Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/130/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200934 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200934.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: Karlovarské minerální vody, a. s., so sídlom Horova 3, 360 01 Karlovy Vary, Česká republika, IČO: 147 06 725, zast.: Advokátska kancelária ČECHOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štúrova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 249 129, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: LIMO ŠPES, s. r. o., so sídlom Chmeľnica 90, 064 01 Chmeľnica, IČO: 17 085 951, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 271-2014 II/70-2016 zo dňa 18.07.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalšiemu účastníkovi voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Prihláškou zo dňa 14.02.2014 požiadal prihlasovateľ LIMO ŠPES, s. r. o., so sídlom 064 01 Chmeľnica 90, IČO: 17 085 951 (ďalší účastník konania) o zápis slovného označenia „V. H.“ ako ochrannej známky do registra ochranných známok vedeného žalovaným, a to pre triedy č. X, XX, XX, XX a XX medzinárodného (Nicejského) triedenia tovarov a služieb. 2. Prihláška ochrannej známky bola zverejnená vo Vestníku žalovaného č. 07/2014 dňa 02.07.2014. 3. Po zverejnení prihlášky boli žalobcom podané dňa 30.09.2014 pripomienky proti zápisu prihláseného označenia, ku ktorým sa vyjadril prihlasovateľ/ďalší účastník konania podaním zo dňa 25.11.2014. Žalovaný sa vyjadril k vznesením pripomienkam v oznámení č. POZ 271-2014 zo dňa 05.12.2014. 4. Proti oznámeniu, ktorým sa žalovaný vysporiadal s pripomienkami žalobcu, podal žalobca rozklad zo dňa 12.01.2014. 5. V oznámení č. POZ 271-2014 zo dňa 20.01.2015 žalovaný žalobcu upovedomil, že v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“) osoba, ktorá podala pripomienky sa nestáva účastníkom konania, a preto nie je oprávnená na podanie rozkladu. Uviedol ďalej, že žalobca bol podľa § 29 ods. 2 Zákona o ochranných známkach oboznámený s výsledkom posúdenia pripomienok. 6. Žalobca sa domáhal súdneho prieskumu uvedeného postupu a oznámení pri vybavení podaných pripomienok. Konanie o ním podanej správnej žalobe bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Scud/2/2015-137 zo dňa 24.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2015. 7. Žalobca podal proti zápisu prihláseného označenia ako ochrannej známky aj námietky zo dňa 30.09.2014, a to z dôvodov podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach. Námietky sa týkali tovarov a služieb v triedach X, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. 8. V námietkach žalobca uviedol, že je majiteľom starších ochranných známok, zapísaných v registri ochranných známok žalovaného (Úradu priemyselného vlastníctva SR), medzinárodných ochranných známok s platnosťou pre Slovenskú republiku, registrovaných v medzinárodnom registri ochranných známok Medzinárodného úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) a ochranných známok Spoločenstva zapísaných v registri ochranných známok Spoločenstva Úradu pre harmonizáciu na vnútornom trhu (OHIM). Ďalej poukázal na svoje nezapísané ochranné známky, prihlásené u žalovaného v roku 2013. Uvedené ochranné známky sú slovné, obrazové, kombinované, ako aj priestorové, a v námietkach boli žalobcom bližšie identifikované, ako aj zobrazené. 9. Žalobca v námietkach ďalej poukázal na postavenie svojho produktu - prírodnej balenej minerálnej vody H. na slovenskom ako aj zahraničnom trhu, na súvisiace finančné investície, na prieskumy trhu v Slovenskej republike, ako aj na to, že H. bola prvou vodou s obsahom horčíka uvedenou trh. 10. Žalobca uviedol, že jeho ochranné známky - slovné, obrazové, priestorové a kombinované - sú všetky aktívne využívané. Popísal tiež, že jeho ochranné známky sú primárne a prevažne používané vo vyobrazení s typickým a špecifickým typom písma, v červeno-bielom vyobrazení, a pre jeho minerálne vody je charakteristické balenie v tmavomodrej plastovej fľaši s oblým preliačením a typickým zúžením v hornej časti fľaše. 11. V námietkach žalobca poukázal predovšetkým na vizuálne hľadisko pri prihlásenom označení. Podľa jeho názoru prihlásené označenie obsahuje prívlastok „H.“, ktorý je ľahko zameniteľný s významným prvkom jeho ochranných známok, a to s označením „H.“. Uznal, že prihlásené označenie je prihlásené ako slovné označenie, vyobrazené v čierno-bielych farbách, avšak zdôrazňoval, že v skutočnosti je toto označenie využívané na trhu vo vyobrazení extrémne podobnom dizajnu jeho produktov. 12. Ďalej poukázal na to, že označenie „V. H.“ je v súčasnosti používané na produktoch výrobcu prírodnej minerálnej vody V. H., spoločnosti PRVÁ KÚPEĽNÁ, a. s., so sídlom Kúpele 203, Nová Ľubovňa, ktorej distribútorom je práve prihlasovateľ (LIMO ŠPES, s. r. o., Chmeľnica), a aj na personálne prepojenie uvedených spoločností. 13. Žalobca ďalej v námietkach uviedol, že znaky balenia a označovania produktov „V. H.“ majú za následok extrémne vysokú podobu týchto produktov s jeho produktmi, predávanými pod obchodným názvom H., a sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny u bežného spotrebiteľa, prípadne minimálne navodiť dojem, že produkty V. H. sú spriaznené s produktom H.. Poukázal aj na dominantnosť červenej farby s biely okrajom, použitej v obchodnom názve produktov V. H. a H., a na podobný typ písma, pričom rozdiel v obchodných názvoch týchto produktov je bežným spotrebiteľom podľa názoru žalobcu ľahko prehliadnuteľný. Bežný spotrebiteľ pri prvotnom vneme nepodrobuje označenia detailnému skúmaniu a vníma ich povrchne, a len tie prvky, ktoré sú dominantné, čo v tomto prípade, podľa žalobcu, je podobné označenie v obchodnom názve „H.“ a „H.“. Podobnosť celkového dojmu podčiarkuje rovnaká farba písma s olemovaním rovnakej farby, ako i podobnosť písma. 14. Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 17.12.2013 podal prihlášky viacerých slovných ochranných známok, vrátane slovnej ochrannej známky „H.“, ktorá je považovaná v zmysle Zákona o ochranných známkach za skoršiu ochrannú známku, a je z vizuálneho hľadiska úplne totožná s prihlásením označením prihlasovateľa. Aj ďalšie prihlásené ochranné známky obsahujú okrem iného označenie „H.“, a teda sú v časti po vizuálnej stránke totožné s prihláseným označením. V prípade, že by došlo k zápisu týchto ochranných známok, boli by zapísané označenia pre bežného spotrebiteľa po vizuálnej stránke ťažko rozlíšiteľné, a teda extrémne ľahko zameniteľné. Keďže prihlásené ochranné známky majú prednosť pred prihláseným označením, tvoria z dôvodu zameniteľnosti prekážku zápisu prihláseného označenia do registra ochranných známok. 15. Pokiaľ ide sémantické hľadisko, žalobca v námietkach uviedol, že prihlásené označenie je tvorené kombináciou slov V. a H.. Označenie „V.“ je odvodené od názvu oblasti (X. V.), v ktorej vyviera prírodná minerálna voda predávaná pod obchodným názvom „V. H.“, a toto je dlhodobo využívané producentom uvedenej prírodnej minerálnej vody. Označenie „H.“ je prívlastok, vyjadrujúci obsah horčíka použitím latinského výrazu. Označenie „H.“ je fantazíjného pôvodu, avšak, je úzko späté s výrobkami žalobcu obsahujúcimi horčík, ktoré boli na trh uvedené ako prvé prírodné minerálne vody s obsahom horčíka. Podľa žalobcu prihlasovateľ mohol použiť slovenský ekvivalent prívlastku vyjadrujúceho obsah horčíka, t. j. horčíková. Následkom použitia latinského ekvivalentu je prihlásené označenie pre bežného spotrebiteľa ľahko zameniteľné s jeho ochrannými známkami. 16. Žalobca ďalej poukázal aj na fonetické hľadisko s tým, že pri čítaní pojmu „H.“ a „H.“ je možné dovodiť len malé odchýlky, ktoré sú pri prvom vneme a čítaní bežným spotrebiteľom zanedbateľné. 17. Žalobca uviedol, že prihlásené označenie je po všetkých stránkach (vizuálnej, sémantickej a fonetickej) vo významnej časti úplne totožné s jeho prihlásenými ochrannými známkami. Poukázal aj na veľmi podobné dominantné obrazové prvky prihláseného označenia a jeho ochranných známok, čo podľa neho bude vyvolávať minimálne asociácie s jeho staršími ochrannými známkami a priemerný spotrebiteľ bude mať dojem, že tovary a služby označené prihláseným označením pochádzajú od toho istého, resp. prinajmenšom ekonomicky prepojeného subjektu. Jeho ochranné známky boli zapísané, prípadne jeho prihlášky ochranných známok boli podané, pred rokom 2014, kedy bola podaná prihláška prihláseného označenia, a teda právo prednosti staršej ochrannej známky je na jeho strane. 18. Žalobca ďalej poukázal v námietkach na to, že prihlásené označenie bolo, okrem iného, prihlásené pre triedu tovarov a služieb medzinárodného triedenia č. X, XX a XX. Jeho ochranné známky sú, okrem iného, zapísané vždy pre triedu tovarov a služieb medzinárodného triedenia č. XX a vo viacerých prípadoch aj pre triedy č. X a XX. Na základe porovnania tovarov a služieb teda možno konštatovať, že tovary a služby, pre ktoré sa žiada zápis prihláseného označenia, sú zhodné s tovarmi a službami, pre ktoré sú jeho ochranné známky zapísané (triedy č. X, XX a XX) a prihlásené (trieda č. XX). 19. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby žalovaný jeho námietkam proti zápisu označenia „V. H.“ vyhovel a predmetnú prihlášku pre triedu tovarov a služieb medzinárodného triedenia č. X, XX a XX zamietol. 20. Prihlasovateľ - LIMO ŠPES, s.r.o. vo svojom vyjadrení označil námietky za nedôvodné. Poukázal na to, že prihlásené označenie sa skladá z fantazijného označenia s rozlišovacou schopnosťou „V.“ a z opisného prvku bez rozlišovacej spôsobilosti „H.“, pričom slovný prvok „V.“ je dostatočne výrazný a spotrebiteľ ho neprehliadne. Ani jedna zo starších ochranných známok prihlasovateľa neobsahuje akýkoľvek prvok, ktorý by bol podobný s týmto fantazijným prvkom. 21. Poukázal tiež na to, že žalovaný vo viacerých iných prípadoch konštatoval nepodobnosť označení, tvorených z hľadiska slovných prvkov výlučne totožnými deskriptívnymi slovnými prvkami bez rozlišovacej spôsobilosti, ale odlišne graficky spracovaných. 22. Namietateľ/žalobca si prihlásil ochranné známky „H.“ a „H. H. Y.“, ktoré nemajú rozlišovaciu schopnosť a sú tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na označenie druhu, kvality, účelu, hodnoty alebo iných vlastností tovarov. J. týmto návrhom podal prihlasovateľ pripomienky a vyjadril presvedčenie, že nemôžu byť zapísané do registra ako ochranné známky z dôvodu, že prihlásené označenia sú len popisné. 23. Ďalej prihlasovateľ/ďalší účastník uviedol, že skutočnosti o podieloch na trhu sú irelevantné a jeho snahou je len informovať spotrebiteľa o druhu a vlastnostiach produktu. Namietateľ sa svojim konaním snaží zabrániť iným subjektom, aby informovali spotrebiteľa o druhu a vlastnostiach ich výrobkov. 24. Z uvedených dôvodov potom prihlasovateľ žiadal námietky zamietnuť. 25. Rozhodnutím č. POZ 271-2014/N-46-2015/Lut. zo dňa 06.05.2015 (rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa) žalovaný námietky žalobcu zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že námietkami boli dotknuté prihlásené tovary a služby zverejneného označenia v triede č. X, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré v rozhodnutí bližšie špecifikoval. 26. Ďalej žalovaný vykonal porovnanie prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami žalobcu, a to z hľadiska vizuálneho, fonetického a z hľadiska sémantického. Postup pri porovnávaní a závery z neho vyvodené v rozhodnutí podrobne popísal. Na účely porovnania prihláseného označenia a starších ochranných známok žalobcu žalovaný usporiadal staršie ochranné známky do troch skupín. V prvej skupine boli zaradené staršie slovné ochranné známky žalobcu pozostávajúce len z pojmu „H.“ (OZ XXXXXX, OZ XXX XXX, OZ XXX XXX, MOZ XXXXXX), v druhej skupine boli zaradené staršie slovné ochranné známky žalobcu : „H. L., H. L., H. H.., H.. U. J. a H. G.“ (OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, MOZ XXXXXX, MOZ XXXXXX, MOZ XXXXXX) a v tretej skupine boli zaradené kombinované ochranné známky žalobcu (OZ XXXXXX, CTM XXXXXXX). 27. V závere svojho rozhodnutia, po vykonaní porovnávania a po zhodnotení pravdepodobnosti zámeny, žalovaný konštatoval, že je možné konštatovať podobnosť v nízkej miere z fonetického, a v prípade slovných starších ochranných známok aj z vizuálneho hľadiska. Táto podobnosť je založená len na podobnosti prvku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou „H./H.“. Tieto slovné prvky možno považovať len za prvky opisné, s nízkou mierou rozlišovacej spôsobilosti. Keďže ide o slovné prvky, s ktorými sa relevantný spotrebiteľ stretáva v súvislosti s prihlasovanými tovarmi a službami na trhu často, je dôvodný záver, že spotrebiteľ je nútený porovnávané označenia vnímať pozornejšie a všímať si najmä ich ostatné rozlišujúce prvky, ktoré možno považovať za dostatočne rozdielne. Zo sémantického hľadiska (v 2. a 3. skupine aj z vizuálneho hľadiska) boli kolízne označenia vyhodnotené ako nepodobné, pretože nie je možné konštatovať podobnosť len na základe slovného prvku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, keď zverejnené označenie obsahuje zároveň dominantný a rozlišujúci slovný prvok „V.“, ktorý poukazuje na pôvodcu označovaných tovarov a zabezpečuje rozlíšiteľnosť kolíznych označení spotrebiteľom. Na základe uvedených záverov preto podľa žalovaného nemožno predpokladať, že by dochádzalo k zámene porovnávaných označení, resp. k vyvolaniu asociácie medzi nimi, a to ani v prípade tovarov a služieb, ktoré boli vyhodnotené ako podobné, resp. zhodné. 28. Žalovaný ďalej uviedol, že spotrebitelia sú zvyknutí na výrobky s obsahom magnézia a často sa stretávajú so skutočnosťou, že na potravinovom alebo farmaceutickom výrobku je uvedený obsah magnézia. Spotrebiteľ je dostatočne informovaný, že výrobcov či predajcov, ktorí produkujú výrobky s obsahom magnézia, je množstvo. Preto v prípade porovnávaných označení spotrebitelia nespájajú tovary takto označené z hľadiska ich pôvodcu, ale rozlišujú, že ide o výrobky obohatené o magnézium, pričom sú si vedomí toho, že výrobcovia môžu byť rôzni. Spotrebiteľ preto podľa žalovaného nehľadá spojitosť medzi označeniami „V. H.“ a „H.“ z hľadiska pôvodcu, ale má na zreteli spojitosť medzi výrobkom a prvkom magnézium v ňom obsiahnutom. 29. Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že na trhu existuje viacej druhov minerálnych vôd, ktoré obsahujú magnézium, ale „V. H.“ je len tá, ktorá pochádza z prameňov v okolí Levočských vrchov neďaleko Starej a Novej Ľubovne. 30. Pokiaľ žalobca doložil doklady, ktorými poukazoval na svoje postavenie na trhu minerálnych vôd a dlhoročnú tradíciu označenia „H.“ v oblasti balených prírodných minerálnych vôd, žalovaný uviedol, že na základe uvedených tvrdení možno predpokladať, že priemerný spotrebiteľ aj vďaka rozsiahlej reklamnej činnosti žalobcu vie prisúdiť daným výrobkom český pôvod, konkrétne z Karlových Varov, a tak nebude výrobok označený „V. H.“ spájať so žalobcom, ale skôr so zemepisným názvom oblasti V. na R., ktorá je známa svojimi minerálnymi prameňmi. 31. Žalovaný nepristúpil k porovnaniu priestorových ochranných známok, v námietkach uvedených pod písmenami h), l), n) a o) (OZ XXX XXX, H. XXX XXX, M. XXXXXXX, M. XXXXXXX) s odôvodnením, že by to nemalo zásadný vplyv na konečné rozhodnutie. Uviedol, že samostatné porovnávanie by neviedlo k rozdielnym zisteniam, ako k tým, ktoré vyplynuli z porovnania prihláseného označenia s prvou a druhou skupinou starších ochranných známok žalobcu, a to z dôvodu početnejších obsahových rozdielov. 32. Rovnako žalovaný nevykonal samostatné porovnávanie prihláseného označenia s ochrannými známkami žalobcu, ktoré boli prihlásené v roku 2013. Poukázal tiež na to, že tieto označenia sú tvorené podobne, ako posudzované staršie ochranné známky 1. a 2. skupiny, buď slovným prvkom odvodeným od slova „H.“, prípadne je tento slovný prvok doplnený ďalšími slovnými výrazmi, na základe ktorých je možné identifikovať pôvodcu tovarov žalobcu. Aj vo vzťahu k týmto označeniam poukázal na to, že prihlásené označenie obsahuje rozlišujúci slovný prvok „V.“, ktorý poukazuje na pôvodcu označovaných tovarov, a posúva tak celkové vnímanie kolíznych označení spotrebiteľom do roviny nepodobnosti. 33. K prihláškam ochranných známok „H.“, „H. H. Y.“ a „H. F.“ žalovaný uviedol, že prihlášky týchto ochranných známok boli ex offo zamietnuté pre nedostatok rozlišovacej spôsobilosti. 34. Pokiaľ žalobca v námietkach poukazoval na reálne používanie prihláseného označenia, ktoré podľa jeho názoru pripomína reálne používanie jeho ochranných známok, žalovaný k týmto námietkam uviedol, že pri posudzovaní podobnosti označení alebo ochranných známok sa hodnotia vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, pričom sa vychádza z celkového dojmu s ohľadom na dominantné a rozlišovacie prvky a prihlásené označenia alebo ochranné známky sa porovnávajú vždy v takej podobe ako sú prihlásené, resp. zapísané, preto porovnávanie samotných fliaš tak namietateľa ako aj prihlasovateľa, prípadne etikiet, nie je pre toto konanie relevantné. 35. Proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok podal žalobca v zákonnej lehote rozklad. V rozklade namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie prihlasovateľa k námietkam, ktoré bolo podkladom rozhodnutia, a takýmto postupom mu bolo odňaté jedno z jeho základných práv, patriacich mu ako účastníkovi konania, a to právo vyjadriť sa k stanovisku prihlasovateľa. Z uvedeného dôvodu žalobca označil rozhodnutie za nezákonné. 36. Ďalej v rozklade žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť. Opätovne poukázal na zameniteľnosť označení „H.“ a „H.“. Namietal, že žalovaný nezobral do úvahy reálne využívanie prihláseného označenia a obchodný názov, pod ktorým je prírodná minerálna voda, ktorej distribútorom je prihlasovateľ, uvádzaná na trh. 37. Žalovanému ďalej vytýkal, že sa zameral len na vizuálne a sémanticky odlišné slovo „V.