Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 29Sp/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200685 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200685.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľa: P. O., nar. X. Y. XXXX, trvale bytom O. F. XXX, XXX XX O. F., toho času umiestnený v ÚVTOS a ÚVV Ilava, Mierové námestie 1, 019 17 Ilava, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Trenčín, Hviezdoslavova 3, P.O.BOX 504, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 7542/2016-KaTN, R. z.: 33955/2016, zo dňa 20. mája 2016, takto r o z h o d o l : I./ Rozhodnutie odporcu sp.zn. 7542/2016-KaTN, R.z.: 33955/2016 zo dňa 20. mája 2016 p o t v r d z u j e . II./ Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán nepriznal navrhovateľovi podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č.586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „zákon č.327/2005 Z.z.“) nárok na poskytnutie právnej pomoci. O poskytnutie právnej pomoci požiadal navrhovateľ žiadosťou doručenou odporcovi dňa 25. apríla 2016 vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 27C/202/2015. Odporca z dôvodu, že žiadosť nebola podaná prostredníctvom formulára rozhodol o prerušení konania a navrhovateľa vyzval na odstránenie nedostatkov podania. Navrhovateľ odporcovi doručil 29. apríla 2016 požadovaný formulár. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že jeho pôsobnosť je daná, nakoľko žiadateľ sa na odporcu obrátil v občianskoprávnej veci. Konštatoval, že navrhovateľ bol v posudzovanom období umiestnený od októbra 2015 do apríla 2016 v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Navrhovateľovi bola pritom v posudzovanom období vyplácaná pracovná odmena väzňa vo výkone trestu odňatia slobody, okrem mesiaca október. Odporca prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti z ÚVTOS a ÚVV Ilava zistil, že žiadateľovi (navrhovateľovi) okrem príjmu z pracovnej činnosti boli na jeho konto vedené vo výkone trestu odňatia slobody zasielané v posudzovanom období finančné prostriedky v rôznej výške, ktorú skutočnosť žiadateľ pri podaní žiadosti vo formulári neuviedol. Odporca tieto prevody finančných prostriedkov zarátal do započítateľného príjmu žiadateľa v rámci posudzovaného obdobia. Odporca poukázal na ustanovenia § 6, § 6a zákona č.327/2005 Z.z. a konštatoval, že v súlade s ustanovením § 2 zákona č.601/2003 Z.z. o životnom minime (ďalej len „zákon č.601/2003 Z.z.“) 1,4- násobor sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje sumu 277,33 Eur a 1,6- násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje sumu 316,94 Eur. Na základe vyhodnotenia príjmovej situácie žiadateľa mal odporca preukázané, že príjem žiadateľa v posudzovanom období od októbra 2015 do apríla 2016 presahuje zákonom ustanovenú hranicu 1,4 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 277,33 Eur a to v mesiaci podania žiadosti (apríl 2016) o sumu 218,90 Eur a v rámci obdobia 6 mesiacov pred podaním žiadosti (október 2015 - marec 2016) v mesiaci december 2015 o sumu 6,02 Eur, v mesiaci február 2016 o sumu 93,15 Eur a v mesiaci marec 2016 o sumu 221,11 Eur. Príjem žiadateľa v posudzovanom období presahuje aj zákonom ustanovenú hranicu 1,6-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 316,94 Eur a to v mesiaci podania žiadosti (apríl 2016) o sumu 176,29 Eur a v rámci obdobia šiestich mesiacov pred podaním žiadosti (október 2015 - marec 2016) v mesiaci február 2016 o sumu 53,54 Eur a v mesiaci marec 2016 o sumu 181,50 Eur. Odporca tiež zistil, že žiadateľ nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného alebo hnuteľného majetku, ktorého predajom alebo prenájmom by si mohol zabezpečiť využívanie právnych služieb. S poukazom na ustanovenie § 6b ods.2 zákona č.327/2005 Z.z. odporca konštatoval, že poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa s prihliadnutím na povahu veci, ako aj príjem žiadateľa, nie je primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Odporca zdôraznil, že z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa splnením ďalších podmienok nezaoberal. Odporca záverom uzavrel, že mal preukázané, že žiadateľ nespĺňal podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ustanovení zákona č.327/2005 Z.z., a preto nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci nepriznal. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Tvrdil, že „rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho vyvodenia skutkových záverov zo skutkového stavu a dôkazov“. Mal zato, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu postupoval nesprávne, nakoľko pri posudzovaní jeho príjmu v rozhodnom období nevzal do úvahy lex specialis, ktorým je zákon č.475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len zákon č. 475/2005 Z.z.“) a v ňom uvedenú špecifickú úpravu vykonávania zrážok z pracovnej odmeny odsúdených. Čistá pracovná odmena, ktorá je uvedená v „pracovných páskach“, nie je príjmom, ktorý odsúdený skutočne dostane. Poukázal na to, že z čistej pracovnej odmeny sa vykonávajú ďalšie zrážky a to vo výške 30 % výživné, 55% na úhradu trov výkonu trestu, 10% pohľadávky ústavu a 18% ostatné pohľadávky. Odsúdený dostane po vykoná zrážok z pracovnej odmeny 5% na osobné konto a 12% na vreckové. Navrhovateľ tak zdôraznil, že z čistej pracovnej odmeny mu ostane 17%, čo je suma výrazne rozdielna od súm, ku ktorým dospel odporca pri posudzovaní jeho žiadosti. Je zrejmé, že jeho príjem za posudzované obdobie nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima a teda spĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č.327/2005 Z.z.. Navrhol, aby súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na nové konanie a rozhodnutie. Odporca vo vyjadrení k odvolacím námietkam uviedol, že do príjmu osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci, sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima. Centrum pri posudzovaní podmienok na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci skúma príjem žiadateľa a nie jeho výdavky. Skúmanie výdavkov žiadateľa nie je zákonnou povinnosťou Centra. Je prirodzené, že každý občan má výdavky rôzneho charakteru a v rôznom rozsahu a to bez rozdielu, či sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody alebo je zamestnaný na pracovnú zmluvu. Zároveň, nakoľko žiadateľ je osobou umiestnenou vo výkone trestu odňatia slobody, nemá zvýšené výdavky súvisiace s ubytovaním, stravovaním alebo ošatením v takom rozsahu ako občan, ktorý sa v ústave na výkon trestu nenachádza. Ak by aj žiadateľ nemal žiaden príjem alebo mal príjem len v minimálnej výške a žiadateľovi by tak nebolo možné vykonávať zrážky podľa § 45 ods.2 zákona č.475/2005 Z.z., mal by vo výkone trestu zabezpečené základné podmienky na život, t.j. ubytovanie, stravovanie a hygienickú starostlivosť. Skutočnosť, že žiadateľ má oprávnené pohľadávky (záväzky), nie je relevantným dôvodom, ktorý by odporca zohľadňoval pri vyhodnocovaní podmienky na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Príjem žiadateľa pritom netvorí len pracovná odmena vo výkone trestu ale aj peňažné prostriedky v rôznej výške od Oľgy O., pričom túto skutočnosť žiadateľ neuviedol ako vo formulári a ani v podanom odvolaní. Príjem žiadateľa tak netvorí len pracovná odmena ale aj ďalšie peňažné prostriedky evidované na jeho osobnom konte vo výkone trestu odňatia slobody. V nadväznosti na uvedené skutočnosti odporca zotrval na napadnutom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané 20. mája 2016, odvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 31. mája 2016 a doručené odporcovi dňa 1. júna 2016. Vec bola súdu predložená dňa 29. júna 2016. Podľa § 492 zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (1) Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. (2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. (3) Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované. Aj napriek tomu, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný postup - zákon č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok, ktorým sa v súčasnosti riadi súdne konanie na správnom súde, v zmysle § 492 ods. 1 správneho súdneho poriadku súd v tomto konaní postupoval podľa predchádzajúcej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku, pretože toto konanie začalo pred dňom 01.07.2016. Súd za súhlasu účastníkov konania (odporca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania v písomnom podaní - predložení podaného odvolania; navrhovateľ v písomnom podaní (čl.13 spisu)) rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. decembra 2016 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými právo a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.), rozhodol za súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f O.s.p.) a podľa § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z., tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"). Podľa § 6 ods. 1 zákona č.327/2005 Z.z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona č.327/2005 Z.z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zákona č.327/2005 Z.z., ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 6b ods. 1 zákona č.327/2005 Z.z., ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. Podľa § 6b ods. 2 zákona č.327/2005 Z.z., ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č.327/2005 