Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sa/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200992 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu mal. Z. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. E. XX, XXX XX L., zastúpeného zákonnou zástupkyňou S.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale A. E. XX, XXX XX L. a JUDr. Marián Görči, advokát, Advokátska kancelária Nám. SNP 50, 960 01 Zvolen proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/ SOC/2016/5933Ant zo dňa 29. júla 2016 a č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/5934Ant zo dňa 29. júla 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/ SSVOdPPKPC/SOC/2016/5933Ant zo dňa 29.07.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/ SOC/2016/5934Ant zo dňa 29.07.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/5933Ant zo dňa 29. júla 2016 (ďalej len rozhodnutie I.), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/5934Ant zo dňa 29. júla 2016 (ďalej len rozhodnutie II.), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ktorým nebol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. 3. Administratívne konania. Žalobca prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne doručil dňa 23.11.2015 prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu a to na kúpu osobného motorového vozidla a kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na základe uvedených žiadostí bol posudkovým lekárom UPSVaR Zvolen vydaný lekársky posudok č. 2016/34567 zo dňa 18.3.2016, kde bola miera funkčnej poruchy žiadateľa 60% podľa Prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch. Prvostupňový správny orgán vypracoval komplexný posudok č. ZV1/KP/SOC/2016/34567 z 21.3.2016, ktorom nebola navrhnutá ani jedna z navrhnutých žiadaných kompenzácií. 4. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ZV1/KP/SOC/2016/34118-0009 zo dňa 21.3.2016 nepriznal peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Rozhodnutie odôvodnil tým, že miera funkčnej poruchy žiadateľa je 60%, a teda je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žiadateľa neboli v komplexnom posudku navrhnuté peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla. Základný ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy je vrodené postihnutie achondroplázie, osteochondrodysplázie s poruchou rastu dlhých a krátkych kostí. Žiadateľ má pohybové problémy, slabosť organizmu, intoleranciu väčšej záťaže, pády, ale nie sú prítomné také pohybové obmedzenia, pre ktoré by nebol schopný premiestňovať sa a na svoju prepravu využívať vozidlá verejnej hromadnej dopravy osôb. Poukázal na znenie § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré odcitoval a následne konštatoval, že žiadateľ je schopný v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlám hromadnej dopravy a späť, vykonať úkony nastupovania do nich a vystupovania z nich, zvládne prepravu v nich. Nie je podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto nespĺňa podmienky zákona pre navrhnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. 5. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím ZV1/KP/SOC/2016/34121-0009 zo dňa 21.marca 2016 nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na prevádzku osobného motorového vozidla je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Podkladom pre rozhodnutie bol komplexný posudok, kde mu takýto druh kompenzácie navrhnutý nebol. Z tohto posudku vyplýva, že miera funkčnej poruchy žalobcu je 60%, preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Základným ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy je vrodené postihnutie achondroplázie, osteochondrodysplázie s poruchou rastu dlhých a krátkych kostí. Konštatoval, že žiadateľ je schopný v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť k vozidlám hromadnej dopravy a späť, vykonať úkony nastupovania do nich a vystupovania z nich, zvládne prepravu v nich. Nie je podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto nespĺňa podmienky zákona, aby mu bol takýto príspevok poskytnutý. 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím I. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku orgánov prvého stupňa a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke. Počas druhostupňového konania bol vypracovaný komplexný posudok 13.7.2016, ktorý bol vyhotovený na základe lekárskeho posudku zo dňa 11.7.2016 a na základe posudkového záveru zo dňa 12.7.2016. Posudkový lekár vychádzal z odborných nálezov, najmä z neurologického vyšetrenia zo dňa 2.12.2015, neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 14.5.2015 s vyšetrením MR mozgu, z prepúšťacej správy z kúpeľného pobytu v H. v čase od 3.8.2015 do 29.8.2015, z RHB vyšetrenia zo dňa 2.10.2015, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 15.2.2016, z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 10.11.2015, prepúšťacej správy z hospitalizácie na chirurgickom oddelení v čase od 19.5.2015 do 21.5.2015, z chirurgického vyšetrenia zo 7.12.2015, z urologického vyšetrenia z 12.4.2016 a zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 12.4.2016. Žalobca má diagnostikovanú achondropláziu. Má pohybové problémy. Pre toto ochorenie je charakteristický krátky vzrast, a to krátke horné aj dolné končatiny. Zvýraznená je celková slabosť a intolerancia väčšej záťaže, čo je sprevádzané častými pádmi a zakopávaním. Žalobca používa nočné ortézy a ortopedické vložky. V klinických nálezoch však nie je preukázaná paréza na horných či dolných končatinách, ani obmedzenie hybnosti v oblasti váhonostných kĺbov (bedrové a kolenné kĺby). Počas kúpeľnej liečby je dokumentovaná samostatná chôdza. Pri chôdzi po schodoch prejde so striedaním dolných končatín. Žalobca má porušenú jemnú motoriku na horných končatinách. Problémy má aj s vyprázdňovaním stolice. Poruchy zmyslov a to zraku a sluchu, ani poruchy intelektu nie sú u maloletého dokumentované. V doloženom psychiatrickom vyšetrení napriek odporúčaniu individuálnej dopravy v záveru odborného nálezu, nie sú dokumentované také psychické zmeny, či fóbie, ani prípadná agresivita alebo iné psychotické prejavy, pre ktoré by žalobca nebol schopný v sprievode inej osoby premiestniť sa k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do prostriedkov verejnej hromadnej dopravy a vystúpiť z nich, alebo v nich zvládnuť cestu. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že z posudkového záveru, ktorého podkladom bolo šetrenie sociálnych dôsledkov na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen 30.10.2015, vyplýva, že žalobca žije v byte, v spoločnej domácnosti s rodičmi a dvomi sestrami. Popoludní, v čase keď oddychuje, používa plastové ortézy na dolné končatiny. V domácom prostredí sa pohybuje samostatne. Mimo domu, do školy a zo školy sa presúva na odrážadle zn. Strider s nožnou brzdou, nakoľko má krátke prsty. Na odrážadle sa rýchlo unaví a bolia ho nohy. V prípade nepriaznivého počasia ho do školy a zo školy odvezie matka osobným motorovým vozidlom. Od 6teho roku veku má predpísaný špeciálny kočík, ktorý ako uviedla matka, používa na prechádzky do prírody. Osobné motorové vozidlo využíva na prepravu do základnej školy, na odborné lekárske vyšetrenia, rehabilitácie v kúpeľoch Kováčová a chcel by chodiť na canisterapiu. Posudkový lekár konštatoval, že z predložených lekárskych nálezov nie je dokumentované také zdravotné postihnutie, pre ktoré by žalobca nebol schopný v sprievode inej osoby zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich, vystúpiť z nich alebo zvládnuť inú situáciu v nich. Nezistil znevýhodnenie posudzovanej oblasti, a preto konštatoval, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. K odvolacím námietkam zákonnej zástupkyne žalobcu uviedol, že vyjadrenia odborných lekárov majú pre posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu, len odporúčací charakter. Názor odborného lekára, nie je pre príslušný správny orgán záväzný, pretože tento lekár nemusí poznať kritériá pre hodnotenie miery funkčnej poruchy a odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá oprávnenie posudzovať túto odkázanosť. Kompetenciu posudzovať zdravotný stav a určiť mieru funkčnej poruchy a posúdiť odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, zákon zveril posudkovému lekárovi príslušného orgánu. Úlohou posudkového lekára nie je bez výhrad akceptovať návrhy odborných lekárov, ktoré sú v lekárskych nálezoch mnohokrát účelovo uvádzané na žiadosť pacientov, ale posudkový lekár objektívne zhodnotí celkový fyzický a psychický potenciál posudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami posudzovania pre daný účel. Posudkový lekár v tomto prípade zohľadnil všetky lekárske nálezy, ktoré objektívne funkčne popisovali zdravotný stav žalobcu. Vychádzajúc z týchto lekárskych nálezov po komplexnom zhodnotení všetkých skutočností, posudkový lekár skonštatoval, že žalobca je v sprievode inej osoby schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať do neho, vystupovať z neho a zvládnuť inú situáciu v ňom ako aj ostatné deti v jeho veku, preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Keďže žalobcovi nebol v komplexnom posudku navrhnutý príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, žalobca nespĺňa podmienky pre jeho poskytnutie, a preto bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. 