Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/83/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200701 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200701.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: AF-CAR, s.r.o. so sídlom Okoličianska 65, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 399 621, zast.: Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: Obec Dolná Lehota, so sídlom Dolná Lehota 162, 976 98 Lopej, IČO: 00 313 351, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 294/2016-1 zo dňa 13.06.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Obce Dolná Lehota č. 294/2016-1 zo dňa 13. júna 2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.06.2016 podanou proti žalovanému Obec Dolná Lehota domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 294/2016-1 zo dňa 13.06.2016, ktorým bolo v odvolacom konaní zamietnuté odvolanie žalobcu a boli potvrdené rozhodnutia správcu dane obce Dolná Lehota ako prvostupňového orgánu verejnej správy č. 5/2016, č. 6/2016, č. 7/2016, č. 8/2016 a č. 9/2016, všetky zo dňa 20.04.2016, ktorými správca dane podľa § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľnosti osobitne za roky 2016, 2015, 2014, 2013 a 2012, za každý rok v sume 1.418,60 Eur. 2. Žalobca žalobou napadol rozhodnutie žalovaného č. 294/2016-1 zo dňa 13.06.2016 v celom rozsahu z dôvodu, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach, pričom žalobca považuje toto rozhodnutie za nezákonné a nedôvodné v časti jeho výroku aj odôvodnenia. 3. Žalobca v celom rozsahu podanou žalobou napáda a namieta daňové konanie a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí v prvom stupni, ako aj vydaniu rozhodnutia v odvolacom konaní a domáha sa preskúmania postupu orgánov verejnej správy od začiatku daňového konania, preskúmania rozhodnutí prvostupňového orgánu a preskúmania rozhodnutia žalovaného o odvolaní. Žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia, a aby vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní došlo k vadám, ktoré majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 4. Žalobca namietal, že správca dane zistil základ dane a určil daň podľa pomôcok, avšak postupoval v rozpore s § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, keďže nevyzval žalobcu na podanie daňového priznania. Určiť daň podľa pomôcok je podľa žalobcu možné len vtedy, ak daňové priznanie nepodá daňový subjekt ani na výzvu. Žalobca tvrdil, že neboli splnené zákonné predpoklady na uvedený postup žalovaného ak zo strany obce nedošlo k doručeniu uvedenej výzvy žalobcovi. Navyše, žalovaný ako správca dane v rozhodnutiach uviedol, že určil daň podľa pomôcok v súlade s ustanovením § 42 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ktorý však bol zrušený a v plnom rozsahu nahradený zákonom č. 563/2009 Z. z. Daňovým poriadkom. Uvádzal, že výsledkom postupu pri určení dane podľa pomôcok správcom dane nie je rozhodnutie, ale spísanie protokolu, na základe ktorého sa rozhoduje vo vyrubovacom konaní. Protokol sa doručuje daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Namietal nesprávny postup správcu dane aj z dôvodu, že žalobcovi nebol doručený ani protokol o určení dane podľa pomôcok spolu s výzvou na vyjadrenie, čo je v rozpore s ustanovením § 49 Daňového poriadku. 5. Podľa žalobcu došlo postupom žalovaného aj k porušeniu zásady dvojstupňového konania, ktorá je klasickou zásadou daňového konania. V prvom stupni rozhoduje správca dane, v danom prípade obec. Autoremedúrou môže o odvolaní rozhodovať prvostupňový orgán, avšak len za podmienok, že odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. V danom prípade došlo žalovaným k zamietnutiu odvolania žalobcu a potvrdeniu prvostupňových rozhodnutí, čo je v rozpore s inštitútom autoremedúry, a teda s ustanovením § 73 ods. 1 Daňového poriadku. Ak prvostupňový orgán nemienil odvolaniu vyhovieť mal postupovať v zmysle § 73 ods. 2 Daňového poriadku a vec s úplným spisovým materiálom a predkladacou správou postúpiť na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu orgánu, t. j. finančnému riaditeľstvu. Tvrdil, že žalovaný svojim postupom tak v prvom stupni, ako aj pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu viackrát porušil ustanovenia Daňového poriadku, čo spôsobilo nezákonnosť jeho rozhodnutí. 6. Žalobca v žalobe navrhol odložiť vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia starostky obce, ako aj jemu predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí. O návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 23/83/2016-46 zo dňa 07.09.2016 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP, keďže nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok vymedzených v § 185 písm. a) SSP. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol zastaviť konanie z dôvodu, že po doručení žaloby starostka obce dňa 02.08.2016 zrušila rozhodnutie č. 294/2016-1 zo dňa 13.06.2016 o odvolaní, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia všetky zo dňa 20.04.2016. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného k žalobe trval na podanej žalobe v celom rozsahu, zastávajúc názor, že rozhodnutie starostky obce č. 294/2016-2 zo dňa 01.08.2016 je rovnako nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo vydané v rozpore s ustanovením § 59 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku a v rozpore so zákonom č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok). Žalobca má za to, že nie sú splnené podmienky na zastavenie konania podľa ustanovenia § 99 SSP, a ani v zmysle ustanovenia § 101 ods. 4 SSP, a preto neodpadol dôvod preskúmavania zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Zrušenie napadnutých rozhodnutí môže podľa žalobcu po podaní žaloby vykonať len príslušný správny súd s výnimkou postupu podľa § 101 SSP a podľa § 99 písm. c),d) SSP, pričom predpoklady na taký postup v predmetnej veci neboli splnené. 9. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, SSP). 10. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 11. Podľa § 491 ods. 1 SSP; ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 491 ods. 2 SSP: právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 13. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. podaním žaloby na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 30.06.2016, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ďalej postupoval podľa zákona č. 162/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok. Správny súd konanie dokončí v zmysle prechodných ustanovení § 491 ods. 1, 2 SSP podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 14. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Žalovaný po doručení žaloby vo vyjadrení k žalobe nenavrhol, aby súd nariadil pojednávanie (§ 105 ods. 1 písm. a) SSP) a žalobca, ktorý podal žalobu o ktorej konanie začalo ešte za účinnosti O. s. p., teda žaloba ešte nemusela obsahovať náležitosť v zmysle § 182 ods. 1 písm. g) SSP, na výzvu súdu oznámil, že súhlasí, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. 15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, na konanie o predmetnej žalobe preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní bolo vydané orgánom verejnej správy, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Správny súd preto zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP. 16. Primárne sa súd zaoberal včasnosťou podania žaloby a splnením podmienok určujúcich miestnu príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorom bola žaloba podaná. Žaloba bola podaná faxom, ktorý bol doručený súdu dňa 30.06.2016. Originálom bolo doplnené faxové podanie odoslaním na pošte dňa 30.06.2016, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 06.07.2016. S poukazom na ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p, § 56 ods. 2 SSP a § 491 ods. 3 SSP došlo k účinnému doplneniu žaloby podanej faxom originálom v lehote, preto účinky začatia konania nastali ku dňu 30.06.2016, t. j. za účinnosti O. s. p. 17. V súlade s ustanovením § 246a ods. 1 prvá veta O. s. p. je miestne príslušným Krajský súd v Banskej Bystrici, pretože žalovaným je orgán verejnej správy - obec Dolná Lehota, okres Brezno, nachádzajúca sa v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici. Keďže v odvolacom konaní nerozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR a tento orgán verejnej správy nebol ani žalovaný, je irelevantná adresa sídla žalobcu (všeobecný súd žalobcu), t. j. miestna príslušnosť sa neposudzuje podľa druhej vety ustanovenia § 246a ods. 1 O. s. p., navyše v zmysle § 13 ods. 1 SSP sa stanovuje miestna príslušnosť podľa sídla prvostupňového orgánu verejnej správy, teda tunajší súd by bol príslušný aj pokiaľ by konanie začalo od 01.07.2016. 