Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoKR/43/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111219648 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6111219648.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobkyne V. K., nar. XX. X.. XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX V., občan SR, zastúpenej AK JUDr. Andrea Slezáková s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 999 proti žalovanému JUDr. Matúš Boľoš, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu H. K., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., v konaní o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 26Cbi/82/2011-216 zo dňa 30.júla 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 26Cbi/82/2011-216 zo dňa 30.júla 2015 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 26Cbi/82/2011-216 zo dňa 30.7.2015 zamietol žalobu žalobkyne a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vylúčenia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Správy katastra Brezno, Obec V., katastrálne územie V., ako rodinný dom so súp.č. XXX, postavený na parcele KN č. XXXX, parcela KN „ C“ číslo XXXX- záhrady o výmere XXXm2, parcela KN „C“ č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX.m2, parcela KN „C“ č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXm2 zo súpisu majetku úpadcu H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX. Žalobkyňa tvrdila, že je vlastníčkou týchto nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.12.2007 medzi ňou ako kupujúcou a predávajúci manželmi Q., ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudli na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v spojení so Zmluvou o pôžičke od jej rodičov manželov K.. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nakoľko zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v spojení o zmluvou o pôžičke považuje v časti obsahujúcej dohodu o zabezpečovacom prevode práva medzi manželmi K. a manželmi Q. za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 3.5.2012, č.k. 26Cbi 82/2011-127 a návrhu žalobkyne vyhovel. Na základe podaného odvolanie žalovaným Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 27.3.2013 potvrdil rozsudok okresného súdu. Ústavný súd Nálezom zo dňa 18.júna 2014 II.ÚS 427/2013-52 rozsudok krajského súdu zo dňa 27.3.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 28.1.2015, č.k. 41CoKR/35/2014 rozsudok okresného súdu zo dňa 3.5.2012 č.k. 26Cbi/82/2011-127 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní sa opätovne oboznámil s obsahom celého spisu a dôkazmi, ktoré vykonal v predchádzajúcom prvostupňovom konaní a to najmä Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke zo dňa 10.11.2003, Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 11.3.2005, Kúpnou zmluvou dňa 14.12.2007, rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Odo/823/2006, rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co67/2008, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 10Sžr/11/2010, rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 31Odo/495/2006, rozsudkom Okresného súdu v Brezne, č.k. 6C/227/2008-154, Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky IÚS 342/2010-53. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva že rodičia navrhovateľky - úpadca, H. K. s manželkou X. K. ako dlžníci 1/ a 2/ uzavreli dňa 10.11.2003 s manželmi Q. a X. Q., ako veriteľmi 1/ a 2/ Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke a dňa 11.3.2005 uzavreli Dodatok č. 1 k zmluve. Na základe zmluvy o pôžičke požičali manželia Q. dňa 10.11.2003 rodičom navrhovateľky sumu 11.617,87,- Eur , ktorú sa zaviazali vrátiť veriteľom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 663,88,-Eur, počnúc mesiacom január 2004 až do úplného zaplatenia. Zmluva o pôžičke obsahovala zároveň aj dohodu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Správa katastra Brezno, katastrálne územie V. na LV č. XXX. Podľa č. III ods. 2 Zmluvy na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníkov voči veriteľom, dlžníci prevádzajú vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na veriteľov. Podľa čl. III ods. 4 Zmluvy, všeobecná hodnota nehnuteľností predstavuje podľa znaleckého posudku zo dňa 8.7.2003 č. 074/2003 vypracovaného znalcom H.. D. S. sumu 34.624,91,- Eur . Podľa čl. IV ods. 1 Zmluvy, trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je dočasné a podmienené splatením poskytnutej pôžičky dlžníkmi a veriteľom v celom rozsahu, pričom trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zaniká zánikom zabezpečovacieho záväzku. Podľa č. IV obd 3 Zmluvy, v prípade, ak dlžníci nesplnia svoj záväzok voči veriteľom vzniknutý z titulu poskytnutej pôžičky podľa čl. I Zmluvy riadne a včas, sú dlžníci uzrozumení s tým, že sa veritelia stávajú trvalými vlastníkmi predmetných nehnuteľností uvedených v čl. II Zmluvy a ich príslušenstva. Podľa čl. V ods. 1 Zmluvy, dlžníci sa s veriteľmi dohodli, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v čl. II Zmluvy, predstavuje poskytnutá pôžička vo výške 11.617, 87,-Eur dohodnutú kúpnu cenu s prihliadnutím na ťarchy viaznúce na predmetných nehnuteľnostiach, za nehnuteľnosti zapísané v čl. II Zmluvy, vrátane ich príslušenstva. Okresný súd v konaní zistil, že dňa 11.3.2005 uzavreli veritelia a dlžníci Dodatok č. l k Zmluve o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke zo dňa 10.11.2003 č. V XXX/XX, ktorým zmenili čl. I ods. 1 pôvodnej zmluvy tak, že veritelia požičali dlžníkom dňa 10.11.2003 sumu 11.617,87,-Eur a dňa 11.3.2005 sumu 13.277,57,-Eur. Celkový dlh dlžníkov voči veriteľom vzniknutý z titulu poskytnutých pôžičiek predstavuje sumu 24.895,44,-Eur. Podľa čl. I ods. 2 Dodatku sa dlžníci zaviazali vrátiť veriteľom požičané peňažné prostriedky jednorázovo, najneskôr do 31.12.2006. Zároveň Dodatkom zmluvné strany zmenili čl. V ods. 1 Zmluvy tak, že dlžníci a veritelia sa dohodli, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva k veriteľom k nehnuteľnostiam zapísaným v čl. II Zmluvy, predstavuje poskytnutá pôžička v celkovej výške 24.895,33,-Eur dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosti podpísané v čl. II Zmluvy vrátane príslušenstva. Z predložených listinných dôkazov okresný súd tiež zistil, že dňa 7.12.2007 uzavrela žalobkyňa, ako kupujúca, s manželmi Q. , ako predávajúcimi, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností za kúpnu cenu 92. 