Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/566/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112228399 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112228399.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobcu R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., X. XXX/XX, zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová, s. r. o., Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 26, IČO: 47 236 817, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 41 862,78 Eur o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/357/2012-242 z 27. 01. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením z 27. 01. 2015 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica sumu 430,12 Eur podľa § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Suma 430,12 Eur je znalečné vyplatené znalkyni PhDr. L. T. za uskutočnený znalecký úkon. Dôvodom uloženia povinnosti žalobcovi nahradiť štátu trovy dôkazu bola skutočnosť, že žalobca navrhol vykonanie tohto dôkazu a vo veci samej bol úspešný len čiastočne. 2. V odvolaní proti tomuto uzneseniu žalobca namietal, že jeho úspech v spore nie je možné považovať za čiastočný. I keď sa v konaní domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v určitej konkrétnej sume a súd mu priznal len časť uplatneného nároku, je potrebné ho považovať za úspešnú stranu v spore z dôvodu, že konanie o náhradu nemajetkovej ujmy je takým typom súdneho konania, v ktorom výšku náhrady určuje súd svojou úvahou, pri ktorej prihliadne na závažnosť vzniknutej ujmy a na konkrétne okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 3. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorým bol Občiansky súdny poriadok zrušený podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4. Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. zrušil z dôvodu, že nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. 5. Súd prvej inštancie rozhodoval o povinnosti žalobcu nahradiť štátu trovy konania podľa § 148 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého mohol súd uložiť účastníkovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania, ak to odôvodňovali výsledky konania vo veci samej. 6. Rozsudkom č. k. 13C/357/2012-229 z 27. januára 2015 vyhovel súd prvej inštancie žalobe o náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. iba čiastočne, keď z uplatneného nároku 41 862,78 Eur priznal žalobcovi len 13 954,26 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudkom sp. zn. 17Co/565/2015 z 21. 12. 2016 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ale zmenil ho vo výroku o náhrade trov konania medzi stranami sporu tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu s vysloveným právnym názorom, že i keď žalobe nebolo vyhovené v celom rozsahu, je potrebné považovať žalobcu za úspešnú stranu v spore z dôvodu, že výška náhrady nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu. Ak sa žalobca správne mal považovať za úspešnú stranu v spore, nemohol súd prvej inštancie žalobcovi podľa § 148 ods. 1 O. s. p. uložiť povinnosť nahradiť štátu trovy, ktoré za účastníkov za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platil. Dôvody na vydanie uznesenia súdu prvej inštancie neexistovali, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. zrušil. 7. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).