“, a porovnanie vykonal čisto formalisticky, bez porovnania celkového dojmu a ďalších relevantných faktorov, ktorými v tomto prípade podľa žalobcu je aj reálne využívanie prihláseného označenia a postavenie jeho výrobkov na trhu. 38. Žalobca ďalej v rozklade poukázal na to, že balené prírodné minerálne vody sú tovarom bežnej spotreby s pomerne nízkou cenou, preto spotrebitelia pri ich nákupe venujú ich výberom nižšiu pozornosť, čím sa zvyšuje riziko zámeny produktov žalobcu s produktmi prihlasovateľa. Poukázal aj na postavenie svojich produktov označovaných „H.“ na trhu a na súvisiace vysoké finančné prostriedky vynaložené na dosiahnutie tohto postavenia. Uviedol tiež, že prihlasovateľ v označení použil v pojme „H.“ veľké začiatočné písmeno, čím sa tiež snaží priblížiť jeho ochranným známkam. Ak by úmyslom prihláseného označenia bolo informovanie spotrebiteľov o obsahu magnézia v produkte, mal by byť, podľa žalobcu, tento pojem použitý s malým začiatočným písmenom. 39. Ďalej v rozklade žalobca tiež namietal, že žalovaný nevykonal porovnanie prihlásených ochranných známok (ešte nezapísaných, ktorých prihlášky boli podané v roku 2013) a prihláseného označenia, a iba konštatoval, že ich porovnanie by neviedlo k rozdielnym zisteniam ako porovnanie starších ochranných známok žalobcu a prihláseného označenia. K tomuto záveru by však podľa žalobcu bolo možné dôjsť iba na základe vykonaného porovnania. Takýto záver je potom ničím nepodložený a nezákonný. 40. Žalovaný podľa názoru žalobcu nezohľadnil argumentáciu uvedenú v námietkach, resp. ju nesprávne vyhodnotil, namietaným rizikom zámeny medzi prihlásenými ochrannými známkami žalobcu a prihláseným označením sa vôbec nezaoberal a žalobcovi odňal možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, že sa jeho námietkam vyhovuje. 41. O rozklade rozhodol žalovaný - predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím č. POZ 271-2014 II/70-2016 zo 18.07.2016 (rozhodnutie orgánu verejnej správy 2. stupňa) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie sp. zn. POZ 271-2014/N-46-2015/Lut. zo dňa 06.05.2015 potvrdil. 42. Vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že na celkový dojem označenia majú vplyv najmä jeho dominantné a rozlišovacie prvky. Ďalej uviedol, že z hľadiska samotného posúdenia pravdepodobnosti zámeny v zmysle § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach je relevantná len taká podoba označenia, ktorá je predmetom prihlášky, resp. zápisu v registri, nie je preto dôležitá forma, v akej sú porovnávané označenia používané tak, ako to uvádza žalobca, ale označenia sa porovnávajú v takej forme, v akej sú zapísané, resp. prihlásené na zápis. Na základe uvedeného preto potom žalovaný neuznal ako relevantné tie argumenty žalobcu uvedené v rozklade, ktorými poukazoval na to, že prvostupňový orgán nezohľadnil formu skutočného používania prihláseného označenia. 43. Za irelevantné vyhodnotil žalovaný aj tie námietky uvedené v rozklade, ktorými žalobca poukazoval na veľké začiatočné písmeno „M“ v pojme „H.“. Prihlásené označenie je slovné, a preto predmetom porovnávania sú slová ako také, a nie je smerodajné, či sú písané písmenami veľkej alebo malej abecedy. 44. Žalovaný ďalej zdôraznil, že pri posudzovaní označenia spotrebitelia prvkom s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou alebo bez rozlišovacej spôsobilosti obvykle nevenujú takú pozornosť ako iným, dištinktívnym prvkom, ktoré im umožnia identifikovať pôvod tovarov alebo služieb. 45. Slovo „V.“ bolo vytvorené za účelom pomenovania prírodnej minerálnej vody, ktorá pochádza z prameňa Y., vyvierajúceho v oblasti Z. Y., v okrese R. V., v katastri obce X. V. na východnom Slovensku. Aj keď uvedené slovo poukazuje čiastočne na zemepisný pôvod, bolo s určitou mierou fantázijnosti vytvorené za účelom pomenovania predmetnej minerálnej vody z daného prameňa, ktorý je len jeden, a preto ho nie je možné označiť za prvok bez rozlišovacej spôsobilosti. Táto prírodná minerálna voda je zdrojom prírodného horčíka - magnézia, s čím súvisí ďalší slovný prvok prihláseného označenia „H.“. Tento prvok opisuje vlastnosť danej minerálnej vody, a preto ide o prvok bez rozlišovacej spôsobilosti, ktorý nepodáva spotrebiteľovi informáciu o obchodnom pôvode výrobku či služby, ale len informáciu o zložení takto označeného produktu. Skutočnosť, že slovo „H.“ nemá vo vzťahu k tovarom v triede č. XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb rozlišovaciu spôsobilosť, bola potvrdená aj v prípade starších prihlásených ochranných známok žalobcu : „H.“, „H. H. Y.“ a „H. F.“, ktoré boli zamietnuté v rámci prieskumu zápisnej spôsobilosti z dôvodu nedostatku rozlišovacej spôsobilosti. 46. Žalovaný vykonal opätovne porovnanie prihláseného označenia starších slovných, obrazových, kombinovaných, ako aj priestorových ochranných známok žalobcu, a to z vizuálneho, fonetického, ako aj sémantického hľadiska, a porovnanie a závery z neho vyvodené podrobne vo svojom rozhodnutí popísal. 47. Na základe vykonaného porovnania žalovaný dospel k záveru, že nízka miera vizuálnej a fonetickej podobnosti a v určitých prípadoch odlišnosti, a nízka miera sémantickej podobnosti, spôsobená podobnosťou slovného prvku prihláseného označenia „H.“, ktorý je bez rozlišovacej spôsobilosti, s prvkami starších ochranných známok žalobcu, nevedie ani pri nižšej, až priemernej pozornosti spotrebiteľa, k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny porovnávaných označení, a to ani v prípade ich použitia na zhodných alebo podobných tovaroch a službách. Podobnosť prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami je založená len na prvku „H.“, ktorý je opisný, nemá rozlišovaciu spôsobilosť, a preto je v preskúmavanom prípade pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny rozhodujúci slovný prvok „V.“, ktorý nie je bez rozlišovacej spôsobilosti, a tak v predmetnom prípade dokáže prihlásené označenie dostatočne odlíšiť od starších ochranných známok. Z týchto dôvodov neexistuje ani pravdepodobnosť asociácie prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami. 48. Žalovaný ďalej konštatoval, že záver o neexistencii pravdepodobnosti zámeny prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami by zostal nezmenený aj v prípade priznania vyššej rozlišovacej spôsobilosti starším ochranných známkam žalobcu, získanej používaním. Na doplnenie uviedol, že v takomto prípade by bolo potrebné zohľadniť, v akej forme používania by bola zvýšená rozlišovacia spôsobilosť starších ochranných známok preukázaná, napr. ich používanie na fľašiach alebo etiketách nemožno stotožniť s používaním starších slovných ochranných známok. Aj keď žalobca predložil marketingový prieskum, ktorý bol vypracovaný jeho „M.“ manažérom pre Slovenskú republiku a týka sa podielu jednotlivých značiek minerálnych vôd na slovenskom trhu, ako aj ich známosti, daný prieskum sám o sebe bez predloženia iných dokladov (napr. faktúr) nie je relevantný a nie je z neho ani evidentné, v akej forme boli staršie ochranné známky predmetom prieskumu. 49. Pokiaľ žalobca poukazoval na zoznam prírodných minerálnych vôd uznaných členskými štátmi Európskej únie, žalovaný uviedol, že tento zoznam bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES zo dňa 18.06.2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd. V uvedenom zozname je pre predmetnú minerálnu vodu z lokality X.N. uverejnené ako obchodné označenie „V.“ a ako názov zdroja „LZ-X (Y.)“. Prihlásené označenie obsahuje v súlade s týmto zoznamom slovný prvok „V.“, pričom sa používa na označenie minerálnej vody získavanej zo zdroja Y., ktorý je definovaný v predmetnom zozname prírodných minerálnych vôd. Registrácia prihláseného označenia ako ochrannej známky nie je v rozpore s podmienkami uvedenými v uvedenej smernici, pretože z nich nevyplýva, že by obchodné označenie minerálnej vody, uvedené v smernici, nemohlo byť zapísané ako ochranná známka. Preto aj tieto námietky uvedené v rozklade vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné. 50. Za irelevantný označil žalovaný tiež ten argument, ktorým žalobca v rozklade poukazoval na personálne prepojenie prihlasovateľa/ďalšieho účastníka konania ako distribútora prírodnej minerálnej vody „V.“ a skutočného výrobcu tejto minerálnej vody. 51. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie prihlasovateľa k námietkam, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán postupoval v zmysle ustanovení § 30 až XX Zákona o ochranných známkach, ktoré upravujú konanie o námietkach, ako aj v súlade s príslušnými ustanovenia Správneho poriadku. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o ochranných známkach upovedomil o námietkach prihlasovateľa a vyzval ho, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril. Na základe námietok, ku ktorým sa prihlasovateľ vyjadril, preskúmal, či zápisu označenia do registra nebráni niektorý z uplatnených dôvodov podľa § 7 Zákona o ochranných známkach. Keďže existenciu dôvodov uplatnených namietateľom nezistil, námietky v zmysle § 32 ods. 3 Zákona o ochranných známkach zamietol. Zo zákona o ochranných známkach žalovanému nevyplývala povinnosť zasielať vyjadrenie prihlasovateľa o námietkach namietateľovi. Namietateľ ako účastník konania mal právo nahliadať do spisu, informovať sa o stave konania a požiadať o zaslanie vyjadrenia prihlasovateľa. Žalovaný zasiela vyjadrenie prihlasovateľa namietateľovi len v prípade, ak vyjadrenie obsahuje také tvrdenia, pripomienky, či označenia dôkazov, s ktorými by sa v záujme objektívneho a nestranného konania mala protistrana oboznámiť. V preskúmavanom prípade nebolo dôvodné zasielať vyjadrenie prihlasovateľa protistrane, preto podľa žalovaného prvostupňový orgán nekonal v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Pokiaľ ide o § 33 ods. 2 Správneho poriadku, tento je z konania o ochranných známkach v zmysle § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach vylúčený. 52. Vzhľadom na uvedené závery orgán verejnej správy 2. stupňa konštatoval, že záver prvostupňového orgánu o neexistencii pravdepodobnosti zámeny prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami, t. j. o nenaplnení podmienok na úspešné uplatnenie námietkového dôvodu v zmysle § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, je správny, a preto bolo dôvodné podané námietky zamietnuť. 53. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 16.09.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného a žiadal obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal nedostatok v procesnom postupe žalovaného pri rozhodovaní o námietkach a o rozklade, nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť, a nedostatok v porovnávaní prihláseného označenia a jeho starších ochranných známok pri vyhodnocovaní pravdepodobnosti zámeny a dostatku rozlišovacej spôsobilosti. 54. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 20.10.2016, vyjadril nesúhlas so žalobnými bodmi a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 55. Ďalší účastník konania sa k správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 11.10.2016, v ktorom žiadal správnu žalobu pre jej šikanózny charakter odmietnuť podľa § 28 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), alternatívne ju zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 56. K vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 24.11.2016, v ktorom zotrval na správnej žalobe a na argumentoch v nej uvedených. Na zdôraznenie svojich argumentov poukázal ešte na Spoločný postup dohodnutý medzi Úradmi pre ochranné známky v EÚ pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny a na súvisiacu európsku judikatúru. 57. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 58. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, pretože žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania a ani správny súd nezistil žiaden dôvod pre jeho nariadenie. 59. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a procesný postup, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§134 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 60. Prvou žalobnou námietkou žalobca namietal porušenie procesných ustanovení v konaní pred žalovaným. Všeobecným predpisom, ktorý sa vzťahuje aj na konanie o zápis ochrannej známky, je Správny poriadok, v súvislosti s čím žalobca poukázal na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku a na nezákonný postup žalovaného, keď mu ako namietateľovi nedoručil vyjadrenie prihlasovateľa k námietkam. Žalobca tvrdil, že takýmto postupom mu bolo odňaté jedno zo základných práv, patriacich mu ako účastníkovi administratívneho konania, a to právo vyjadriť sa k stanovisku prihlasovateľa. Vyjadril nesúhlas s tým, ako sa s touto námietkou vysporiadal žalovaný v rozhodnutí o podanom rozklade. Argumentácia obsiahnutá v uvedenom rozhodnutí podľa žalobcu neobstojí, pretože popiera základné právo účastníka správneho konania byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia. Nesúhlasil ani s tou argumentáciou žalovaného, v ktorej uviedol, že účastník konania má aktívne zisťovať obsah spisu. Podľa žalobcu je to oprávnenie účastníka konania, ktoré môže, ale aj nemusí využiť. Vzhľadom na množstvo správnych konaní a personálne kapacity žalovaného, je navyše podľa žalobcu takýto postup nereálny, spojený s neadekvátnymi nákladmi na strane účastníka konania. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/3/2012 zo dňa 26.11.2013, kde bola súdmi riešená problematika doručovania vyjadrenia účastníka administratívneho konania ostatným účastníkom administratívneho konania v konaní o výmaz dizajnu. 61. Skutočnosť, že ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa na toto konanie neuplatní, je podľa žalobcu irelevantná, pričom žalobca zdôrazňoval ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca tvrdil, že postupom žalovaného v tomto prípade mohlo dôjsť k narušeniu rovnosti účastníkov konania a mohlo to mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia o námietkach. Poukázal ďalej na to, že samotný žalovaný v rozhodnutí o rozklade uvádza, že „vyjadrenie prihlasovateľa môže obsahovať také tvrdenia, pripomienky či označenia dôkazov, s ktorými by sa v záujme objektívneho a nestranného konania mala protistrana oboznámiť“. Sám žalovaný týmto potvrdzuje, že v takýchto prípadoch vyjadrenia zasiela protistrane. Rozhodnutie o tom, či podanie protistrany obsahuje tvrdenia, pripomienky, či označenie dôkazov, s ktorými by sa mala protistrana oboznámiť, však podľa žalobcu, nepatrí žalovanému. Žalovaný svojvoľne rozhoduje o tom, ktoré podklady účastníkom konania doručí, a ktoré nie, preto je takýto postup nezákonný a má za následok nezákonnosť rozhodnutia o rozklade, ako aj samotného rozhodnutia o námietkach. 62. Napriek koncentračnej zásade, ktorá platí v konaní o námietkach, je podľa žalobcu nepochybné, že namietateľ môže mať oprávnený záujem vyjadriť sa k vyjadreniu prihlasovateľa k námietkam, pričom takéto vyjadrenie nemusí nevyhnutne predstavovať doplnenie alebo rozšírenie námietok, a zároveň môže byť podstatné pre rozhodnutie žalovaného. 63. Žalobca ešte poukázal na to, že ani v konaní o ním podanom rozklade mu nebolo doručené vyjadrenie prihlasovateľa k rozkladu. Takéto pochybenie v konaní o námietkach, ako aj v konaní o rozklade, má podľa žalobcu za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 64. Žalovaný vo vyjadrení k prvej žalobnej námietke uviedol, že súhlasí s tvrdením žalobcu, že úrad je povinný zaslať protistrane také vyjadrenie, ktoré je podkladom rozhodnutia žalovaného, teda také, ktorého argumenty žalovaný pri rozhodovaní zohľadní, a teda použije na odôvodnenie daného rozhodnutia. Podkladom rozhodnutia pri posudzovaní námietok proti zápisu prihláseného označenia v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, je najdôležitejšou skutočnosťou, ktorá sa berie do úvahy, podoba, v akej je napadnuté označenie prihlásené a podoba, v akej je namietaná ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok. Ďalšími relevantnými skutočnosťami sú dištinktívne a nedištinktívne prvky týchto označení, či relevantná spotrebiteľská verejnosť. Tieto skutočnosti majú v určitom zmysle objektívny charakter, to znamená, že sú známe z podanej prihlášky, z podaných námietok, z registra ochranných známok, ako aj z vlastnej ustálenej praxe žalovaného. Z uvedeného preto vyplýva, že pri posudzovaní námietkového dôvodu podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, nemôžu mať skutočnosti uvádzané vo vyjadreniach účastníkov správneho konania zásadný vplyv na rozhodnutie žalovaného, pretože podkladom sú uvedené objektívne skutočnosti. 65. Aj keď v zmysle § 52 ods. 3 Zákona o ochranných známkach „Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené“, v zmysle uplatneného námietkového dôvodu je potrebné tieto podklady chápať ako východisko pri začatí námietkového konania, pričom v zmysle § 30 Zákona o ochranných známkach tieto podklady nemôžu byť dopĺňané, či rozširované. Z uvedeného je potom podľa žalovaného zrejmé, že vyjadrenie prihlasovateľa nemohlo obsahovať fakty relevantné pre rozhodnutie vo veci, resp. fakty, o ktorých by bolo nevyhnutné informovať žalobcu. 66. Žalovaný ďalej uviedol, že poukazovanie na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/3/2012 nemá opodstatnenie, pretože nie je adekvátne porovnávať podklad rozhodnutia v námietkovom konaní podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach s konaním o návrhu na výmaz dizajnu podľa ustanovení zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov. 67. Žalovaný ďalej poukázal na to, že proti zásade úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi správneho konania stojí zásada hospodárnosti konania (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku) a poukázal na ustálenú judikatúru Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR, týkajúcu sa tejto žalobnej námietky, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. 