Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoKR/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114227044 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114227044.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa C.O.R., s.r.o., Kapitulská č. 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 000 646 proti odporcovi JUDr. Mariana Matulová, B. 9, XXX XX L. L., správca konkurznej podstaty úpadcu A.. Y. L., J.., nar. XX.XX.XXXX, XX. H. XXX/XX, XXX XX B. o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbi/31/2014-64 zo dňa 18. novembra 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbi/31/2014-64 zo dňa 18. novembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na určenie, že ním prihlásená pohľadávka v celkovej výške 39.293,56 Eur, pozostávajúca z istiny vo výške 38.000,- Eur a úrokov z omeškania vo výške 1.293,56 Eur prihláškou č. 2, zapísanou v zozname pohľadávok nezabezpečených veriteľov úpadcu správcom pod poradovým číslom 4 ako nezabezpečená pohľadávka, ktorá bola správcom konkurznej podstaty úpadcu v celej výške z dôvodu neexistencie bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu čo do právneho dôvodu aj výšky popretá, sa považuje za zistenú a voči veriteľom úpadcu za účinnú. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia úpadcu v sume 38.000,- Eur dokladmi priloženými k prihláške, z ktorých vyplynulo len to, že A.. G. O. prevzala od úpadcu dňa 21.09.2012 sumu 38.000,- Eur, pričom na pokladničnom doklade absentoval podpis úpadcu a spoločnosť DISKONT PLUS s.r.o., Kalinovo prevzala od A.. G. O., ako splnomocnenca sumu 76.000,-Eur. Vznik bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu sa navrhovateľovi týmito dôkazmi nepodarilo preukázať napriek jeho tvrdeniu, že príjmovým dokladom spoločnosť DISKONT-PLUS s.r.o. potvrdila prevzatie sumy 76.000,-Eur za predaj rodinného domu nachádzajúceho sa v H., ktorý kúpil úpadca, od A.. G. O. ako splnomocnenca úpadcu. Okresný súd vyhodnotil tieto doklady len ako doklady o odovzdaní a prevzatí peňažnej hotovosti p. O., a nie ako doklady, ktoré by boli dôkazom o poskytnutí peňažnej hotovosti zo strany právneho predchodcu navrhovateľa - firmy PECTUS s.r.o., úpadcovi. Právny predchodca navrhovateľa nebol uvedený na žiadnom z predložených dokladov a neexistuje ani žiaden iný dôkaz a doklad o akomkoľvek prepojení medzi firmou PECTUS s.r.o. a úpadcom. Takéto listinné dôkazy sa nenachádzajú ani v spise, ktorý si dal okresný súd priložiť pod č.k. 61Cbi/7/2013, obsahom ktorého vykonal dokazovanie o rovnakom skutkovom stave, ako je v prejednávanej veci a na základe navrhovateľom predložených rovnakých dôkazov, na základe ktorých si uplatnil nárok aj v tomto konaní. Okresný súd bol toho názoru, že existujú len písomné doklady o prepojení navrhovateľa - firmy PECTUS s.r.o. s A.. G. O., pretože jediným konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti je jej blízka osoba, a to jej syn G. O.. Navyše odporca v konaní preukázal, že spoločnosť PECTUS s.r.o. vznikla len dňa 07.09.2012 so základným imaním 5.000,- Eur, preto v priebehu 17 dní, a to dňa 24.09.2012 nemohla byť schopná poskytnúť plnenie v sume 38.000,- Eur tretej osobe. Na kúpu nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XXX v k.ú. H. bol úpadcovi v auguste 2012 poskytnutý Slovenskou sporiteľňou a.s. úver vo výške 64.000,- Eur, ktorý bol zabezpečený práve kupovanými nehnuteľnosťami v k.ú. H., pričom aj pohľadávka z tohto úveru je uplatnená v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu pod č.k. 2K/2/2013 v časti zabezpečených pohľadávok prihláškou veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. pod por.