Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/134/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110206181 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6110206181.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcov 1/ B.. G. D., D.., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX R. R., 2/ B.. F. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX R. Bystrica, proti žalovaným 1/ B.. G. C., V.., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XXX, XXX XX D. R., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s. r. o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, v mene ktorej koná JUDr. Tomáš Rosina, advokát a konateľ, 2/ B.. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XXX, XXX XX D. R., v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a odporovateľnosti právneho úkonu o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/44/2010-553 z 14. mája 2014, takto r o z h o d o l : I. Odvolanie žalovaného 2/ odmieta. II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu žalobcov 1/ a 2/ o určení neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 zamietol, potvrdzuje. III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil, že kúpna zmluva z 05. 12. 2008 uzavretá medzi predávajúcim B.. C. D. a Q. D. a kupujúcimi B.. G. D., PhD. a Ing. F. D. o prevode spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/1 k parcele č. XX/X o výmere 323 m2 záhrada vedenej na LV č. XXX kat. úz. R., okres U. G. nad H. je voči B.. G. C., V.. právne neúčinná mení tak, že žalobu o neúčinnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 voči žalobcom 1/ a 2/ zamieta. IV. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcov 1/ a 2/ zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania zrušuje a v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie. V. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému 1/ vo veci o určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 05. 12. 2008 v rozsahu 100 %. VI. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému 1/ vo veci určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. VII. Žalovaný 1/ má voči žalobcom 1/ a 2/ vo veci určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ a 2/ o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 15. januára 2005 uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ zamietol a vyhovel žalobe žalovaného 1/ o určenie, že kúpna zmluva z 05. 12. 2008 uzavretá medzi žalovaným 2/ a jeho manželkou ako predávajúcimi a žalobcami 1/ a 2/ je voči žalovanému 1/ právne neúčinná. O týchto dvoch nárokoch rozhodol jedným rozsudkom z dôvodu, že konanie o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 začaté na návrh žalobcov 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 24. 03. 2010 vedené pod sp. zn. 20C/44/2010 a konanie začaté na návrh žalovaného 1/ o odporovateľnosť právneho úkonu proti žalovaným B.. G. D., D.. a B.. F. D. (žalovaným v konaní sp. zn. 14C/62/2010 a žalobcom v tomto konaní) vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14C/62/2010 spojil Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 20C/44/2010-29 z 30. júna 2010 na spoločné konanie. 1.1 V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie k žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke uviedol, že jej neplatnosť tvrdia žalobcovia z dôvodu nenaplnenia podmienok kogentného ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvu o pôžičke z dôvodu, že k reálnemu odovzdaniu peňazí vo výške 52 778,33 Eur medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nikdy nedošlo. Zmluva o pôžičke a s ňou súvisiace dokumenty o uznaní záväzku a dohody o splácaní záväzku so splátkovým kalendárom, zmluva o vyplnení a použití blankozmenky, ktorou mala byť pôžička zabezpečená boli spísané len z dôvodu, aby bola oddĺžená spoločnosť GALTOP - EDIN, s. r. o., v ktorej bol žalovaný 2/ konateľom a žalovaný 1/ mal postavenie tichého spoločníka. K vzniku nového záväzku nedošlo. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 odôvodňovali žalobcovia tým, že ich právne postavenie je neisté (žalobkyňa 1/ je dcérou žalovaného 2/) a v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. 10C/32/2010 o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19. januára 2009 je ohrozené ich vlastnícke právo, nakoľko jeho výsledkom môže byť možnosť žalovaného 1/ uspokojiť svoj nárok z majetku žalobcov. Na dôkaz svojich tvrdení o tom, že v deň uzavretia zmluvy o pôžičke 15. 01. 2005 k odovzdaniu finančných prostriedkov v zmysle zmluvy o pôžičke medzi žalovanými 1/ a 2/ nedošlo, predložili žalobcovia zvukovú nahrávku vyhotovenú žalobkyňou 1/ na jej pracovisku prostredníctvom digitálneho diktafónového záznamu ako záznam súkromného rozhovoru žalovaného 1/ a žalobkyne bez súhlasu a vedomia žalovaného 1/. Tento dôkaz označil súd prvej inštancie za nezákonný, porušujúci práva fyzickej osoby na ochranu osobnosti a preto neprípustný. Okrem toho bola pravosť zvukovej nahrávky spochybnená stanoviskami odborníkov. Zvuková nahrávka predložená žalobkyňou 1/ je osamoteným dôkazom na podporu tvrdenia žalobcov o neplatnosti zmluvy o pôžičke oproti iným nasvedčujúcim opačnému záveru. Okrem konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/44/2010 sa platnosťou zmluvy o pôžičke zaoberali aj Okresný súd Považská Bystrica v konaní sp. zn. 4C/137/2007, 10C/22/2009, Krajský súd v Trenčíne v konaniach pod sp. zn. 5Co/128/2008, 5Co/93/2010 a Okresný súd Trenčín v konaní sp. zn. 39CbZm/3/2011. Z listinných dôkazov predložených v prejednávanej veci a vykonaných aj pred Okresným súdom Považská Bystrica, Okresným súdom Trenčín považoval súd prvej inštancie za preukázané, že zmluva o pôžičke dňa 15. januára 2005 bola uzavretá platne. Na zmluve o pôžičke, uznaní dlhu a dohody o vyplnení a použití blankozmeniek žalovaný 2/ úradne svoj podpis overil. Reálne odovzdanie finančných prostriedkov pri uzavretí zmluvy o pôžičke žalobcovia ponúkanými dôkazmi nevyvrátili. Dôvod neplatnosti zmluvy o pôžičke podľa § 39 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie nezistil. 1.2 Žalovaný 1/ v konaní odporoval právnemu úkonu kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovaným 2/ a jeho manželkou ako predávajúcimi a žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi o prevode vlastníckeho práva k pozemku parcela CKN č. XX/X o výmere 323 m2 záhrady za kúpnu cenu 6 638,78 Eur s odôvodnením, že v čase prevodu tejto nehnuteľnosti bol predávajúci ako dlžník viac ako dva roky v omeškaní s plnením svojho záväzku a týmto úkonom zmenšil dlžník svoj majetok tak, že pohľadávka žalovaného 1/ voči žalovanému 2/ nemohla byť uspokojená. Úmysel dlžníka ukrátiť žalovaného 1/ ako veriteľa bol kupujúcim nepochybne známy nielen z dôvodu, že ide o blízke osoby (príbuzných v priamo rade), ale aj z dôvodu, že žalovaný 1/ v októbri 2007 navštívil žalobkyňu 1/ na jej pracovisku a informoval ju o pôžičke poskytnutej jej otcovi a tiež o tom, že pôžičku otec nespláca. Žalobkyni doručil žalovaný 1/ aj kópie písomností súvisiacich s pôžičkou z 15. januára 2005. Žalobkyňa potvrdila, že o existencii zmluvy o pôžičke zo dňa 15. januára 2005 sa dozvedela niekedy v októbri 2007. Kúpna zmluva bola uzavretá 05. 12. 2008, návrh na vklad vlastníckeho práva Katastrálnemu úradu v F., Správe katastra U. G. nad H. bol doručený 08. 12. 2008 a vklad zmluvy povolený pod sp. zn. V 3627/2008 dňa 19. januára 2009. Vedomosť blízkych osôb o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa pri právnych úkonoch uskutočnených medzi blízkymi osobami ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne predpokladá. Žalobcovia nevyvrátili v konaní, že úmysel žalovaného 2/ ukrátiť svojho veriteľa s prihliadnutím na všetky okolnosti nemohli rozpoznať. Žalobkyňa 1/ nielenže v októbri 2007 vyhotovila zvukovú nahrávku o rozhovore so žalovaným 1/, predmetom ktorého bol aj dlh žalovaného 2/ voči žalovanému 1/, ale vypovedala ako svedkyňa aj v konaní pred Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. 10C/22/2009 kde uviedla, že sa o požičiavaní peňazí otcom od fyzických osôb z dôvodu, že úvery banky neposkytovali, hovorilo. 1.3 Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania, ktoré vznikli jemu osobne vo výške 2 569,84 Eur spolu s trovami právneho zastupovania vo výške 5 766,11 Eur. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu žalobcovia odvolaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 16. 07. 2014. Uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b), d), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O. s. p.“) v znení účinnom do 30. 06. 2016 s tvrdením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v konaní postihnutom inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Tvrdili, že súd prvej inštancie neprihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, najmä na výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 22. 11. 