1Scud/3/2015 zo dňa 23.09.2015. 68. Žalovaný ešte zdôraznil, že účastník správneho konania má právo aktívne sa zaujímať o postup v správnom konaní, či už nahliadnutím do spisu alebo informovaním sa prostredníctvom telefónu, alebo elektronickej siete, čo uznáva aj súdna prax. 69. Ďalší účastník konania k prvej žalobnej námietke vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že argumentácia žalobcu je účelová a nesprávna. Zdôraznil, že zásadu aktívnej obhajoby, uvedenú v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, je potrebné vždy vyvažovať so zásadou hospodárnosti konania uvedenou v § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Neustále preposielanie vyjadrení zúčastneným stranám by bolo podľa jeho názoru nehospodárne. Zdôraznil aj koncentračnú zásadu v zmysle § 30 Zákona o ochranných známkach. Taktiež zdôraznil, že zákon neukladá žalovanému povinnosť preposielať vyjadrenie prihlasovateľa k námietkam namietateľovi na vyjadrenie, ale štandardne mu dokonca zakazuje prihliadať k následným doplňujúcim vyjadreniam namietateľa. Zo samotného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (na ktoré žalobca odkazoval v správnej žalobe) podľa ďalšieho účastníka vyplýva opačný záver, konkrétne, že ak aj došlo k porušeniu pravidiel zo strany žalovaného, tak nešlo - práve kvôli aplikácii striktnej koncentračnej zásady v konaní o námietkach proti prihláške ochrannej známky - o porušenie, ktoré má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca by totiž v replike, kvôli koncentračnej zásade konania, nemohol nijak materiálne ovplyvniť, zmeniť či doplniť podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného. 70. Podľa § 30 Zákona o ochranných známkach; po zverejnení prihlášky vo vestníku môže osoba uvedená v § 7 (ďalej len "namietateľ") v lehote troch mesiacov od tohto zverejnenia podať námietky z dôvodov podľa § 7. Námietky musia byť odôvodnené a doložené dôkazmi. Na doplnenie a rozšírenie námietok a na dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada. 71. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o ochranných známkach; ak úrad konanie o námietkach nezastaví podľa odseku 1, upovedomí o námietkach prihlasovateľa a vyzve ho, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril. 72. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o ochranných známkach; na základe námietok, ku ktorým sa prihlasovateľ vyjadril, úrad preskúma, či zápisu označenia do registra nebráni niektorý z uplatnených dôvodov podľa § 7. 73. Podľa § 32 ods. 2 Zákona o ochranných známkach; ak úrad v konaní o námietkach zistí, že zápisu označenia do registra bráni niektorý z dôvodov uplatnených podľa § 7, prihlášku zamietne. Ak sa dôvody na zamietnutie prihlášky týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku zamietne len pre tieto tovary alebo služby. 74. Podľa § 32 ods. 3 Zákona o ochranných známkach; ak úrad v konaní o námietkach nezistí existenciu dôvodov uplatnených podľa § 7, námietky zamietne. 75. Podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach; označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. 76. Podľa § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60. 77. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 78. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 79. Prvou žalobnou námietkou, uvedenou v bode A. správnej žaloby, označenom ako „Nedoručenie vyjadrenia Prihlasovateľa k Námietkam“, žalobca namietal nedostatok v postupe žalovaného, a to nedoručenie vyjadrenia prihlasovateľa/ďalšieho účastníka konania k námietkam, čím mu podľa jeho názoru bolo upreté jedno zo základných práv účastníka administratívneho konania, a to oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. 80. Procesný postup v konaní o zápis ochrannej známky je upravený v Zákone o ochranných známkach s tým, že v zmysle § 51 ods. 5 tohto zákona sa na toto konanie použije aj Správny poriadok, s výnimkou taxatívne vymedzených ustanovení Správneho poriadku. 81. V prípade, že namietateľ podal riadne a včas námietky proti prihlásenému označeniu, žalovaný je podľa § 31 ods. 2 Zákona o ochranných známkach povinný upovedomiť o námietkach prihlasovateľa a vyzvať ho na vyjadrenie k ním. V prípade, že sa prihlasovateľ vyjadrí, v zmysle § 32 ods. 1 Zákona o ochranných známkach potom žalovaný na základe námietok preskúma, či zápisu označenia nebráni niektorý z uplatnených dôvodov podľa § 7 Zákona o ochranných známkach a následne zodpovedajúcim spôsobom rozhodne (zamietne prihlášku v celku alebo len pre niektorú časť tovarov a služieb, prípadne zamietne námietky). 82. Zákon o ochranných známkach v rámci úpravy procesného postupu po podaní námietok neukladá žalovanému povinnosť doručovať vyjadrenie prihlasovateľa k námietkam namietateľovi. V prípade, že sa prihlasovateľ k námietkam vyjadrí, na toto jeho vyjadrenie nadväzuje preskúmavacia činnosť žalovaného (na základe námietok), a to, či zápisu prihláseného označenia nebráni niektorý z dôvodov uvedených v § 7 Zákona o ochranných známkach, uplatnený v námietkach. 83. Konanie o námietkach je charakteristické prísnym dodržiavaním koncentračnej zásady, vyplývajúcej z § 30 Zákona o ochranných známkach. Oprávnená osoba môže námietky voči prihlásenému označeniu uplatniť len v zákonom stanovenej lehote 3 mesiace od zverejnenia prihlášky vo Vestníku, pričom námietky musia byť odôvodnené a doložené dôkazmi. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné námietky dopĺňať, prípadne rozširovať, a rovnako nie je možné ani dopĺňať dôkazy. 84. Aplikácia ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správnym orgánom vyplýva povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, je v zmysle § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach vylúčená. 85. Aj v rámci konania o námietkach pred žalovaným platia všeobecné zásady správneho konania, zakotvené v Správnom poriadku, jednou z ktorých je zásada súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania. J. § 3 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, ktoré by na základe § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach mohlo doplniť úpravu postupu žalovaného v konaní o námietkach proti prihlásenému označeniu, možno dôjsť k záveru, že žalovaný by mal doručiť namietateľovi aj vyjadrenie prihlasovateľa k námietkam. Tento záver je však vždy potrebné konfrontovať so zásadou hospodárnosti konania (§3 ods. 4 Správneho poriadku) a s konkrétnymi okolnosťami tej-ktorej prejednávanej veci, najmä je potrebné v tejto súvislosti prihliadnuť na obsah vyjadrenia prihlasovateľa a na koncentračnú zásadu, ktorá sa prísne uplatňuje v tomto type administratívneho konania. 86. Za správnu považuje správny súd argumentáciu vo vyjadrení žalovaného, a to, že najdôležitejšou skutočnosťou pri posudzovaní námietok proti zápisu prihláseného označenia v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach je podoba, v akej je napadnuté označenie prihlásené a podoba, v akej je namietaná ochranná známka zapísaná v registri ochranných známok. Ďalšími relevantnými skutočnosťami sú dištinktívne a nedištinktívne prvky týchto označení, či relevantná spotrebiteľská verejnosť. Tieto skutočnosti majú v určitom zmysle objektívny charakter, a sú zrejmé najmä z podanej prihlášky, z podaných námietok a z registra ochranných známok, preto je potrebné uznať, že skutočnosti uvádzané vo vyjadreniach účastníkov správneho konania nemajú zásadný význam pre rozhodnutie o námietkach. 87. Aj ustanovenie § 52 ods. 3 Zákona o ochranných známkach, podľa ktorého úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, je nutné vykladať v spojitosti s už uvedenou koncentračnou zásadou a s prihliadnutím na charakter námietkového dôvodu. 88. Navyše správny súd považuje za potrebné uviesť, že nie každý nedostatok v postupe orgánov verejnej správy má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia a narušenie rovnosti účastníkov správneho konania, a takýto záver vyplýva aj zo žalobcom citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/3/2012 zo dňa 26.11.2013. V tejto súvislosti je podstatné pripomenúť aj to, že nestačí tvrdenie nedostatku v postupe orgánu verejnej správy zo strany účastníka konania v správnej žalobe, ale je nevyhnutné, aby účastník konania popísal a v konkrétnostiach uviedol, aký následok mal nesprávny postup, teda v čom konkrétne sa prejavil na jeho právach a právom chránených záujmoch. Všeobecné konštatovanie o tom, že bolo porušené jeho procesné právo byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia, bez toho, aby uviedol, aký následok by sa bol dostavil v prípade, že by oboznámený bol - ako by bol procesne zareagoval (o obsahu vyjadrenia prihlasovateľa k námietkam už bol oboznámený v rozhodnutí o námietkach), je nedostačujúce. 