Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/576/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224206 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114224206.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu JUDr. Ivana Pádeja, správcu konkurznej podstaty úpadcu Slovenské lodenice, a. s., so sídlom 945 25 Komárno, ul. Roľníckej školy 1519, IČO: 31 411 541, zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Faturom, Advokátska kancelária 017 01 Považská Bystrica, Centrum 18/23, proti žalovanému JUDr. Jánovi Franekovi, Exekútorský úrad so sídlom 031 01 Liptovský Mikuláš, Kollárova 2, bytom 974 04 Banská Bystrica, Nové Kalište 28, o zaplatenie 336 682,85 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súd Banská Bystrica č. k. 12C/392/2014-131 zo dňa 29. 04. 2015, r o z h o d o l : I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd zamietol napadnutým rozsudkom návrh žalobcu o zaplatenie 336 682,85 € s príslušenstvom, ktorou sa žalobca domáhal tým, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 03. 2011 sp. zn. 3K/264/00 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Slovenské Lodenice, a. s., a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/262/2006-283 zo dňa 06. 09. 2007, právoplatného dňa 10. 12. 2007, bol žalovaný povinný vydať žalobcovi hnuteľné veci taxatívne vymenované v prvostupňovom rozhodnutí. Na základe tejto skutočnosti žalobca inicioval exekučné konanie, ktoré je v súčasnosti vedené na Exekučnom úrade JUDr. Jaroslava Kabáča pod č. EX 385/08, pričom žalobca sa z oznámenia exekútora zo dňa 26. 01. 2011 dozvedel, že žalovaný predmetné hnuteľné veci nemá. Dňa 28. 03. 2011 žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom na Okresný súd Liptovský Mikuláš, ktorý rozsudkom č. k. 9Cb/104/2011-74 zo dňa 26. 09. 2011 návrh zamietol, pretože návrh na náhradu škody považoval za predčasne podaný pre súčasne prebiehajúcu exekúciu odobratím veci, kým nebude exekučné konanie skončené. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 8Er/241/2008-175 zo dňa 14. 01. 2014 zastavil exekúciu v časti vymoženia uloženej povinnosti vydať oprávnenému hnuteľné veci a vzhľadom na oznámenie z exekútorského úradu zo dňa 26. 01. 2011 žalobca ohodnotil hnuteľné veci a žalovaného vyzval písomnou výzvou zo dňa 15. 02. 2011, aby mu uhradil žalovanú sumu, ako aj zákonný úrok z omeškania ako náhradu škody. Žalovaný do podania žaloby dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. 2. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že predmetom sporu je dodatočné vyslovenie eventuálneho petitu, ktorý v prípade uplatnenia mohol byť vyslovený Krajským súdom v Žiline, resp. Okresným súdom Liptovský Mikuláš. Uvedený právny záver zodpovedá aj odôvodneniu uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13NcC/53/2014-51 zo dňa 16. 12. 2014, ktorým krajský súd rozhodol o miestnej príslušnosti súdu na konanie o podanom návrhu žalobcu. Žalobca podanou žalobou vymedzil predmet sporu tak, že nakoľko žalovaný mu nevydal hnuteľné veci, ktoré bol povinný vydať podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, domáhal sa zaplatenia sumy, ktorá predstavuje hodnotu nevydaných hnuteľných vecí. Uvedené skutkové vymedzenie žaloby zodpovedá eventuálnej žalobe voči žalobe podanej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11C/14/2002. Žalovaný už v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš tvrdil, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáhal, pri sebe fakticky (fyzicky) nemá, čomu zodpovedá obsah pripojeného spisu aj odôvodnenia v ňom vydaných rozhodnutí. Žalobcovi nič nebránilo domáhať sa už v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš peňažnej náhrady za spísané hnuteľné veci, pokiaľ týmito žalovaný nedisponuje. Okresný súd uviedol, že nemožno v tejto časti prisvedčiť ani prednesu žalobcu, že sa dozvedel o nemožnosti žalovaného vydať mu hnuteľné veci až z oznámenia súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča, ktorý zabezpečoval výkon rozhodnutia o vydaní vecí. Žalovaný od počiatku tvrdil, že spísané hnuteľné veci u seba nemá, a pokiaľ ide o vyjadrenie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča zo dňa 26. 01. 2011, tento vychádza opäť len z tvrdení žalovaného. 3. Okresný súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci žalobcom, podľa ktorého sa domáhal náhrady škody. Poukázal na ust. § 186 až 188 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ktoré upravujú postup pri vykonávaní exekúcie odobratím veci. Podľa § 188 ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa nepodarí odobrať vec, alebo ak si možno vec rovnakého druhu a rovnakej akosti zadovážiť inak, exekútor vyzve oprávneného, aby si vec zadovážil na trovy a nebezpečenstvo povinného. Povinný, ktorému je vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť vydať vec, teda nespôsobuje škodu nevydaním veci, keďže oprávnený má možnosť domáhať sa splnenia uloženej povinnosti spôsobom predvídaným Exekučným poriadkom. Poukázal aj na to, že zákon č. 328/1991 Zb. (§ 18 ods. 2) má osobitné ustanovenie o škode, ktorú spôsobí osoba, ktorá má vec patriacu do podstaty a túto zadržiava, teda neumožní, aby sa zapísala a odhadla. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/262/2006-283 zo dňa 06. 09. 2007 vyplýva, že žalobca si voči žalovanému uplatnil vzniknutú škodu nekonaním žalovaného a táto mu bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/48/2002, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom rozhodnutím pod sp. zn. 8Co/207/2004 a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. 03. 2005. Teda škoda, ktorá mala vzniknúť žalobcovi tým, že mu nebolo umožnené spísať hnuteľné veci, už bola podľa odôvodnenia Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/262/2006-283 zo dňa 06. 09. 2007 žalobcovi priznaná. Žalobu súd považoval za eventuálny návrh na zaplatenie peňažnej sumy za hnuteľné veci. 4. Ďalej súd skúmal námietku premlčania vznesenú žalovaným voči uplatnenému nároku žalobcu. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca získal vedomosť o tom, že veci patriace do konkurznej podstaty úpadcu sú v dispozícii inej osoby než žalovaného najneskôr dňa 10. 04. 2001 (č. l. 14 pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 11C/14/2002), kedy žalovaného vyzval na vydanie spísaných odňatých hnuteľných vecí úpadcu v rámci exekúcie. Žalobca sa o skutočnosti, že žalovaný u seba hnuteľné veci nemá, preukázateľne dozvedel dňa 14. 05. 2001, kedy bol zástupca žalobcu prevziať predmetné veci spolu so žalovaným v sídle spoločnosti Globetrade, s. r. o., kde boli vzaté do úschovy, ktorá predmetné veci odmietla vydať. Konanie o vydanie veci pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sa začalo dňa 21. 01. 2002, právoplatne bolo skončené 10. 12. 2007, počas tohto konania premlčacia doba neplynula. Žaloba na zaplatenie peňažnej čiastky zodpovedajúcej hodnote nevydaných vecí bola doručená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 04. 04. 2014. Od 11. 04. 2001 (deň nasledujúci po nadobudnutí vedomosti žalobcu, že žalovaný disponuje vecami potrebnými spísať do súpisu konkurznej podstaty) do 20. 01. 2002 (deň predchádzajúci podaniu návrhu na vydanie veci na súde) uplynulo 284 dní a od 11. 12. 2007 (deň nasledujúci po právoplatnosti rozhodnutia o vydanie veci) do 03. 04. 2014 (deň predchádzajúci podaniu žaloby na zaplatenie peňažnej sumy za nevydané veci) uplynulo 2 305 dní, spolu tak uplynulo 2 589 dní, t. j. viac, ako sedem rokov. 5. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 80 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP“), podľa § 18 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, podľa § 100 ods. 1, § 101 OZ a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP podľa zásady úspechu v konaní. 6. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že žalobou sa domáhal nahradiť hodnotu hnuteľných vecí, ktoré mali byť súčasťou majetku úpadcu Slovenské Lodenice, a. s., ktoré mohol správca speňažovať. Tieto hnuteľné veci pojal do súpisu v exekučnom konaní žalovaný a odmietal ich vydať, hoci mu bola zákonom a neskôr aj súdom stanovená povinnosť tieto hnuteľné veci vydať. Povinnosť žalobcu domáhať sa alternatívneho petitu v zákone neexistuje, je to len jeho právo. Tvrdil tiež, že v čase, kedy súdny exekútor oznámil oprávnenému skutočnosť, že žalovaný požadované hnuteľné veci nemá v držbe a nie je možné ich žalovanému odňať, nebolo reálne možné zabezpečiť veci rovnakého druhu a akosti aj s ohľadom na značný časový odstup. K otázke námietky premlčania tvrdil, že žalobca sa nemôže zaoberať vzťahom medzi súdnym exekútorom a treťou osobou, ktorá predmetné veci odmietala vydať, pre žalobcu bol partner na vydanie vecí žalovaný, ktorý to neurobil a z toho dôvodu prostredníctvom žaloby podanej na súd žalobca žiadal, aby mu súd uložil povinnosť hnuteľné veci vydať. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia sa žalobca obrátil na súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča, ktorý oznámením zo dňa 26. 01. 2011 oznámil žalobcovi, že žalovaný hnuteľné veci, ktoré požaduje vydať, nemá. Na základe oznámenia súdneho exekútora žalobca sa rozhodol podať 29. 03. 2011 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 336 682,85 €, ako náhradu za hodnotu hnuteľných vecí, ktoré žalovaný odmietol vydať. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 26. 09. 2011 č. k. 9Cb/104/2011-74 žalobu zamietol z dôvodu, že považoval návrh na náhradu škody za predčasne podaný pre súčasne prebiehajúcu exekúciu odobratím vecí, kým nebude exekučné konanie odobratím vecí skončené. Aj z uvedeného vyplýva, že až ukončením exekúcie sa môže rozhodovať o ďalších nárokoch vyplývajúcich z porušenia povinnosti žalovaným uloženej súdom. Žalobu na zaplatenie považuje za podanú riadne a včas, keďže exekučné konanie zastavil okresný súd dňa 14. 01. 