2011, kde potvrdil, že listiny zmluvu o pôžičke z 15. januára 2005, potvrdenie o prevzatí hotovosti a uznaní záväzku vyhotovil žalovaný 1/ a žalovanému 2/ ich predložil iba na podpis, ktorý bol overený až 27. januára 2005, teda 12 dní potom, ako malo dôjsť k odovzdaniu peňažnej hotovosti. Žalovaný 1/ však vypovedal, že peniaze odovzdal žalovanému 2/ až po overení jeho podpisu na týchto listinách, z čoho je zrejmé, že k odovzdaniu pôžičky dňa 15. januára 2005 medzi žalovanými 1/ a 2/ dôjsť nemohlo. 2.1.a Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie aj s poukazom na existenciu a obsah rozhodnutí iných všeobecných súdov v iných veciach, ktoré majú podporovať správnosť záverov súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku napadnutého rozhodnutia. Uvedené súdne rozhodnutia sú však na tento účel nepoužiteľné z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 10C/22/2009, kde žalobcom bol B.. G. C. a žalovanými dcéra B.. C. D. G.. G. R. s manželom o určenie neúčinnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, bolo súdne rozhodnutie postavené na zákonnej fikcii o vedomosti žalovaných ako blízkych osôb B.. D. o jeho údajnom ukracujúcom úmysle vo vzťahu k B.. C., ale v tomto konaní nemal Okresný súd Považská Bystrica k dispozícii zvukovú nahrávku rozhovoru žalovaného 1/ so žalobkyňou 1/ ani znalecký posudok na účtovníctvo spoločnosti GALTOP - EDIN, s. r. o., ktoré dôkazy podstatným spôsobom menia situáciu týkajúcu sa unesenia dôkazného bremena vo veci a v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/137/2007, kde žalobkyňou bola manželka B.. C. D. Q. D. a odporcom bol B.. G. C. o neplatnosť právneho úkonu, bolo zamietavé súdne rozhodnutie odôvodnené nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Spoločným znakom týchto súdnych konaní, na ktoré súd prvej inštancie odkazuje je to, že sa vôbec nezaoberali otázkou reálneho odovzdania peňazí z rúk žalovaného 1/ do rúk žalovaného 2/. Prvostupňový súd sa s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39CbZm/3/2011 odvoláva na rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté odvolaním a nenadobudlo právoplatnosť. 2.1.b Súd prvej inštancie nepripustil ako dôkaz zvukovú nahrávku rozhovoru žalovaného 1/ so žalobkyňou 1/, hoci nebolo sporné, že sa tento rozhovor uskutočnil. Žalovaný 1/ pôvodne popieral, že na zvukovej nahrávke je jeho hlas, neskôr potvrdil, že ide o nahrávku rozhovoru s ním ale tvrdil, že niektoré časti nahrávky sú pozmenené. Nevedel však uviesť, ktoré a ako. S týmito podstatnými rozdielmi vo výpovedi žalovaného 1/ sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Neprípustnosť zvukovej nahrávky ako dôkazu odôvodnil súd prvej inštancie odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky a Nemeckého spolkového súdneho dvora. Súd prvej inštancie sa mal pri hodnotení tohto dôkazu podľa názoru žalobcov zaoberať skôr ústavnými princípmi platnými v Slovenskej republike, než rozhodnutiami súdov Českej republiky a Nemeckej spolkovej republiky a neprávoplatným rozhodnutím iného súdu prvej inštancie odvolávajúcim sa na rozhodnutie týchto súdov. Súd prvej inštancie citované časti uvedených rozhodnutí bez ich bližšieho poznania a vysvetlenia ústavnoprávnych súvislostí v tejto právnej veci len mechanicky aplikoval. Súd sa opomenul vyporiadať s argumentáciou žalobcov, že v zmysle § 125 Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci a O. s. p. takýto dôkaz nevylučuje. Právny zástupca žalobcov opakovane na pojednávaniach vo veci argumentoval tým, že v tomto prípade je potrebné aplikovať ústavnú zásadu proporcionality a je potrebné skúmať, či v prípade konkurencie noriem tzv. jednoduchého práva nenadobudla právna norma ochraňujúca ústavné právo žalobcov na spravodlivý súdny proces prednosť pred normou chrániacou osobnosť žalovaného 1/. Žalobcovia sú toho názoru, že ak by aj vyhotovením zvukovej nahrávky boli porušené osobnostné práva žalovaného 1/, dôsledky tohto porušenia nie sú celkom určite tak vážne v porovnaní s dôsledkami, ktoré sú spôsobené žalobcom nepripustením tohto dôkazu v konaní v situácii, kedy tento dôkaz jednoznačne svedčí o tom, že žalovaný 1/ nie je v skutočnosti veriteľom žalovaného 2/. Zo skutočností, že žalovaný 1/ sa v žiadnom konaní nedomáha ochrany osobnosti (v súvislosti s vyhotovenou zvukovou nahrávkou) nevyvodzuje súd prvej inštancie žiadne dôsledky na rozdiel od žalovaného 2/, ktorému je kladené na ťarchu, že sa sám on osobne v žiadnom konaní nikdy nedomáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke. Nepripustením zvukovej nahrávky z 26. 10. 2007 ako jediného dôkazu spôsobilého objasniť skutkový stav vo veci extrémnym formalizmom poprel a nerešpektoval súd prvej inštancie charakter Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu. Zmysel zákona Občianskeho súdneho poriadku nevynímajúc sa nedá určiť z jednotlivých ustanovení od seba izolovaných a len v súvislosti s ostatnými právnymi predpismi a Ústavou Slovenskej republiky. Preto, ak by aj pripustením dôkazu získaného z audionahrávky zo dňa 26. 10. 2007 ako jediného dôkazu spôsobilého objasniť skutkový stav veci malo mať za následok len nepatrný zásah do práva na ochranu osobnosti žalovaného 1/ v porovnaní s predmetom sporu, súd mal v záujme spravodlivosti takýto dôkaz pripustiť, vykonať a vyhodnotiť. Žalobcovia stále tvrdia, že rokovanie, ktoré viedol žalovaný 1/ so žalobkyňou 1/ dňa 26. 10. 2007 bolo vlastne obchodným rokovaním z dôvodu, že ponúkal žalobkyni za „zvýhodnenú cenu“ pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému 2/. Pokiaľ konajúci súd za relevantné považoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, potom mal prihliadať aj na rozsudok sp. zn. 30Cdo/64/2004 vo vzťahu k prípustnosti zvukového záznamu ako dôkazu v občianskom súdnom konaní. Hoci z vykonaného dokazovania znaleckými posudkami a odbornými vyjadreniami vo veci jednoznačne vyplynulo, že audionahrávka z 26. 10. 2007 je s veľkou pravdepodobnosťou autentická ako celok a že na nahrávke je zaznamenaný hlas žalovaného 1/, súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukazoval len na odborné vyjadrenie znalkyne D.. G. E., PhD., ktorej závery prekrútil. Znalkyňa D.. G. E., D.. o možnosti manipulácie s nahrávkou v zmysle strihov sa vyjadruje len v teoretickej rovine. Súd prvej inštancie nesprávne považoval zvukovú nahrávku za osamotený dôkaz na preukázanie, že fyzickému odovzdaniu peňazí tvoriacich predmet pôžičky dňa 15. januára 2005 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nedošlo. Súd prvej inštancie sa nedostatočne, resp. zmätočne vyporiadal aj so znaleckým posudkom spoločnosti EXPERTA, s. r. o. a pri hodnotení tohto dôkazu mu unikla vzájomná súvislosť s dôkazom - zvukovou nahrávkou. Podľa tvrdenia žalovaného 1/ k reálnemu vráteniu pôžičiek poskytnutých žalovaným 1/ spoločnosti GALTOP - EDIN, s. r. o. malo dôjsť práve 15. januára 2005, kedy zároveň požičal peniaze žalovanému 2/. Zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s. r. o. vyplynulo, že to nebolo možné, pretože spoločnosť GALTOP - EDIN, s. r. o. v tomto období nemala k dispozícii taký obnos finančných prostriedkov a to ani na bankovom účte ani v hotovosti v pokladni a spoločnosť GALTOP - EDIN, s. r. o. vyplácala žalovanému 1/ peňažné prostriedky postupne a výška záväzku spoločnosti GALTOP - EDIN, s. r. o. voči žalovanému 1/ bola podstatne nižšia ako to tvrdí žalovaný 1/. 2.2 Žalobcovia nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie ani v druhom výroku, ktorým vyhovel žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu. Súd prvej inštancie pochybil tým, že žalovaného 1/ považoval za aktívne legitimovaného na podanie žaloby vo veci neúčinnosti právneho úkonu, keď ako to vyplýva z argumentácie žalobcov v priebehu konania a v odvolaní žalovaný 1/ nie je veriteľom žalovaného 2/. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že žalobkyňa 1/ mala vedomosť o záväzku žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ a o jeho úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Opomenul sa však vyporiadať s vyjadreniami žalobkyne 1/, že práve v deň uskutočnenia zvukovej nahrávky sa žalobkyňa dozvedela o tom, že zmluva o pôžičke je fiktívna a žiadny záväzok žalovaného 2/ neexistuje. Vedomosť žalobcu 2/ o úmysle žalovaného 2/ ukrátiť svojho veriteľa súd prvej inštancie vôbec neskúmal. Názor súdu prvej inštancie, že majetok žalovaného 2/ sa zmenšil do miery znemožňujúcej uspokojenie pohľadávky žalovaného 1/ nebol potvrdený žiadnym exekučným konaním, ktorého výsledkom by bolo zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku alebo aspoň informovalo o tom, že žalovaný 2/ nemá iný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalovaného 1/ uspokojená. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal predloženými dôkazmi o tom, že dôvodom prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/1 k parcele č. 18/7 o výmere 323 m2 záhrada, vedenej na LV č. X/. kat. úz. R. bolo len dodatočné usporiadanie právnych vzťahov k pozemku, o ktorom sa účastníci darovacej zmluvy z roku 1997 sp. zn. N 59/1997 domnievali, že bol darovaný žalobkyni 1/. K potrebe dodatočného prevodu nehnuteľnosti došlo na základe presmerovania rieky Bošáčky bez vedomia zmluvných strán, čím došlo k rozdeleniu darovanej parcely v roku 1998 pod č. XX/X na XX/X a XX/X. Túto skutočnosť zistili účastníci pôvodnej darovacej zmluvy až 05. 12. 2008, hoci geometrický plán potvrdzujúci tvrdenie žalobkyne 1/, že parcela č. XX/X bola v minulosti súčasťou parcely č. XX/X bol vyhotovený už 23. 10. 1975. Tento geometrický plán predkladá žalobkyňa až spolu s odvolaním z dôvodu, že ním v čase prvoinštančného konania nedisponovala. 2.3 Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania nie je správne. V rozpore s ustanovením § 72 ods. 1 a § 73 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy priznal súd prvej inštancie žalovanému 1/ cestovné za účasť na pojednávaní dňa 22. 11. 2011 vo výške 97,84 Eur napriek tomu, že ustanovenie § 73 ods. 2 ustanovuje, že osobe zúčastnenej na konaní, ktorá použila na dopravu vlastné motorové vozidlo sa hradí cestovné vo výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom, okrem výnimiek podľa § 74. 2.3.a Žalovaný 1/ nepreukázal ani oprávnenosť a reálne vynaloženie nákladov na znalecké dokazovanie. Z predložených fotokópií faktúr súdneho znalca nevyplýva, že by sa jednalo o uplatnenie odmeny za vypracovanie znaleckých posudkov alebo odborných vyjadrení v tomto súdnom konaní a žalovaný 1/ nepreukázal, že účtované sumy aj zaplatil. 2.3.b Výpočet trov právneho zastupovania prevzal súd prvej inštancie nekriticky z vyúčtovania žalovaného 1/. V rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. za tarifnú hodnotu vecí považoval sumu 52 788,33 Eur, hoci predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a z návrhu na začatie konania vyruboval súd prvej inštancie súdny poplatok podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobcovia sú toho názoru, že základ pre výpočet súdneho poplatku a základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta by mal byť zhodný. Právny zástupca žalovaného 1/ je platiteľom DPH od 15. 03. 2013, napriek tomu mu súd prvej inštancie navýšil trovy právneho zastúpenia za všetky úkony uskutočnené od roku 2012. Svoje rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil a nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby. 2.4 Žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 15. januára 2005 určí za neplatnú, zamietne žalobu žalovaného 1/ o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 a žalovaným 1/ a 2/ uloží povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania. Za podané odvolanie si žalobcovia účtujú trovy právneho zastupovania vo výške 83,89 Eur. 3. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalovaný 2/ a to proti všetkým jeho výrokom. 3.1 Zmluva o pôžičke z 15. januára 2005 podľa žalovaného 2/ nebola uzatvorená v súlade so zákonnými podmienkami, ale v tiesni žalovaného 2/ ako konateľa spoločnosti GALTOP - EDIN, spol. s r. o. s cieľom odvrátiť hroziace nebezpečie vytunelovania spoločnosti žalovaným 1/. Svoje zamietajúce rozhodnutie o žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke odôvodňuje súd prvej inštancie účelovo vybranými informáciami, resp. priamo opiera o iné súdne rozhodnutia. Z dôkazov predložených v spise je zistiteľné, aké záväzky mala spoločnosť GALTOP - EDIN, s. r. o. voči žalovanému 1/, kedy žalovaný 1/ preberal splátky pôžičiek od spoločnosti GALTOP - EDIN, s. r. o. (od roku 1997 až do roku 2004) a potvrdzujú tvrdenie žalovaného 2/, že podpisom fiktívnych dokumentov o pôžičke z 15. januára 2005 žalovaný 2/ iba prevzal zodpovednosť ako konateľ spoločnosti GALTOP - EDIN, s. r. o. za hroziace nebezpečie - bankrot spoločnosti GALTOP - EDIN, s. r. o. Žalovaný 2/ očakával od súdu pochopenie jeho konania ako konania obranného a spoločensky zodpovedného s dokázateľnou snahou zachovať činnosť spoločnosti aj na úkor svojho ohrozenia a poškodenia svojich majetkových pomerov. Od roku 2004 je dôchodcom, zo spoločnosti GALTOP - EDIN, s. r. o. nepoberá žiadny príjem. Dôrazne žiada súd, aby sa nesnažil potláčať snahu žalobcov a žalovaného 2/ o spravodlivý súd tým, že zvukovú nahrávku vyhotovenú žalobkyňou 1/ z rokovania so žalovaným 1/ v priestoroch Československej obchodnej banky vylúči z dôkazov. 3.2 Žalovaný 2/ dôrazne odmieta výrok rozsudku o určení neúčinnosti kúpnej zmluvy z 05. 11. 2008 medzi predávajúcimi B.. C. D. a Q. D. a kupujúcimi žalobcami 1/ a 2/. Parcelu č. XX/X darovali žalovaný 2/ s manželkou žalobkyni 1/ ešte v roku 1997. Účastníci zmluvy boli v domnení, že predmetom daru je celá záhrada, ako bola v tom čase zobrazená na snímke z pozemkovej mapy katastrálneho územia obce R.. K vyčleneniu časti parcely č. XX/X v rozsahu parcely č. XX/X, ktorá bola následne odpredaná žalobcom došlo až počas regulácie rieky R. a kúpnou zmluvou z 19. 01. 2009 č. V 3627/2008 sa len odstránil logický rozpor medzi stavom skutočným a právnym, ktorý spôsobil štátny orgán a účastníci zmluvy žiadnym spôsobom nezavinili. Počas celého súdneho konania sa súd prvej inštancie zaoberal len nárokom o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke. Žalobou o neúčinnosť právneho úkonu sa zaoberal súd len na záver, narýchlo a nedostatočne a bez záujmu pochopiť podstatu a okolnosti z pohľadu účastníkov darovacej zmluvy z roku 1997 opakovaného prevodu nehnuteľnosti. 4. Odvolania žalobcov a žalovaného 2/ doručil súd prvej inštancie na vyjadrenie žalovanému 1/. K námietke žalobcov o nepoužiteľnosti rozhodnutí Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 10C/22/2009 a Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39CbZm/3/2011 uviedol, že súd prvej inštancie neoprel svoje záverečné rozhodnutie jedine o dôvody uvedených rozsudkov, iba na ne podporne odkazoval. Postup súdu prvej inštancie nie je žiadnym právnym predpisom zakázaný. Pokiaľ Okresný súd Považská Bystrica aj Okresný súd Trenčín posudzovali rovnaké otázky, je len logické a správne, že na ich závery poukazuje aj odvolaním napádaný rozsudok. Okresný súd Trenčín v konaní sp. zn. 39CbZm/3/2011 vyslovil názor, že zmluva o pôžičke z 15. januára 2005 uzavretá medzi žalovanými je platná, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky a Nemeckého spolkového súdneho dvoru. Súd prvej inštancie mal možnosť súhlasiť so závermi tohto rozhodnutia a citovanej judikatúry a v prípade svojho nesúhlasu sa dôkladným spôsobom vyporiadať s dôvodmi svojho nesúhlasu. Súd prvej inštancie nemohol predložené rozhodnutia iných súdov len tak odignorovať, ako to nesprávne uvádzajú žalobcovia. 4.1 Česká republika aj Nemecko sú členovia Európskej únie. Znalosť judikatúry súdov iného členského štátu Európskej únie a schopnosť vyabstrahovať nosné dôvody týchto rozhodnutí je znakom nielen záujmu súdu prvej inštancie o vec, ale aj znakom správneho prístupu ku konkrétnej problematike. Otázku zákonnosti zvukového záznamu riešili oba štáty, aj slovenské súdy na úrovni okresného súdu rovnakým spôsobom. Konanie žalobkyne 1/, ktorá v rámci svojej pracovnej doby bez súhlasu, resp. vedomosti druhej osoby nahrávala súkromný rozhovor, nesmie požívať právnu ochranu. Stretnutie žalobkyne 1/ a žalovaného 1/ nemalo obchodnoprávny charakter. Princíp materiálneho právneho štátu vôbec nespočíva v akceptácii akéhokoľvek, to znamená aj nezákonného dôkazu, ako to tvrdia žalobcovia. Zvukovú nahrávku vyhotovenú žalobkyňou 1/ považuje žalovaný 1/ za nezákonný dôkaz ako celok. I keby súd prvej inštancie uzavrel, že zvuková nahrávka bez súhlasu súkromnej osoby je zákonným dôkazom, nesmel by na danú zvukovú nahrávku prihliadať z dôvodu, že v konaní vyhotovených a predložených znaleckých posudkoch a odborných vyjadreniach je spochybnená jej pravosť a odborníci pripustili možnosť manipulácie s nahrávkou. Súd prvej inštancie správne poukázal na osamotenosť zvukovej nahrávky ako dôkazu v kontexte s ďalšími dôkazmi. V súdnom spise sa nachádzajú písomnosti potvrdzujúce uzavretie zmluvy o pôžičke a to splátkový kalendár, písomné uznanie záväzku a zmluva o vyplnení a použití blankozmeniek. Tieto dokumenty sú žalovaným 2/ podpísané, jeho podpis na nich notársky overený. 4.2 Zo znaleckého posudku spoločnosti Experta, s. r. o. nie je možné robiť závery o tom, či spoločnosť GALTOP - EDIN, s. r. o. mohla alebo nemohla v rozhodnom čase disponovať s určitou hotovosťou z dôvodu, že účtovníctvo tejto spoločnosti sa viedlo na pokyn žalovaného 2/. Žalovaný 1/ vyslovuje pochybnosti, že žalovaný 2/ nezakladal do účtovníctva všetky účtovné podklady alebo že ich znaleckej organizácii Experta, s. r. o. nepredložil. Svedčí o tom fakt, že dňa 01. 02. 