Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/78/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6101898402 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6101898402.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného OTF, a.s., so sídlom Závodná 459, 027 43 Nižná, IČO: 31 562 990 proti povinnému U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. XX, XXX XX O., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. JUDr. Barborou Ághovou Božíkovou so sídlom Exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava pod sp. zn. EX 1241/2001 o vymoženie pohľadávky vo výške 15.504,91 Eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1676/2001-149 zo dňa 11. novembra 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1676/2001-149 zo dňa 11. novembra 2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Cb/425/1995 zo dňa 30.03.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/61/2001 zo dňa 09.05.2001. Dňa 06.01.2015 povinný zaslal okresnému súdu podanie označené ako „sťažnosť“, v ktorom uviedol, že považuje celú kauzu za nezrozumiteľnú a chaotickú. Napriek tomu, že oprávnený bol uspokojený v plnom rozsahu, Sociálna poisťovňa ho eviduje ako dlžníka a naďalej mu zráža z dôchodku. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd exekúciu zastavil. Likvidátor oprávneného vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že aktuálna výška vymáhanej pohľadávky je 15.032,24 Eur. Keďže pohľadávka nebola vymožená v plnej výške, nesúhlasil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie, pričom exekúcia sa naďalej vykonáva zrážkami z dôchodku povinného. Pokiaľ povinný poukazuje na skutočnosti, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie, súd uviedol, že obsahom podania povinného nie sú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali dôvodné zastavenie exekúcie. Súd mal z vyjadrenia likvidátora oprávneného ako aj z vyjadrenia súdneho exekútora dostatočne preukázané, že pohľadávka vymáhaná v exekúcii nebola uhradená v plnej výške tak, ako to uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie. Okresný súd konštatoval, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z jeho strany po vydaní exekučného titulu došlo k splneniu uloženej povinnosti, resp. existenciu iných skutočností, ktoré by v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku odôvodňovali zastavenie exekúcie, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote povinný odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní tvrdil, že podľa exekučného príkazu súdny exekútor odčerpal zo štyroch bánk celkovo sumu 31.454,22 Eur v prospech oprávneného. Podvodníci v tejto kauze sú známi, títo sa priznali, dodacie listy podpísali, televízory prevzali vo Veľkom Krtíši. OTF im tieto televízory odovzdal bez jeho plnej moci. Nie je mu jasné, aký relevantný dôkaz súd od neho požaduje. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že povinný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu zastaviť. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu povinného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 25.10.2001 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa 13.11.2001 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 21.12.2001 poverenie č. 5601 027277 *, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Cb/425/1995 zo dňa 30.03.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/61/2001 zo dňa 09.05.2001 na vymoženie 725.550 Sk, trov konania v sume 29.020,- Sk a trov exekúcie. Dňa 19.11.2002 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Uznesením č. k. 1Er/1676/2001-43 zo dňa 06.12.2002 súd tento návrh povinného zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17CoE/34/2003-49 zo dňa 25.03.2003 tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 1Er/1676/2001-43 zo dňa 06.12.2002 potvrdil. Dňa 10.01.2006 a 04.07.2012 boli okresnému súdu doručené návrhy povinného na zastavenie exekúcie. Uznesením č. k. 1Er/1676/2001-71 zo dňa 01.10.2013 súd tieto návrhy povinného zamietol, pričom exekúciu v časti 11.376,03 Eur (8.578,94 Eur istina + 2.797,09 Eur trovy) zastavil. Proti uzneseniu č. k. 1Er/1676/2001-71 zo dňa 01.10.2013 podal povinný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41CoE/77/2014-97 zo dňa 09.04.2014 tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 1Er/1676/2001-71 zo dňa 01.10.2013 v prvej a tretej výrokovej vete potvrdil. Dňa 28.04.2014 bolo okresnému súdu doručené podanie povinného označené ako „oznam“, ktoré okresný súd posúdil podľa obsahu ako návrh povinného na zastavenie exekúcie. Uznesením č. k. 1Er/1676/2001-132 zo dňa 26.11.2014 súd tento návrh povinného zamietol. Dňa 06.01.2015 povinný zaslal okresnému súdu podanie označené ako „sťažnosť“, v ktorom uviedol, že považuje celú kauzu za nezrozumiteľnú a chaotickú. Napriek tomu, že oprávnený bol uspokojený v plnom rozsahu, ho Sociálna poisťovňa eviduje ako dlžníka a naďalej mu zráža z dôchodku. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd exekúciu zastavil. Okresný súd následne napadnutým rozhodnutím zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Likvidátor oprávneného vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že aktuálna výška vymáhanej pohľadávky je 15.032,24 Eur a keďže jeho pohľadávka nebola vymožená v plnej výške, nesúhlasil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie, pričom exekúcia sa naďalej vykonáva zrážkami z dôchodku povinného. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Námietku povinného o tom, že oprávnený bol uspokojený v exekúcii v plnom rozsahu považoval odvolací súd za nedôvodnú, keďže z exekučného príkazu na č.l. 111 exekučného spisu, na ktorý sa povinný odvoláva je zrejmé, že v prospech oprávneného bola z účtu povinného odpísaná len suma 18.983,41 Eur, teda nie suma 31.454,22 Eur, ako to uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie. Rovnako aj z vyjadrenia likvidátora oprávneného, ako aj z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že pohľadávka vymáhaná v exekúcii nebola povinným uhradená v plnom rozsahu. Odvolací súd preto po preskúmaní spisového materiálu dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa o tom, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z jeho strany po vydaní exekučného titulu došlo k splneniu uloženej povinnosti, resp. existenciu iných skutočností, ktoré by v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku odôvodňovali zastavenie exekúcie. Keďže povinný súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by z jeho strany došlo k uspokojeniu pohľadávky v plnom rozsahu, okresný súd správne rozhodol, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Až keď povinný súdu predloží dôkaz, t.j. potvrdenie o tom, že pohľadávku oprávneného uhradil v plnom rozsahu, bude možné exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastaviť. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.