2014 a od tohto momentu si mohol žalobca uplatňovať právo na zaplatenie hodnoty predmetných hnuteľných vecí. Žalobu podal 04. 04. 2014, čiže nárok, ktorý žiada, nie je premlčaný. Počas súdneho konania o uložení povinnosti vydať hnuteľné veci, nemohla premlčacia lehota plynúť, keďže žalobca žiadal vydanie hnuteľných vecí. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť, pričom zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania v odvolacom konaní. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, stotožnil sa s právnymi závermi okresného súdu, navyše uviedol, že hoci Okresný súd Banská Bystrica správne určil začatie plynutia premlčacej lehoty na deň 10. 04. 2001, nesprávny bol jeho záver o tom, že konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 11C/14/2002, ktoré bolo právoplatne skončené 10. 12. 2007, spôsobilo prerušenie plynutia premlčacej doby pre konanie o náhradu škody. Uvedené konanie bolo konaním o vydanie veci, a teda, uplatňovalo sa v ňom absolútne právo. Konanie o náhradu škody je však konaním o uplatnení obligatórneho práva, resp. práva zo záväzkových vzťahov. Žalobca mohol uplatniť právo na náhradu škody už súbežne s konaním o vydanie veci a mohol žalovať toho, kto mu škodu spôsobil. Ale i tá doba, ktorú okresný súd vypočítal, je dobou postačujúcou na to, že v dôsledku plynutia času došlo k premlčaniu žalobcom uplatňovaného práva. Ďalej tiež uviedol, že žalobca úmyselne už v konaní o vydaní veci úmyselne tvrdí nepravdu, predmetné hnuteľné veci neodmietol vydať, ale nemohol ich vydať, pretože ich nemal vo faktickej držbe. Tieto mala vo faktickej držbe spoločnosť Globetrade, s. r. o., Dolný Kubín. Žalobca sa mohol domáhať vydania vecí práve od tejto spoločnosti a o tom, že uvedená spoločnosť veci zadržiavala, vedel žalovaný už z vyjadrenia konateľa 14. 05. 2001, kedy priamo zástupcovi správcu konkurznej podstaty uviedol, že veci nevydá a že si uplatňuje na ne zádržné právo. Táto skutočnosť bola preukázaná viacerými dôkazmi v rámci konania o vydanie vecí. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalobca sa nemôže zaoberať vzťahom medzi súdnym exekútorom a treťou osobou a že pre neho bol partner na vydanie vecí žalovaný. Žaloba o vydanie vecí môže smerovať voči ktorejkoľvek osobe, ktorá mu veci zadržiava. Ide o uplatnenie absolútneho práva, teda, práva na ochranu vlastníctva, ktoré možno uplatniť proti komukoľvek, kto do tohto práva zasahuje. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej v texte len ,,CSP“), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP, rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom a v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (viď aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 36/2010). 11. Okresný súd správne pred samotným prejednaním žaloby posudzoval otázku námietky premlčania nároku žalobcu. 12. K uvedenému odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že sa nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že žaloba v predmetnej veci nie je žalobou o náhradu škody, považuje závery okresného súdu o premlčaní nároku žalobcu za správne v celom rozsahu, pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia určitej finančnej sumy z toho dôvodu, že žalobca mu nevydal veci, ktoré mu bol povinný vydať na základe rozhodnutia súdu. Bez ohľadu na tú skutočnosť, či si žalobca mohol alebo nemohol uplatniť žalobou náhradu škody už v konaní o vydanie predmetných vecí, žalobu o zaplatenie uvedenej sumy je treba považovať za žalobu o náhradu škody. 13. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 14. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 15. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom otázky premlčania nároku žalobcu. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu je právo premlčané, a to z dôvodov, ktoré okresný súd podrobne uviedol v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Zároveň však dodáva, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného uvedeného v písomnom vyjadrení k odvolaniu, že konanie na Okresnom súd Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11C/14/2002, ktoré bolo právoplatne skončené 10. 12. 2007, nespôsobilo prerušenie konania premlčacej doby pre konanie o náhradu škody. Uvedené konanie bolo konaním o vydanie veci a žalobca si mohol uplatniť právo na náhradu škody už súbežne s konaním o vydanie veci a mohol žalovať toho, kto mu škodu spôsobil. Avšak aj tá doba, ktorú vypočítal prvostupňový súd, je dobou postačujúcou na to, že v dôsledku plynutia času došlo k premlčaniu žalobcom uplatneného práva. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 296 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda, podľa úspechu v odvolacom konaní. Žalovaný bol síce v konaní v celom rozsahu úspešný, avšak z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a žalobca, hoci si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil, v odvolacom konaní nebol úspešný. Z toho dôvodu odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).