89. Správny súd preto z vyššie uvedených dôvodov, najmä s prihliadnutím na platnú koncentračnú zásadu v konaní o námietkach, na povahu námietkového dôvodu (§7 písm. a) Zákona o ochranných známkach), na obsah vyjadrenia prihlasovateľa k námietkam, ako aj na zdôvodnenie tejto žalobnej námietky uvedenej v správnej žalobe, považuje túto žalobnú námietku za nedôvodnú. 90. Obdobné závery platia aj ohľadne tej žalobne námietky, ktorou žalobca poukazoval na nedoručenie vyjadrenia prihlasovateľa k žalobcom podanému rozkladu. Povinnosť zaslať vyjadrenie k rozkladu nevyplýva pre žalovaného ani zo Zákona o ochranných známkach (§40) a ani zo Správneho poriadku (§61 a § 53 a nasl.). 91. V rámci žalobných námietok žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutie o námietkach je nedostatočne odôvodnené a je nepreskúmateľné, čo namietal aj v rozklade. Ďalej uviedol, že v rozklade poukázal na nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia o námietkach, ktoré zopakoval aj v správnej žalobe. 92. Žalovaný vo vyjadrení k tejto žalobnej námietke uviedol, že je nepodstatná a nepreukázaná, pretože vo svojich rozhodnutiach vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti, zaoberal sa všetkými žalobcom uplatnenými argumentmi a svoje závery náležite odôvodnil. 93. Správny súd k tejto žalobnej námietke považuje za potrebné uviesť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne popísal postup pri porovnávaní tovarov a služieb a pri porovnávaní prihláseného označenia prihlasovateľa a starších ochranných známok žalobcu v rozsahu potrebnom pre posúdenie námietkového dôvodu podľa §7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, uviedol závery, ktoré z porovnávania vyvodil, ako aj úvahy, ktorými sa pri vyvodení záverov riadil. Prvostupňové rozhodnutie preto nemožno označiť za nepreskúmateľné a s touto námietkou nepreskúmateľnosti, uplatnenou žalobcom v rozklade, sa správne vysporiadal aj žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí. 94. Správny súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že úlohou správnych súdov (okrem iného) je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, prípadne opatrení orgánov verejnej správy, a tomuto účelu správneho súdnictva má zodpovedať aj správna žaloba a žalobné body v nej uvedené. V posudzovanom prípade žalobca v správnej žalobe v rámci bodu B., označenom ako „Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti“, vo veľkej miere poukázal len na to, čo namietal v námietkach, prípadne v rozklade, a ako sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný, bez toho, aby uviedol, v čom podľa neho spočíva nesprávnosť a nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného. 95. Žalobca ďalej v správnej žalobe označil postup pri porovnávaní prihláseného označenia a jeho starších ochranných známok za formalistický a bez porovnania celkového dojmu a ďalších relevantných skutočností, ktorými je najmä reálne využívanie prihláseného označenia a postavenie výrobkov žalobcu na trhu, nezohľadňujúci princípy vyplývajúce z vlastných pokynov žalovaného, obsiahnutých v „Metodike konania - Ochranné známky“, zverejnenej na internetovej stránke žalovaného. Poukázal na to, že prihlásené označenie a jeho staršie ochranné známky sa využívajú v súvislosti s predajom balených prírodných minerálnych vôd, ktoré sú tovarom bežnej spotreby s pomerne nízkou cenou, a teda spotrebitelia pri ich nákupe venujú ich výberu nižšiu pozornosť, čo zvyšuje riziko zámeny produktov. Navyše produkty „H.“ sa dlhodobo spájajú so žalobcom, majú na trhu veľmi dobré postavenie, žalobca na vybudovaní tohto postavenia dlhodobo pracuje a na tento účel vynakladá pomerne vysoké finančné prostriedky. Poukázal aj na reálne využívanie prihláseného označenia, ktoré podľa žalobcu pripomína balenie jeho produktov „H.“. Zdôraznil ešte totožnosť tovarov, na ktorých sa prihlásené označenie už reálne využíva, s jeho tovarmi, na ktorých sa používajú jeho staršie ochranné známky. 96. Prvostupňovému rozhodnutiu ďalej žalobca vytýkal, že hoci žalovaný na jednej strane uznal, že dotknuté produkty (balené minerálne vody) sú produktmi bežnej spotreby s pomerne nízkou nákupnou cenou, ktorým spotrebiteľ venuje pri výbere nižšiu pozornosť, na druhej stane predpokladá, že spotrebitelia jasne rozlišujú jednotlivých výrobcov produktov s obsahom magnézia. Prvostupňový orgán podľa žalobcu vôbec nezohľadnil fakt, že fantázijný pojem „H.“ je dlhodobo súčasťou jeho ochranných známok a spotrebitelia jeho produkty označené týmto pojmom poznajú, a aj obľubujú. 97. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaným bola správne konštatovaná podobnosť prihláseného označenia a jeho starších ochranných známok v pojme „H.“ a „H.“, ktorý je podľa žalobcu extrémne podobný (takmer zhodný) a žalovaný sa podľa jeho názoru nesprávne zameral na to, že prvok „H.“ je opisný a nemá rozlišovaciu spôsobilosť, a za rozhodujúci považoval prvok „V.“. Žalovaný podľa jeho názoru nesprávne vychádzal z toho, že spotrebiteľ bude viac vnímať prvok „V.“, čo je navyše v rozpore s vlastnými Pokynmi žalovaného, podľa ktorých „bežný spotrebiteľ vníma označenie ako celok a neskúma podrobnejšie jeho detaily, keďže spravidla nemá možnosť priameho porovnávania“. Podľa žalobcu tak žalovaný v rozpore s vlastnými pokynmi priznal vyššiu váhu jednému prvku prihláseného označenia, tento záver je ničím nepodložený, nie je dostatočne odôvodnený, ide o nesprávne právne posúdenie a žalovaný zrejeme vychádzal z vyjadrenia prihlasovateľa/ďalšieho účastníka k námietkam, ktoré ale žalobca nemal k dispozícii. 98. Žalobca ďalej poukázal na to, že nebola zohľadnená konštantná európske judikatúra, týkajúca sa použitia geografického pojmu resp. prvku v ochrannej známke, čo je možné len výnimočne, ak tento prvok disponuje dostatočnou zápisnou spôsobilosťou. Podľa žalobcu pojem „V.“, odvodený od geografického pojmu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť. V súvislosti s touto žalobnou námietkou poukázal žalobca na rozhodnutie žalovaného č. POZ 1633-2013 II/102-2015 zo dňa 16.10.2015. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne priznal geografickému pojmu „V.“ vysokú rozlišovaciu spôsobilosť na úkor druhej časti prihláseného označenia „H.“, ktorá má podľa žalovaného len popisný charakter. Žalobca ďalej tvrdil, že keďže je na trhu viacero minerálnych vôd s obsahom magnézia, spotrebitelia budú venovať väčšiu pozornosť druhej časti prihláseného označenia „H.“, ktorá je jednoznačne ľahko zameniteľná s dominantným prvkom jeho starších ochranných známok. 99. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí sám uviedol, že je potrebné počítať s nižšou až priemernom pozornosťou spotrebiteľa, avšak dospel podľa žalobcu k nesprávnemu záveru o neexistencii rizika zámeny. 100. Žalobca ďalej vytýkal, že žalovaný v rozhodnutí o rozklade uviedol, že záver o neexistencii pravdepodobnosti zámeny by zostal nezmenený aj v prípade priznania vyššej rozlišovacej spôsobilosti starším ochranným známkam žalobcu, získanej používaním, pričom tento záver nijako neodôvodnil. Iba na doplnenie uviedol, že v tomto prípade by bolo potrebné zohľadniť, v akej forme používania by bola zvýšená rozlišovacia spôsobilosť preukázaná, pričom marketingový prieskum predložený žalobcom nepovažoval za relevantný. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že o postavení výrobkov žalobcu nemal pochybnosti ani prvostupňový orgán a z rozhodnutia o rozklade nevyplýva, že by toto bolo spochybňované prihlasovateľom, preto požadovanie ďalších dôkazov v situácii, keď tvrdenie žalobcu nebolo nikým spochybňované, nemá oporu v zákone a bolo by nehospodárne. 101. Ďalej žalobca poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18.06.2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd, ako aj na Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 608/9/2004-100 zo dňa 15.03.20104, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný nezohľadnil požiadavky, ktoré sú v uvedených predpisoch stanovené pre obchodné označenie minerálnej vody a obchodné označenie minerálnej vody, pod ktorým je zapísaná v zozname prírodných minerálnych vôd, a ďalej, že nebol zohľadnený fakt, že prihlásené označenie pozostáva nielen z obchodného označenia minerálnej vody ale aj z prvku „H.“. Ďalej ešte poukázal na to, že v zmysle § 11 ods. 3 Výnosu môže byť informácia o obsahu magnézia uvedená len vo forme informácie podľa prílohy č. 1 tabuľka č. 7 a nie vo forme prívlastku v obchodnom názve. Podľa názoru žalobcu sa prihlasovateľ spolu s výrobcom prírodnej minerálnej vody „V.“ snaží obísť zákonnú povinnosť uvádzať prírodné minerálne vody na trh len pod zaregistrovaným označením a povinnosť uvádzať údaj o obsahu horčíka len v zákonom predpísanej forme. 102. Ak prihlasovateľ chcel informovať o obsahu magnézia vo svojich produktoch, zvolil by podľa žalobcu prvok „H.“ v prihlásenom označení s malým začiatočným písmenom a uvádzal by túto informáciu v spisovnom slovenskom tvare „horčíková“, ktorý by bol zrozumiteľnejší pre širšiu skupinu spotrebiteľov. 