Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/453/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113209522 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113209522.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného: MEDIATION KMCH, s.r.o., Kliňanská cesta 565, 029 01 Námestovo, IČO: 35 952 989, zast. JUDr. Peter Psotka, Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42 193 389, proti povinnému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, XXX XX L., okr. Y., O. K., štátny občan ČR, zast. JUDr. Eva Michalenková, advokátka so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, na vymoženie pohľadávky vo výške 3.599,71 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 1379/13, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1105/2013-170 zo dňa 15. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1105/2013-170 zo dňa 15. apríla 2016 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení bližšie uviedol, že oprávnený dňa 03.04.2013 podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/47/2006-56 zo dňa 27.06.2006. Dňa 30.04.2013 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu dňa 10.03.2016 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že konkrétnym dôvodom pre zastavenie nezákonnej exekúcie je právne významná skutočnosť, a to oznámenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/47/2006 zo dňa 01.02.2016, ktorým zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie ako exekučného titulu z dôvodu, že povinný v pôvodnom súdnom konaní preukázal, že v čase konania a rozhodovania súdu sa trvale zdržiaval vo svojom bydlisku v O. K.. Na základe uvedeného žiadal o zastavenie exekúcie v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a navrhol, aby bol oprávnený zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia povinného v sume 589,93 Eur. Súd prvej inštancie pripojil spis vedený pod sp. zn. 15C/47/2006, z ktorého mal za preukázané, že úradným záznamom zo dňa 28.01.2016 súd zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku č.k. 15C/47/2006-56 zo dňa 27.06.2006 z dôvodu preukázania skutočnosti, že povinný listinnými dôkazmi dostatočne preukázal, že v čase vydania rozhodnutia v základnom konaní nemal bydlisko na území Slovenskej republiky, ale zdržiaval sa na adrese svojho trvalého bydliska v O. K.. Predmetný rozsudok - exekučný titul bol povinnému doručený do vlastných rúk dňa 22.02.2016, voči ktorému povinný nepodal odvolanie, a preto rozsudok nadobudol dňa 09.03.2016 právoplatnosť a dňa 15.03.2016 vykonateľnosť. V čase vydania odvolaním napadnutého uznesenia bol teda predmetný rozsudok vykonateľným exekučným titulom. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Navrhol, aby súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie a aby návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovel a priznal trovy právneho zastúpenia. Povinný nesúhlasí s tým, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 15C/47/2006 zo dňa 27.06.2006 ako exekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2016 a vykonateľnosť dňa 15.03.2016, je právnym základom pre výkon exekúcie. Keďže súd prvej inštancie úradným záznamom zo dňa 28.01.2016 zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, tento prestal byť ex lege exekučným titulom a vznikol právny dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Pokiaľ tento rozsudok nadobudol neskôr právoplatnosť a vykonateľnosť, ide už o nový exekučný titul a nie je možné pokračovať v exekúcii, keďže poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 30.04.2013. Uviedol, že je logické, že nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie dňa 30.04.2013, keď exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť až v roku 2016. Oprávnený by mal podať nový návrh na vykonanie exekúcie a nový exekútor požiada exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinný zároveň z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči nároku oprávneného, keďže podľa jeho názoru už uplynuli všetky premlčacie lehoty v zmysle § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka. Povinný poukázal na to, že celé súdne konanie sp. zn. 15C/47/2006 od počiatku prebieha protiprávnym spôsobom. Exekučný titul nemožno považovať za materiálne ani formálne vykonateľný. Uviedol, že nie je možné dosiahnuť nápravu opakovaným doručením nezákonného rozsudku vydaného dňa 27.06.2006 a predstierať, že celé konanie dodatočne bolo zbavené závažných procesnoprávnych vád. Namietal, že celý doterajší priebeh exekučného konania má preukázateľné znaky zneužívania postavenia verejného činiteľa voči povinnému. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. a), b), f) g) a l) Exekučného poriadku zastavil exekúciu. 3. K odvolaniu povinného podal vyjadrenie oprávnený, ktorý uviedol, že exekučný titul, ktorý je právoplatný a vykonateľný je záväzný pre všetky orgány, a teda aj pre súd, preto exekučný súd správne rozhodol, keď návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol. V prípade akceptácie názoru povinného by po viac ako trojročnom vedení exekúcie došlo k jej zastaveniu bez zavinenia oprávneného. Nie zavinením oprávneného však došlo k takejto situácii. Poukázal aj na skutočnosť, že v prípade zastavenia exekúcie by oprávnený musel opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie a následne súdny exekútor vykonať úkony v zmysle Exekučného poriadku, čo by bolo časovo náročné a nehospodárne. Rovnako sa nestotožnil s názorom povinného o tom, že ide o nový exekučný titul, nakoľko Exekučný titul nebol súdom zrušený ani zmenený. Povinný po tom, čo mu bol opätovne doručený exekučný titul mal možnosť ho napadnúť riadnym opravným prostriedkom a v ňom namietať všetky skutočnosti a uviesť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Avšak povinný v zákonnej lehote odvolanie nepodal, čo je podľa názoru oprávneného nanajvýš zvláštne, keďže povinný exekučné konanie napadol viacerými prostriedkami obrany, ale voči samotnému exekučnému titulu nepodal odvolanie. Oprávnený sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že povinnému bol opätovne doručený exekučný titul, voči ktorému nepodal odvolanie, a tak súd v základnom konaní len opätovne vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti bez toho, aby došlo k akejkoľvek zmene v exekučnom titule. V závere oprávnený uviedol, že námietka premlčania je irelevantná, pretože nárok bol na súde uplatnený včas. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd námietky povinného ako nedôvodné zamietol 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 5. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 03.04.2013 podal oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/47/2006-56 zo dňa 27.06.2006. Súdu prvej inštancie bola dňa 17.04.2013 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 30.04.2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. 6. Dňa 26.08.2013 postúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii. Uviedol, že nikdy nebol štátnym občanom Slovenskej republiky, ale ako cudzincovi mu bolo od 29.11.2001 do 29.11.2002 udelené povolenie na pobyt v Slovenskej republike. Uviedol, že keďže nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemal byť ani žalovaný na Okresnom súde Banská Bystrica. Zodpovednosť za nesprávne označenie povinného nesie podľa jeho názoru pôvodný veriteľ, a to spoločnosť Drukos, ktorá vôbec nemala postúpiť pohľadávku, ktorá zanikla vzájomným započítaním pohľadávok a uviedla do omylu nového majiteľa pohľadávky E. P. a ten neskôr uviedol do omylu súčasného veriteľa a oprávneného v exekučnom konaní MEDIATION KMCH, s.r.o. O námietkach povinného súd rozhodol tak, že ich zamietol uznesením č.k. 2Er/1105/2013-49 zo dňa 11.02.2014. Povinný sa proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolal. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/1105/2013-77 zo dňa 16.09.2014 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť z dôvodu jeho zmätočnosti a nepreskúmateľnosti. Odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 10.03.2016 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Ako dôvod uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica povinnému dňa 01.02.2016 oznámil, že zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 15C/47/2006 zo dňa 27.06.2006. 7. Z priloženého spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 15C/47/2006 odvolací súd zistil, že rozsudok č.k. 15C/47/2006-56 zo dňa 27.06.2006, ako exekučný titul, nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2006 a vykonateľnosť dňa 20.08.2006. V oznámení zo dňa 01.02.2016, ktoré povinný prevzal dňa 22.02.2016, súd prvej inštancie uviedol, že zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na exekučnom titule. Povinnému od prevzatia oznámenia teda začala plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania, ktoré však nepodal, a preto súd prvej inštancie na rozsudku č.k. 15C/47/2006-56 zo dňa 27.06.2006 opätovne vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Predmetný exekučný titul teda nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2016 a vykonateľnosť dňa 15.03.2016. 8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 9. Podľa § 42 ods. 1 Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. 10. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení č.k. 2Er/1105/2013-170 správne uviedol, že v čase vydania tohto rozhodnutia, t.j. 15.04.2016, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/47/2006-56 zo dňa 27.06.2006 bol právoplatným (09.03.2016) a vykonateľným (15.03.2016) exekučným titulom. Povinný mal možnosť po oznámení o zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na exekučnom titule podať proti predmetnému rozsudku opravný prostriedok, čo však neurobil, preto súd prvej inštancie správne vyznačil novú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Od roku 2013 povinný podáva rôzne námietky, návrhy a komunikuje tak so súdnym exekútorom, ako aj so súdom, ale proti rozsudku súdu prvej inštancie, ako exekučnému titulu, v stanovenej lehote nepodal riadny opravný prostriedok, pričom o možnosti podať odvolanie bol súdom prvej inštancie správne poučený. 11. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 12. Civilný sporový poriadok zaviedol základné princípy, ktorými sa majú riadiť strany sporu a taktiež aj súdy pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku vyplýva, že základné princípy je potrebné chápať ako rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované jednotlivé ustanovenia uvedeného zákona. Jedným zo základných princípov je hospodárnosť súdneho konania, ktoré má byť zároveň uskutočňované bez zbytočných prieťahov a zaťažovania strán sporu. Tento princíp je jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení Civilného sporového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, že by došlo k zastaveniu exekúcie a súdny exekútor by bol nútený opätovne požiadať súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, došlo by k porušeniu jedného z princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený. Takéto konanie by pritom viedlo k neprimeranému zaťaženiu, a to nie len finančnému, jednak oprávneného, súdneho exekútora, súdov a v neposlednom rade aj povinného. 13. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 14. K námietke premlčania, ktorú vzniesol povinný v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že k premlčaniu pohľadávky oprávneného nedošlo. Ak totiž veriteľ - oprávnený - v premlčacej dobe, v tomto prípade 10-ročnej, uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. 15. Odvolací súd v závere poukazuje na to, že povinnému vzniklo dňa 31.08.2001 oprávnenie prevádzkovať živnosť. Ako miesto podnikania uviedol adresu svojho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, a to G.. X. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že k zániku živnostenského oprávnenia došlo dňa 02.10.2007. Keďže rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/47/2006-56, ktorý je v prejednávanej veci exekučným titulom, bol vydaný dňa 27.06.2006, a teda v čase, kedy zo živnostenského registra vyplývalo, že povinný má miesto podnikania na vyššie uvedenej adrese, súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa pokúšal doručiť predmetné rozhodnutie na uvedenú adresu. Zo zákona o živnostenskom podnikaní pritom vyplýva povinnosť nahlásiť zmeny údajov obsiahnutých v ohlásení, ktorou je aj adresa miesta podnikania, a ktorú si povinný nesplnil. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 17. V dôsledku toho, že na exekučnom titule došlo k opätovnému vyznačeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania musí na túto skutočnosť prihliadnuť. Rozhodnutie bolo prijaté všetkými členmi senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).