č. 3. Okresný súd v tejto súvislosti uviedol, že v konaní č. 61Cbi/7/2013 si tento istý navrhovateľ uplatnil voči tomuto istému odporcovi právo na určenie právneho dôvodu a výšky tejto istej pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní č.k. 2K/2/2013 prihláškou č. 2 (správne č. 1), avšak z iného právneho titulu, a to na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorý návrh bol okresným súdom právoplatne zamietnutý. Okresný súd preto nepovažoval za potrebné duplicitne vykonávať rozsiahle dokazovanie svedeckými výpoveďami a konfrontáciou, ani duplicitným predkladaním dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise č. 61Cbi/7/2013, z ktorého pri rozhodovaní tejto veci vychádzal, a to aj z dôvodu, že tomuto konaniu bráni prekážka res iudicatae, na základe čoho súd návrh zamietol. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal tú skutočnosť, že v prejednávanej veci sa nejednalo o prekážku rozsúdenej veci, preto sa s takýmto názorom súdu nestotožnil. Rozhodnutie okresného súdu považoval za nesprávne a nezákonné, keďže o prípad res iudicatae ide iba vtedy, ak ide o vec totožnú nielen v účastníkoch, ale aj v predmete veci, t.j. v ich požiadavke a v právnom základe tejto požiadavky. Právny dôvod prihlásenej pohľadávky v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 61Cbi/7/2013 je zjavne odlišný ako v prejednávanej veci, pretože navrhovateľ si prihlásil svoj nárok v konkurznom konaní prihláškou pod por.č. 2 (správne č. 1) titulom právneho dôvodu zmluvy o pôžičke, ktorý nie je možné dodatočne meniť a ani upravovať a v prejednávanej veci si prihláškou č. 2 uplatnil právo vychádzajúce z bezdôvodného obohatenia, ktorý dôvod špecifikoval nielen v návrhu, ale aj v prihláške č.2, zapísanej v zozname pohľadávok nezabezpečených veriteľov úpadcu správcom pod poradovým číslom 4 ako nezabezpečená pohľadávka, preto nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v tom, že navrhovateľ ani v podanej žalobe a ani v rámci priebehu konania pred súdom prvého stupňa žiadnym spôsobom nešpecifikoval právny dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu. Navrhovateľ na str. 4 žaloby uviedol, že si prihláškou č. 4 ( správne č. 2) uplatnil pohľadávku v celkovej výške 38.000,- Eur titulom nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia preto, že za úpadcu tretia osoba (pôvodný veriteľ spoločnosti PECTUS s.r.o.) v uvedenej výške plnila to, čo bol úpadca povinný plniť sám, t.j. vyplatil časť kúpnej ceny vo výške 38.000,- Eur spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o. v súvislosti s kúpou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre okres X., S. H., k.ú. H. odporcom, a to s poukazom na § 454 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). Poukázal pritom na tú skutočnosť, že v predchádzajúcom konaní vedenom pod č.k. 61Cbi/7/2013 bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o. ako predávajúcemu bola vyplatená celá výška dohodnutej kúpnej ceny v sume 78.000,- Eur, pričom sám úpadca uviedol, že on z vlastných finančných prostriedkov vyplatil predávajúcemu len časť kúpnej ceny vo výške 38.000,- Eur. Spoločnosť DISKONT-PLUS s.r.o. potvrdila, že jej bola vyplatená celá dohodnutá kúpna cena 76.000,- Eur, preto je navrhovateľ presvedčený o tom, že zvyšok kúpnej ceny vo výške 38.000,- Eur musela predávajúcemu vyplatiť za úpadcu iná osoba. Touto osobou podľa jeho tvrdenia bola spoločnosť pôvodného veriteľa PECTUS s.r.o., ktorá za úpadcu plnila to, čo bol na základe kúpnej zmluvy úpadca povinný plniť sám. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď okresný súd nevykonal dôkaz, ktorý navrhol, keď k rozhodujúcim skutočnostiam uvedeným v žalobe nevypočul ako svedkyňu A.. G. O., rod. P.. Pritom práve menovaná svedkyňa má vedomosť o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach súvisiacich s úhradou kúpnej ceny vo výške 76.000,- Eur spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o. v súvislosti s kúpou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX úpadcom, pretože práve ona za úpadcu zabezpečovala výplatu kúpnej ceny. Ak okresný súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom tejto svedkyne, ktorá by vypovedala aj o pôvode finančných prostriedkov tvoriacich kúpnu cenu, nie je navrhovateľovi zrejmé, ako mal inak preukázať svoje tvrdenia uvedené v žalobe. Okresný súd tak