaní tovaru a faktúry predložené Daňovému úradu Trnava neobsahujú takéhoto dodávateľa. Napadnuté rozhodnutie je preto aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. 13. Namietal záver znaleckého posudku č. 1/2015, podľa ktorého spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. v r. 2013 dodávala tovar priamo spoločnosti SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION, spol. s r. o. bez zapojenia žalobcu, keď podľa žalobcu z predmetného znaleckého posudku nevyplýva to, že všetky obchody spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. so spoločnosťou SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION, spol. s r. o. sa uskutočňovali len formou priameho predaja. Znalecký posudok nijakým spôsobom nepreukazuje neuskutočnenie zdaniteľných obchodov žalobcom, pričom takto zistený skutkový stav nie je postačujúci na rozhodnutie vo veci. 14. Namietal záver znaleckého posudku, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. vykazovala len výdaj cukru a nedeklarovala žiaden príjem cukru a poukázal na výsluch konateľa spoločnosti ALMICO SPA K. J., ktorý vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestom konaní uviedol, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. prijala od spoločnosti ALMICO SPA na konci roku 2013 viac než 10 000 t cukru, ktorý bol dovezený zo Srbska a riadne preclený. Toto vyvracia tvrdenie, že cukor, ktorý mal byť daňovému subjektu dodávaný, reálne neexistoval. 15. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že bolo zistené, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. nevykazovala žiadne zásoby k 31.12.2013, a že v priebehu prvého štvrťroka 2014 vykázala vyšší objem predaja tovaru, ako nakúpila. Takýto záver považuje žalobca za nelogický a účelový, pretože skutočnosť, že dodávateľ žalobcu nevykazoval k 31.12. 2013 žiadne zásoby a vykázal vyšší objem predaja ako nákupu, nijak nepreukazuje, že by dodávateľ nedodal tovar žalobcovi v príslušnom zdaňovacom období. 16. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že v danom prípade bolo preukázané, že daňový subjekt je súčasťou umelo vytvoreného reťazca spoločností za účelom získania daňovej výhody. Takýto záver žalobca považoval za nedôvodný a tvrdil, že boli z jeho strany splnené všetky zákonom stanovené podmienky požadované pre prípad odpočítania dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH. Povinnosťou žalobcu bolo predložiť faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH a splniť podmienky v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH. 17. Pokiaľ žalovaný konštatuje, že žalobca nepreukázal uskutočnenie nákupu tovaru, mal preukázať svoje pochybnosti dostatočným a nevyvrátiteľným spôsobom na základe prísnej logickej úvahy. Žalobca si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť splnil, a to tým, že predložil správcovi dane všetky zákonom požadované náležitosti potrebné pre odpočítanie dane, preto tvrdenie daňových orgánov, že neuniesol dôkazné bremeno, neobstojí. 18. Namietal, že správca dane, a zároveň aj žalovaný, sa v rozhodnutí zamerali na skúmanie činnosti iných spoločností, ktoré daňový subjekt nemá možnosť ovplyvniť. Skutočnosť, že zahraničné daňové subjekty sú nekontaktné, resp. si neplnia svoje zákonné povinnosti, nemôže byť žalobcovi priťažujúcou okolnosťou, v dôsledku ktorej bolo vyvodené porušenie smerujúce k jeho poškodeniu v tom, že mu nebolo priznané riadne uplatnené odpočítanie dane. Žalobca považuje záver daňových orgánov za svojvoľný. 19. Žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou, že vo vzťahu k spoločnosti SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION, spol. s r. o. sa okolnosti uvádzané správcom dane týkajú iného zdaňovacieho obdobia, ako je mesiac mare 2014, a to konkrétne apríla 2014. V skladoch, ktoré mala prenajaté spoločnosť SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION, spol. s r. o. bolo zadržaných 1 030 t cukru, z čoho jednoznačne vyplýva, že cukor bol od žalobcu dodaný spoločnosti BBK AGRO, s.r.o., ktorá ho následne dodala spoločnosti SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION, spol. s r. o. 20. Žalobca namietal porušenie jeho práv v daňovom konaní, nakoľko konateľ daňového subjektu sa nachádzal počas výkonu daňovej kontroly vo väzbe, a to odo dňa 24.06.2014, kedy boli skonfiškované všetky daňové, účtovné a iné doklady, týkajúce sa nielen mesiaca marec 2014, nachádzajúce sa v sídle spoločnosti Národnou kriminálnou agentúrou. 