942,97-Eur. Z odôvodnenia okresného súdu tiež vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1K 15/2010-35 zo dňa 7.6.2010, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 112B/2010 zo dňa 11.6.2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Matúša Boľosa, Banská Bystrica. Správca konkurznej podstaty dňa 5.5.2011 zapísal do súpisu majetku podstát úpadcu, so spornou poznámkou v prospech žalobkyne, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktoré sú predmetom sporu. Následne správca výzvou zo dňa 12.5.2011 vyzval žalobkyňu na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov vylučujúcich zapísanie predmetných nehnuteľností do súpisu majetku podstát. Žalobkyňa v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktorými preukazovala jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré správca neuznal, a preto dňa 10.8.2011 vyzval žalobkyňu na podanie vylučovacej žaloby v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Okresný súd v odôvodnení konštatoval, že vylučovaciu žalobu žalobkyňa podala v stanovenej lehote a teda vylučovacie právo bolo uplatnené včas. Žalobkyňa nesúhlasila s postupom a právnym názorom žalovaného. Dohodu o zabezpečovacom prevode práva považuje za platný právny úkon a zdôraznila, že v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke ako aj Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola právna úprava zabezpečovacieho prevodu veľmi stručná. Stanovovala len to, že plnenie záväzku možno zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa a obligatórnu písomnú formu právneho úkonu. Podľa tejto právnej úpravy dlžník prevádza svoje právo ( v danom prípade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ) v prospech veriteľa s rozväzovacou podmienkou splnenia zaisteného záväzku. V prípade riadneho a včasného plnenia záväzku vlastnícke právo veriteľa zaniká a obnovuje sa vlastnícke právo dlžníka. Je však potrebné, aby bol zabezpečovaný záväzok splnený riadne a včas a pokiaľ sa tak nestane, veriteľ je vlastníkom prevedenej nehnuteľnosti už od samého dátumu nadobudnutia vlastníckeho práva titulom zabezpečovacieho prevodu až do momentu, kedy jeho vlastnícke právo zanikne niektorým zo spôsobov stanovených zákonom. V tomto prípade to bol prevod vlastníckeho práva manželov Q. na základe Kúpnej zmluvy na žalobkyňu. Žalobkyňa zdôraznila, že v čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zákon neupravoval ako obligatórnu náležitosť takéhoto prevodu stanovenie pravidiel pre vzájomné vyporiadanie v prípade nesplnenia záväzku zabezpečeného zabezpečovacím prevodom. Zmluvné strany dokonca nemuseli ani výslovne dojednať rozväzovaciu podmienku, pretože jej existencia bola obsiahnutá už v samotnom znení zmluvy a teda v ustanovení, že zmluva sa uzatvára len za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka voči veriteľovi. Podľa jej názoru platnosť Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.11.2003 je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka pred 1.januárom 2008 a to v súvislosti s ustanovením § 879 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 spravujú právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov. Podľa názoru žalobkyne dočasnosť je upravená jednak v ustanovení čl. IV. ods. 1 Zmluvy a zo znenia článku III. ods. 2 jednoznačne vyplýva, že sa jedná o dočasný prevod vlastníckeho práva, preto aj keby nebola výslovne upravená rozväzovacia podmienka k zmluve, dočasnosť prevodu vlastníckeho práva vyplýva práve z tohto ustanovenia. V konaní zdôrazňovala, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, prichádza na rad uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu, kedy veriteľ po márnom uplynutí lehoty splatnosti zabezpečeného záväzku má právo sa uspokojiť z nadobudnutého vlastníckeho práva. Žalobkyňa považuje argument žalovaného, ktorý sa týka prevodu vlastníckeho práva Q. na žalobkyňu, v dôsledku ktorého bolo zmarené obnovenie pôvodného vlastníckeho práva dlžníka teda bez možnosti vrátenia vlastníckeho práva úpadcovi v prípade, že dlh nesplatí za nezmyselný. Ak by sa vychádzalo z právneho názoru žalovaného tak, pri takomto výklade inštitútu zabezpečovacieho práva by to znamenalo, že veriteľ sa vlastne nemôže uspokojiť z práva, ktoré bolo na neho prevedené, a stále by musel čakať, či dlžník náhodou aj po lehote splatnosti nesplní svoj záväzok, čo by malo za následok nemožnosť uspokojenia veriteľov z prevedeného vlastníckeho práva a zmarenie uhradzovacej funkcie. Je toho názoru, že po uplynutí lehoty splatnosti zabezpečovacieho záväzku boli veritelia oprávnený ako vlastníci nehnuteľností s týmito ďalej nakladať previesť svoje vlastnícke právo na žalobkyňu. K namietanému nepomeru medzi výškou poskytnutej pôžičky a hodnotou predmetu zabezpečenia žalobkyňa argumentovala Dodatkom č. 1 k zmluve, ktorým došlo k navýšeniu pôžičky a k predĺženiu lehoty splatnosti zabezpečeného záväzku, kedy celková suma poskytnutej pôžičky bola v slovenských korunách 24.895,44,-Eur a znalecká hodnota bola 37.943,97 Eur. Zmluvné strany práve v článku 5 ods. 1 zmluvy dohodli, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva veriteľmi predstavuje poskytnutá pôžička dohodnutú kúpnu cenu s prihliadnutím na ťarchy viaznúce na nehnuteľnostiach, preto nevznikol žiadny prebytok resp. rozdiel medzi kúpnou cenou za nehnuteľnosti a zabezpečenou neuspokojenou pohľadávkou. Existencia nepomeru medzi plneniami dlžníkov a veriteľov teda nebola preukázaná. K námietke žalovaného, ktorý zmluvu považoval za neplatnú aj z dôvodu, že podľa doložky osvedčujúcej pravosť podpisov bola podpísaná až 26.4.2004, pričom prvá splátka pôžičky bola zročná už v januári 2004, teda v čase, keď zmluva ešte nebola uzavretá, žalobkyňa uviedla že predmetná zmluva bola skutočne uzavretá 10.11.2003 a až v apríli 2004 boli podpisy na zmluve osvedčené pre potrebu katastrálneho konania. Pokiaľ by aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá v apríli 2004, nič by to nemenilo na skutočnosti, že pôžička bola poskytnutá v novembri 2003. Zmluva je reálnou zmluvou a pre jej vznik je postačujúce poskytnutie finančných prostriedkov. Pokiaľ by aj bola Zmluva o zabezpečovacom prevode bola uzavretá až s odstupom 5-tich mesiacov, nespôsobilo to neplatnosť zmluvy, nakoľko v čase uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práv poskytnutá pôžička nebola splnená v celom rozsahu a teda zabezpečovacia funkcia sa mohla stále naplniť. Ani nezhoda v dátumoch nespôsobuje neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Žalovaný sa pridržiaval svojich vyjadrení, ktoré predniesol v priebehu tohto celého konania a nesúhlasil so žalobou napriek stručnej právnej úprave v čase uzavretia Zmluvy, konkrétnu v ust. § 553 Občianskeho zákonníka, avšak vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky a Českej republiky možno konštatoval, že dojednanie o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, podľa ktorého má v prípade omeškania dlžníka s splnením zabezpečeného záväzku dôjsť k uspokojeniu veriteľa tým, že „trvalo“ nadobudne vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia je v rozpore s účelom inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva a to aj v prípade, že k dojednaniu zabezpečovacieho prevodu práva došlo pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dobrovoľných dražbách a Občiansky zákonník. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co 67/2008 zo dňa 10.12.2008, v ktorom krajský súd okrem iného vyslovil, že akékoľvek dohody do 31.12.2007 uzavreté v rámci zabezpečovacieho prevodu zabezpečovacieho práva, podľa ktorých sa má veriteľ uspokojiť tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky , sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný argumentoval aj rozsudkom NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 a rozsudkom NS SR sp.zn. 10 Sžr 11/2010 zo dňa 16.3.2011. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke obsahovala tzv. prepadnú klauzulu, a takéto dojednanie sa bezpochyby prieči dobrým mravom, a to okrem iného i z dôvodu, že takéto dojednanie môže spočívať v hrubom nepomere vzájomných plnení, v popieraní oprávneného záujmu dlžníka na čo možnom najlepšom speňažení veci a na získaní prípadného prebytku zo speňaženia. Súčasne je v rozpore so samotným účelom zabezpečenia záväzkov. Podstatou zabezpečenia záväzkov je zvýšiť mieru istoty veriteľa, že jeho pohľadávka bude splnená, ( inak než dobrovoľným plnením dlžníka) a to práve jedným zo zabezpečovacích právnych inštitútov. Zákaz prepadného zálohu v súčasnosti je vyjadrený v ustanovení § 553b Občianskeho zákonníka, ale vzhľadom na judikatúru, ako aj na rozhodovaciu prax súdov je možné prijať záver, že takýto zákaz je akceptovaný aj pre právny stav, ktorý nastal pred l .l. 2008. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode je úplne zrejmý úmysel zmluvných strán dojednať prepadný záloh ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Mcdo/2/2006), podľa ktorého dohoda, ktorej skutočným zmyslom je bez ohľadu na jej skutočné označenie - dojednanie tzv. prepadnej zálohy, je v rozpore s účelom záložného práva a takáto zmluva je pre rozpor s účelom zákona neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 ( ďalej len „ ZKR“ ), z ustanovenia § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.2007 a z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zistený skutkový stav nebol sporný a rozhodnutie súdu záviselo od právneho posúdenia rozhodujúcich skutočností, kedy predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového súdu bolo zrušené odvolacím súdom pre nedostatočné odôvodnenie. S poukazom na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 427/2013-52 z 18. júna 2014, ktorým Ústavný súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoKR/27/2012 z 27. Marca 2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd sa s niektorými odvolacími námietkami sťažovateľa nezaoberal a sa s nimi nevysporiadal. Ústavný súd v odôvodnení konštatuje, že námietky sťažovateľa ( v tomto konaní žalovaného ) sú námietkami takej povahy, ktoré by v prípade ak by boli vyhodnotené ako dôvodné, mohli mať za následok odlišný konečný verdikt vo veci samej. Má sa jednať predovšetkým o námietky žalovaného, v zmysle ktorých hoci Zmluva v článku IV ods. 1 umožňovala obnoviť pôvodný stav, nemožno toto ustanovenie považovať za dostačujúce vzhľadom na skutočnosť, že veritelia vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedli na žalobkyňu, čo v konečnom dôsledku vylučuje možnosť obnovenia pôvodného stavu, teda vrátenie vlastníckeho práva úpadcovi v prípade, že dlh uhradí. Ďalej išlo o námietku žalovaného, ktorý považoval zmluvu z 10.11.2003 za neplatnú i preto, že podľa doložky osvedčujúcej pravosť podpisov bola podpísaná až 26.4.2004, prvá splátka pôžičky bola zročná už v januári 2004, teda v čase, keď zmluva ešte nebola uzavretá a napokon aj namietaný nepomer medzi výškou poskytnutej pôžičky a hodnotou predmetu zabezpečenia ( 37.944,30 Eur ). Z odôvodnenie okresného súdu vyplýva, že okresný súd v ďalšom konaní dôsledne posudzoval dojednaný obsah Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a vysporiadal sa so všetkými podstatnými právnymi a skutkovými námietkami účastníkov konania. Posudzoval znenie čl. IV. ods. 1 Zmluvy, ktorý deklaruje dočasnosť trvania zabezpečovaného prevodu vlastníckeho práva a trvanie zabezpečovacieho prevodu, ktoré je podmienené splatením poskytnutej pôžičky dlžníkmi veriteľom. Zmluva zároveň v čl. IV. ods. 3 stanovuje, že v prípade ak dlžníci nesplnia svoj záväzok voči veriteľom vzniknutý z titulu poskytnutej pôžičky riadne a včas, veritelia sa stávajú trvalými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Článok V. Zmluvy zároveň obsahuje ustanovenie, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva veriteľmi k nehnuteľnostiam, predstavuje poskytnutá pôžička vo výške 11.617,87 Eur dohodnutú kúpnu cenu s prihliadnutím na ťarchy viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach. Z citovaných ustanovení Zmluvy vyplýva, že zmluvné strany považovali zabezpečovací prevod vlastníckeho práva za dočasný len do okamihu riadneho a včasného splnenia záväzku zo strany dlžníkov. Okamihom nesplnenia záväzku riadne a včas zmluva deklarovala trvalé vlastnícke právo veriteľom k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, kedy žalobkyňa zdôrazňovala uhradzovaciu funkciu zabezpečovacieho prevodu, teda oprávnenie veriteľov s nehnuteľnosťami nakladať. Okresný súd takéto dojednanie považoval za prepadný záloh a v zmysle početnej judikatúry súdov takúto dohodu za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu takáto dohoda vylučuje obnovenie pôvodného stavu a bez ďalšieho umožnila veriteľom uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu zabezpečenia bez povinnosti veriteľov vrátiť dlžníkom vzniknutý značný finančný prebytok. Dohoda nepochybne spôsobovala značný nepomer medzi vzájomnými plneniami dlžníkov a veriteľov. Predmetom Zmluvy o pôžičke v spojení so Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva bola pôžička vo výške 11.617,87 Eur a hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom bola určená vo výške 37.943,97 Eur. Prihliadol aj na žalobkyňou preukázané ťarchy viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach v prospech B. W. v O. O. vo výške 3.319,39 Eur. Konštatoval, že pôžička bola vo výške 11.617,87 Eur , pohľadávka B. W., ktorá bola zabezpečená záložným právom bola 3.319,39 Eur, potom pri hodnote nehnuteľnosti 37.943,97 Eur je zrejmý nepomer medzi výškou poskytnutej pôžičky a hodnotou predmetu zabezpečenia. Vzhľadom na to, že okresný súd dohodu o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu prepadnej klauzuly považoval za absolútne neplatný právny úkon, potom rovnako považoval za absolútny neplatný právny úkon aj jej Dodatok. Dodatok strany uzavreli dňa 11.3.2005, ktorým zmenili čl. I Zmluvy tak, že veritelia 1/, 2/ požičali dlžníkom 1/ a 2/ dňa 10.11.2003 sumu 11.617,87 Eur a dňa 11.3. 2005 sumu 13.277,57,- Eur. Celkom dlh dlžníkov voči veriteľom vzniknutý z titulu poskytnutých pôžičiek predstavuje sumu 24.895,44 Eur. Dlžníci sa zaviazali vrátiť veriteľom požičané finančné prostriedky jednorázovo najneskôr do 31.12.2006 Článok V ods. 1 Zmluvy zmenili tak, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva veriteľmi k nehnuteľnostiam popísaných v čl. II Zmluvy predstavuje poskytnutá pôžička 24.895,44 Eur, dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosti vrátane príslušenstva. Uviedol, že už pôvodná Zmluva o zabezpečovacom prevode mala pri výške poskytnutej pôžičky 11.617,87 riešiť nepomer práve z dôvodu, že v prípade nesplnenia záväzku zo strany dlžníkov riadne a včas deklarovala trvalé nadobudnutie vlastníckeho práva veriteľmi a riešiť vzniknutý prebytok na strane veriteľov a spôsob vyporiadania. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva obsahovala prepadnú klauzulu, navyše takéto ustanovenie bez ďalšej úpravy vzájomných práv a povinností veriteľov a dlžníkov malo za následok hrubý nepomer v ich vzájomných plneniach, preto bolo potrebné s poukazom na ustálenú judikatúru súdov považovať takúto zmluvu za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi, ako aj pre rozpor s účelom zabezpečovacieho práva. Okresný súd námietku žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy i z dôvodu jej podpisu a doložky osvedčujúcej pravosť podpisov až v apríli 2004, považoval za nedôvodnú. Uviedol, že po zrušení rozhodnutí Ústavným a Krajským súdom dospel k iným právnym záverom, a po preskúmaní a zhodnotení všetkých relevantných skutočností má za to, že žalobkyňa nepreukázala, že disponuje takým právom, ktoré by vylučovalo zápis nehnuteľností zo súpisu majetku podstát, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Odvolanie podala z dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., pretože podľa nej rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s názorom okresného súdu nakoľko Ústavný súd vyhovel ústavnej sťažnosti žalovaného z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku krajského súdu, teda z dôvodu porušenia ustanovení procesného práva a nie hmotného práva. Okresný súd bez toho, aby to vyplynulo zo zrušujúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj bez označenia nových dôkazov alebo uvedenia nových skutočností účastníkmi konania, teda bez akéhokoľvek relevantného právneho základu zmenil svoje rozhodnutie vo veci samej. Po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie neboli zo strany žalovaného označené nové dôkazy ani uvedené nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu v skutkových zisteniach alebo zmenu v právnom posúdení veci súdom a v tejto súvislosti poukázala na § 118a O.s.p. v zmysle ktorého sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada okrem prípadu, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. Na pojednávaní dňa 9.7.2015, ktoré sa konalo po zrušení rozsudku okresného súdu, neboli zo strany žalovaného označené nové dôkazy ani uvedené nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu v skutkových zisteniach alebo zmenu v právnom posúdení veci súdom. Nesúhlasí s odôvodnením okresného súdu, ktorý uviedol, že zmluvné strany považovali zabezpečovací prevod práva za dočasný len do okamihu riadneho a včasného splnenia záväzku zo strany dlžníkov a okamihom nesplnenia záväzku riadne a včas zmluva deklarovala trvalé vlastníctvo veriteľov k nehnuteľnostiam. Takéto dojednanie súd považoval za prepadný záloh a dohodu za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi, keď dojednanie podľa odôvodnenia rozsudku vylučuje obnovenie pôvodného stavu. V odvolaní žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s právnym posúdením Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva okresným súdom. Uviedla, že zabezpečovací prevod práva má zabezpečovaciu funkciu, ktorá spočíva v dočasnom prevode práva dlžníka na veriteľa, ale po márnom uplynutí lehoty splatnosti nastupuje aj uhradzovacia funkcia spočívajúca v práve veriteľa uspokojiť svoju splatnú pohľadávku z prevedeného práva dlžníka. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla viacero zásadných rozdielov medzi zabezpečovacím prevodom práva a záložným právom. Uviedla, že jeden z podstatných rozdielov medzi platnom zmluvou a zabezpečovacom prevode práva a neplatným dojednaním o prepadnom zálohu spočíva v okamihu, kedy dochádza k prevodu práva . Zatiaľ čo pri zabezpečovacom prevode práva sa na základe zmluvy stáva nositeľom práva podmienečne veriteľ a splnenie záväzku dlžníkom má za následok obnovenie jeho práva, v prípade prepadného zálohu zostáva právo aj po uzavretí zmluvy zachované dlžníkovi a okamihom, kedy má bez ďalšieho dôjsť k prevodu práva na veriteľa, je okamih omeškania dlžníka so splnením záväzku ( viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Obdo/38/2006 z 25.3.2008 ). Zabezpečovací prevod práva a záložné právo sú dva odlišné právne inštitúty s odlišnými znakmi, preto nie je možné pri zabezpečovacom prevode práva hovoriť o prepadnom zálohu. Pri zabezpečovacom prevode práva nemožno prepadný záloh ani objektívne dojednať. Prepadný záloh môže byť dojednaný len v zmluve o zriadení záložného práva. Pri zabezpečovacom prevode práva dochádza iba k dočasnému prevodu práva a veriteľ nie je oprávnený s právom nakladať až do času splnenia zabezpečeného záväzku v lehote splatnosti alebo až do času márneho uplynutia lehoty splatnosti zabezpečeného záväzku. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti zabezpečeného záväzku prichádza na rad uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu práva, ktorá spočíva v tom, že veriteľ má právo uspokojiť svoju splatnú pohľadávku z prevedeného práva dlžníka. Opäť zdôraznila, že platnosť Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.3.2003 treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 1.1.2008 pretože v zmysle ust. § 879j Občianskeho zákonníka sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinného od l.l. 2008 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov. Poukázala na pôvodnú úpravu zabezpečovacieho práva účinnú v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ktorá bola veľmi rámcová a poskytovala pomerne veľký priestor pre zmluvné dojednania stranám. Zákon neustanovoval ako obligatórnu náležitosť stanovenie pravidiel pre vzájomné vyporiadanie v prípade nesplnenia zabezpečeného záväzku dlžníka. Vyžadoval len určitosť vo vymedzení zmluvných strán, zabezpečovaného záväzku, a práva ktoré dlžník na veriteľ prevádza. Zmluvné strany si nemuseli ani výslovne dojednať rozväzovaciu podmienku, pretože jej existencia bola obsiahnutá v samotnom znení zmluvy v ustanovení, že zmluva sa uzatvára za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka voči veriteľovi. V tejto súvislosti poukázal na to, že dočasnosť prevodu vlastníckeho práva z dlžníkov manželov K. na veriteľov manželov Q. je v zmluve upravená v článku IV. ods. 1 zmluvy a v článku III. ods. 2 zmluvy, z ktorých vyplýva, že zmluva sa uzatvára a vlastnícke právo sa prevádza za jediným účelom a to na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníkov 1/ a 2/ voči veriteľom 1/ a 2/. Preto námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu, že prevod vlastníckeho práva nebol dojednaný dočasne, ale bol dojednaný bez dohodnutia možnosti obnoviť pôvodný stav považuje žalobkyňa za nedôvodnú. Pokiaľ okresný súd