2000 bola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a spoločnosťou GALTOP - EDIN, s. r. o. ako dlžníkom, kde predmetom pôžičky bola suma 1 268 820,30 Eur, ale podľa znaleckého posudku vypracovaného spoločnosťou Experta, s. r. o. táto pôžička nie je vedená v účtovníctve spoločnosti GALTOP - EDIN, s. r. o. 4.3 Žalovaný 1/ ako veriteľ žalovaného 2/ je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05. 12. 2008. Žalobkyňa 1/ mala vedomosť o pôžičke medzi žalovanými už v októbri 2007, teda aj 05. 12. 2008, kedy bola uzatvorená napádaná kúpna zmluva. Žalovaný 2/ je dôchodcom, nevlastní žiadny majetok, podľa vlastných slov spláca viacero dlhov. Bola preto namieste obava žalovaného 1/ ohľadne uspokojenia svojej pohľadávky. Historické dôvody uzatvárania napádanej kúpnej zmluvy (omyl notára) považuje žalovaný 1/ za účelové tvrdenia nebrániace aplikácii ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 4.4 Za správne považuje žalovaný 1/ aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. Hodnota sporu bola oceniteľná peniazmi. Hoci predmetom konania nie je určenie vlastníckeho práva, ale určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, „hodnotu zmluvy o pôžičke“ je možné vyjadriť výškou požičanej sumy. Pokiaľ si žalovaný 1/ uplatňoval náhradu trov právneho zastúpenia v čase, keď jeho právny zástupca bol platcom DPH, bolo nevyhnutné navýšiť všetky úkony právnej služby o príslušnú sadzbu DPH. 4.5 Náklady týkajúce sa vyhotovenia znaleckého posudku Ing. G. M. boli plne účelné, súd prvej inštancie sa týmto znaleckým posudkom zaoberal. Žalovaný 1/ by si ho nebol objednával, keby žalobcovia nedodali do súdneho spisu zvukovú nahrávku z rozhovoru žalobkyne 1/ a žalovaného 1/. 4.6 Navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené a žalovanému 1/ priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 641,- Eur. 5. Zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. V ustanovení § 470 ods. 1 C. s. p. je zakotvený princíp okamžitej aplikability (okamžitej použiteľnosti) C. s. p. na všetky prebiehajúce a začaté konania ešte podľa pôvodného Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd rešpektujúc princíp okamžitej aplikability C. s. p. umožnil stranám sporu vzájomne sa vyjadriť k vyjadreniam predloženým ešte súdu prvej inštancie a následne aj odvolaciemu súdu (§ 374 C. s. p.) a podľa § 382 C. s. p. vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2015 z dôvodu, že súd prvej inštancie naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle zrušeného ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku neskúmal. Vo vzájomných vyjadreniach a odpovediach na výzvu odvolacieho súdu strany uviedli: 6.1 Žalobcovia súhlasili s konštatovaním odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. neskúmal, hoci tak urobiť mal a to najneskôr ku dňu rozhodnutia vo veci 14. mája 2014. Súhlasili aj s tým, že odvolací súd musí skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, ale taktiež spätne ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na tom nemôže nič meniť ani skutočnosť, že žalovaný 1/ predložil odvolaciemu súdu dňa 27. 02. 2015 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoZm/78/2014-617 z 20. januára 2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 39CbZm/3/2011-515 zo 7. marca 2014 z dôvodu, že ku dňu vydania rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci uvedené rozsudky neboli právoplatné a ich predmetom bol nárok odlišný od nároku uplatneného žalobcami v tomto konaní (nárok zo zmenky). Nárok zo zmenky priznaný žalovanému 1/ v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39CbZm/3/2011 môže na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 10C/22/2009 z 22. 01. 2010 uspokojiť žalovaný 1/ aj predajom spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu patriaceho dcére žalovaného 2/ Mgr. G. R. a aj predajom parcely č. XX/X záhrady o výmere 323 m2 v katastrálnom území R. vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia preto tvrdia, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. 01. 2005 trvá aj v súčasnosti. Poukázal na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MObdoV/3/2012 z 30. mája 2013 a 1ObdoV/43/2011 potvrdzujúce názor žalobcov, že v konaní o určení neplatnosti zmluvy je pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia potrebné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj vyhláška č. 655/2004 Z. z.). 6.2 Podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici 27. februára 2015 predložil žalovaný 1/ odvolaciemu súdu rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoZm/78/2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39CbZm/3/2011, v odôvodnení ktorého je uvedené, že medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ došlo k vzniku záväzkovovoprávneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke. K podaniu žalovaného 2/, ktorý v odvolacom konaní predložil vyjadrenie Okresného úradu U. G. nad H. z 20. júla 2015, ktorým žalovaný 2/ preukazuje dôvody uzavretia kúpnej zmluvy o prevode parcely CKN č. XX/X o výmere 323 m2 na žalobcov žalovaný 1/ uviedol, že na jej obsah odvolací súd vo fáze odvolacieho konania nemôže prihliadať, inak by došlo k zásahu do práv žalovaného 1/ (právo na spravodlivý súdny proces), ktorý svoje povinnosti týkajúce sa dôkazného bremena riadne splnil. Žalovanému nič nebránilo, aby počas štyroch rokov trvajúceho súdneho sporu na súde prvej inštancie takýto dôkaz predložil. K obsahu správy namietal, že správny orgán sa nemôže vyjadrovať k tomu, čo bolo úmyslom zmluvných strán pri jej uzatváraní. Vyjadrenie Okresného úradu U. G. nad H. o pohnútkach zmluvných strán pri uzavretí kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 je priamo v rozpore s vyjadreniami žalobkyne, ktorá v konaní uviedla, že keď zistila, že nemajú usporiadanú záhradu nezdalo sa jej morálne, aby táto bola predmetom daru a preto bola uzatvorená kúpna zmluva, čím došlo k započítaniu dlhov medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou 1/. Z uvedeného vyplýva, že cieľom kúpnej zmluvy nebolo nejakým spôsobom „naprávať“ nedostatky darovacej zmluvy z roku 1997. Vzhľadom na to, že v súčasnosti existujú viaceré právoplatné rozsudky, ktoré skúmali platnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 15. januára 2005 (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/93/2010 a 16CoZm/78/2014) nie je v prípade žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. 01. 2005 daný naliehavý právny záujem žalobcov na takomto určení. Otázku platnosti zmluvy o pôžičke z 15. 01. 2005 mohli žalobcovia riešiť už na Okresnom súde Považská Bystrica vo veci sp. zn. 10C/32/2010 a to ako predbežnú otázku v rámci svojej obrany voči žalovanému 1/, ktorý sa v tomto konaní voči nim domáhal neúčinnosti právneho úkonu. Súd je povinný na existenciu naliehavého právneho záujmu prihliadať v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania. Ak je otázka platnosti záväzkového vzťahu, ktorý je predmetom žaloby vyriešená právoplatným rozsudkom súdu, konajúci súd je povinný na túto skutočnosť prihliadať spôsobom, že žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu zamietne z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu. 6.3 Žalovaný 2/ v podaní doručenom odvolaciemu súdu 6. septembra 2016 zopakoval v stručnosti svoje dovtedajšie prednesy a zdôraznil, že trvá na podanom odvolaní. Tvrdil, že v konaní súdu prvej inštancie došlo k zásadným vadám konania tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom 1/ a 2/ žalovanému 2/ „spravodlivý proces“. Súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobcovia vo svojej žalobe presne formulovali predmet žaloby a žalobnú žiadosť (petit) súd prvej inštancie v dôsledku neskúmania naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. 01. 2005 porušil ich právo na spravodlivý proces, rozhodol nespravodlivo a nezákonne. Postup súdu prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že naliehavý právny záujem žalobcovia jasne v žalobe formulovali ho neskúmal, pokladá za účelový „lebo z celého priebehu konania bolo zrejmé, že sa moderuje skupinou osôb nie podľa toho, čo sa v konaní preukázalo, ale výhradne podľa toho, ako sa v iných súbežných konaniach manipuláciou a arbitrárnosťou konkrétnych sudcov zinscenovalo alebo účelovým rozhodnutím konajúcich súdov predpokladalo aj bez spravodlivého konania a takéto rozhodnutia sa stali v ďalšom období podkladom pre zmenkový platobný rozkaz, ktorý žalovaný 1/ predložil Okresnému súdu Trenčín 10. mája 2010 a v dôsledku takých nezákonných postupov konajúcich súdov je nezákonná exekúcia EX 184/2015 vo výške 333 747,68 Eur vedená voči mne ako fyzickej osobe 69 ročnému nemajetnému dôchodcovi“. 