103. Žalovaný vo vyjadrení k týmto žalobným bodom uviedol, že pri posudzovaní zámeny porovnávaných označení v zmysle námietkového dôvodu podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, skúma podobnosť označení z vizuálneho, sémantického a fonetického hľadiska, zaoberá sa dištinktívnymi a nedištinktívnymi prvkami označení, skúma podobnosť/zhodnosť tovarov a služieb, zaoberá sa postavením priemerného spotrebiteľa tovarov a služieb a hodnotí označenia aj z hľadiska ich celkového dojmu, ktorý vyvolávajú u relevantného spotrebiteľa. 104. Žalovaný zdôraznil, že reálne využívanie prihláseného označenia nie je v konaní o námietkach podľa § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach relevantné, pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia a starších ochranných známok sa posudzuje len v takej forme, v akej sú tieto prihlásené, resp. zapísané, pričom v posudzovanom prípade je prihlásené označenie slovným označením. Pokiaľ prihlasovateľ zasahuje na príslušnom trhu do práv žalobcu tým, že napodobňuje produkty žalobcu, žalobca sa môže brániť osobitými prostriedkami v rámci civilného sporového konania. 105. Pokiaľ žalobca namietal použitie slovného prvku „H.“ s veľkým začiatočným písmenom v prihlasovanom označení, žalovaný uviedol, že prihlásené označenie bolo prihlásené ako slovné v bežnom písme, a teda slová sú chránené ako také, bez ohľadu na použité písmo či písmená. V posudzovanom prípade si prihlasovateľ nenárokoval konkrétnu špecifickú úpravu písma, v ktorej jedinej by bolo označenie chránené. 106. Žalovaný ďalej zdôraznil, že slovný prvok „H.“ je bez rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k prihláseným tovarom a službám, a slúži len na opis ich vlastností, preto tento prvok ani nie je zásadný pri posudzovaní nebezpečenstva zámeny kolíznych označení. Túto skutočnosť potvrdil žalovaný aj vo svojich rozhodnutiach, v ktorých zamietol prihlášky slovných označení žalobcu : „H.“, „H. F.“ a „H. H. Y.“. Slovný prvok „V.“ je slovným prvkom s rozlišovacou spôsobilosťou a je nositeľom informácie o pôvode minerálnej vody. Podľa tohto prvku bude spotrebiteľ identifikovať označené tovary, pričom aj zo známkovej praxe je zrejmé, že spotrebiteľ sa zásadne zameriava na prvky s rozlišovacou spôsobilosťou. 107. Ďalej žalovaný uviedol, že prvok „V.“ nie je geografický pojem, ale bol vytvorený s určitou mierou fantázijnosti, nejde o opisný prvok, ale práve o prvok, ktorý je nositeľom rozlišovacej spôsobilosti. Slovný prvok „H.“ vykazuje nižšiu mieru rozlišovacej spôsobilosti a prvok „H.“ je bez rozlišovacej spôsobilosti, preto je vylúčená zameniteľnosť kolíznych označení, v súvislosti s čím žalovaný odkázal aj na rozhodnutia Všeobecného súdu EÚ (napr. T-138/13, T-591/13, T-102/14). Tento záver by podľa žalovaného nemohol byť prelomený ani v prípade priznania vyššej rozlišovacej spôsobilosti starším ochranným známkam žalobcu. 108. Žalovaný ešte poukázal na to, že obchodný názov minerálnej vody podľa Výnosu a ochranná známka sú dve rôzne veci. Ochranné známky zapísané v registri, pod ktorými sú predávané minerálne alebo pramenité vody, neobsahujú pojmy „J. H. Y.“ alebo „J. Y.“. Zo známkoprávneho hľadiska ide o pojmy bez rozlišovacej spôsobilosti. Poukázal tiež na to, že v registri ochranných známok sú zapísané početné ochranné známky (patriace aj žalobcovi), a pritom ani jedna z týchto ochranných známok nie je obchodným názvom v zmysle Výnosu. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že údaj o obsahu magnézia možno uviesť na obale minerálnej vody len vo forme stanovenej Výnosom a nie vo forme prívlastku v obchodnom názve, paradoxné je potom, že sám žalobca je majiteľom napr. slovnej ochrannej známky „H. H. F.“. 109. Navyše v rámci konania o zápise ochrannej známky žalovaný neskúma a ani nie je oprávnený skúmať, či prihlasovateľ vyrába tovary, na ktoré sa má prihlásená ochranná známka vzťahovať a aké sú vlastnosti týchto tovarov. Majiteľ ochrannú známku v čase konania o jej zápis nemusí ani používať a v prípade, že by verejnosť pri jej používaní klamal napr. o kvalite, povahe alebo zemepisnom pôvode tovarov, je to dôvod na zrušenie ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. c) Zákona o ochranných známkach. 110. Žalovaný ďalej uviedol, že porovnanie bolo vykonané v súlade s jeho Metodikou z fonetického, vizuálneho a sémantického hľadiska, pričom bol zohľadnený aj celkový dojem a všetky relevantné faktory, podrobne sa zaoberal jednotlivými prvkami porovnávaných označení, mierou ich rozlišovacej spôsobilosti a bol vyhodnotený aj pohľad relevatného spotrebiteľa. Závery o nepodobnosti pritom neovplyvní ani nižšia miera pozornosti, ktorú dotknutým tovarom a označeniam venuje spotrebiteľ. 111. Ďalší účastník konania vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutia žalovaného považuje za správne a stotožnil sa so závermi v nich uvedenými. Prvok „H.“ má podľa jeho názoru deskriptívny význam a nie je nijako príznačný pre žalobcu. Deskriptívne výrazy môžu používať voľne všetky podnikateľské subjekty. Podobnosť prihlasovaného označenia a starších ochranných známok žalobcu je len v opisných, nedištinktívnych prvkoch, a medzi rozlišujúcimi prvkami „H.“ a „V.“, je absolútna nepodobnosť. Správna úvaha žalovaného pri hodnotení bola podľa ďalšieho účastníka konania správna. 112. Ďalší účastník konania ďalej uviedol, že rozlišovacia spôsobilosť prihláseného označenia nebola predmetom konania o námietkach v zmysle § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach a táto bola žalovaným dostatočne preverená v rámci úradného prieskumu. Za irelevantné označil aj poukazovanie na Smernicu a Výnos, či vzťahy prihlasovateľa k iným obchodným spoločnostiam. 113. Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhou skupinou žalobných námietok, uvedenou v bode B. správnej žaloby (označenom ako „Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti“) žalobca vyjadril nesúhlas so závermi vyplývajúcimi z porovnania prihláseného označenia s jeho staršími ochrannými známkami (resp. prihlásenými a ešte nezapísanými označeniami) a namietal aj nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia. 114. K tejto skupine žalobných námietok správny súd uvádza, že ďalší účastník/prihlasovateľ si prihlásil slovnú ochrannú známku, proti zápisu ktorej boli žalobcom vznesené námietky podľa § 7 ods. 1 písm. a) Zákona o ochranných známkach. Pri tomto námietkovom dôvode sa posudzuje zhodnosť alebo podobnosť tovarov a služieb, na ktoré sa prihlásené označenie a staršia ochranná známka/resp. staršie ochranné známky vzťahujú a zhodnosť alebo podobnosť prihláseného označenia a staršej ochrannej známky/resp. starších ochranných známok, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti. 115. V posudzovanom prípade bola konštatovaná podobnosť, resp. zhoda v rámci tovarov a služieb v triedach č. X, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb, čo žalobcom nebolo v administratívnom konaní a ani správnou žalobou spochybnené. 116. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi, k akým žalovaný dospel pri porovnávaní prihláseného označenia „V. H.“ a jeho starších ochranných známok, ktoré obsahujú prvok „H.“, z hľadiska ich podobnosti, resp. zhodnosti, ktorá môže viesť k zámene produktov a služieb, označovaných kolidujúcimi označeniami, na strane verejnosti. 117. Námietky týkajúce sa nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prvku „V.“ a odkazy na prax a judikatúru pri používaní geografického pojmu, či označenia v ochranných známkach, považuje správny súd nedôvodné. V predmetnom námietkovom konaní bola riešená podoba alebo zhoda prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami žalobcu a zhodnosť alebo podobnosť tovarov a služieb, pri ktorých by existovalo nebezpečenstvo zámeny. Zhoda alebo podobnosť pri komparácii dotknutých označení (ochranných známok) sa týkala prvku „H.“ a prvku „H.“. Obidva uvedené prvky dotknutých označení boli vytvorené modifikáciou latinského názvu chemického prvku magnézium, v slovenskom jazyku horčík. 118. Správny súd považuje za správne závery v rozhodnutí žalovaného o tom, že v prihlásenom označení je výrazným a dostatočne odlišujúcim prvkom prvok „V.“ a prvok „H.“ v prihlásenom označení má len opisný charakter, vyjadrujúci vlastnosť minerálnej vody, a to, že obsahuje magnézium (táto skutočnosť nebola žalobcom spochybňovaná). Pojem „H.“ je fantazijný prvok, odvodený od latinského názvu prvku horčík - magnézium. Prvok „V.“ bol vytvorený modifikáciou časti geografického názvu X. V., ktorý označuje obec v Slovenskej republike, v oblasti ktorého sa nachádza prameň tejto prírodnej minerálnej vody. Uvedený prvok má aj z toho dôvodu, že ide o slovo príznačné pre slovenský jazyk, spájané s miestom v Slovenskej republike, vysokú rozlišujúcu spôsobilosť, a preto je aj ťažisko rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na tomto pojme. Nízka miera podobnosti je tak založená na prvku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, avšak ani táto nízka miera podobnosti nie je spôsobilá privodiť nebezpečenstvo zámeny prihláseného označenia a starších ochranných známok žalobcu u spotrebiteľskej verejnosti. 