7. Žalovaný rozhodnutím II. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. ZV1/ KP/SOC/2016/3421-0009 zo dňa 21. marca 2016, ktorým žalobcovi nebol priznaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 ods. 1, písm. b), bod 2, § 14 ods. 6, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Rozhodnutie odôvodnil zhodne ako vyššie uvedené rozhodnutie I.. 8. Žalobca sa žalobami doručenými súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia I. a rozhodnutia II. žalovaného. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za výsledok nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu, že nie všetky lekárske správy od odborných lekárov boli pri vyhotovení komplexného posudku zohľadnené. Neboli rešpektované zistenia odborných lekárov a to neurologické vyšetrenie zo dňa 2.12.2015, kde lekár poukazuje na ťažkosti s chôdzou, časté pády, krátke končatiny, poruchy rastu dlhých kostí a chrbtice spôsobujúce problémy so samostatnou chôdzou. Nezobral do úvahy neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 14.5.2015 s vyšetrením MR mozgu, prepúšťaciu správu z kúpeľného pobytu v H. v čase od 3.8.2016 do 29.8.2015, RHB vyšetrenie zo dňa 2.10.2015 a to progresiu cystoidnej lézie, ortopedické vyšetrenie zo dňa 15.2.2016 a to, že maloletý pri chôdzi často padá, gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 10.11.2015 a to, že dieťa si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Nezobral do úvahy prepúšťaciu správu z hospitalizácie na chirurgickom oddelení v čase od 19.5.2015 do 21.5.2015, chirurgické vyšetrenie zo 7.12.2015, urologické vyšetrenie zo dňa 12.4.2016 a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 12.4.2016. Psychiater doporučil pre prejav narušeného sebavedomia, neistoty prijatia, únikových reakcií, kompenzačných manierizmov, afektívnu nevýraznosť nasledovné: „Vzhľadom na prítomnú stigmatizáciu a následnú sociálnu úzkostnú poruchu s vystupňovaním problémov v preprave hromadnými dopravnými prostriedkami doporučujem individuálnu prepravu osobným autom“. Žalobca ďalej poukázal na lekárske správy, ktoré boli vyhotovené po vyhotovení komplexného posudku a to prepúšťaciu správu zo Špecializovaného liečebného ústavu Marína šp. H. z 20.8.2016, z ktorej vyplýva o. i., že žalobca máva častú telesnú slabosť a časté pády a lekársky nález ORTOREHA s.r.o. Banská Bystrica zo dňa 18.9.2016, z ktorého vyplýva, že žalobca musí nosiť ortézy a s ohľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav mu ich doporučujú nosiť aj v noci, pretrváva variozita v predkolení, ktoré sa pri záťaži - dlhodobý stoj zhoršuje. Komplexný posudok nevychádzal zo skutočného stavu žalobcu, pretože nerešpektoval všetky vyšetrenia odborných lekárov. Vážne zdravotné postihnutia podcenil a nesprávne dospel k záveru, že maloletý je schopný premiestňovať sa prostriedkami osobnej verejnej dopravy. Ďalej v žalobe uviedol, že matka ako zákonná zástupkyňa tvrdí, že žalobca nie je schopný premiestňovať sa ani pomocou asistenta prostriedkami osobnej verejnej dopravy. Uviedla, že jej bola priznaná na prepravu osobná asistencia, avšak žiadnu cudziu osobu, ktorá by bola toto ochotná vykonávať, nenašla. Ďalej uviedla, že je náročné zabezpečiť plynulý chod domácnosti, pretože ide o päťčlennú rodinu. Ak by mali cestovať MHD alebo vlakom, obmedzilo by to rodinu a zvýšilo únavu dieťaťa, s ktorou súvisí časnosť pádov a zakopávaní. Má to aj negatívne dôsledky na jeho psychiku dieťaťa, ktorému sa zhoršuje uvedomovanie si postihu a zároveň sociálne dôsledky postihnutia. Tento školský rok bola požiadaná školou o pravidelné a dlhodobé návštevy u psychológa a okrem toho chodí k psychiatrovi. Z telesného hľadiska sa prehlbuje zhoršenie a krivosť nôh do „O“. Je riziko predčasného opotrebenia kĺbov - vrodená hypermobilita. Vzhľadom na dĺžku nôh je žalobca nútený urobiť raz toľko krokov ako bežné dieťa v jeho veku. Preto