7. Rozsudkom č. k. 20C/44/2010-553 zo 14. mája 2014 rozhodol súd prvej inštancie nielen o žalobe žalobcov na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, ktorej účastníkmi boli žalovaný 1/ a žalovaný 2/, ale zároveň aj o vzájomnej žalobe žalovaného 1/ o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 medzi predávajúcimi žalovaným 2/ s jeho manželkou a žalobcami, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu parcely č. XX/X o výmere 323 m2 v kat. úz. R.. 7.1. Odvolanie žalobcov a žalovaného 2/ bolo súdu prvej inštancie doručené za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Právne účinky týchto procesných úkonov v zmysle príkazu § 470 ods. 2 C. s. p. musí odvolací súd posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 8. Podľa § 201 ods. 1 O. s. p. mohol účastník konania napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučoval. K podaniu odvolania podľa § 201 O. s. p. bol procesne legitimovaný taký účastník konania, ktorému výrokom rozhodnutia bola spôsobená určitá i menej významná ujma na jeho právach. 8.1. Žalobcovia za účastníkov konania o neplatnosť zmluvy o pôžičke z 15. 01. 2005 v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica 24. 03. 2010 označili žalovaného 1/ B.. G. C., V.. a žalovaného 2/ B.. C. D.. Ak súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. 01. 2005 proti žalovanému 2/ B.. C. XX. zamietol, týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie nebola žalovanému 2/ spôsobená žiadna ujma, z tohto dôvodu nebol podľa § 201 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 žalovaný 2/ oprávnený podať odvolanie proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie. 8.2 Žalobu o neúčinnosť kúpnej zmluvy V 3627/2008 z 19. januára 2009 voči žalobcom 1/ a 2/ podal žalovaný 1/ pôvodne na Okresnom súde Považská Bystrica dňa 14. januára 2010 ako doplnenie žaloby o neúčinnosť inej kúpnej zmluvy zo 17. 09. 2007 sp. zn. V 2239/07, ktorú uzavrel žalovaný 2/ s manželkou a ďalšou dcérou G.. G. R. a jej manželom. Okresný súd Považská Bystrica žalobu o neúčinnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi B.. C. D. a Q. D. a kupujúcimi B.. G. D. a B.. F. D. pôvodne vedenú pod sp. zn. 10C/22/2009 vylúčil na samostatné konanie a bola mu pridelená sp. zn. Okresného súdu Považská Bystrica 10C/32/2010. Z dôvodu miestnej príslušnosti bola vec postúpená Okresnému súdu Banská Bystrica a spojená uznesením č. k. 20C/44/2010-47 z 11. 04. 2011 na spoločné konanie s konaním o návrhu žalobcov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaným podľa žaloby o neúčinnosť právneho úkonu podanej B.. G. C. boli len B.. G. D., D.. a B.. F. D.. Vo vzťahu k predmetu konania o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy teda žalovaný 2/ nebol účastníkom konania a nie je stranou sporu ani v súčasnosti. Predmet tohto konania sa ho vôbec netýka (v zmysle procesných oprávnení a povinností v súdnom konaní, i keď bol účastníkom napádanej zmluvy), z tohto dôvodu nie je žalovaný 2/ oprávnený napadnúť odvolaním ani druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobe B.. G. C., V.. proti žalobcom vyhovel. Ak žalovaný 2/ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti žiadnemu z výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, nemohol odvolací súd prihliadať na dôkazy a listiny predkladané žalovaným 2/ v odvolacom konaní dňa 04. 08. 2015, konkrétne vyjadrenie Okresného úradu U. G. nad H., katastrálny odbor z 20. júla 2015 s pripojeným Geometrickým plánom č. 241-1-2531-161-79 na oddelenie parcely č. XXXXX/X. 9. Pokiaľ by odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného 2/ za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, musel by jeho odvolanie proti obom výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietnuť ako podanie niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Rovnakým spôsobom upravuje subjektívnu prípustnosť odvolania Civilný sporový poriadok v § 359, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Žiadne z odvolaním žalovaného 2/ napadnutých rozhodnutí súdu prvej inštancie nebolo vydané v jeho neprospech. Žalovaný 2/ preto nie je oprávnený podať odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a odvolací súd musel odvolanie žalovaného 2/ podľa § 386 písm. b) C. s. p. odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. 10. Podľa § 386 písm. b) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 11. Na odvolanie žalobcov prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 C. s. p.). Preskúmaním veci a postupu súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 je potrebné potvrdiť ako vecne správne vo výroku v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým vyhovel žalobe o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 05. 12. 2008, predmetom ktorej bol prevod parcely č. XX/X o výmere 323 m2 záhrada vedenej na LV č. XXX kat. úz. R. je potrebné podľa § 388 C. s. p. zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Vo výroku o povinnosti žalobcov zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. Vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 súd prvého stupňa konštatoval, že listinné dôkazy predložené v súdnom konaní, konkrétne písomne vyhotovená zmluva o pôžičke, písomné uznanie dlhu a dohoda o vyplnení a použití blankozmeniek, na ktorých bol overený podpis žalovaného 2/ dňom 27. 01. 2005 preukazujú, že zmluva o pôžičke uzavretá bola a vyhlásenie žalovaného uvedeného v zmluve o pôžičke, že dňom jej uzavretia dochádza aj k prevzatiu finančných prostriedkov z titulu pôžičky, uznanie dlhu z pôžičky a dohoda o splátkach pôžičky preukazujú aj tú skutočnosť, že k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo, keďže opak tvrdený žalobcami a žalovaným 2/ preukázaný v konaní nebol. Právne posúdenie veci o žalobe žalobcov vychádza z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvu o pôžičke a § 39 OZ o neplatnosti právneho úkonu, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Svoj záver o riadne uzavretej a naplnenej zmluve o pôžičke oprel súd prvej inštancie aj o závery rozhodnutí Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/137/2007 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/128/2008, rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 10C/22/2009 a rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39CbZm/3/2011, z ktorých vyčítal, že ani jeden z týchto súdov nedospel k názoru, že by zmluva o pôžičke z 15. januára 2005 bola neplatná z dôvodu neodovzdania požičanej sumy dlžníkovi veriteľom. V zhode s Okresným súdom Považská Bystrica a Okresným súdom Trenčín konštatoval, že ako dôkaz o fiktívnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 nemohol prijať zvukovú nahrávku vyhotovenú žalobkyňou 1/ dňa 26. 10. 2007 z dôvodu, že bola o súkromnom rozhovore žalobkyne 1/ a žalovaného 1/ vyhotovená bez vedomia a súhlasu žalovaného 1/, ide teda o nezákonný dôkaz. 13. Pre účely rozhodnutia o žalobe žalovaného 1/ o neúčinnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 sp. zn. V 3627/2008 zistil, že predávajúcimi boli B.. XX.D. a Q. D., kupujúcimi B.. F. D. a B.. G. D., predmetom zmluvy pozemok parcela CKN č. XX/X o výmere 323 m2 záhrady za dohodnutú kúpnu cenu 6 638,78 Eur, ktorá reálne vyplatená predávajúcim nebola, ale bola započítaná na vzájomnú pohľadávku žalobcov voči predávajúcim z titulu zmluvy o pôžičke z 27. 01. 2001. Kúpnej zmluve z 05. 12. 2008 predchádzala darovacia zmluva uzavretá ešte v roku 1997, ktorou žalovaný 2/ s manželkou darovali žalobkyni 1/ ako dcére parcely č. XX/X a XX/X v kat. úz. R., ktorej súčasťou bola pôvodne aj parcela č. XX/ X. Účastníkmi kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 tvrdené historické dôvody uzavretia zmluvy (omyl v tom, že v darovacej zmluve sú správne označené všetky nehnuteľnosti, ktoré mienili rodičia žalobkyni 1/ darovať) súd prvej inštancie neakceptoval. Za dôležité považoval len zistenie, že žalobkyňa 1/ vedela o dlhoch žalovaného 2/, zároveň o dlhoch obchodnej spoločnosti, ktorej konateľom žalovaný 2/ bol. V konaní pred Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. 10C/22/2009 žalobkyňa vypovedala, z akého dôvodu sa žalovaný 2/ zadlžoval voči fyzickým osobám a nie bankám (lebo neposkytovali úvery) a žalovaný 2/ to riešil tak, že prevádzal svoje podiely na majetkoch a zo získanej kúpnej ceny chcel vyplatiť veriteľov a uhradiť staré záväzky voči bankám. Zákonné ustanovenie § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v týchto prípadoch pri prevodoch majetku na blízke osoby výslovne predpokladá, že blízka osoba úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznala. Žalobcovia túto zákonnú domnienku nevyvrátili. Napriek tomu, že žalobcovia predložili dôkaz o zápočte kúpnej ceny za parcelu č. XX/X vo výške 6 638,78 Eur, dospel súd prvej inštancie k názoru, že prevodom aj tohto nehnuteľného majetku došlo k zmenšeniu majetku žalovaného 2/ ako dlžníka do takej miery, že nebolo možné uspokojiť nárok žalovaného 1/ vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005, keďže žalovaný 2/ mal dlhy, nevlastní žiaden majetok, len spláca záväzky a je poberateľom starobného dôchodku. Jediným spôsobom vymoženia pohľadávky žalovaného 1/ je teda len predaj nehnuteľností, ktorých vlastníkom bol žalovaný 2/. 