Z.z., na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 zákona č.327/2005 Z.z., do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 7 ods. 1 zákona č.327/2005 Z.z., za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. Podľa § 7 ods. 2 zákona č.327/2005 Z.z., za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom, c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby. Podľa § 7 ods. 4 zákona č.327/2005 Z.z., príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 3 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú a/ u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela, b/ u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti, c/ u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba, d/ u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti, ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba, e/ u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem. Podľa § 45 ods.1 zákona č.475/2005 Z.z. odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce; za čas, keď odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada pracovnej odmeny. Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 45 ods.2 zákona č.475/2005 Z.z. Z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza ústav zrážky podľa osobitných predpisov; zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky, ak zostatok je vyšší ako 5% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, vo výške a v poradí na úhradu a) výživného na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť vrátane výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ústavnej starostlivosti a výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ochrannej výchove v rozsahu 30% z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, najviac však v úhrne 20% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, pričom táto suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent, b) trov výkonu trestu u odsúdeného 1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 55% z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu v rozsahu 20% z čistej pracovnej odmeny alebo 2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 45% z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu v rozsahu 10% z čistej pracovnej odmeny, c) pohľadávok na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu voči odsúdenému 1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 10% z čistej pracovnej odmeny alebo 2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 3% z čistej pracovnej odmeny, d) pohľadávok ostatných oprávnených vedených voči odsúdenému 1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 18% z čistej pracovnej odmeny alebo 2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 5% z čistej pracovnej odmeny. Podľa § 45 ods.3 zákona č.475/2005 Z.z. Po vykonaní zrážok podľa odseku 2 sa zostatok čistej pracovnej odmeny rozdelí na a) osobné konto, ktoré slúži odsúdenému na vykonávanie potrebných finančných operácií, v rozsahu 1. 5% z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu, 2. 40% z čistej pracovnej odmeny zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu, b) vreckové konto, ktoré slúži na uspokojovanie osobných potrieb odsúdeného počas výkonu trestu, v rozsahu 12%. V danom prípade navrhovateľ považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne pokiaľ pri posudzovaní jeho príjmu nebral do úvahy zrážky vykonávané z pracovnej odmeny odsúdených, nakoľko po vykonaní zrážok mu z čistej pracovnej odmeny ostane len 17%. Táto suma a jeho príjem tak nepresahuje 1,4- násobok sumy životného minima. Vzhľadom na uvedené tvrdil, že spĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci. Súd sa stotožnil so závermi odôvodnenia rozhodnutia odporcu, ktorý zistil, že započítateľný príjem navrhovateľa presahuje 1,6-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (a zároveň logicky presahuje aj výšku 1,4-násobku), a preto navrhovateľ nespĺňa jednu z podmienok stanovených pre priznanie bezplatnej právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ale ani podmienku priznania právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona. Odporca zistil z dokladov predložených ÚVTOS a ÚVV Ilava, že navrhovateľ mal v posudzovanom období čistú mzdu (po odpočítaní odvodov) vo výške 79,71 Eur (za október 2015), 183,35 Eur (za november 2015), 119,91 Eur (za december 2015), 270,48 Eur (za január 2016), 298,44 Eur (za február 2016) a 246,23 Eur (za marec 2016) a zároveň prijal na osobný účet finančné prostriedky od E. O. sumu 50 Eur (11. novembra 2015 a 15. apríla 2016), 100 Eur (9. decembra 2015, 8. januára 2016, 15. februára 2016) a sumu 200 Eur (11. marca 