119. Nie je vylúčené, že pravdepodobnosť zámeny je možné konštatovať aj pri prvkoch s nízkou rozlišujúcou spôsobilosťou, na čo žalobca poukazoval v správnej žalobe, ako aj vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalobcu a ďalšieho účastníka konania. Preto je dôvodné v každom jednotlivom prípade brať do úvahy celkový dojem prihláseného označenia a porovnávaných označení (ochranných známok), silu ich jednotlivých prvkov, ako aj ostatné súvisiace skutočnosti, ktoré sú v každom jednotlivom prípade rôzne a závisia od mnohých faktorov. Aj pri akceptovaní uvedeného záveru správny súd považuje závery v rozhodnutiach žalovaného v tomto prípade za správne, rešpektujúc záver, že prvok „H.“, ktorý má nižšiu mieru rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k prvku „H.“, nespôsobuje pravdepodobnosť zámeny u spotrebiteľskej verejnosti v tom, že ide o tovary pochádzajúce od jedného výrobcu, prípade ekonomicky prepojených výrobcov. Uvedený prvok prihláseného označenia vyjadruje len obsah chemického prvku v minerálnej vode, pričom takúto vlastnosť môžu mať viaceré minerálne vody, a preto nie je možné ťažisko rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia viazať na túto jeho časť. 120. Navyše ako správne poukázal vo svojich rozhodnutiach žalovaný, aj reklama a dobrá povesť minerálnych vôd žalobcu umocňujú u spotrebiteľskej verejnosti dojem, že jeho minerálne vody sú spojené s Karlovými Varmi a nie s prameňom minerálnej vody v Slovenskej republike. 121. Správny súd považuje za správny aj záver žalovaného, obsiahnutý v jeho rozhodnutiach o tom, že prihlasené označenie a staršie ochranné známky žalobcu sú používané na tovaroch s nižšou kúpnou cenou (produkty bežnej dennej spotreby) a je dôvodné predpokladať priemernú až nižšiu mieru pozornosti bežného dotknutého spotrebiteľa pri ich výbere. Ani táto skutočnosť však nespôsobí zameniteľnosť kolidujúcich označení, pretože podstatnou je skutočnosť, že na trhu je množstvo potravinárskych a farmaceutických produktov s obsahom magnézia a spotrebiteľská verejnosť si je vedomá, že tieto produkty nie sú príznačné len pre jedného výrobcu, ale že výrobcov týchto produktov je viacero. Priemerný spotrebiteľ sa potom v rámci takejto skupiny tovarov alebo služieb orientuje uvedomujúc si pluralitu tovarov z hľadiska ich výrobcov. Ak sa prihlásené označenie a staršie ochranné známky žalobcu používajú na označenie prírodných minerálnych vôd, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ tieto minerálne vody zaradí do skupiny minerálnych vôd obsahujúcich magnézium/horčík a následne zvolí ďalšie, pre neho rozhodujúce kritérium, pre výber konkrétnej minerálnej vody. 122. Skutočnosť, že prihlasovateľ/ďalší účastník v prihlásenom označení použil veľké písmeno „M“ v prvku „H.“, považuje aj správny súd za irelevantnú a stotožňuje sa s vyjadrením žalovaného, že prihlásené označenie bolo prihlásené ako slovné v čierno-bielom vyhotovení, bez špecifickej úpravy písma, a teda sú chránené slová ako také, bez ohľadu na to v akom type, druhu a veľkosti písma budú používané. Nie je dôvodné od prihlasovateľa taktiež požadovať, aby používal slovenský ekvivalent pojmu „H.“, a to pojem „P.“, nakoľko práve latinské pomenovanie „H.“ je pojem častejšie používaný a zaužívaný v rámci bežnej spotrebiteľskej verejnosti. 123. Žalovaný správne bral do úvahy celkový dojem prihláseného označenia a ochranných známok žalobcu, zameral sa aj na ich jednotlivé prvky, ktorými sú tvorené, a ktoré majú rozdielnu rozlišovaciu spôsobilosť, zistenia z vykonaného porovnania (z fonetického, vizuálneho a sémantického hľadiska) podrobne popísal, vyhodnotil a svoje závery dostatočným a preskúmateľným spôsobom odôvodnil. 124. Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový orgán nepochyboval o vysokej rozlišovacej spôsobilosti jeho ochranných známok a naproti tomu druhostupňový orgán uviedol, že aj pri priznaní vyššej rozlišovacej spôsobilosti by závery o nepodobnosti zostali nezmenené. Žalovaný tak podľa žalobcu neuznal prieskumy ním predložené, ktoré mal akceptovať a vykonať ako akýkoľvek iný dôkaz. 125. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že v rozklade, podanom proti rozhodnutiu o námietkach, žalobca ohľadne vyššej rozlišovacej spôsobilosti svojich ochranných známok nič nenamietal, teda nenamietal, ako sa s preukazovanou vysokou rozlišovacou spôsobilosťou vysporiadal prvostupňový orgán, dokonca sám v žalobe uviedol, že toto prvostupňový orgán rozhodujúci o námietkach nespochybnil. Správny súd považuje túto časť odôvodnenia v rozhodnutí žalovaného o rozklade za nadbytočnú, nakoľko v rozklade nebola uvedená žiadna námietka týkajúca sa vysokej rozlišovacej spôsobilosti, resp. toho ako bola táto skutočnosť vyhodnotená prvostupňovým orgánom. 126. Pokiaľ žalobca v rozklade namietal, že prvostupňový orgán vôbec nevykonal porovnávanie jeho prihlásených ochranných známok (ešte nezapísaných) a prihláseného označenia, ale len konštatoval, že porovnávanie by neviedlo k rozdielnym zisteniam ako porovnávanie ochranných známok žalobcu a prihláseného označenia, a že k tomuto záveru bolo možné dôjsť len vtedy, ak by porovnávanie bolo vykonané, správny súd k tejto námietke uvádza, že na námietku uvedenú v rozklade reagoval žalovaný, vykonal aj toto porovnávanie a dospel k záveru, že kolidujúce označenia vykazujú len nízku mieru podobnosti. Neporovnával prihlásené označenie len s tými prihlásenými ochrannými známkami žalobcu, pri ktorých bol návrh na ich zápis zamietnutý (nakoľko v priebehu administratívneho konania bolo rozhodnuté o návrhoch žalobcu na zápis ochranných známok, ktoré podal v roku 2013, a na ktoré poukazoval v námietkach). 127. Žalobca ďalej namietal, že pri prihlasovanom označení neboli dodržané ustanovenia Smernice 2009/54/ES a Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 608/9/2014-100. V tejto súvislosti poukázal na zoznam minerálnych vôd vedený v rámci Európskej únie, na požiadavky, ktoré sú kladené na obchodný názov minerálnej vody, ako aj na to, že obsah magnézia možno na minerálnej vode uviesť len v zákonom uvedenej podobe, a to podľa § 6 ods. 1 a § 11 ods. 3 uvedeného Výnosu. 128. Správny súd k tejto námietke uvádza, že ochranná známka nie je totožná s obchodným názvom prírodnej minerálnej vody, čo vyplýva aj z článku 8 uvedenej Smernice. Ak bude ochranná známka reálne používaná na baleniach prírodných minerálnych vôd, na etikete, v reklame a podobne, je povinnosťou jej používateľa uvádzať aj ďalšie povinné údaje, teda splniť povinnosti vyplývajúce z iných právnych predpisov, čo môže byť následne predmetom kontroly a dozoru zo strany príslušných orgánov štátnej správy (napríklad Štátna veterinárna a potravinová správa, Úrad verejného zdravotníctva SR, Štátna obchodná inšpekcia a pod.). Dodržanie týchto povinností ale nie je relevantné z hľadiska zápisu ochrannej známky, nakoľko ako správne uviedol žalovaný, v konaní o zápis ochrannej známky žalovaný nie je povinný a ani oprávnený skúmať, či prihlasovateľ reálne produkuje tovary a služby, pre ktoré žiada ochrannú známku zapísať a ani to, aké sú vlastnosti týchto tovarov a služieb. Rovnaký záver platí aj pre uvádzanie informácie o obsahu určitých chemických prvkov (ako aj o iných druhoch informácií), pre ktoré sú stanovené podmienky v príslušných právnych predpisoch. 129. Ak prihlasovateľ/majiteľ používa prihlásené označenie/ochrannú známku tak, že napodobňuje dizajn tovarov alebo služieb iného podnikateľského subjektu, táto skutočnosť môže byť predmetom samostatného civilného sporového konania (nekalosúťažné konanie), iniciovaného dotknutým subjektom, ale z hľadisku zápisu prihláseného označenia ako ochrannej známky je taktiež irelevantná. 130. Z vyššie uvedených dôvodov, podrobne rozobratých v jednotlivých bodoch tohto rozhodnutia, správny súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože: - v postupe žalovaného nedošlo k takej vade, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, - záver žalovaného o tom, že medzi staršími ochrannými známkami žalobcu a prihláseným označením neexistuje taká zhoda alebo podobnosť, ktorá by mohla viesť k pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti je správny, pretože nízka miera podobnosti je založená len na prvku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou prihláseného označenia a prvok s vysokou rozlišovacou spôsobilosťou „V.“ v prihlásenom označení bezpečne odlíši tovary a služby prihlasovateľa/ďalšieho účastníka konania od tovarov a služieb žalobcu. 131. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. 132. Ďalšiemu účastníkovi konania súd nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi podľa § 169 SSP a contrario. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v troch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.