konštatuje absolútnu neplatnosť Zmluvy o zabezpečovacom práve pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý spočíva v značnom nepomere medzi vzájomnými plneniami dlžníkov a veriteľov namietala že okresný súd mal v odôvodnení rozsudku nepomer výslovne nevyčísliť. Výška nepomeru vzájomných plnení dlžníkov a veriteľov nie je zrejmá ani z tvrdení žalovaného a nebola ani jednoznačne preukázaná. V konaní poukazovala na to, že v čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.11.2003 viazli na nehnuteľnostiach ťarchy a to záložné právo v prospech B. W. i záložné právo v prospech V. W. W.. Žalovaný nenamietal a nerozporoval skutočnosť, že výška záväzkov zabezpečených uvedenými záložnými právami nepostačovala na vyrovnanie rozdielu medzi výškou poskytnutej pôžičky a hodnotou nehnuteľnosti. Práve v zmysle článku V. ods. 1 zmluvy zmluvné strany považovali vzájomné plnenia za primerané práve s poukazom na predmetné ťarchy. Prípadný rozdiel v hodnote zabezpečeného záväzku a dočasne prevedeného práva dlžníka na veriteľa však v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu a neplatnosť nespôsobuje ani absencia výslovnej úpravy vyporiadania prípadného prebytku vzniknutého na niektorej zmluvnej strane. Dobré mravy ani zákon nezakazujú a nevylučujú možnosť poskytnúť zábezpeku v hodnote vyššej, ako zabezpečený záväzok. V prípade vzniku prebytku na strane veriteľa vzniká dlžníkovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči veriteľovi a v prípade prebytku na strane dlžníka trvá právo veriteľa na uspokojenia aj v tej časti jeho pohľadávky, na zabezpečenie ktorej v celom rozsahu nepostačovala hodnota prevádzaného práva. Na doplnenie uviedla, že veritelia manželia Q. previedli vlastnícke právo na žalobkyňu za účelom realizácie uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho prevodu práva, teda za účelom uspokojenia svoje pohľadávky. Za účelom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy v prospech žalobkyne, poskytli dlžníci pre potreby vkladového konania písomné prehlásenie o tom, že poskytnutú pôžičku nesplatili riadne a včas. Prevod vlastníckeho práva na žalobkyňu bol vykonaný s vedomím a so súhlasom dlžníkov manželov K.. Pokiaľ by sami dlžníci považovali takéto plnenie za neprimerané, nedôvodné, nezákonné, alebo v rozpore s ich vôľou, mohli zabrániť nakladaniu s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam a neposkytli by predmetné vyhlásenie pre potreby vkladového konania. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, prípadne aby podľa § 221 O.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby v prípade, ak krajský súd potvrdí napadnutý rozsudok vyslovil vo výroku , svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Za otázku zásadného právneho významu považuje vysporiadanie sa s otázkou platnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka účinnej od 1.1.2008 a to s poukazom na rozdiely v rozhodovacej praxe súdov a absencie zjednocujúceho rozhodnutia Najvyššie súdu Slovenskej republiky. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny, nakoľko prvostupňový súd pre vydanie rozsudku dostatočne a správne zistil skutkový stav, keď v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, pričom materiálne námietky nenachádza ani vo vzťahu ku súdom vykonanej subsumpcii skutkového základu pre rozsudok pod rozhodujúce právne normy. Rozsudok obsahuje podľa jeho názoru dostatok skutkových a právnych záverov, pričom konštatoval, že závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s názorom prvostupňového súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o vecnej nesprávnosti rozsudku. Naďalej v celom rozsahu zotrváva na všetkých svojich doterajších písomných či ústnych vyjadreniach tvoriacich obsah predmetného súdneho spisu, a preto v podrobnostiach na tieto vyjadrenia odkazuje. Považuje za potrebné poukázať na nesprávnosť tvrdenia žalobkyne, že Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2007 neustanovoval ako obligatórnu náležitosť stanovenie pravidiel pre vzájomné vyporiadanie v prípade nesplnenia zabezpečeného záväzku a vyžadoval len určitosť vo vymedzení zmluvných strán, zabezpečovaného záväzku a práva, ktoré dlžník na veriteľa prevádza. Poukazujúc na účel zabezpečujúceho prevodu mal za to, že aj písomná zmluva podľa ust. § 553 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 musela jednoznačne určovať zmluvné strany, záväzok, ktorý je zabezpečovaný, majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j., že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka ( prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká ) a ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí ( dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciou tohto inštitútu. Aj keď zmluvu o zabezpečovacom prevode práva síce ust. § 553 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 neustanovovalo žiadne zvláštne obsahové náležitosti, je nepochybné, že aj táto zmluva musela vyhovovať obecným požiadavkám, najmä musela byť dostatočne určitá. V danom prípade v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke zo dňa 10.11.2003 absentuje také dojednanie, že v prípade, ak sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným ( v dôsledku toho, že dlžník riadne a včas záväzok nesplní ) nadobúdateľovi síce vzniklo právo na plnohodnotné nakladanie veci v súlade s ust. § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak nie je zrejmé, že dlžníkovi po speňažení majetku má byť zaistené vydanie tzv. hyperochy. Absencia takéhoto dojednania, ako náležitosti zmluvy, robí právny úkon neplatným. Je zrejmé, že medzi účastníkmi nebol určený spôsob, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie rozdielu. Zmluvu treba považovať za neplatnú pre neurčitosť podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Akákoľvek zmluva, ktorá bola uzavretá s cieľom, aby pohľadávka veriteľa bola v prípade, že nebude splnená zo strany dlžníka, uspokojená tým, že na veriteľa prejde vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia je absolútne neplatná. Domnieva sa, že Zmluva je neplatná i z dôvodu absencie podstatných náležitostí vo vzťahu k neurčitosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Zo spisového materiálu založeného v súdnom spise vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáha voči žalovanému vylúčenia nehnuteľnosti zapísaných na LV č. č. XXX Správy katastra Brezno obec V., kat. územie V. ako rodinný dom so súpisným č. XXX postavený na parcele KN č. XXXX, parcela KN „C“ č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parcela KN „C“ č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela KN „C“ č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 zo súpisu majetku úpadcu H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou týchto nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14. 12. 