14. Pre správne rozhodnutie vo veci sú relevantné tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie: - dňa 15. januára 2005 podpísali žalovaný 1/ B.. G. C., V.. ako veriteľ a žalovaný 2/ B.. C. D. ako dlžník zmluvu o pôžičke uzatvorenú podľa § 657 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, v ktorej sa dohodli na zapožičaní finančnej čiastky v sume 52 778,33 Eur s 10 % úrokom, ktorú sa dlžník zaviazal splácať podľa splátkového kalendára podpísaného v ten istý deň. Splátkový kalendár je na osobitnom liste papiera s podpismi oboch zmluvných strán. S rovnakým dátumom bolo vyhotovené písomné uznanie záväzku a dohoda o splácaní záväzku medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke a zmluva o vyplnení a použití blankozmeniek, v ktorej dlžník prehlásil, že má voči veriteľovi záväzok, ktorý vznikol z dôvodu poskytnutia finančnej pôžičky podľa zmluvy z 15. januára 2009 vo výške 52 778,33 Eur. - žalovaný 1/ si svoje nároky zo zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 proti žalovanému 2/ uplatnil podľa zmluvy o vystavení a použití blankozmeniek v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pôvodne pod sp. zn. 57Zm/15/2010, kde bol vydaný zmenkový platobný rozkaz dňa 27. júla 2010, ktorým Okresný súd Trenčín žalovanému C. D. uložil, aby v lehote troch dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatil žalobcovi B.. G. C., V.. sumu 84 761,26 Eur spolu so 6 % úrokom ročne z dlžnej sumy odo dňa 21. 04. 2010 až do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 2 542,75 Eur alebo aby v tej istej lehote podal na súde námietky. O námietkach žalovaného 2/ proti zmenkovému platobnému rozkazu rozhodol Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 39CbZm/3/2011-515 zo 7. marca 2014 tak, že zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti neuznajúc námietky žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu za dôvodné. Jednou z námietok bola aj námietka neexistujúcej kauzy s tvrdením, že záväzok žalovaného vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke z 15. 01. 2005 neexistoval. Okresný súd Trenčín konštatoval, že žalovaným B.. C. D. tvrdený nedostatok finančných prostriedkov na účte spoločnosti GALTOP - EDIN, s. r. o. pri existencii zmluvy o pôžičke s výslovným uvedením prevzatia pôžičky pri podpise zmluvy, pri existencii dvojitého uznania dlhu žalovaným, dohode o splátkach tohto záväzku, splácania záväzku nie je dôkaz takej sily, ktorý by prevážil dôkazy poskytnuté žalobcom B.. G. C., V.. na preukázanie dôvodnosti ním podanej žaloby. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie predložil žalovaný 1/ odvolaciemu súdu rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoZm/78/2014-617 z 20. januára 2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 39CbZm/3/2011-515 zo dňa 7. marca 2014 okrem iného aj z dôvodu, že námietku č. 1 o neexistujúcej kauze posúdil súd prvej inštancie správne. Uznaním pohľadávky žalovaným dôkazné bremeno, že v čase uznania dlhu dlh neexistoval prešlo na žalovaného ako dlžníka a tento nepreukázal súdu, že v čase uznania dlhu dlh neexistoval, teda že k uzavretiu zmluvy o pôžičke riadne nedošlo. - žalobou doručenou na Okresný súd Považská Bystrica dňa 23. 02. 2009 sa B.. G. C., V.. proti žalovaným G.. G. R. a M. R. domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 27. 07. 2007 uzavretej medzi predávajúcim B.. C. D. a jeho manželkou Q. D. a kupujúcimi G.. G. R. a M. R.. V tejto veci rozhodol Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 22. januára 2010 tak, že žalobe vyhovel považujúc B.. C. D. za dlžníka B.. G. C., V.. práve na základe zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005. Tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Trenčíne rozsudkom zo 16. júna 2010 č. k. 5Co/93/2010-206 s poukazom na správne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a jeho správne právne posúdenie s dôrazom na záver, že pre uplatnenie odporovateľnosti právnemu úkonu je právne relevantné to, že veriteľ je skutočne veriteľom dlžníka a dlžník učinil skracovací úkon - dňa 05. 12. 2008 uzavreli B.. C. D. a Q. D. ako predávajúci a B.. F. D. a B.. G. D. ako kupujúci kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcele CKN č. XX/X o výmere 323 m2 záhrady vedenej na liste vlastníctva č. 489 u Správy katastra U. G. nad H. pre obec a katastrálne územie R. za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 6 638,78 Eur s dohodou, že povinnosť kupujúcich zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu sa v celej výške započítava na povinnosť predávajúcich zaplatiť kupujúcim rovnakú sumu vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi zmluvnými stranami pred podpisom zmluvy. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy povolila bývalá Správa katastra U. G. nad H. dňa 19. januára 2009 pod sp. zn. V 3627/2008. Právne účinky vkladu nastali 19. 01. 2009. Žalobu o neúčinnosť tejto kúpnej zmluvy voči žalobcom 1/ a 2/ podal žalovaný 1/ na Okresnom súde Považská Bystrica dňa 14. januára 2010 - manželka žalovaného 2/ Q. D. sa v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/137/2007 domáhala proti žalovanému B.. G. C., L.. určenia neplatnosti právneho úkonu a to zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 15. 01. 2005 medzi žalovaným a B.. C. D.. Súd prvej inštancie výslovne v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že nezistil absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 a 2, § 39 Občianskeho zákonníka a zistil, že k reálnemu odovzdaniu požičaných peňazí podľa tejto zmluvy skutočne došlo. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 5Co/128/2008-79 z 29. 10. 2008 potvrdil tento rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne Q. D. na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke - na notárskom úrade JUDr. Ľubice Bičanovej so sídlom v Trenčíne bola dňa 14. februára 1997 vo forme notárskej zápisnice uzavretá darovacia zmluva medzi B.. C. D. a Q. D. ako darcami a B.. G. D. ako obdarovanou pod sp. zn. N 59/1997, Nz 57/1997, podľa ktorej darcovia darovali žalobkyni 1/ KN parcely č. XX/X a XX/X v katastrálnom území R., išlo o záhrady spolu vo výmere 798 m2. Hodnota daru bola ustálená znaleckým posudkom na 1 742,71 Eur. - dňa 28. 09. 2001 uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ žalovaný 2/ zmluvu o finančnej výpomoci, na základe ktorej poskytli na dobu neurčitú žalobcovia žalovanému finančnú výpomoc „do firmy“ vo výške 4 979,08 Eur. Prijatie tejto sumy je preukázané výpisom z účtu banky patriaceho B.. C. D.. Druhú zmluvu o pôžičke a finančnej výpomoci na sumu 16 430,98 Eur uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným 2/ dňa 27. januára 2002, požičaná suma bola žalobcami poukázaná žalovanému 2/ na dvakrát v dňoch 28. 01. 2001 a 7. februára 2001 ako to vyplýva z výpisu z účtu z banky Slovakia patriaceho žalovanému 2/. 15. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je žalobou, u ktorej ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016 pre jej prípustnosť a úspešnosť vyžadovalo preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke odôvodňovali v žalobe žalobcovia tým, že ich postavenie je neisté v súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 10C/32/2010 o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy V 3627/2008 z 19. januára 2009, ktorého výsledkom môže byť možnosť žalovaného 1/ uspokojiť svoj údajný nárok z majetku žalobcov. Konanie, ktoré začalo na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 10C/32/2010 je konaním, ktoré na základe postúpenia veci z dôvodu námietky miestnej nepríslušnosti prejednával Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 14C/62/2010 a ktorá bola uznesením konajúceho súdu z 30. júna 2010 spojená na spoločné konanie s vecou o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke. Strany sporu v reakcii na výzvu odvolacieho súdu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016 uznali, že súd prvej inštancie neriešil otázku, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke výrokom rozhodnutia a že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorá sa vzťahuje aj na odvolací súd skúmať, či na takomto určení majú žalobcovia naliehavý právny záujem. Žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu tvrdili, že odvolací súd má skúmať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie 14. mája 2014. S týmto názorom nie je možné súhlasiť. 16. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Ustanovenie § 217 ods. 1 platí s odkazom na § 378 ods. 1 C. s. p. aj pre odvolací súd. 17. Odôvodenie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 vo vzťahu ku konkrétnej prejednávanej veci znamená, že touto obranou (určením neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005) mienili žalobcovia zabrániť úspechu žalovaného 1/ v jeho vzájomnej žalobe podanej proti žalobcom o neúčinnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 s tvrdením, že ak je zmluva o pôžičke z 15. januára 2005 uzavretá medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalovaným 2/ ako dlžníkom neplatná, nie je žalovaný 1/ aktívne legitimovaný podať proti žalobcom 1/ a 2/ odporovaciu žalobu podľa § 42a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nie je veriteľom žalovaného 2/, ktorý kúpnou zmluvou z 05. 