2016 a 29. apríla 2016). Odporca tak konštatoval, že v mesiaci podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci presahuje sumu 1,4- násobku sumy životného minima o sumu 218 Eur. Túto sumu presahuje aj v mesiaci december 2015, v mesiaci február 2016 a v mesiaci marec 2016. V čase podania žiadosti presahuje aj sumu 1,6-násobku sumy životného minima a to v sume 176,26 Eur a taktiež aj v mesiaci február a marec 2016. Súd tak nepovažoval odvolanie za dôvodné. Nesúhlas navrhovateľa s odvolaním napadnutým rozhodnutím nespôsobuje jeho nezákonnosť. Navrhovateľ v konaní nespochybnil skutkový stav zistený správnym orgánom, pokiaľ ide o výšku jeho príjmov v rozhodnom období. Nenamietal, že správnym orgánom zistený príjem nedosahuje. Namietal, že jeho reálny prijem v dôsledku uskutočnených zrážok podľa § 45 ods.2 zákona č.475/2005 Z.z. je nižší a takáto suma (po vykonaných zrážkach) je nižšia ako suma 1,4 násobku životného minima, a preto podmienky na poskytnutie právnej pomoci spĺňa. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní tvrdil, že má právo na poskytnutie právnej pomoci, súd poukazuje na účel zákona č.327/2005 Z.z., ktorým je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci (pomoci bez finančnej účasti) má pritom podľa § 6 citovaného zákona fyzická osoba ak - jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, - nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a - hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, nepostačuje naplnenie len jednej zákonnej podmienky. V danom prípade nie je splnená podmienka materiálnej núdze, nakoľko príjem navrhovateľa presahuje 1,4 násobok sumy životného minima podľa zákona č.601/2003 Z.z.. S prihliadnutím na výšku príjmu navrhovateľa je zrejmé, že nie sú splnené ani podmienky podľa § 6a zákona č.327/2005 Z.z., nakoľko jeho príjem presahuje aj sumu 1,6-násobku životného minima. Navrhovateľ v podanom odvolaní svoje príjmy tak ako sú vyčíslené v napadnutom rozhodnutí nespochybnil. Poukázal na svoje povinné výdavky (vykonávané zrážky) a mal zato, že v dôsledku vykonávaných zrážok je jeho príjem nižší ako je suma 1,4-násobku somy životného minima. K uvedenej námietke súd v zhode s odporcom uvádza, že žiadne ustanovenie zákona č. 327/2005 Z.z. neukladá odporcovi skúmať okrem príjmov žiadateľa aj jeho výdavky, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto vyplývajú zo zmluvných vzťahov žiadateľa alebo mu v dôsledku umiestnenia vo výkone trestu odňatia slobody vyplývajú priamo zo zákona. Je zrejmé, že odporca pri posudzovaní príjmu žiadateľa vychádzal z jeho príjmu, po odpočítaní povinných odvodov v súlade s § 7 ods.1 zákona č.327/2005 Z.z., a teda z čistého mesačného príjmu. Existencia oprávnených pohľadávok voči žiadateľovi, či už vyplývajúca zo zákona, alebo zo zmluvného vzťahu nie je dôvodom na jej odpočítanie z dosahovaného príjmu. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti (§ 6 zákona č.327/2005 Z.z.) a ani na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou (§ 6a zákona č.327/2005 Z.z.) z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok vo vzťahu k posudzovaniu materiálnej núdze navrhovateľa ako jedného z predpokladov pre poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti alebo s takouto účasťou. Príjem navrhovateľa, ktorý nespochybnil, presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (zákon č.301/2003 Z.z.). Odporca vo svojom rozhodnutí podrobne opísal dôvody, prečo navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Navrhovateľ v podanom odvolaní výšku odporcom zisteného príjmu nespochybnil. Nesúhlas navrhovateľa s tým, že odporca neprihliadol na vykonávané povinné zrážky vyplývajúce zo zákona, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odporca, konajúc v súlade so zákonom (tu zákon č.327/2005 Z.z.), vychádzal zo zistených príjmov navrhovateľa, ktoré sú určujúce pre splnenie zákonných podmienok priznania, resp. nepriznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Pohľadávky na výživnom, trovách výkonu trestu a ostatné pohľadávky nespôsobujú zníženie príjmu navrhovateľa pre účely posudzovania hmotnej núdze podľa zákona č.327/2005 Z.z.. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako vecne správne podľa § 250q ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška súdneho poplatku je určená podľa pol. č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.06.2016 (§ 18f Zákona o súdnych poplatkoch). Súdne poplatky sa platia na účet Slovenskej pošty, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, a to v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď prevyšuje sumu 300 eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.