2007 medzi ňou ako kupujúcou a predávajúcimi manželmi Q., ktorí tieto nehnuteľnosti nadobudli na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v spojení so zmluvou o pôžičke od jej rodičov manželov K. . Rodičia navrhovateľky - úpadca, H. K. s manželkou X. K. ako dlžníci 1/ a 2/ uzavreli dňa 10.11.2003 s manželmi Q. a X. Q., ako veriteľmi 1/ a 2/ Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke a dňa 11.3.2005 uzavreli zmluvné strany Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve. Na základe zmluvy o pôžičke požičali manželia Q. dňa 10.11.2003 rodičom navrhovateľky manželom K. sumu 11.617,87,-Eur, ktorú sa zaviazali vrátiť veriteľom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 663,88,-Eur, počnúc mesiacom január 2004 až do úplného zaplatenia. Zmluva o pôžičke obsahovala zároveň aj dohodu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Správa katastra Brezno, katastrálne územie V. na LV č. XXX k rodinnému domu so súp.č. XXX postavenom na parcele č. KN č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m, parcela č. KN XXXX- záhrady o výmere XXXm2 a parcela KN č.XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXm2 . Podľa č. III ods. 2 Zmluvy na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníkov 1/ a 2/ voči veriteľom 1/ a 2/ , dlžníci prevádzajú vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na veriteľov. Podľa čl. III ods. 4 Zmluvy, všeobecná hodnota nehnuteľností predstavuje podľa znaleckého posudku zo dňa 8.7.2003 č. 074/2003 vypracovaného znalcom H.. D. S. sumu 34.624,91,- Eur . Podľa čl. IV ods. 1 Zmluvy trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je dočasné a podmienené splatením poskytnutej pôžičky dlžníkmi 1/ a 2/ a veriteľom 1/ a 2/ v celom rozsahu, pričom trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zaniká zánikom zabezpečovacieho záväzku. Podľa č. IV bod 3 Zmluvy, v prípade, ak dlžníci 1/ a 2/ nesplnia svoj záväzok voči veriteľom 1/ a 2/ vzniknutý z titulu poskytnutej pôžičky podľa čl. I Zmluvy riadne a včas, sú dlžníci 1/ a 2/ uzrozumení s tým, že sa veritelia 1/ a 2/ stávajú trvalými vlastníkmi predmetných nehnuteľností uvedených v čl. II Zmluvy a ich príslušenstva. Podľa čl. V ods. 1 Zmluvy, dlžníci 1/ a 2/ a veritelia 1/ a 2/ dohodli, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v čl. II Zmluvy, predstavuje poskytnutá pôžička vo výške 11.617, 87,-Eur dohodnutú kúpnu cenu s prihliadnutím na ťarchy viaznúce na predmetných nehnuteľnostiach, za nehnuteľnosti zapísané v čl. II Zmluvy, vrátane ich príslušenstva. Dňa 11.3.2005 uzavreli veritelia 1/ a 2/ a dlžníci 1/ a 2/ - rodičia navrhovateľky Dodatok č. l k Zmluve o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke zo dňa 10.11.2003 č. V XXX/XX, ktorým zmenili čl. I ods. 1 pôvodnej zmluvy tak, že veritelia 1/ a 2/ požičali dlžníkom 1/ a 2/ dňa 10.11.2003 sumu 11.617,87,-Eur a dňa 11.3.2005 sumu 13.277,57,-Eur. Celkový dlh dlžníkov 1/ a 2/ voči veriteľom 1/ a 2/ vzniknutý z titulu poskytnutých pôžičiek predstavuje sumu 24.895,44,-Eur. Podľa čl. I ods. 2 Dodatku sa dlžníci zaviazali vrátiť veriteľom 1/ a 2/ požičané peňažné prostriedky jednorázovo, najneskôr do 31.12.2006. Zároveň Dodatkom zmluvné strany zmenili čl. V ods. 1 Zmluvy tak, že dlžníci 1/ a 2/ a veritelia 1/ a 2/ sa dohodli, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva k veriteľmi 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam zapísaným v čl. II Zmluvy, predstavuje poskytnutá pôžička v celkovej výške 24.895,33,- Eur dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosti podpísané v čl. II Zmluvy vrátane príslušenstva. Dňa 7.12. 2007 uzavrela žalobkyňa ako kupujúca s manželmi Q. ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne za kúpnu cenu 92.942,97 Eur ( čl. IV. ods. 1 kúpnej zmluvy). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K 15/2010-35 zo dňa 7.6.2010, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 112B/2010 zo dňa 11.6.2010 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka H. K., nar. XX.X.XXXX, O. XXX, XXX XX O. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Matúš Boľoš, Horná 23, Banská Bystrica. Dňa 5.5.2011 žalovaný zapísal do súpisu majetku podstát úpadcu so spornou poznámkou v prospech žalobkyne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Správy katastra Brezno, obec V., kat. územie V. ako rodinný dom so súpisným č. XXX postavenom na parcele č. KN č. XXXX- zastavaná plocha o výmere XXXm2, parcela č. KN XXXX- záhrady o výmere XXX m2 a parcela KN č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXm2. Zápis do súpisu majetku úpadcu bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 91B/2011 dňa 12.5.2011. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa prvý krát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 26Cbi/82/2011-127 zo dňa 3.5.2012 a vylúčil predmetné nehnuteľnosti zo súpisu majetku úpadcu H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací rozsudkom č.k. 41CoKR/27/2012-159 zo dňa 27. marca 2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ústavný súd Slovenskej republiky prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. Matúša Boľoša, Horná 23, Banská Bystrica, správcu konkurznej podstaty úpadcu H. K., O. XXX, pre namietané porušenie článku 20 a článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 41CoKR 27/2012 a Nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 427/2013-52 z 18. júna 2014 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoKR/27/2012 z 27. marca 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd v Náleze II.ÚS427/2013-52, konštatoval, že krajský súd sa nezaoberal a nevysporiadal s námietkou sťažovateľa, podľa ktorej, hoci v zmysle článku IV. ods. 1 Zmluvy z 10. novembra 2003 je daná možnosť obnoviť pôvodný stav, nemožno toto ustanovenie považovať za dostačujúce vzhľadom na skutočnosť, že veritelia vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedli na žalobkyňu, čo podľa názoru sťažovateľa v konečnom dôsledku vylučuje možnosť obnovenia pôvodného stavu, teda vrátenie vlastníckeho práva úpadcovi v prípade, že dlh neuhradí. Ďalej aj namietaným zrejmým nepomerom medzi výškou poskytnutej pôžičky a hodnotou predmetu zabezpečenia, a spôsobom vysporiadania so zostávajúcim prebytkom ako aj námietkou neplatnosti Zmluvy z 10. novembra 2013, ktorá bola podpísaná podľa doložky osvedčujúcej pravosť podpisov až 26. apríla 2014 pričom prvá splátka z pôžičky bola zročná už v januári 2014, teda v čase keď zmluva nebola ešte uzavretá. Po vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie, odvolací súd svojím rozhodnutím č.k. 41CoKR/35/2014-186 zo dňa 28. januára 2015 zrušil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. 26Cbi/82/2011-127 zo dňa 3. mája 2012 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní sa musí vysporiadať a vysvetliť argumentáciu žalovaného, ktorým sa Dohoda o zabezpečovacom prevode práva javila ako neplatná preto, že prevod vlastníckeho práva bol dohodnutý bez možnosti obnoviť pôvodný stav, teda vrátenie vlastníckeho práva úpadcovi v prípade, že dlh uhradí a to aj napriek tomu, že okresný súd sa v tejto súvislosti odvolával na článok IV. ods. 1 Zmluvy z 10. 