18. Z administratívneho spisu vyplýva, že obec Dolná Lehota ako prvostupňový orgán verejnej správy, správca dane, vydal tieto rozhodnutia: - rozhodnutie č. 5/2016 zo dňa 20.04.2016, ktorým bola vyrubená žalobcovi daň z nehnuteľnosti na rok 2016 v sume 1 418,60 Eur podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, - rozhodnutie č. 6/2016 zo dňa 20.04.2016, ktorým prvostupňový orgán podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. vyrubil žalobcovi na rok 2015 daň z nehnuteľnosti v sume 1 418,60 Eur, - rozhodnutie č. 7/2016 zo dňa 20.04.2016, ktorým prvostupňový orgán podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. vyrubil žalobcovi na rok 2014 daň z nehnuteľnosti v sume 1 418,60 Eur, - rozhodnutie č. 8/2016 zo dňa 20.04.2016, ktorým prvostupňový orgán podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. vyrubil žalobcovi na rok 2013 daň z nehnuteľnosti v sume 1 418,60 Eur, - rozhodnutie č. 9/2016 zo dňa 20.04.2016, ktorým prvostupňový orgán podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. vyrubil žalobcovi na rok 2012 daň z nehnuteľnosti v sume 1 418,60 Eur. 19. Proti prvostupňovým rozhodnutiam č. 5/2016, 6/2016, 7/2016, 8/2016 a 9/2016 zo dňa 20.04.2016 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia prvostupňových rozhodnutí a žiadal, aby došlo k zníženiu sadzby dane v prípade stavieb vo vlastníctve žalobcu, čo odôvodňoval tým, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré nie sú využívané na podnikateľskú činnosť a udržiavajú sa len v zakonzervovanom stave. 20. O odvolaní žalobcu rozhodoval žalovaný, a to rozhodnutím starostky obce Dolná Lehota č. 294/2016-1 zo dňa 13.06.2016 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutia potvrdené. Žalovaný, ako odvolací orgán, v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepodal daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti, preto žalovaný, ako správca dane, v súlade s ustanovením § 42 zákona č. 511/1992 Zb. určil daň podľa pomôcok. Tento postup odôvodňoval tým, že správcovi dane nebolo umožnené nahliadnuť do daňového objektu spoločnosti žalobcu, o čo sa správca dane pokúšal celý rok 2015 a už aj v roku 2014. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný tiež uviedol, že poslanci obecného zastupiteľstva neakceptovali návrh starostky na zníženie dane na obecnom zastupiteľstve dňa 27.05.2016. Podľa žalovaného sa žalobca dopustil aj správneho deliktu v zmysle § 154 Daňového poriadku tým, že nepodal v zákonom stanovenej lehote daňové priznania, a tiež si nesplnil oznamovaciu povinnosť, za čo mu môže byť vyrubená pokuta v zmysle § 155 písm. a) Daňového poriadku. 21. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. 22. Podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. 23. Daňový poriadok v zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 a 2 určuje postup: a to buď správca dane sám rozhodne o podanom odvolaní v rámci autoremedúry, alebo postúpi odvolanie odvolaciemu orgánu. Je zrejmé, že v danom prípade správca dane takto nepostupoval. Sám vybavil odvolanie tým, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so žalobnou námietkou o nezákonnosti postupu orgánu verejnej správy, ktorý po podaní odvolania postupoval v rozpore s ustanovením § 73 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku. V súlade s ustanovením § 73 ods. 2 Daňového poriadku, ak prvostupňový orgán o odvolaní nerozhodol podľa ods. 1, teda odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť, mal postúpiť odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu orgánu, ktorým je v danom prípade Finančné riaditeľstvo SR. 24. Podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. 25. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rámci odvolacieho konania žalovaným, t. j. orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, preto boli naplnené zákonom stanovené predpoklady pre zrušenie takéhoto rozhodnutia v súlade s § 191 ods. 1 písm. b) SSP. 26. Žalobca v žalobe žiadal zrušiť aj prvostupňové rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd môže na návrh žalobcu súčasne so zrušením druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy zrušiť aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzali v závislosti od okolností toho ktorého prípadu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP). Správny súd má za to, že okolnosti danej veci, keď absentuje rozhodnutie vecne príslušného odvolacieho orgánu odôvodňujú zrušiť len rozhodnutie žalovaného vydané v druhom stupni, ktorý po vrátení veci na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP) bude postupovať v ďalšom konaní v súlade s daňovým poriadkom a vec predloží vecne príslušnému orgánu na rozhodnutie o odvolaní t. j. Finančnému riaditeľstvu SR. 27. Žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe doručil súdu aj rozhodnutie starostky obce Dolná Lehota č. 294/2014-2 zo dňa 01.08.2016, z ktorého je zrejmé, že žalovaný rozhodnutím starostky obce opätovne rozhodoval o tom istom odvolaní žalobcu doručenom žalovanému dňa 27.04.2016 proti rozhodnutiam správcu dane č. 5/2016, 6/2016, 7/2016, 8/2016 a 9/2016 všetky zo dňa 20.04.2016 tak, že týmto rozhodnutím zo dňa 01.08.2016 zrušil prvšie rozhodnutie žalovaného č. 294/2016-1 zo dňa 13.06.2016 o odvolaní žalobcu, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane č. 5/2016, 6/2016, 7/2016, 8/2016 a 9/2016, všetky zo dňa 20.04.2016. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie bolo vydané po doručení žaloby podanej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/83/2016 s tým, že žalovaný dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. 28. Pokiaľ žalovaný navrhol zastaviť súdne konanie s poukazom na vydanie rozhodnutia č. 294/2016-2 zo dňa 01.08.2016, v zmysle ktorého boli zrušené rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom, a teda podľa žalovaného odpadol dôvod preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, súd zastáva názor, že návrhu na zastavenie konania nie je možné vyhovieť. 29. Správny súd považuje postup žalovaného, ktorý pristúpil k vydaniu rozhodnutia zo dňa 01.08.2016 č. 294/2016-2 za nezákonný. Žiadne ustanovenia Daňového poriadku, ani Správneho súdneho poriadku neoprávňovali žalovaného na vydanie takého rozhodnutia. Ustanovenie § 101 ods. 1 SSP síce umožňuje orgánu verejnej správy podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, avšak, k uvedenému postupu je potrebný súhlas príslušného súdu vo forme uznesenia v zmysle § 101 ods. 2 SSP, k čomu nedošlo, na čo správne poukázal aj žalobca. Preto nie je možné zastaviť konanie v zmysle ustanovenia § 101 ods. 4 SSP. Žiadne ustanovenie Daňového poriadku neoprávňovalo žalovaného rozhodovať o zrušení svojho predchádzajúceho rozhodnutia o odvolaní. Nie je správny ani poukaz na príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ak už raz žalovaný rozhodol o odvolaní, hoci aj ako vecne nepríslušný orgán verejnej správy, ktorý na to zo zákona nebol oprávnený, nič ho neoprávňuje rozhodovať o odvolaní druhýkrát, navyše, zrušovať svoje skôr vydané rozhodnutie o odvolaní. Ak raz bolo vydané rozhodnutie orgánom verejnej správy v odvolacom konaní, toto môže byť zrušené len právne korektným spôsobom. Súd zastáva rovnaké stanovisko ako žalobca, že po podaní žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia môže zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného vykonať len príslušný správny súd s výnimkou postupu podľa ustanovenia § 99 písm. c) a d) SSP, keď by preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené na základe protestu prokurátora, resp. na základe mimoriadneho opravného prostriedku, alebo s výnimkou, pokiaľ by zrušil svoje rozhodnutie sám žalovaný, avšak za splnenia zákonom stanoveného postupu v zmysle § 101 SSP prostredníctvom inštitútu uspokojenia žalobcu. 30. Z dôvodov uvedených vyššie súd považuje rozhodnutie žalovaného č. 294/2016-2 zo dňa 01.08.2016 za nulitné rozhodnutie, na vydanie ktorého žalovaný nemal žiadny zákonný rámec a bolo vydané navyše orgánom na to vecne nepríslušným. Nulitné rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň akoby nebolo vydané. V zmysle ustanovenia § 64 ods. 1, 2 písm. a) Daňového poriadku pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný. Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to kedykoľvek v zmysle ustanovenia § 64 ods. 3 Daňového priadku. Z uvedeného dôvodu súdu neprináleží rozhodovať o nulite, avšak zastáva názor, že vzhľadom na okolnosti danej veci súdu prináleží nezohľadňovať toto rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní sa finančné riaditeľstvo vysporiada aj s touto skutočnosťou. 31. V ďalšom konaní žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 73 ods. 2 Daňového poriadku a vec predloží príslušnému Finančnému riaditeľstvu SR, ktoré by malo v zmysle § 64 Daňového poriadku posúdiť aj nulitu rozhodnutia žalovaného č. 294/2016-2 zo dňa 01.08.2016, ktorým boli zrušené aj prvostupňové rozhodnutia a následne posúdiť vydané prvostupňové rozhodnutia správcu dane na základe podaného odvolania žalobcu, ktorých správnosť z hľadiska vecnej stránky správny súd neposudzoval. Je zrejmé, že v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného v konaní, neprebehlo riadne odvolacie konanie pred príslušným odvolacím orgánom v daňovom konaní. Účelom správneho súdnictva nie je nahrádzať konanie pred orgánom verejnej správy, preto súd ani nemohol posudzovať zákonnosť prvostupňových rozhodnutí z hľadiska ich vecnej správnosti, ak tak ešte neurobil príslušný odvolací orgán. 32. Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle § 167 ods. 2 SSP, keďže rozhodnutie žalovaného bolo zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP. 33. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP) . Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP 1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.