12. 2008 odpredal žalobcom parcelu č. CKN XX/X v kat. úz. R.. Otázka platnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 je teda predbežnou otázkou, ktorú musí súd rozhodujúci o žalobe o určení neúčinnosti právneho úkonu skúmať, aby zodpovedal otázku, či žalovaný 1/ bol veriteľom žalovaného 2/, ktorého odporovaným právnym úkonom žalovaný 2/ ako veriteľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky ukrátil. Odvolací súd je toho názoru, že ak bola otázka platnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 predbežnou otázkou v konaní o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008, žalobcovia od počiatku nemali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke výrokom rozhodnutia z dôvodu, že žiadnym iným spôsobom sa ich práva a povinnosti vyplývajúce účastníkom zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 nedotýkajú. Žiaden zo žalobcov nie je oprávnený ani povinný zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovanými 15. januára 2005. Vyriešenie platnosti tohto právneho úkonu malo pre žalobcov význam len pre rozhodnutie súdu o žalobe o neúčinnosť právneho úkonu podanej žalovaným 1/ proti žalobcom 1/ a 2/. Týmto spôsobom postupoval aj Okresný súd Považská Bystrica v konaní sp. zn. 10C/22/2009, v ktorom žalobca B.. G. C., V.. proti žalovaným G.. G. R. a M. R. odporoval právnemu úkonu uskutočnenému jeho dlžníkom B.. C. D., kde súd prvej inštancie dospel k názoru, že B.. G. C. je aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby z dôvodu, že je veriteľom Ing. C. D. na základe zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 a jeho pohľadávka z dôvodu jej uznania dlžníkom nebola v čase konania vedeného pod sp. zn. 10C/22/2009 premlčaná. Záver súdu prvej inštancie v konaní 10C/22/2009 bol potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/93/2010. 18. Otázku platnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 uzavretej medzi žalovaným 1/ a 2/ riešil aj Okresný súd Trenčín v konaní sp. zn. 39CbZm/3/2011, v ktorom si síce žalovaný 1/ uplatňoval nárok zo zmenky vystavenej v súvislosti so zmluvou o pôžičke z 15. januára 2005, ale na námietky žalovaného 2/ proti zmenkovému platobnému rozkazu musel Okresný súd Trenčín riešiť aj otázku platnosti zmluvy o pôžičke a existencie dlhu zo zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie aj odvolací Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 16CoZm/78/2014 výslovne uviedli, že námietka Ing. C. D. o neexistujúcej kauze nie je dôvodná. Výsledkom konania Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39CbZm/3/2011 je, že žalovaný 1/ má voči žalovanému 2/ exekučný titul na vymoženie svojej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005. Týmto rozhodnutím, ktoré už je právoplatné, bola jednoznačne vyriešená otázka, či žalovaný 1/ bol veriteľom dlžníka žalovaného 2/ i jeho aktívna legitimácia v konaní o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008. Z tohto dôvodu žalobcovia 1/ a 2/ nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005, pretože inými rozhodnutiami všeobecných súdov bola právoplatne vyriešená otázka, ktorú by súdy v konaní o neúčinnosť právneho úkonu posudzovali ako predbežnú. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke je vecne správne vo výroku a to v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. postačí, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Podmienky odporovateľnosti právnemu úkonu - kúpnej zmluve z 05. 12. 2008 súd prvej inštancie neposúdil správne. 19. Podľa § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 20. Žalovaný 1/ je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby na určení neúčinnosti právneho úkonu uskutočneného dlžníkom voči tretím osobám z dôvodu, že má voči dlžníkovi (žalovanému 2/) vymáhateľnú pohľadávku. Vymáhateľnou pohľadávkou veriteľa je dlh žalovaného 2/ so zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 priznaný už aj právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trenčín v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 39CbZm/3/2011. Žaloba, ktorou odporuje žalovaný 1/ právnemu úkonu dlžníka bola podaná na Okresný súd Považská Bystrica v trojročnej lehote ustanovenej v § 42a ods. 2 OZ, o čom svedčí pripojený spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/62/2010 pôvodne vedený na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 10C/32/2010, z ktorého je zistiteľné, že žalobu o neúčinnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy sp. zn. V 3627/2008 doručil žalovaný 1/ na Okresný súd Považská Bystrica dňa 14. januára 2010. V tomto spise je pripojený aj originál spisu Katastrálneho úradu v F., Správa katastra U. G. nad H. sp. zn. V 3627/2008 preukazujúci, že vklad bol povolený 19. januára 2009. 21. Ak je zmyslom odporovateľnosti právneho úkonu ochrana veriteľa, aby nebol poškodený právnymi úkonmi dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, podstatnou podmienkou pre úspešné odporovanie právnemu úkonu je zistenie, že dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa. Odporovať možno takému úkonu dlžníka, ktorý zabraňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku z majetku dlžníka, ktorý (majetok) by v prípade neuskutočnenia tohto úkonu mohol slúžiť na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Súdna prax nepovažuje za ukracujúce úkony dlžníka také, pri ktorých dochádza len k transformácii jednej formy majetku na iný, tzv. ekvivalentné právne úkony. Pri odplatných právnych úkonoch súd posudzuje, či za prevedený majetok dostal dlžník obvyklú cenu alebo či mu bola za tento majetok poskytnutá primeraná náhrada. Ekvivalentnosť odplaty neposudzuje súd len podľa znenia zmluvy, ale z viacerých hľadísk. Rozhodným okamihom pre posúdenie rovnocennosti prevodu dlžníkových vecí, práva alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť; u nehnuteľností zapísaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/3775/2010 z 31. marca 2011). 22. Právny úkon, ktorému žalovaný 1/ odporuje je kúpna zmluva o prevode nehnuteľností, ktorej účinky nastali 19. januára 2009. Dohodnutá kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti vo výške 6 638,- Eur kupujúcim vyplatená nebola z dôvodu dohody medzi kupujúcimi a predávajúcimi o vzájomnom zápočte pohľadávok. Existencia pohľadávky kupujúcich vo vzťahu k predávajúcemu B.. C. D. je preukázaná písomnými zmluvami o pôžičke a finančnej výpomoci a tiež aj výpisom z účtu o prevode týchto finančných prostriedkov na účte B.. C. D.. Hodnota pohľadávky žalobcov voči žalovanému 2/ z dvoch zmlúv o pôžičke je 4 979,08 + 16 430,98 = 21 410,06 Eur. Zápočtom kúpnej ceny podľa zmluvy V 3627/2008 sa dlh B.. C. D. voči žalobcom ako veriteľom znížil o 6 638,- Eur. Žalobcovia aj žalovaný 2/ v konaní opakovane tvrdili a preukazovali listinnými dôkazmi, že dôvodom prevodu parcely č. D. na žalobcov bolo zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym tak, aby žalobcovia boli vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie R., o ktorej boli kupujúca B.. D. aj predávajúci v domnení, že na žalobkyňu 1/ bola prevedená už darovacou zmluvou spísanou notárkou JUDr. Ľubicou Bičanovou dňa 14. februára 1997, ktorou B.. C. D. a Q. D. darovali B.. G. D., teraz D. KN parcele č. XX/X a XX/X v katastrálnom území R. a až následne po úprave toku rieky R. bolo zistené, že pôvodná parcela č. XX/X sa v dôsledku úpravy hraníc toku rieky rozdelila na parcelu č. XX/X a XX/X. Z kópie katastrálnej mapy vyhotovenej 5. marca 2003 na č. l. 527 spisu geometrického plánu č. 762-255-75 z 23. 10. 1975 na č. l. 510 spisu je skutočne zistiteľné, že pôvodná parcela č. XX/X bola rozdelená na parcelu č. XX/X a XX/X. Parcela č. XX/X je rohová parcela susediaca s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov a hraničiaca s riekou R.. Pre účely darovacej zmluvy spísanej dňa 14. 02. 1997 notárkou JUDr. Ľubicou Bičanovou pod sp. zn. N 59/1997, Nz 57/1997 bol vyhotovený aj znalecký posudok o cene darovaných nehnuteľností. Hodnota daru dvoch záhrad o rozlohe 1 594 m2 bola určená na 1 742,71 Eur, čo v prepočte na 1 m2 je 1,09 Eur (1 742,71 Eur : 1 594 m2 = 1,09 Eur za 1 m2). Kúpnou zmluvou z 05. 12. 2008 prevádzal žalovaný 2/ s manželkou na žalobcov 323 m2 pozemku ohodnotených na 6 638,- Eur, čo v prepočte vychádza 20,55 Eur za 1 m2 (6 638 Eur : 323 m2 = 20,55 Eur za 1 m2). Plnenie získané žalovaným 2/ za prevádzanú parcelu č. XX/X v hodnote 6 638,- Eur ako zníženie jeho dlhu voči veriteľovi považuje odvolací súd za rovnocenné plnenie za majetok, ktorý odporovaným úkonom z majetku dlžníka ušiel a to nielen vzhľadom na cenu prevádzaného pozemku, ale aj vzhľadom na jeho polohu, keď ide o malý kúsok pozemku obklopený záhradou žalobcov, riekou a cestou. Na základe týchto zistení nemohol súd prvej inštancie konštatovať, že právny úkon dlžníka žalovaného 2/ kúpna zmluva z 05. 12. 2008 ukracuje uspokojenie pohľadávky žalovaného 2/ a nebol naplnený zákonný dôvod, aby mohol v žalobe o neúčinnosť právneho úkonu vyhovieť. Súd prvej inštancie zo správne zisteného skutkového stavu rozhodného pre posúdenie nároku na určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka nevyvodil správne závery, vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie aplikoval správnu právnu normu na správne zistený skutkový stav (§ 42a ods. 1 OZ), ale nesprávne ustanovenie § 42a ods. 1 OZ interpretoval v tom, ktoré dlžníkove právne úkony je možné považovať za ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Odvolací súd podľa § 387 C. s. p. môže potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak je správne. Dôvody, pre ktoré môže zrušiť odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie uvedené v § 389 ods. 1 C. s. p. splnené neboli. Odvolací súd z tohto dôvodu pre iné právne posúdenie veci o určení neúčinnosti právneho úkonu rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalobu žalovaného 2/ o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 zamietol. 23. Už len ako poznámku bez vplyvu na rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 z iného právneho dôvodu než súd prvej inštancie uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobkyňou 1/ predkladaný dôkaz audionahrávku zo stretnutia so žalovaným 1/ dňa 26. 10. 2007 ako nezákonný dôkaz, ktorý v občianskom súdnom konaní prípustný nebol. 23.1 Okrem rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/1009/1998 z 21. 10. 1998 publikovaného v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek Najvyššieho súdu Českej republiky pod číslom R 39/1999 poukazuje odvolací súd na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/434/2010 z 9. marca 2011, podľa ktorého záznam rozhovoru fyzických osôb ako zvukový záznam ich hlasov, ktoré patria medzi prejavy fyzických osôb osobnej povahy možno podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhotovovať alebo použiť len so súhlasom fyzickej osoby. Ak nedá fyzická osoba súhlas k zaznamenaniu svojho hlasu a nejde o niektorý z prípadov uvedených v ustanovení § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, kedy súhlas nie je potrebný, je vyhotovenie alebo použitie takéhoto zvukového záznamu porušením práva na ochranu osobnosti. Je preto neprípustné vykonať dôkaz záznamom rozhovoru, ktorý bol vyhotovený bez vedomia všetkých hovoriacich osôb. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 11. 05. 2005 sp. zn. 30Cdo/64/2004, tento bol odmietnutý ako vybočenie z judikatúry súdov a nie je z neho možné judikatórne vychádzať. 23.2 Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky je možné vzhľadom na veľmi podobnú právnu úpravu hmotnoprávnych aj procesnoprávnych noriem aplikovať v konaniach pred súdmi Slovenskej republiky. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky vo vzťahu k nezákonnému dôkazu nie sú v rozpore s ústavnými princípmi vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky. I keď Občiansky súdny poriadok v znení účinnom, kedy súd prvej inštancie vec prejednával v § 125 ustanovoval, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, nie je možné uvedené ustanovenie si vykladať tak, že pri vykonávaní dôkazov v občianskom súdnom konaní alebo civilnom procese nie je súd obmedzený žiadnymi zákonnými limitmi. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 5/2011 z 15. decembra 2011 uviedol, že „procesné ustanovenie, podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi, treba z ústavnoprávneho hľadiska považovať za kolíziu verejného záujmu a ochranu práv. Ide totiž o stret medzi verejným záujmom na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia v konaní a ochranou určitých práv, resp. oprávnených záujmov, ktoré bránia použitiu niektorého dôkazného prostriedku. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že prednosť má verejný záujem na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia, avšak za súčasného spolupôsobenia bŕzd daných s ohľadom na ochranu určitých práv, resp. oprávnených záujmov. Tým je dané, že nie všetky prostriedky, pomocou ktorých by objektívne bolo možné zistiť a objasniť skutočný stav veci, sa smú použiť v príslušnom konaní. Z ustanovenia § 114 ods. 7 Trestného poriadku vyplýva zásadný zákaz použitia obrazovo-zvukového záznamu získaného v rámci konkrétneho trestného konania v inom trestnom konaní, avšak s určitými taxatívne vymenovanými výnimkami. Trestný poriadok upravuje matériu získavania a použitia obrazovo-zvukových záznamov zhotovených informačno-technickými prostriedkami iba v rámci trestného konania. Naproti tomu získavanie a použitie obrazovo-zvukových záznamov zhotovených informačno-technickými prostriedkami v iných konaniach, resp. pre účely iných konaní upravuje zákon o ochrane pred odpočúvaním (§ 1 ods. 1 a 2)“. Odvolací súd v zákone č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o ochrane pred odpočúvaním) poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 7, podľa ktorého orgány územnej samosprávy, súkromné bezpečnostné služby ani iná fyzická alebo právnická osoba nesmie mať v držbe ani použiť informačno-technický prostriedok. Informačno-technické prostriedky definuje § 2 ods. 1 uvedeného zákona a radí medzi ne aj zariadenia na vyhotovenia obrazových, zvukových, obrazovo-zvukových alebo iných záznamov. 24. Žalobcovia v odvolaní namietali aj proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania s výtkou, že súd prvej inštancie iba mechanicky prevzal vyúčtovanie trov žalovaným 1/ a správnosti ich výpočtu nevenoval žiadnu pozornosť. Žalobcovia sa domnievajú, že súd prvej inštancie prisúdil žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania vo vyššom rozsahu, než to zákony dovoľujú a to nielen na trovách právneho zastúpenia, ale aj u trov osobne vzniknutých žalovanému 1/. Odvolanie žalobcov v tejto časti považuje odvolací súd za dôvodné. I keď súd prvej inštancie na 14 strane rozsudku konštatoval, že rozhodoval vo veci o dvoch samostatných nárokoch (žalobe a vzájomnej žalobe) a z výroku rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcov zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške uvedenej vo výroku rozsudku nie je zistiteľné, či súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v konaní o žalobe žalobcov na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 alebo o nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného 1/ o neúčinnosť právneho úkonu alebo o oboch. Ak súd prejednáva samostatné nároky nezávislé od seba so samostatnosťou týchto nárokov je potrebné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania (porovnaj R 10/1976, R 28/1970, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/11/2011, sp. zn. 3MCdo/25/2012). Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania nezodpovedá týmto kritériám, preto bolo odvolacím súdom podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. zrušené a vec v tomto rozsahu vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o trovách konania musí súd dôsledne rozlíšiť vznik práva na náhradu trov konania strane v spore o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a v spore o neúčinnosť právneho úkonu. Pri určení výšky trov sa vyporiada súd prvej inštancie s námietkami strán sporu prednesenými v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie aj vo vyjadrení k odvolaniu a svoje rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval, odôvodní. 25. Podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 26. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie len v druhom výroku o vzájomnej žalobe žalovaného 1/ na určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Po rozhodnutí odvolacieho súdu úspešnou stranou v spore o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 sú žalobcovia 1/ a 2/. V súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvostupňového konania vo veci určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 v rozsahu 100 % a v rovnakom rozsahu vo veci určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy z 05. 12. 2008 vzniklo žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo veci o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 sa za úspešnú stranu v spore v odvolacom konaní považuje žalovaný 1/, ktorému odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti neúspešným žalobcom. O výške trov konania, u ktorých rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.). Vo veci o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 15. januára 2005 rozhodne súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania aj o výške náhrady trov konania. 27. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).