21. Obchodná spoločnosť v zmysle Obchodného zákonníka koná prostredníctvom konateľa. Z dôvodu, že konateľ bol v čase doručovania vo vyšetrovacej väzbe, nebola spoločnosť riadne vyrozumená o úkonoch daňového úradu, resp. nebolo vyrozumenie riadne vykonané, čím celá daňová kontrola trpí neodstrániteľnou procesnou vadou a nebola vykonaná v zmysle zákona. 22. Nakoľko sa konateľ žalobcu nachádzal vo väzbe, všetky doklady jeho spoločnosti boli zabavené pri domovej prehliadke, a zároveň je občanom Maďarskej republiky, ktorý neovláda slovenský jazyk, dostal sa do situácie, ktorá nie je bežná. Postup správcu dane bol pre žalobcu diskriminujúci a znevýhodňujúci, nakoľko konateľ nemal možnosť dať si správcom dane v stanovenej lehote preložiť jednotlivé listiny, a už vôbec nie, zabezpečiť správcom dane požadované dôkazy, pričom správca dane nevyhovel jeho žiadosti o predĺženie lehôt. Konateľ žalobcu žiadal správcu dane, aby v prípade, ak príslušné orgány Policajného zboru nedisponujú dokladmi, o ktoré ich žiadal správca dane, o tomto upovedomil konateľa žalobcu, a tento by sa pokúsil zistiť, kde sa dané doklady nachádzajú. Požiadavke žalobcu správca dane nevyhovel. Týmto postupom boli jednoznačne porušené procesné práva daňového subjektu. 23. Žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly, ktorá sa začala dňa 15.07.2014 a bola ukončená dňa 25.11.2015. Prerušená bola daňová kontrola od 11.12.2014 rozhodnutím z 10.12.2014. Dôvody prerušenia pominuli dňa 13.05.2015. Prerušenie daňovej kontroly trvalo viac ako 5 mesiacov, pričom v zmysle § 46 ods. 10 DP v spojení s § 61 ods. 2 DP, môže byť daňová kontrola prerušená najdlhšie na 30 dní, pričom túto lehotu môže správca predĺžiť na nevyhnutný čas. Žalobca má dôvodné pochybnosti o účelnosti prerušenia predmetnej daňovej kontroly, a je toho názoru, že správca prerušil daňovú kontrolu len preto, aby bola zachovaná jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly, čo žalobca považuje za obchádzanie zákona. 24. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a žalobu navrhol zamietnuť v zmysle § 190 SSP. K jednotlivým žalobným bodom uviedol nasledovné skutočnosti (body 25-34): 25. Pokiaľ žalovaný uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že dodávateľom bola spoločnosť SLOVAKIA TRADE, s.r.o., išlo o zrejmú chybu v písaní, stalo sa tak v jedinom prípade, pričom na viacerých miestach je v odôvodnení rozhodnutia správne uvedený názov obchodného mena dodávateľa žalobcu. 26. Žalobné námietky sa nezakladajú na pravde. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca vystupuje v reťazci spoločností: SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. › žalobca › BBK AGRO, s.r.o. › SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION, spol. s r. o., MATERIAL LOGISTIC Kereskedelmi, TRIBENI Kft., pričom koneční odberatelia (poslední dvaja) sú nekontaktní a nepriznali nadobudnutie cukru od spoločnosti BBK AGRO, s.r.o. Spoločnosť SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION, spol. s r. o. potvrdila nadobudnutie tovaru len formálne, ale neboli predložené žiadne doklady, pričom splnomocnený zástupca nemal žiadne informácie o priebehu zdaniteľných obchodov. Konateľom spoločnosti SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION, spol. s r. o. je p. E. K., zároveň konateľ žalobcu. Dokazovaním sa nepotvrdil reálny tok tovaru tak, ako je to deklarované listinnými dokladmi. Podané výkazy spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. za rok 2013 preukazujú, že neevidovala žiadne zásoby tovaru, čo je v priamom rozpore s výpoveďou, na ktorú poukázal žalobca, t. j., že táto spoločnosť mala nadobudnúť 10 000 t cukru. Z účtovníctva tejto spoločnosti vyplýva, že za zdaňovacie obdobie január - marec 2014 vykázala vyšší objem predaja ako nákupu tovaru. 27. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/18/2011, 6Sžf/14/2012 zo dňa 28.03.2012, v zmysle ktorého pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Zistený skutkový stav má byť v takom rozsahu, aby bolo možné správne určiť daňovú povinnosť. Za taký možno považovať aj to, že daňový orgán príde k záveru, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, keďže na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno. Za riadne zistený skutkový stav nemožno považovať len situáciu, keď daňový orgán nespochybniteľným spôsobom stanoví, akým spôsobom obchodná transakcia prebehla, pretože to nie je účelom daňového konania. V danom prípade, zo zistení správcu dane vyplynuli odôvodnené pochybnosti o pravdivosti sporných faktúr, a preto bolo na žalobcovi, aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov. 28. V prípade pochybností, môže správca dane preverovať celý reťazec, aby náležite, a čo najúplnejšie zistil všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, čo vyplýva zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012. 29. Informácie získané preverovaním spoločnosti SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION, spol. s r. o. sa netýka výlučne len zdaňovacieho obdobia apríl 2014, ale niektoré vyjadrenia sú všeobecného charakteru a vzťahujú sa k všetkým zdaniteľným obchodom. Napriek vyjadreniu Českej finančnej správy o tom, že z predošlých zistení vyplynulo, že v prenajatých skladoch spoločnosti sa nachádza 1 030 t cukru, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že ide o tovar, ktorý bol predmetom sporných faktúr, a preto táto skutočnosť nie je relevantná. 30. K námietke žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv v daňovom konaní, pretože konateľ E. K. sa nachádzal počas výkonu daňovej kontroly vo väzbe, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán postupoval v zmysle ustanovení Daňového poriadku. Žalobca bol riadne oboznámený o všetkých úkonoch, a mal možnosť sa k nim vyjadriť, svoje práva garantované Daňovým poriadkom aj využil, a teda nebol ukrátený na svojich právach, a preto je žalobná námietka neopodstatnená. 31. Vo vzťahu k námietke ohľadom tvrdení, že konateľ žalobcu je občan Maďarskej republiky, ktorý neovláda slovenský jazyk, žalovaný uviedol, že Daňový poriadok v § 5 ods. 1 stanovuje, že pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 32. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový orgán nevyhovel jeho žiadosti o predĺženie jednotlivých lehôt, táto námietka je podľa žalovaného nepravdivá, pretože žalobca žiadnu žiadosť o predĺženie lehoty nepodal. 33. Žalobnú námietku ohľadom porušenia práv daňového subjektu, keď nebolo vyhovené jeho žiadosti, aby v prípade, ak orgány Policajného zboru nedisponujú dokladmi, o ktoré žiadal správca dane, o tomto upovedomil konateľa, a tento by sa pokúsil zistiť, kde sa dané doklady nachádzajú, považoval za neopodstatnenú. V danom prípade nebolo právo na odpočítanie dane zamietnuté z dôvodu nepredloženia formálnych dokladov, ale z dôvodu, že bolo preukázané, že žalobca vystupuje v umelo vytvorenom reťazci spoločností zriadenom za účelom čerpania nadmerných odpočtov. 34. K namietanej dĺžke daňovej kontroly žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne vykladá ustanovenia Daňového poriadku. V danom prípade nebola daňová kontrola prerušená z dôležitých dôvodov a na návrh účastníkov, a preto nie je možné aplikovať ust. § 61 ods. 2, t. j. na dobu najdlhšie na 30 dní. Správca dane daňovú kontrolu prerušil podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie podľa zák. č. 442/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. 35. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe podaním doručeným súdu 12.09.2016. Zopakoval svoje tvrdenia v žalobe. 36. Žalovaný postúpil súdu Doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. X/XXXX a znalecký posudok č. XXX/ XXXX. Správny súd nepovažoval za potrebné za účelom preskúmania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia vykonať dokazovanie týmito dôkaznými prostriedkami. 37. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, ďalej v texte SSP). 38. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 39. Podľa § 491 ods. 1 SSP; ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 40. Podľa § 491 ods. 2 SSP: právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 41. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. podaním žaloby na súde dňa 29.06.2016, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ďalej postupoval podľa zákona č. 162/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok. Správny súd konanie dokončí v zmysle prechodných ustanovení § 491 ods. 1, 2 SSP podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 42. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2K/49/2016 zo dňa 27.09.2016 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s. r. o. a za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil E.. Y. O.. Informácia bola zverejnená v Obchodnom vestníku 189/2016, deň vydania 03.10.2016. 43. Správca úpadcu navrhol, aby súd pokračoval v konaní v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. 44. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 16.11.2016. Správca trval na podanej žalobe a navrhol, aby súd rozhodol v súlade so zákonom. Nakoľko nedisponuje účtovnými dokladmi, ktoré boli zaistené Národnou kriminálnou agentúrou, k meritu veci sa nevedel bližšie vyjadriť. Poverená zástupkyňa žalovaného navrhovala žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v písomnom stanovisku k žalobe. 45. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup daňových orgánov a po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. Predmetom súdneho konania bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 103224270/2016 zo dňa 26.05.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102484265/2016 zo dňa 03.02.2016, ktorým žalobcovi (SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s. r. o., IČO: 46 356 495) podľa § 68 ods. 5 a 6 DP určil rozdiel dane v sume 90.345,38 Eur, nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 1.060,38 Eur nepriznal a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 89.285,00 Eur. v dôsledku porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 a § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, keď daňové orgány neuznali žalobcovi uplatnené odpočítanie dane v zdaňovacom období marec 2014 z dodávateľských faktúr, za nákup tovaru - kryštálový cukor - faktúry č. 14/SB/0301, 14/SB/033 k celkovej sume 526.085,04 Eur, z toho základ dane 438.404,20 Eur, DPH 20 % 87.680,84 Eur od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o., Okoč, nakoľko vykonaným dokazovaním zistili, že nebolo preukázané, že fakturované dodanie tovaru sa uskutočnilo tak, ako bolo faktúrami deklarované. 47. Z administratívneho spisu je zrejmé, že Daňový úrad Trnava vykonal u platiteľa DPH SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s. r. o. daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie marec 2014 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 21274912/2015 zo dňa 20.11.2015. Dňa 11.12.2014 bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím č. 92130401/5/5368730/2014/Foj zo dňa 10.12.2014 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zák. č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (MVI). Dôvody prerušenia pominuli dňa 13.05.2015, o čom bol daňový subjekt oboznámený oznámením č. 20235479/2015 zo dňa 15.05.2015 a správca dane pokračoval v daňovej kontrole. Daňová kontrola začala 15.07.2014 a skončila 25.11.2015. Doba prerušenia trvala od 11.12.2014 do 13.05.2015. 48. V rámci výkonu daňovej kontroly boli preverované predložené doklady. Z daňovej kontroly okrem iného vyplynulo, že daňový subjekt si za obdobie vzniku spoločnosti (od r. 2011) až do konca roku 2013 vykázal sumu uplatnených NO vo výške 2.917.624,69 Eur, pričom vlastnú daňovú povinnosť nevykázal v žiadnom zdaňovacom období. Podstatnú časť uplatneného odpočítania dane v kontrolovanom zdaňovacom období tvorilo odpočítanie dane z prijatých faktúr za nákup tovaru - kryštálový cukor. Daňový subjekt nakupoval cukor len od dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o., Malookočská 356/11, Okoč a predával spoločnosti BBK AGRO, s.r.o., Kolónia 542, Senica. 49. Z daňovej kontroly u daňového subjektu BBK AGRO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2014, z kontroly NO DPH vyplýva, že tovar predaný žalobcom mal byť ďalej dodaný do spoločností v rámci EÚ: SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION spol. s r. o., Vyšehradská 1349/2, Praha, TRIBENI Kft., Budapešť a MATERIAL LOGISTIC, Budapešť. Spoločníkom a konateľom v spoločnosti SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION spol. s r. o. Praha je E. K.. 50. V rámci šetrenia orgánov činných v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 1/2015, z ktorého vyplýva, že obdobie r. 2013 spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. predávala cukor priamo spoločnosti SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION spol. s r. o. bez zapojenia spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s. r. o. a BBK AGRO, s.r.o. do reťazca. Tiež z neho vyplýva, že SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. v roku 2014 vykazovala len výdaj cukru, nedeklarovala žiaden príjem cukru na sklad. 51. Správca dane považoval dodanie tovaru od dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s. r. o. za nereálne, pretože nevykazoval žiadne zásoby podľa účtovných výkazov k 31.12.2013 a v priebehu prvého štvrťroka 2014 vykázal vyšší objem predaja, ako nakúpil. 52. Preverovaním bolo tiež zistené, že spoločnosť SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION, spol. s r. o. na adrese sídla fakticky nesídli, nemá zamestnancov, neeviduje daňové nedoplatky. Splnomocnený zástupca oznámil, že nemá žiadne doklady, ani prepravnú dokumentáciu, nie je možné pripojiť sa vzdialený server daňového subjektu, odkedy mu Polícia SR zabavila počítače a doklady. Nevedel, kto vystupoval za spoločnosť BBK AGRO, s.r.o. Tovar mal byť skladovaný v prenajatých skladoch, ale adresa skladu nebola zástupcovi známa, nevedel uviesť nič ohľadom nakládky a vykládky tovaru, komu bol tovar ďalej predaný. Výnosy z predaja neboli priznané, spoločníkom a konateľom je E. K.. 53. Preverovaním bolo zistené, že spoločnosť SOVEREIGN CZ DISTRIBUTION, spol. s r. o. na adrese sídla fakticky nesídli, nemá zamestnancov, neeviduje daňové nedoplatky. Splnomocnený zástupca oznámil, že nemá žiadne doklady, ani prepravnú dokumentáciu, nie je možné pripojiť sa vzdialený server daňového subjektu, odkedy mu Polícia SR zabavila počítače a doklady. Nevedel, kto vystupoval za spoločnosť BBK AGRO, s.r.o. Tovar mal byť skladovaný v prenajatých skladoch, ale adresa skladu nebola zástupcovi známa, nevedel uviesť nič ohľadom nakládky a vykládky tovaru, komu bol tovar ďalej predaný. Výnosy z predaja neboli priznané, spoločníkom a konateľom je E. K.. 54. Preverovaním bolo zistené, že spoločnosť TRIBENI Kft. obchoduje s porcelánom a čistiacimi prostriedkami. Spoločnosť nie je správcovi dane dostupná. Spoločnosť si nesplnila záväzky týkajúce sa priznania v preverovanom zdaňovacom období. Miesto vykládky sú priestory, kde spoločnosť nemá prenajatý sklad. 55. Preverovaním bolo zistené, spoločnosť MATERIAL LOGISTIC nemala žiadny obchodný vzťah s preverovanými spoločnosťami. 56. Z daňovej kontroly vyplynulo, že obchodné transakcie deklarované na faktúrach predložených daňovým subjektom sa neuskutočnili. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, jednalo sa iba o fakturáciu fiktívnej hodnoty tovaru a fiktívneho množstva tovaru, išlo o formálny a nereálny obchod s tovarom, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a kontrolovanému daňovému subjektu preto nevzniklo ani právo na odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií, založených len na umelej fakturácii tovaru, bez reálneho plnenia, bolo uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov a zneužitie práva, resp. zneužitie výhody DPH. 57. Správny súd v zhode s daňovými orgánmi zastáva názor, že vzhľadom na zistený skutkový stav veci, pri fakturovaných obchodných transakciách chýba hospodárska kauza, ekonomické opodstatnenie. 58. V zmysle § 3 ods. 6 DP sa na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti, alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, pri správe daní neprihliada. 59. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je opodstatnená. Aj podľa stanoviska súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno v rámci daňového konania a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže, a to, že obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a aj uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. 