sa s ním musí kráčať pomaly, alebo je nútený bežať, aby zvládať tempo so skupinou. Nepriznaním individuálnej prepravy lekár a úrad podporujú zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa. Existuje spôsob, ako mu uľahčiť postihnutie, ale žalovaný to odmieta. Ďalej žalobca dôvodil tým, že fyzická mobilita s ohľadom na pády a možnosť zachytiť sa, je veľmi obmedzená v autobuse, musia ho držať na rukách. Jeho fyzické disproporcie mu neumožňujú, aby sa dostatočne zachytil v prípade pádu. Krátke ruky a veľká ťažká hlava spôsobujú pády na zem priamo na hlavu. Osoba, ktorá s ním cestuje v autobuse, musí niesť v rukách okrem žalobcu aj odrážadlo alebo kočík. V MHD vždy môže nastať neočakávaná situácia. Ďalej matka poukázala na deklaráciu práv dieťaťa, ktorú prijala OSN v roku 1959 a Dohovor o právach dieťaťa. 9. Zákonná zástupkyňa žalobcu na pojednávaní predložila vyjadrenie Komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Z.. L. N. zo dňa 30.11.2016 na podporu svojho tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. 10. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám uviedol, že príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno podľa § 38 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch a na kúpu osobného motorového vozidla podľa § 34 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom to, ktorá osoba takouto odkázanou osobou je, stanovuje § 14 ods. 6 uvedeného zákona. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie si určuje správny orgán v zmysle § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Urobil tak aj žalovaný, ale nie preto, že nebol dostatočne zistený stav veci prvostupňovým orgánom, ale preto, aby bola zabezpečená objektivita pri zistení skutočného stavu veci a jej posúdenie v odvolacom konaní. Napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe riadne zisteného stavu veci v čase vydania rozhodnutí. Žalovaný vychádzal z dôkazov, ktoré posúdil každý zvlášť, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom zohľadnil všetky predložené aktuálne nálezy. Podkladom bol komplexný posudok, ktorý bol žalobcovi doručený a rozhodnutia boli riadne a logicky zdôvodnené. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a so všetkými podstatnými okolnosťami. Lekárske nálezy uvádzané v žalobe sú z obdobia po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto nemôžu mať vplyv na jeho zákonnosť a nemožno ich pri posúdení zákonnosti rozhodnutia zohľadniť. Zákonná zástupkyňa žalobcu podala 4.9.2015 žiadosť o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. V tomto konaní bolo 8.2.2015 vykonané komplexné šetrenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia maloletého účastníka konania v jeho rodinnom prostredí, z čoho vyplýva, že žalovaný bol dostatočne zoznámený s rodinnými a sociálnymi pomermi v rodine, ako aj sociálnymi dôsledkami ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu. Žalovaný k námietke nerešpektovania zistení odborných lekárov uviedol, že posudkový lekár vychádzal z odborných nálezov z r. 2015 a 2016 uvedených v rozhodnutí. Pokiaľ odborní lekári odporúčali individuálnu prepravu, uviedol, že tieto vyjadrenia majú len odporúčací charakter a takýto názor odborného lekára nie je pre správny orgán záväzný. Lekár nemusí poznať kritériá pre hodnotenie miery funkčnej poruchy a odkázanosť na individuálnu prepravu v zmysle zákona. Kompetenciu posudzovať zdravotný stav, určovať mieru funkčnej poruchy, ako aj posúdiť odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákon zveril posudkovým lekárom príslušných orgánov. Úlohou posudkového lekára pri posudzovaní sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je len bez výhrad akceptovať návrhy odborných lekárov, ktoré sú v lekárskych nálezoch mnohokrát účelovo uvádzané na žiadosť pacientov, ale posudkový lekár má objektívne zhodnotiť celkový fyzický a psychický potenciál posudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami posudzovania pre daný účel. Posudkový lekár v týchto prípadoch zhodnotil lekárske nálezy, ktoré objektívne funkčne popisovali zdravotný stav maloletého účastníka konania. Žalobkyňa poukazuje aj na prepúšťaciu správu zo Špecializovaného liečebného ústavu Marína š.p. H. z 20.8.2016 a lekársky nález ORTOREHA s.r.o. Banská Bystrica z 18.9.2016, ktoré boli vyhotovené až po vydaní druhostupňového rozhodnutia a pre napadnuté správne konanie sú irelevantné. Žalovaný k námietke nesprávneho vyhodnotenia skutočného zdravotného stavu žalobcu uviedol, že k tomuto bodu žaloby vypracovala posudková lekárka odvolacieho orgánu stanovisko. Podľa tohto stanoviska boli odborné nálezy predložené zákonnou zástupkyňou podkladom lekárskeho posudku. Bol tam objektívne uvedený charakteristický obraz ochorenia aj s uvedením aktuálnych ťažkostí žalobcu. Vyjadrenia odborných lekárov k nutnosti používania individuálnej prepravy osobným motorovým vozidlom nemajú oporu v klinicky preukázaných postihnutiach, ktoré by takýto záver odôvodňovali. Navyše takéto posúdenie nie je v kompetencii odborných lekárov a má iba odporúčací charakter. U žalobcu nebola preukázaná paréza horných či dolných končatín, ani obmedzenie hybnosti v oblasti váhonostných kĺbov, bedrových alebo kolenných, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť žalobcu za pomoci sprievodcu zvládnuť cestu k zástavke prostriedkov verejnej hromadnej, nastúpiť do nich alebo z nich vystúpiť. Nebolo preukázané ani také psychické postihnutie, pre ktoré by nezvládol inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy. Maloletý nemá preukázané také somatické ani psychické zmeny, pri ktorých by bolo možné konštatovať naplnenie kritérií podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. K námietke nedostatočne navrhnutej kompenzácie sociálnych dôsledkov osobným asistentom uviedol, že kompenzácia prostredníctvom osobného asistenta bola žalobcovi priznaná na základe žiadosti zo 4.9.2015 a to v rozsahu 634 hodín ročne. Osobná asistencia mu bola navrhnutá pri niektorých sebaobslužných úkonoch a vzhľadom k tomu, že je podľa predložených odborných nálezov odkázaný na sprievodcu, bola mu navrhnutá pomoc osobného asistenta aj pre aktivity súvisiace s cestovaním a to pri preprave a premiestňovaní sa na vzdelávacie a voľnočasové aktivity. Toto ale nemá vplyv na to, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky podstatné náležitosti, pred vydaním rozhodnutí bol zistený presne a úplne skutočný stav veci, boli zobraté do úvahy dôvody odvolania, ako aj všetky podstatné okolnosti. Rozhodnutia boli dostatočne odôvodnené. Žalovaný na základe uvedeného navrhol, aby súd žaloby zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloby boli dôvodné. 12. Súd na pojednávaní spojil veci na spoločné konanie s tým, že ďalej sa bude viesť pod sp. zn. 28Sa/6/2016. 13. Podľa § 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) (2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 a ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1) (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. (6) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov alebo cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi. 14. Žalobný dôvod nedostatočne zisteného skutkového stavu nebol dôvodný. Žalovaný vychádzal zo všetkých odborných nálezov, ktoré žalobca prostredníctvom zákonnej zástupkyne v správnom konaní predložil. Ako vyplýva z napadnutých rozhodnutí zobral do úvahy všetky obmedzenia, ktoré z odborných nálezov pre žalobcu vyplývali ako aj skutočnosti, na ktoré je poukazované v žalobe. Vyplýva to z popisu zisteného ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu uvedeného v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, ktorý bol zistený z lekárskeho posudku zo dňa 11.7.2016. Žalobca a žalovaný sa v podstate zhodujú v tom, že žalobcove zdravotné postihnutie mu neumožňuje, aby vykonával činnosti uvedené v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. bez pomoci inej osoby. Zákonná zástupkyňa žalobcu síce v žalobe tvrdila, že ani s pomocou inej osoby to možné nie je, ale zároveň uviedla, že prepravu v prostriedku hromadnej dopravy žalobca zvláda tak, že ho sprievodca drží na rukách, pričom sprievodcovi túto činnosť komplikuje to, že musí niesť aj ďalší predmet - odrážadlo alebo kočík. Ďalej zákonná zástupkyňa žalobcu poukazuje na to, že nenašla osobu, ktorá by činnosť osobného asistenta na tento účel bola ochotná vykonávať. Žalobca vidí nedostatočnosť zistenia skutkového stavu v tom, že žalovaný sa nestotožnil s odporúčaniami lekárov, ktorí odporúčali pre žalobcu individuálnu prepravu. Súd z obsahu správneho spisu nezistil a žalobca nenamietal, že by lekársky posudok nebol v súlade s odbornými nálezmi v zistenom rozsahu zdravotného postihnutia a jeho funkčných prejavov. Pokiaľ ošetrujúci lekár doporučuje individuálnu prepravu, nemôže byť takéto