podľa jeho názoru neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Nesúhlasil ani s tou časťou odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, v ktorej okresný súd v súvislosti s kúpou nehnuteľností odporcom uviedol, že úhradu kúpnej ceny vykonal úpadca z finančných prostriedkov získaných titulom úveru poskytnutého mu Slovenskou sporiteľňou a.s., keď pritom sám úpadca v predchádzajúcom konaní potvrdil, že predávajúcemu vyplatil kúpnu cenu len vo výške 38.000,- Eur. Je tak zrejmé, že úpadca musel finančné prostriedky čerpané z úveru použiť na iný účel, než na úhradu kúpnej ceny za kúpu nehnuteľností. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.01.2016. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že v konaní č.k. 61Cbi/7/2013, v ktorom boli účastníkmi tí istí účastníci ako v prejednávanej veci, bolo rozsiahlym dokazovaním vyvrátené tvrdenie navrhovateľa uvedené v odvolaní. Navrhovateľ si v konaní č.k. 61Cbi/7/2013 uplatnil tú istú pohľadávku ako aj v prejednávanej veci, len z iného právneho dôvodu, a to namiesto údajného poskytnutia pôžičky úpadcovi, čo v konaní č. 61Cbi/7/2013 preukázané nebolo, z právneho dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia. Odporca vo vyjadrení opakovane poukázal na tú skutočnosť, že pohľadávku, ktorú si prihlásil navrhovateľ v konkurznom konaní prihláškou č. 2 poprel a oznámenie o popretí pohľadávky odoslal na adresu navrhovateľa uvedenú v prihláške, čím splnil požiadavku stanovenú v § 32 ods.8 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. Oznámenie správcu o popretí pohľadávky veriteľovi sa mu vrátilo dňa 04.11.2014 s poznámkou pošty, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, preto je potrebné v súlade s § 47 ods.2 O.s.p. oznámenie správcu považovať za doručené navrhovateľovi dňa 04.11.2014. Ak sa chcel veriteľ domáhať určenia popretej pohľadávky žalobou na súde, lehota na jej podanie mu márne uplynula dňa 04.12.2014 tak, ako to vyplýva z § 32 ods.9 ZoKR v platnom znení. Navrhovateľ podal určovaciu žalobu v prejednávanej veci na súd až dňa 19.12.2014, preto podľa názoru odporcu jeho právo na podanie určovacej žaloby zaniklo. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že správca úpadcu zaslal pani O. opakovane oznam o popretí pohľadávky na adresu navrhovateľa s uvedením P.O. Boxu dňa 19.11.2005. Podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení nie je možné s poukazom na § 197 ods.3 O.s.p. pripustiť ani odpustenie zmeškania lehoty. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne, potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 19.12.2014 si navrhovateľ uplatnil právo vyplývajúce mu z § 32 ods.9 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii na určenie, že navrhovateľom prihláškou pod por.č. 2 prihlásená pohľadávka v celkovej výške 39.293,56 Eur pozostávajúca z istiny vo výške 38.000,- Eur a z úroku z omeškania vo výške 1.293,56 Eur, ktorá je zapísaná v konečnom zozname pohľadávok nezabezpečených veriteľov úpadcu A.. Y. L., J.. správcom pod por. č. 4, na majetok ktorého bol vyhlásený Okresným súdom Banská Bystrica dňa 08.02.2013 pod č.k. 2K/2/2013, ako na fyzickú osobu konkurz, bola v celej výške popretá správcom konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu neexistencie bezdôvodného obohatenia, je čo do právneho dôvodu a popretej výšky zistená a voči veriteľom úpadcu účinná, a teda že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky vo výške 39.293,56 Eur voči úpadcovi titulom nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške. Súčasťou návrhu je prihláška pohľadávky do konkurzu pod por.č.2, vedeného pod č.k. 2K/2/2013 v celkovej sume 39.293,56 Eur vyhotovená dňa 18.09.2014 konateľom spoločnosti navrhovateľa, v ktorej je okrem výšky pohľadávky prihlásenej do konkurzu uvedený aj právny dôvod jej vzniku tak, že navrhovateľ ako konkurzný veriteľ, ktorý získal pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2014 od veriteľa odporcu PECTUS, s.r.o. vo výške 38.000,- Eur si túto uplatňuje titulom nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v súvislosti s kúpou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre okres X., Obec H., k.