60. Správca dane dôsledne dodržiaval príslušné ustanovenia zákona o DPH, ako aj Daňového poriadku. Konal v súlade s § 3 ods. 1, s § 3 ods. 3, s § 24 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku. Súd nezistil porušenie žiadnych ustanovení aplikovaných zákonov. K spôsobu dokazovania súd poukazuje na to, že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa, ale prejednáva len dôkazy platiteľom predložené, verifikuje pravdivosť deklarovaných skutočností v predložených dôkazoch. V daňovom konaní sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ale zásada prejednávacia. 61. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (1). 62. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (2). 63. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (3). 64. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (4). 65. Z dnes už ustálenej judikatúry súdov nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné formálne preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami, nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu, je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z dokladu. 66. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 a z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. (Porovnaj aj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/45/2014 zo dňa 17.09.2014.). 67. V súlade s ustanovením § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. V zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru, alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. 68. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 69. Žalobca namieta že daňové orgány dospeli k nesprávnemu záveru ohľadom nepreukázania vzniku nároku na uplatnené odpočítanie dane na základe sporných faktúr ohľadom obstaraného tovaru - kryštálového cukru od dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. 70. Súd poukazuje na to, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a len na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Pokiaľ ide o dodanie tovaru, je potrebné preukázať reálne uskutočnenie obchodov osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľa. V predmetnom konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dodania tovaru od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o, a to na základe skutkových zistení pri výkone daňovej kontroly. 71. Správny súd sa nestotožňuje so žalobným bodom ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov. Súd zastáva stanovisko, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, a je aj zrozumiteľné. Nezrozumiteľnosť nespôsobuje na jednom mieste uvedený nesprávny názor dodávateľa SOVEREIGN TRADE, s.r.o., nakoľko zo všetkých ďalších súvislostí odôvodnenia je zrejmé, že sa jedná len o omyl v písomnom vyhotovení rozhodnutia, keď dodávateľom mala byť spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. podľa spornej fakturácie. 72. Závery znaleckého posudku relevantné pre rozhodnutie daňových orgánov sú zrejmé a celkovo zistený skutkový stav považuje súd za postačujúci na rozhodnutie v merite veci. 73. Neobstojí žalobná námietka ohľadom tvrdenia nesprávneho záveru žalovaného, že v danom prípade je žalobca súčasťou umelo vytvoreného reťazca spoločnosti za účelom získania daňovej výhody. Pokiaľ žalobca tvrdí, že takýto záver žalovaného je nedôvodný, pretože žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky požadované pre uplatnené odpočítanie dane, súd poukazuje na to, že nepostačuje len formálne splnenie podmienok predložením faktúr, prípadne ďalších listín a dokladov v zmysle zákona o DPH, ale tieto musia preukazovať reálne uskutočnenie faktúrami deklarovaných obchodných transakcií. 74. Nemožno akceptovať žalobnú námietku, že pokiaľ žalovaný konštatuje, že žalobca nepreukázal uskutočnenie nákupu tovaru, mali daňové orgány preukázať svoje pochybnosti dostatočným a nevyvrátiteľným spôsobom na základe prísnej logickej úvahy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Sžf/18/2011, 6Sžf/14/2012 zo dňa 28.03.2012, z ktorého vyplýva, že žalobca ako daňovník nemôže od správcu dane právom očakávať, že správca dane bude musieť čakať, či daňovník v budúcnosti bude schopný zabezpečiť si dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech, resp., že správca dane musí predložiť dôkaz o opaku, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo. 75. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu ohľadom nesprávneho postupu správcu dane, ak preveroval celý reťazec, naopak v zhode s daňovými orgánmi zastáva názor, že pre účely čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci, rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane je potrebné preverovať obchodné spoločnosti zapojené do reťazca, pretože až výsledky takéhoto preverenia môžu ozrejmiť tok tovarov a financií a preverovanie jednotlivých obchodných spoločností, izolovanie bez vzájomnej súvislosti neposkytne dostatok informácií pre správne určenie dane. Správne žalovaný poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012. 76. Pokiaľ žalobca namietal porušenie jeho práv v daňovom konaní, nakoľko konateľ žalobcu sa počas výkonu daňovej kontroly nachádzal vo väzbe, ako aj z dôvodu, že je občanom Maďarskej republiky, ktorý neovláda slovenský jazyk, a teda sa dostal do situácie, nie bežnej, znevýhodňujúcej až diskriminujúcej, súd nezdieľa názor žalobcu, že by v dôsledku tejto skutočnosti došlo k porušeniu jeho práv v daňovom konaní. Možno súhlasiť s tým, že situácia žalobcu, resp. konateľa žalobcu nie je bežná, avšak v súvislosti s ňou nebolo preukázané porušenie práv žalobcu v daňovom konaní. Daňové orgány postupovali štandardným spôsobom, pričom konateľ žalobcu bol poučený o potrebe komunikácie s daňovými orgánmi v slovenskom jazyku, o možnosti poveriť zástupcu zastupovaním, resp. zabezpečiť si tlmočníka či prekladateľa, pričom žalobca bol zároveň riadne oboznámený o všetkých úkonoch, a mal možnosť sa k nim vyjadriť. Žalobca svoje práva garantované Daňovým poriadkom využil, teda v súvislosti s tvrdenou znevýhodňujúcou situáciou nebol ukrátený na svojich právach. V súlade s ustanovením § 5 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní používa slovenský štátny jazyk, preto, ak konateľ žalobcu neovláda štátny jazyk, sám musí počítať so zabezpečením si tlmočníka alebo prekladateľa, a v dôsledku tejto skutočnosti nemôže byť ani zvýhodňovaný oproti iným daňovým subjektom. 77. Súd považuje za účelové tvrdenie žalobcu ohľadom skutočnosti, že ak príslušné orgány policajného zboru nedisponovali dokladmi, o ktoré žiadal správca dane, mal byť o tom konateľ upovedomený, pretože žalobca bol vyzývaný na preukázanie deklarovaných skutočností predloženými faktúrami a inými listinnými dokladmi, ktoré ako vyplynulo z výsledkov daňovej kontroly, nezodpovedali reálnemu dodaniu tovaru. Bolo úlohou žalobcu za účelom odstránenia pochybností daňových orgánov predložiť, resp. označiť také dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdzovali deklarované obchodné transakcie na základe sporných dodávateľských faktúr, k čomu však nedošlo. Je dôvodné domnievať sa, že z dôvodu, že žiadne takéto dôkazy žalobca predložiť ani označiť nemohol, nakoľko nimi nedisponuje. Pokiaľ by vedel deklarované obchodné transakcie preukázať, určite by takéto dôkazy produkoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ani v súdnom konaní žalobca neoznačil dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť deklarovaných skutočností v sporných faktúrach. 78. Nedôvodná je aj žalobná námietka ohľadom dĺžky daňovej kontroly. Je zrejmé, že prvostupňový orgán prerušil daňovú kontrolu v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) DP z dôvodu potreby získania informácií v zmysle zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, preto neplatí, že by daňová kontrola mohla byť prerušená najdlhšie na 30 dní, ako sa mylne domnieval žalobca. Daňová kontrola začala 15.07.2014 a bola ukončená dňa 25.11.2015. Prerušená bola od 11.12.2014 do 13.05.2015, t. j. celková doba opodstatneného prerušenia bola 153 dní. Daňová kontrola bola však predĺžená oproti zákonom stanovenej dĺžke daňovej kontroly (1 rok) o 132 dní, teda ukončená bola v lehote. 79. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane, v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu a svoje žalobou napadnuté rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil. 80. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 81. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario. 82. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3: 0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.