odporúčanie vyhodnotené inak ako to urobil žalovaný. Predmetom lekárskej posudkovej činnosti je posúdenie zdravotného stavu, kedy posudkový lekár je povinný vychádzať z odborných nálezov. V prípade, že má pochybnosť o diagnostických záveroch, môže si posudzovanú osobu predvolať. V preskúmavaných prípadoch posudkový lekár takúto pochybnosť nemal a posúdenie zdravotného stavu korešponduje s diagnostickými závermi ošetrujúcich lekárov. Odporúčanie individuálnej dopravy je posúdením odkázanosti a tiež sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia, čo do kompetencie ošetrujúceho lekára nepatrí. Takéto posúdenie je súčasťou lekárskej posudkovej činnosti, ktorú je oprávnený vykonať posudkový lekár. Preto žalovaný nepochybil, keď na takéto závery odborných lekárov neprihliadal. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutkového stavu zisteného úplne a to z podkladov predkladaných žalobcom. K tomu je potrebné ešte uviesť, že lekárske nálezy, ktorými bol posudzovaný zdravotný stav v období po vydaní napadnutého rozhodnutia nemajú žiadny význam vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Pre správny orgán je rozhodujúci ten skutkový stav, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia. 15. Žalobou namietané nesprávne právne posúdenie bolo dôvodné. Podľa žalovaného § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. neobsahuje výslovne, že fyzická osoba je odkázaná na individuálnu dopravu vtedy, keď samostatne nezvláda buď premiestnenie k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy alebo nástup, udržanie sa a výstup z prostriedku verejnej dopravy alebo zvládať inú situáciu v tomto prostriedku z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len vybrané činnosti), a preto ak je tieto činnosti schopná vykonávať s pomocou inej osoby nenapĺňa podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu. Takýto výklad ale nemá oporu vo vyššie citovanom texte § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.. Vo svojej podstate zo strany žalovaného nejde ani o výklad tohto ustanovenia ale o jeho doplnenie a teda zmenu znenia. Toto ustanovenie jednoznačne hovorí o schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čo nemožno vyložiť inak, ako že ide o jej vlastné schopnosti. Sú to vlastné schopnosti ťažko zdravotne postihnutej osoby, ktoré spôsobujú alebo nespôsobujú jej odkázanosť na individuálnu prepravu. Spôsobujú ju vtedy, ak neumožňujú ťažko zdravotne postihnutej osobe vykonať vybrané činnosti na rovnakom základe ako iné osoby pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď skutkový záver, ku ktorému dospel a to, že žalobca je schopný vybrané činnosti vykonať len s pomocou sprievodcu, a teda nie je schopný ich vykonať sám, právne posúdil ako nesplnenie podmienok uvedených v § 14 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z.. Pre úplnosť je možné uviesť, že v zmysle uvedeného ustanovenia je treba rozlišovať medzi schopnosťou vykonať vybrané činnosti a potom schopnosťou vykonať vybrané činnosti na rovnakom základe s inými ľuďmi pri zachovaní prirodzenej dôstojnosti tejto osoby. Pokiaľ ťažko zdravotne postihnutá osoba nie je schopná vykonať vybrané činnosti, tak ich samozrejme nie je schopná vykonať na rovnakom základe ako iné osoby. Môže nastať aj prípad, že ťažko zdravotne postihnutá osoba síce je schopná dané činnosti vykonať, ale nie je spôsobilá tak vykonať na rovnakom základe ako iné osoby alebo tak urobiť pri zachovaní jej prirodzenej dôstojnosti. V tomto prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca je schopný urobiť vybrané činnosti len pomocou sprievodcu, a teda z toho nemožno vyvodiť iné, len že samostatne tak schopný urobiť nie je. Súd preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1, písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. správneho súdneho poriadku zrušil, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Súd zároveň vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 správneho súdneho poriadku. Podľa § 191 ods. 6 správneho súdneho poriadku je žalovaný v ďalšom konaní viazaný vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu. 17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom úspešný priznal úplnú náhradu trov konania. Trovy konania sú v zmysle § 163 správneho súdneho poriadku všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. Poučenie: Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.