11. 2003, ktoré však nemožno považovať za dostačujúce vzhľadom na skutočnosť, že nie je potom zrejmé, prečo veritelia previedli nehnuteľnosť na žalobkyňu, čo vylučuje možnosť obnovenia pôvodného stavu. Zároveň v ďalšom konaní súd prvého stupňa sa mal zaoberať a vysvetliť zrejmý nepomer medzi výškou poskytnutej pôžičky a hodnotou predmetu zabezpečenia a aj tým, ako sa strany vyporiadali so zostávajúcim prebytkom a tiež posúdiť námietku žalovaného, ktorý považoval Zmluvu z 10.11.2003 je neplatnú aj preto, že hoci podľa doložky osvedčujúcej pravosť podpisov bola podpísaná až 26.4.2004, pričom prvá splátka pôžičky bola splatná už v januári 2004, teda v čase, keď zmluva ešte nebola uzavretá. Vo vzťahu k prejednávanej veci sa súd prvého stupňa v ďalšom konaní zameral na .obsah článku IV, ods. 1 a 3 článku V. zmluvy a v súvislosti s ustanoveniami zmluvy zdôraznil, že zmluvné strany považovali zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku II ods. 1 a 2 zmluvy za dočasný len do okamihu riadneho a včasného splnenia záväzku zo strany dlžníkov. Okamihom nesplnenia záväzku riadne a včas zmluva deklarovala trvalé vlastníctvo veriteľov k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, kedy žalobkyňa v tejto súvislosti zdôrazňovala uhradzovaciu funkciu zabezpečovacieho prevodu a teda aj oprávnenie veriteľov s nehnuteľnosťami nakladať. Takéto zmluvné dojednanie podľa názoru súdu prvého stupňa je svojimi účinkami prepadným zálohom „ a táto dohoda je v zmysle početnej judikatúry súdov v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s účelom zabezpečovacieho práva, preto je absolútne neplatným právnym úkonom“. Dohoda vylučuje obnovenie pôvodného stavu, bez ďalšieho umožnila veriteľom uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu zabezpečenia bez povinnosti veriteľov vrátiť dlžníkom vzniknutý značný finančný prebytok. Dohoda nepochybne spôsobovala značný nepomer medzi vzájomnými plneniami dlžníkov a veriteľov, keď predmetom Zmluvy o pôžičke v spojení so Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva bola pôžička vo výške 11.617,87 Eur a hodnota nehnuteľnosti znaleckým posudkom bola určená vo výške 37.943,97 Eur. Súd prvého stupňa prihliadol aj na hodnotu záložných práv viaznúcich na predmetných nehnuteľnostiach (záložné právo B. W. vo výške 3.319,39 Eur. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa dohodu o zabezpečovacom prevode práva považoval za absolútne neplatný právny úkon považoval za neplatný aj jej dodatok, ktorým strany zmenili čl. I a čl. V bod 1 Zmluvy. O zabezpečovací prevod práva ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo ( napr. vlastnícke ) s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom tak dochádza k ( dočasnej ) zmene v subjekte práva do momentu splnenia záväzku; v prípade jeho splnenia sa obnovuje pôvodný stav ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/98/2004 ). Ako už uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 25. júna 2009 sp.zn. 1Cdo/58/2008, až do novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom 568/2007 Z.z. bola úprava zabezpečovacieho prevodu práva veľmi stručná. Výklad zabezpečenia záväzku prevodom práva, ktorý bol obsiahnutý v jedinom ustanovení Občianskeho zákonníka, treba podať so zreteľom na zmysel a účel daného ustanovenia. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka plniť svoj dlh voči veriteľovi ( v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu ), ale pri riadnom a včasnom neuhradí tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia ( zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade a aplikácii § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 nemožno opomenúť; je treba ich rešpektovať a z nich vychádzať aj pri odvodzovaní náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. So zreteľom na stručné vymedzenie daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe, treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa § 553 Občianskeho zákonníka musí obsahovať ustanovenia určujúce: a) zmluvné strany ( účastníkov zmluvy ), b) zabezpečovaný záväzok, c) majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d) to, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka ( prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká ), e) to, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Na vyššie uvedené právne závery poukázal najvyšší súd aj v rozsudku sp.zn. 1Cdo/48/2010 z 29. februára 2012, v ktorom konštatoval, že absencia niektorej z týchto podstatných ( esenciálnych ) zložiek v zmluve o zabezpečovacom prevode alebo jej rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ( § 39 a § 553 Občianskeho zákonníka . Zdôraznil, že v rozpore s ustanovením § 553 Občianskeho zákonníka je i také dojednanie, podľa ktorého sa veriteľ v prípade omeškania dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho ( alebo na základe svojho jednostranného právneho úkonu ) stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku pri súčasnom zániku zabezpečenej pohľadávky - v takom prípade by totiž išlo o obdobu dojednania tzv. prepadného zálohu . Právne otázky týkajúce sa tzv. prepadného zálohu riešili viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu , napr. sp.zn. 2MCdo 2/2006, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 61/2009, ako aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/144/2010 ). Podľa žalobkyne pôvodná právna úprava zabezpečovacieho prevodu práva účinná v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy neustanovovala ako obligatórnu náležitosť stanovenie pravidiel pre vzájomné vyporiadanie v prípade nesplnenia zabezpečeného záväzku dlžníkom, zákon vyžadoval len určitosť vo vymedzení zmluvných strán, zabezpečovaný záväzok a práva, ktoré dlžník na veriteľa prevádza. Zdôrazňovala, že prevod vlastníckeho práva je vyjadrený v článku IV. ods. 1 a v článku II. ods. 2 zmluvy a v súvislosti s uhradzovacou funkciou zabezpečovacieho prevodu práva veritelia previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobkyňu až po márnom uplynutí lehoty splatnosti poskytnutej pôžičky za účelom uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Bola presvedčená, že veritelia podľa vyššie uvedených článkov zmluvy realizovali prevod vlastníckeho práva. Platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.11.2003 je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinného pred 1.januárom 2008, teda v čase jej uzatvorenia. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007 splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa ( zabezpečovací prevod práva ). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne ( § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007 ). Citované ustanovenie § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007 zakotvilo ďalší zo zabezpečovacích inštitútov, ktorý má motivovať dlžníka splniť záväzok a veriteľovi poskytnúť v prípade nesplnenia dlhu možnosť ťažiť z prevedeného práva. Otázku náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej pred 31. decembrom 2007 už riešil dovolací súd v svojich skorších rozhodnutiach vydaných obdobných právnych veciach napr. v rozsudku sp.zn. 5Cdo/208/2010 z 30. júla 2012 a ustálil, že i keď ustanovenie § 553 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. decembra 2007 neustanovoval žiadne zvláštne obsahové náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, i táto zmluva musela vyhovovať všeobecným zákonným požiadavkam, najmä musela byť dostatočne určitá. Požiadavka o určitosti zmluvy, ako náležitosti platného právneho úkonu, bola naplnená, okrem iného vtedy, ak zmluva upravovala aj spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie zaisťovacieho prevodu práva, vrátane spôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a rozsahu práva dlžníka na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/58/2008 z 25. júna 2009 písomná zmluva podľa § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007 „ musí jednoznačne určovať“, okrem iného, spôsob ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí ( dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu ). Uvedené rozsudky za podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy zabezpečovacom prevode práva, nedostatok ktorej má za následok jej neplatnosť, nepochybne považujú spôsob, ako sa zmluvné strany vyrovnajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí, včítane spôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a rozsahu práva dlžníka na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva. Podľa článku IV. bod 1, 2, 3, účastníci zmluvy dohodli, že trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je dočasné a podmienené s platením poskytnutej pôžičky dlžníkmi v celom rozsahu, pričom trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zaniká zánikom zabezpečovaného záväzku. Po splnení zabezpečovacieho záväzku dlžníkmi riadne a včas, sú veritelia povinní dlžníkom umožniť výkon ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ich príslušenstvu. V prípade, že dlžníci nesplnia svoj záväzok voči veriteľom vzniknutý z titulu poskytnutej pôžičky riadne a včas sú dlžníci uzrozumení s tým, že veritelia sa stávajú trvalými vlastníkmi predmetných nehnuteľností a ich príslušenstva. Podľa článku V. bod 1 účastníci zmluvy dohodli, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva veriteľmi, k predmetným nehnuteľnostiam, predstavuje poskytnutá pôžička 11.617,87 Eur , kúpnu cenu ( s prihliadnutím na ťarchy viaznúce na predmetných nehnuteľnostiach ) za nehnuteľnosti vrátane ich príslušenstva ). V posudzovanom prípade zmluvné dojednanie ( článok IV. bod 3 ) zmluvy, ktoré umožňuje trvalý zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmienený, svojím účelom a obsahom podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon . Predmetná Zmluva o zabezpečovacom prevode práva neobsahuje ani dohodu účastníkov o tom, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode práva celkom jasne a jednoznačne hovorí len o trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam veriteľmi pre prípad nesplnenia záväzku dlžníkmi. Zmluva neupravuje s prípadným predajom nehnuteľnosti spojené vyrovnanie veriteľov s dlžníkmi a rozsah práva dlžníkov na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva, ako podstatnú obsahovú zložku tohto typu zmluvy. Napokon veritelia Q. Q. a X. Q., rod. Q., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.2007 predali predmetné nehnuteľnosti dcére dlžníkov V. K. ( žalobkyni ) za kúpnu cenu 92.942,97 Eur a napriek získanému výťažku z predaja predmetných nehnuteľností nedošlo k vyrovnaniu veriteľov s dlžníkmi, keďže v zmluve takéto dojednanie absentuje. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že okresný súd mal nepomer v odôvodnení výslovne vyčísliť, v tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že hodnota predmetu zabezpečenia 37. 944,30 Eur, ktorú určil H.. D. S. a bola premietnutá do článku III. bod 4 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a výška pôžičky s prihliadnutím na hodnotu záložných práv viaznúcich na predmetných nehnuteľnostiach je v hrubom pomere dosahujúcom cca. až 250 %. Absencia vyššie uvedených podstatných obsahových náležitostí predmetnej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ktorá nerieši uhradzovaciu funkciu, t.j. spôsob ako sa strany vysporiadajú v prípade vzniknutého rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutím vykonaním zabezpečovacieho práva vrátane spôsobu speňaženia, a to všetko pri neprimeranej hodnote predmetu krytia prevyšujúcej pôžičku spolu s ťarchami viaznucimi na predmetných nehnuteľnostiach, robí podľa názoru odvolacieho súdu právny úkon neplatným ( 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka). Neplatný je samozrejme aj následný prevod z veriteľov na tretiu osobu ( t.j. žalobkyňu ). Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyni voči žalovanému nevzniklo právo domáhať sa vylúčenia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX zo súpisu majetku úpadcu H. K.. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože úspešný účastník v odvolacom konaní nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania. Žalobkyňa v odvolaní navrhovala, aby v prípade, ak krajský súd potvrdí napadnutý rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.7.2015 sp.zn. 26Cbi/82/2011 pripustil dovolanie nakoľko, podľa jej názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keď považuje za významné vysporiadať sa s otázkou platnosti o zabezpečovacom prevode práva uzatvorenej pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka účinnej od 1.1.2008 a to s poukazom na rozdiely v rozhodovacej praxe súdov a absencii zjednocujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd nepripustil dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu pretože ustálená súdna prax ( napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Mcdo/9/2011; a ďalšie rozsudky, ktoré odvolací súd už v odôvodnení rozhodnutia uviedol )jednoznačne prijala záver, že aj v období do 1.1.2008 kedy bola úprava zabezpečovaného prevodu práva veľmi stručná, keď ustanovenie § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. Decembra 2007 neuvádzalo výpočet zákonných náležitostí pri uzatvorení zmluvy o prevode práva, preplatnosť tohto druhu zmenky nemohlo dôjsť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Absencia niektorej z podstatných náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ( čo je daný prípad ), ktoré ustanovenie § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007 neupravuje, ale ktoré majú význam pre posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu má vždy za následok neplatnosť celej zmenky o zabezpečovacom prevode práva podľa § 39; § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné