Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sa/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200778 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200778.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor, ul. Kraskova č. 2, 979 01 Rimavská Sobota, za účasti: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu V 882/2015 zo dňa 18.05.2016, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozhodnutie odporcu V 882/2015 zo dňa 18. mája 2016 potvrdzuje. II. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35,00 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím V 882/2015 zo dňa 18.05.2016 podľa ust. § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 29.03.2016 uzavretej medzi záložcom A. K., v zastúpení zástupcom DSS Nestor o.z., so sídlom Stred 449, 027 05 Zázrivá a záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam kat. úz. V., evidovaných na LV č. XX ako CKN pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X v 1/2- ici, na LV č. XX ako CKN pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X a stavba rodinného domu súp. č. XX na CKN pozemku parc. č. XXX, stavba stodoly súp. č. XXX na CKN pozemku parc. č. XXX/X a stavba garáže súp. č. XXX na CKN pozemku parc. č. XXX/X v 1/1, bližšie špecifikovaných v predmetnej záložnej zmluve. Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že záložná zmluva nespĺňa podmienky na povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, preto návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol. Konštatoval, že záložnú zmluvu za záložcu podpísal O. M., označený v zmluve ako predseda združenia DSS Nestor o.z. K návrhu na vklad však bola priložená „Dohoda o splnomocnení“ zo dňa 23.02.2015 uzavretá medzi splnomocniteľom A. K. a splnomocnencom „ASISTENT o.z., so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 42 416 337“. V zmluve je teda uvedený nesprávny splnomocnenec. Poukázal na to, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte OZ). Predmetná dohoda o splnomocnení je vyhotovená vo formulárovej (predtlačenej) forme s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, vopred je uvedené aj zastupovanie splnomocniteľom združením ASISTENT o.z. v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jeho možnosť, aby si vybral zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, mu bola v takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo odňatá. Odporca vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale naopak, iba z vôle záložného veriteľa. Poukázal tiež na neprípustnosť zastúpenia v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, keď z vopred vypísaných podmienok dohody o splnomocnení, bod 3 piata veta vyplýva, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, čo spochybňuje konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa, a teda menované združenie tu uskutočňuje zámery a napĺňa záujmy druhej strany, teda záložného veriteľa, a nie záložcu. Konštatoval, že na základe doterajšej praxe správneho orgánu, ako aj súdnej praxe v obdobných prípadoch záložcovia uvádzajú, že dohody o splnomocnení sú im predkladané na podpis zo strany zástupcov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. pri podpise úverovej zmluvy. Podľa čl. II bola úverová zmluva podpísaná v ten istý deň ako dohoda o plnej moci, t.j. 23.02.2015. Podľa výpovedí záložcov v rovnakých prípadoch záložcovia boli v domnení, že podpisujú listiny na poskytnutie pôžičky a nie splnomocnenie na založenie ich majetku. Tiež poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa odporcu daný právny úkon odporuje dobrým mravom, pretože podľa čl. II záložnej zmluvy je výška istiny 350,00 Eur s prísl., pričom predmetnou záložnou zmluvou by sa mali založiť nehnuteľnosti záložcu, a to rodinný dom, stodola, garáž s pozemkami o výmere väčšej ako 3000 m2, ktorých hodnota, vyplývajúca už z druhu a charakteru samotných nehnuteľností vysoko prevyšuje túto sumu. Uzavrel, že splnomocnenec „ASISTENT o.z.“ nenadobudol právo, aby v mene splnomocniteľa - záložcu uzavrel záložnú zmluvu, a taktiež je záložná zmluva uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odporcu odvolanie navrhovateľ. Navrhol zrušiť rozhodnutie odporcu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil občianskemu združeniu ASISTENT o.z. plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jeho vlastníctve, resp. spoluvlastníctve. Zásadne nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a že by dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a v tomto smere uvádzal, že rozhodnutie odporcu nevychádza z objektívne zisteného skutkového stavu. Namietal, že odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušných ustanovení, ale je potrebné aj vyvodiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ odporca vidí neprípustnosť zastúpenia v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 OZ, k tomu uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uzavrel, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. V dôsledku toho správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam. Odporca v stanovisku o odvolaniu zo dňa 22.07.2016 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, ktorý nevyužili svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Na pojednávanie sa nedostavili napriek tomu, že im bolo predvolanie riadne doručené. Navrhovateľ a odporca požiadali o ospravedlnenie neúčasti a súhlasili s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok (ďalej v texte SSP) zák. č. 162/2015 Z.z., ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok zák. č. 99/1963 Zb. Podľa § 492 ods. 1 SSP; konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov; rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred 1. júlom 2016 prípustný opravný prostriedok podľa § 250l až 250sa Občianskeho súdneho poriadku, je po 1. júli 2016 možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných správnym súdnym poriadkom. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 125/2016 Z.z., ak bol proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému pred 1. júlom 2016 podaný po 01. júli 2016 včas opravný prostriedok podľa § 250l až 250sa Občianskeho súdneho poriadku, považuje sa tento za včas podaný riadny opravný prostriedok, ak je jeho podanie podľa právnych predpisov účinných po 1.júli 2016 prípustné; ak podanie riadneho opravného prostriedku nie je prípustné, považuje sa za včas podanú správnu žalobu. Tým nie sú dotknuté povinnosti podľa § 49 Správneho súdneho poriadku. V súlade s ust. § 250m ods. 1,2 O.s.p. konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok, ktorý sa podáva na príslušnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Katatrálny zákon v znení platnom do 30.06.2016 v ust. § 31 ods. 7 upravoval, že odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia a ak okresný úrad odvolaniu nevyhovie, o odvolaní rozhodne súd. Z uvedeného vyplýva, že konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začalo podaním opravného prostriedku u odporcu dňa 22.06.2016 (podané na pošte 20.06.2016). Preto sa predmetné konanie dokončí podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v zmysle § 492 ods. 1 SSP, pričom je irelevantné, že vec došla Krajskému súdu v Banskej Bystrici po jej predložení odporcom až dňa 26.07.2016. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia) a rozhodnutie a postup správneho orgánu - odporcu nebol v rozpore so zákonom, preto rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 18.04.2016 na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálnom odbore podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 29.03.2016, ktorá bola uzavretá podľa § 151a a nasl. OZ medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom A. K., v zastúpení zástupcom: DSS Nestor, o.z., za ktoré zmluvu podpísal O. M. - predseda združenia. Podľa článku II. sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.02.2015, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,- euro, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že k návrhu na vklad záložnej zmluvy bola pripojená Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom, zároveň dlžníkom a záložcom v jednej osobe a splnomocnencom občianskym združením ASISTENT o.z., so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 42 416 337 na druhej strane, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. V bode 3. tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ASISTENT o.z.. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ASISTENT o.z. plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ASISTENT o.z. sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom na dopísanie zástupcu splnomocnenca je uvedené razítkom „O. M. - predseda občianskeho združenia ASISTENT o.z.. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ zmluvu podpísal dňa 23.02.2015, t.j v deň uzavretia zmluvy o úvere a zástupca združenia O. M. - predseda, zmluvu podpísal v Bratislave v ten istý deň, t.j. 23.02.215. Z registra občianskych združení MV SR vyplýva, že pod reg. č. 36011, je registrované združenie DSS Nestor, o.z., so sídlom Stred 449, 027 05 Zázrivá, IČO:42180139 (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava, keď k zmene názvu a sídla občianskeho združenia ProHelp na DSS Nestor, o.z. došlo dňa 30.10.2014, po zapísaní zmeny Stanov v registri občianskych združení vedenom na Ministerstve vnútra SR. Z výpisu z registra občianskych združení MV SR súd zistil, že v evidencii občianskych združení je zapísané združenie ASISTENT o.z., so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava - Rača, IČO: 42 416 337 s dátumom vzniku 30.01.2015. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Súd dospel k záveru, že okresný úrad vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre to, že záložnú zmluvu za záložcu uzavrel niekto, kto vôbec nebol na takýto úkon splnomocnený, a to DSS Nestor, o.z., napriek tomu, že splnomocniteľ podľa predloženej Dohody o splnomocnení splnomocnil splnomocnenca ASISTENT o.z.. Nejedná sa o ten istý subjekt, ale o samostatne registrované subjekty s rozdielnym IČO-om, iba personálne prepojené prostredníctvom toho istého predsedu O. M., a taktiež aj pre neplatnosť samotnej dohody o splnomocnení. Uvedené spôsobilo aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom, resp. zástupcom, ktorý na uzavretie tohto úkonu nebol splnomocnený. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri rozhodovaní dôsledne riadil citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupoval v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto zákona návrh na vklad zamietol. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka; právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2, prvá veta Občianskeho zákonníka; návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka; včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ASISTENT, o.z. je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili platne dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník (splnomocniteľ) ju podpísal v neprítomnosti zástupcu ASISTENT, o.z. (splnomocnenec). Zo spisu, ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, kto návrh dohody po jej podpísaní splnomocniteľom odoslal druhej zmluvnej strane (splnomocnencovi), a najmä či vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došiel navrhovateľovi uzavretia dohody (splnomocniteľovi), teda nebolo preukázané, že prijatie návrhu nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 OZ. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). Najvyšší súd SR pod č. 79/2014 judikoval rozsudok NS SR z 11.06.2013 sp.zn. 1Sžr/150/2012, z právnej vety ktorého vyplýva, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Ak preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu súvisí s otázkou práv spotrebiteľa, správny súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vždy preverí, či týmto právam bola poskytnutá náležitá ochrana podľa úniového i vnútroštátneho práva, a to aj vtedy, keď táto skutočnosť nebola výslovne namietaná žiadnym účastníkom súdneho konania. Vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru NS SR je zrejmé, že na daný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly (§ 53 ods. 1 druhá veta O.s.p.). Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca združenia nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver okresného úradu o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na obdobný prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť, že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov splnomocniteľa. Súd však zdôrazňuje, že za záložcu záložnú zmluvu uzavrel iný subjekt, ako ten koho mal splnomocniteľ splnomocniť ako splnomocnenca na uzavretie tohto právneho úkonu. Navrhovateľ nepreukázal oprávnenie združenia DSS Nestor, o.z. na uzavretie záložnej zmluvy v mene záložcu, nakoľko z predloženej Dohody o splnomocnení vyplýva, že oprávneným splnomocnencom malo byť združenie ASISTENT, o.z.. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku nepreukázania existujúceho splnomocnenia pre združenie DSS Nestor, o.z., ktoré v mene záložcu uzavrelo zmluvu o zriadení záložného práva, resp. neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. Odporca rozhodol správne, ak návrh na vklad za daných okolností zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p.. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 a contrario O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (v znení platnom do 30.06.2016), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška súdneho poplatku je určená podľa pol. č. 10 písm. e/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.