Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226060 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114226060.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D. D., T. I. č. XXXX/XX, vedenej pod sp. zn. EX 1361/14, súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszátha č. 268, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2393,27 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 4Er/3688/2014-14 zo dňa 15.12.2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa §44 ods. 2 z.č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor požiadal dňa 08.12.2014 exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2393,27€ s príslušenstvom. Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, so sídlom v Žiline, sp. zn. RK-PC-1274/13-LP zo dňa 29.04.2013. Okresný súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 27.01.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č.8500009620, pričom v ten istý deň spolu uzavreli i Rozhodcovskú zmluvu č. 8500009620. Zmluvu, uzavretú medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, okresný súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože mal za preukázané, že povinný vystupoval vo vzťahu vzniknutom z uzatvorenej zmluvy v postavení spotrebiteľa a oprávnený konal pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Prípadnú klauzulu o aplikácii Obchodného zákonníka a označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu nepovažoval za prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Okresný súd konštatoval, že návrh rozhodcovskej zmluvy, bol v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ tak nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah tejto zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Okresný súd uviedol, že v súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako je tomu v danom prípade je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). K článku 7 rozhodcovskej zmluvy, kde je obsiahnutá možnosť spotrebiteľa od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, okresný súd uviedol, že od zmluvy je možné odstúpiť iba v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Okresný súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením ustanovenia §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd dospel k záveru, že bol vydaný v rozpore so zákonom. Preto s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ním a povinným je samostatným úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Vyplýva to z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere. Považoval za nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie o možnosti, ale nie povinnosti, zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Povinný akceptoval rozhodcovskú zmluvu podpisom, čo urobil dobrovoľne, rovnako z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania poukázal na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku je možné podať žalobu o jeho zrušenie z dôvodov uvedených v §40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“), ktoré dlžníkovi zakladá väčší rozsah námietok, než je to napr. v prípade odvolania, či dovolania. Zdôraznil, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva je individuálnym dojednaním, ktorá nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa §53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 70,40 € vrátane DPH. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu oprávneného nevyhovel (§374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej v texte len „O.s.p.“), preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 24.11.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne dňa 08.12.2014 súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, so sídlom v Žiline, sp. zn. RK-PC-1274/13-LP zo dňa 29.04.2013. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 2393,27€, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 2,525% ročne zo sumy 59,47€ od 12.03.2012 do 29.04.2012, zo sumy 59,47€ od 12.04.2012 do 29.05.2012, zo sumy 14,47€ od 30.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 59,47€ od 12.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 59,47€ od 12.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 59,47€ od 12.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 59,47€ od 12.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 2140,92€ od 15.08.2012 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1110,-€, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2393,27€ do zaplatenia, a trovy rozhodcovského konania vo výške 441,77€. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500009620, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 27.02.2012. Právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania si rozhodcovský súd odvodil od Rozhodcovskej zmluvy k úveru č. 8500009620, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 27.02.2012. Rozhodcovský súd vzťah zo zmluvy medzi oprávneným a povinným posúdil ako spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý aplikoval okrem iného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom konštatoval, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a bola dojednaná v súlade so zákonom. Okresný súd sa stotožnil s názorom, že ide o spotrebiteľský právny vzťah; zmluvu podrobil súdnej kontrole z hľadiska, či sa v exekučnom konaní nenavrhuje vymáhanie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Po tom, čo dospel k názoru, že rozhodcovská zmluva, upravujúca riešenie sporov zmluvných strán, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spotrebiteľa núti podriadiť sa rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak v konaní bude vystupovať v procesnom postavení odporcu, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. V článku 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov, vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa čl. 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Krajský súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - zdôrazňuje, že súd je nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk, zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp.zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012). Skutočnosť, či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu, upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia sa skúma z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu, vyjadrenom aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, nielen v § 4 ods. 2 Exekučného poriadku. Občiansky zákonník upravuje problematiku neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v § 53 a nasl.. V zmysle všeobecnej zásady, zakotvenej v § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka platí, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Na druhej strane Občiansky zákonník v druhej vete § 53 ods. 1 upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné, t.j. o neprijateľné zmluvné podmienky nejde vtedy, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa pritom v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa teda vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, t.j. ktoré sú pripravené vopred. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovskej zmluvy - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10), dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani sám oprávnený. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi oprávneným a povinným, tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu, ktorú povinný podpísal. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, tak ako bolo uvedené vyššie, že obsahuje vyhlásenie dlžníka (povinného) o tom, že svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere; ďalej obsahuje poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, samotné znenie rozhodcovskej zmluvy, ako aj možnosť dlžníka (povinného) od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Hoci oprávnený ako veriteľ vopred pripravil rozhodcovskú zmluvu pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa vpisujú požadované údaje, dlžník mal možnosť ju odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník bol tiež oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Odvolací súd má za to, že takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom, pretože obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, čím došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zohľadňujúc formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, dospel odvolací súd k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tak ako usúdil okresný súd. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou exekučného súdu opätovne posúdiť, či exekučný titul spĺňa podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako to stanovuje § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd opätovne preskúma obsah rozhodcovskej zmluvy, či neobsahuje ustanovenia, ktoré by vytvárali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Z hľadiska vyváženosti vzájomných práv a povinností preverí tiež ostatné ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, najmä dojednanie o výške odplaty vyjadrenej prostredníctvom ukazovateľa RPMN (bod 6 Zmluvy o revolvingovom úvere) a Dohodu o poskytnutí služby (bod 8 Zmluvy o revolvingovom úvere). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.