ú. H. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2012, keď úpadca ako kupujúci kúpil od spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o. nehnuteľnosti zapísané na vyššie uvedenom liste vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 76.000,- Eur, pričom z vlastných peňažných prostriedkov uhradil dlžník - úpadca predávajúcemu len časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 38.000,- Eur. Túto skutočnosť podľa tvrdenia konkurzného veriteľa - navrhovateľa v prihláške, rovnako ako aj v návrhu potvrdil v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 61Cbi/7/2013 sám odporca. V uvedenom súdnom konaní nebolo zo strany navrhovateľa preukázané, že by medzi úpadcom ako dlžníkom a spoločnosťou PECTUS s.r.o. ako pôvodným žalobcom a tiež aj pôvodným veriteľom bolo došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke. Nebolo v ňom však spochybnené, že spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o. ako predávajúcemu bola skutočne vyplatená celá výška dohodnutej kúpnej ceny 76.000,- Eur. Podľa názoru navrhovateľa ako nového veriteľa je tak nepochybné, že na strane dlžníka došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške rovnajúcej sa časti kúpnej ceny, t.j. 38.000,- Eur, ktorá suma bola zo strany tretej osoby za dlžníka ako kupujúceho vyplatená spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o. ako predávajúcemu. Aj keď z prihlášky pohľadávky č. 2 založenej na čl. 3 spisu vyplýva, že jej súčasťou boli prílohy, a to Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2014, príjmový pokladničný doklad zo dňa 21.09.2012, príjmový pokladničný doklad spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o. zo dňa 24.09.2012 a návrh navrhovateľa na priloženie spisu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi/7/2013, okrem tohto spisu navrhovateľ k návrhu žiaden listinný dôkaz nedoložil. Navrhol pripojiť spis Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/2/2013. Na výzvu súdu, v ktorej ho poučil podľa § 118a/ O.s.p. aj o tom, že má právo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, pretože na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy už súd neprihliada, iba ak by skutočnosti alebo dôkazy vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktoré nemá byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov a poučil ho aj podľa § 120 ods.4 O.s.p., navrhovateľ v podaní doručenom okresnému súdu dňa 06.05.2015 navrhol oboznámiť sa so spisom č.k. 61Cbi/7/2013, z ktorého ním tvrdené skutočnosti v návrhu vyplývajú a na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.10.2015 navrhol vykonať výsluch svedkyne A.. O.. K obsahu spisu č.k. 61Cbi/7/2013, ktorým okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci, sa nevedel vyjadriť z toho dôvodu, že spoločnosť mal zastupovať advokát JUDr. Eckmann Ivan z Trenčína, ktorý sa však pojednávania nezúčastnil. Žiadne splnomocnenie pre tohto právneho zástupcu od navrhovateľa však v konaní predložené nebolo. Okresný súd sa oboznámil s výpisom z obchodného registra navrhovateľa, s prihláškou pohľadávky č. 2 doručenou správcovi dňa 18.09.2014, s výpisom z Obchodného vestníka zo dňa 29.09.2014 č. 185/2014 o oznámení správcu o zapísaní pohľadávky prihlásenej po základnej prihlasovacej lehote do zoznamu zo dňa 24.09.2014, s oznámením o popretí pohľadávky v konkurznom konaní zo dňa 15.10.2014 adresovanom správcom navrhovateľovi, ako aj s kópiou podacieho lístku, ktorým bolo oznámenie o popretí pohľadávky oznámené poštovým úradom navrhovateľovi na adresu zapísanú v obchodnom registri, a to F. XX, L. L., ktoré sa vrátilo správcovi dňa 04.11.2014 s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, ako aj s obsahom spisu č. k. 61Cbi/7/2013, a to s časťou zápisnice o výsluchoch svedkov A.. Y. L., J.., G. O., E. H., kópiou prihlášky č. 1 s príslušnými dokladmi, ktoré k nej boli priložené, a to pokladničným dokladom zo dňa 24.09.2012, ktorými navrhovateľ pôvodne preukazoval poskytnutie pôžičky pre úpadcu z dôvodu, že so spoločnosťou DISKONT-PLUS s.r.o. uzavrel Kúpnu zmluvu dňa 03.08.2012 na kúpu rodinného domu s pozemkom zapísané na LV č. XXX, k.ú. H. za dohodnutú kúpnu cenu 76.000,- Eur, čo medzi účastníkmi sporu vedeného pod č.k. 61Cbi/7/2013 sporné nebolo. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že úpadca ako kupujúci nedisponoval dostatkom vlastných finančných prostriedkov, preto dňa 21.09.2012 odovzdal na základe príjmového pokladničného dokladu A.. G. O. časť kúpnej ceny určenej na úhradu za nákup rodinného domu vo výške 38.000,- Eur. Tvrdil tiež, že v deň, keď úpadca odovzdal p. O. sumu 38.000,- Eur, došlo aj k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mala obchodná spoločnosť PECTUS s.r.o. poskytnúť úpadcovi pôžičku 38.000,- Eur ako zostávajúcu časť kúpnej ceny a podľa vzájomnej ústnej dohody medzi úpadcom a p. O., ktorá zároveň zastupovala spoločnosť PECTUS s.r.o. pri uzatváraní ústnej zmluvy o pôžičke mala byť takto poskytnutá pôžička 38.000,- Eur vyplatená priamo predávajúcemu uvedenej nehnuteľnosti obchodnej spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o.. A.. G. O. mala na základe príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.09.2012, vystaveného spoločnosťou DISKONT-PLUS s.r.o. odovzdať tejto spoločnosti uvedenú kúpnu cenu vo výške 76.000,- Eur, čo v konaní č.k. 61Cbi/7/2013 ako svedkyňa potvrdila a potvrdil to aj E. H., konateľ spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o.. A.. G. O. ako svedkyňa v tom konaní tiež potvrdila, že bola osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti PECTUS s.r.o. a dohodnúť s úpadcom podmienky zmluvy o pôžičke, pričom suma 38.000,- Eur bola poskytnutá pre úpadcu spoločnosťou PECTUS s.r.o. a mala byť vyplatená priamo predávajúcemu nehnuteľnosti, a to spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o., pričom sa mal úpadca zaviazať na vrátenie takto poskytnutej pôžičky najneskôr v lehote 2 rokov podľa jeho finančných možností. Časť sumy odovzdaná úpadcom pre A.. G. O. vo výške 38.000,- Eur zodpovedala polovici kúpnej ceny vyplatenej úpadcovi za predaj bytu, ktorý sa nachádzal vo Zvolene podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a A.. H. H. ako kupujúcou dňa 11.09.2012, čo úpadca v konaní vedenom pod č.k. 61Cbi/7/2013 pri výsluchu potvrdil. Okresný súd v predchádzajúcom konaní vykonal dokazovanie aj ohľadom uzatvorenia zmluvy o úvere medzi úpadcom a Slovenskou sporiteľňou vo výške 60.762,13 Eur, ktorý bol zabezpečený záložnou zmluvou uzavretou dňa 13.08.2012, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť nadobudnutá úpadcom od spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o., t.j. rodinný dom a pozemok nachádzajúci sa na LV č. XXX. Okresný súd v tom konaní vykonal dokazovanie aj na preukázanie reálneho odovzdania peňažnej sumy 38.000,- Eur úpadcovi tak, ako to navrhovateľ tvrdil a keďže sa navrhovateľovi nepodarilo v konaní preukázať odovzdanie sumy 38.000,- Eur ako pôžičky priamo odporcovi, návrh navrhovateľa pre nezvládnutie dôkazného bremena zamietol. Po zamietnutí návrhu navrhovateľa na úhradu požičanej sumy 38.000,-Eur úpadcovi súdom, si navrhovateľ, aj keď po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok, prihlásil dňa 23.09.2014 prihláškou č. 2, doručenou správcovi, pohľadávku v rovnakej sume 39.293,56 Eur, avšak z iného právneho dôvodu, a to vydania bezdôvodného obohatenia, pričom jej zapísanie do zoznamu prihlášok v konkurznom konaní č.k. 2K/2/2013 pod por. č. 4 správcom bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 185/2014 dňa 29.09.2014. V prihláške poukázal navrhovateľ na tie isté listinné dôkazy, ako priložil k prihláške č. 1 pre ním uplatnenú pohľadávku z titulu nároku zo zmluvy o pôžičke, o ktorej sa a viedlo vyššie uvedené incidenčné konanie č.k. 61Cbi/7/2013 a ktorými preukazoval, že spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o. ako predávajúcemu bola vyplatená celá výška dohodnutej kúpnej ceny, t.j. suma 76.000,- Eur za nehnuteľnosť, ktorú kúpil úpadca. Za situácie, kedy úpadca v uvedenom súdnom konaní potvrdil, že sám z vlastných finančných zdrojov vyplatil spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o. ako predávajúcemu len časť kúpnej ceny vo výške 38.000,- Eur, musel byť zostatok finančných prostriedkov vo výške 38.000,- Eur uhradený práve z finančných prostriedkov pôvodného veriteľa úpadcu - spoločnosti PECTUS s.r.o., ktorá sumu 38.000,- Eur plnila za úpadcu, a teda plnila to, čo bol na základe kúpnej zmluvy povinný plniť predávajúcemu - spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o. úpadca ako kupujúci sám. Podľa jeho názoru je preto naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ. Odporca v konaní namietal predovšetkým tú skutočnosť, že mu prihláška č. 2 pohľadávky v celkovej sume 39.293,56 Eur bola doručená po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok dňa 23.09.2014 a jej zapísanie do zoznamu prihlášok v konkurznom konaní č.k. 2K/2/2013 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 185/2014 dňa 29.09.2014. Uviedol tiež, že dňa 15.10.2014 poprel pohľadávku navrhovateľa čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu, že bezdôvodné obohatenie u úpadcu nepovažoval za preukázané, a to aj s prihliadnutím na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi/7/2013, keďže v tomto konaní nebolo preukázané odovzdanie akýchkoľvek finančných prostriedkov úpadcovi. V ten istý deň 15.10.2015 odoslal správca oznámenie o popretí pohľadávky na adresu navrhovateľa uvedenú v prihláške, čím splnil povinnosť vyplývajúcu pre neho z § 32 ods. 8 ZoKR. Oznámenie správcu o popretí pohľadávky sa vrátilo ako neprevzaté dňa 04.11.2014 s poznámkou pošty, že táto zásielka v odbernej lehote prevzatá nebola, preto sa oznámenie o popretí právneho dôvodu a výšky navrhovateľom uplatnenej pohľadávky prihláškou č. 2 v konkurznom konaní považuje v súlade s § 47 ods.2 O.s.p. za doručené dňom 04.11.2014. Pokiaľ sa chcel veriteľ domáhať určenia popretej pohľadávky žalobou na súde, lehota na jej podanie mu podľa § 32 ods.9 ZoKR márne uplynula dňa 04.12.2014, keďže žalobu podal navrhovateľ na súd až dňa 19.12.2014, v dôsledku čoho jeho právo zaniklo. Odporca tiež namietol, že k prihláške nebol doložený žiaden doklad o vzniku pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči úpadcovi v sume istiny 38.000,- Eur, ani o navrhovateľom tvrdenom poskytnutí prostriedkov za úpadcu na kúpu rodinného domu v H.. Pokladničný doklad vystavený A.. O. o tom, že od úpadcu prevzala sumu 38.000,- Eur, nie je úpadcom podpísaný a aj príjmový doklad od predajcu nehnuteľností DISKONT- PLUS s.r.o. o tom, že peniaze za predaj rodinného domu v H. prevzal od splnomocnenca - A.. O. sú len dokladom o odovzdaní a prevzatí peňažných hotovostí A.. O., nie však dokladom o poskytnutí peňažnej hotovosti zo strany právneho predchodcu navrhovateľa PECTUS s.r.o. úpadcovi. Právny predchodca navrhovateľa navyše nie je uvedený na žiadnom z navrhovateľom predložených dokladov a neexistuje ani žiaden iný doklad o akomkoľvek prepojení spoločnosti PECTUS s.r.o. a úpadcu. Existuje len doklad o prepojení spoločnosti PECTUS s.r.o. s A.. O., pretože jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je jej blízka osoba, a to jej syn. Poskytnutie peňazí úpadcovi zo strany právneho predchodcu navrhovateľa tak zostáva len v rovine tvrdenia navrhovateľa oproti tvrdeniu odporcu, že žiadnu finančnú hotovosť úpadca od navrhovateľa neprevzal. Tieto odporcom uvádzané skutočnosti boli preukázané v konaní č. k. 61Cbi/7/2013 o určenie právneho dôvodu a výšky tej istej pohľadávky, ktorú si navrhovateľ pôvodne prihlásil v konkurznom konaní z iného právneho titulu, a to údajne poskytnutej pôžičky, preto odporca tvrdil, že začatiu konania v tejto veci bráni prekážka res iudicatae, keďže o tej istej pohľadávke navrhovateľa už bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi/7/2013-148, ktoré je právoplatné. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.,o konkurze a reštrukturalizácii v znení ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. Podľa § 32 ods. 1 cit. zák., každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Podľa § 32 ods. 9 cit. zák., veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Podľa § 32 ods. 15 cit. zák., v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Podľa § 454 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 159 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.), len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, keď návrh navrhovateľa z dôvodu prekážky res iudicatae zamietol. Ak dospel k záveru, že prejednaniu veci bráni prekážka res iudicatae, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania, ktorú musí súd skúmať kedykoľvek za konania tak, ako to vyplýva z § 103 O.s.p., mal konanie v prejednávanej veci podľa § 104 O.s.p., a to bez ďalšieho, zastaviť, pretože bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. Vyplýva z materiálnej právoplatnosti rozsudku, ktorá je jeho všeobecnou vlastnosťou a jej účelom je, aby vec bola právoplatným rozsudkom autoritatívne vyriešená definitívnym a nezmeniteľným spôsobom. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná rovnaká vec. O rovnakú vec ide vtedy, ak je v novom konaní uplatnený ten istý nárok alebo ak je daný skutkový stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo skutkový stav vymedzený petitom návrhu vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, a teda z rovnakého skutku. Odvolací súd je toho právneho názoru, že okresný súd nesprávne vyhodnotil rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladajú prekážku veci už raz právoplatne rozhodnutej napriek tomu, že sa oboznámil s obsahom predchádzajúceho spisu v konaní vedenom pod č. k. 61Cbi/7/2013 a v ňom obsiahnutými svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, z ktorých však podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnenosť prekážky res iudicatae nevyplýva. Napriek tomu, že účastníci oboch konaní sú totožní, rovnako ako aj výška peňažného nároku, podľa názoru odvolacieho súdu sa v prejednávanej veci nejedná o tú istú vec, a teda o ten istý predmet konania a ani o rovnaký skutkový stav, ako v konaní vedenom pod č. k. 61Cbi/7/2013, pretože nárok, ktorý si navrhovateľ uplatnil prihláškou č. 2 u správcu vychádza z iného skutkového stavu a má iný právny dôvod, než bol ním uplatnený v pôvodnom konaní č. k. 61Cbi/7/2013, a to vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť odporcovi tým, že namiesto úpadcu vyplatil časť kúpnej ceny v sume 38.000,-Eur predávajúcemu, od ktorého kupoval úpadca rodinný dom, navrhovateľ, o čom úpadca vedel. Bezdôvodné obohatenie tak u odporcu nevzniklo poskytnutím peňazí priamo úpadcovi tak, ako sa to vyžaduje pri požičiavaní peňazí ako reálneho kontraktu ich reálnym prevzatím, ale tým, že sa majetok úpadcu o tú sumu, ktorú za neho navrhovateľ vyplatil predávajúcemu, nezmenšil. Okresný súd vykonával v pôvodnom konaní č. k. 61Cbi/7/2013 dokazovanie výlučne na preukázanie reálneho poskytnutia peňažného plnenia navrhovateľom priamo odporcovi, preto takto vykonané dokazovanie na preukázanie tvrdení navrhovateľa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu tým, že sám žiadne peniaze od navrhovateľa neprevzal, ale ich za neho vyplatil tretej osobe navrhovateľ, pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku nestačí. V konaní o prejednávanej veci vznik a výška bezdôvodného obohatenia u odporcu poskytnutím plnenia navrhovateľom tretej osobe za úpadcu ani zisťovaná nebola. Právnym dôvodom vzniku prihlasovanej pohľadávky je nutné rozumieť skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, a teda tie skutkové okolnosti, z ktorých je možné usúdiť existenciu takejto pohľadávky. Právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorým je v prejednávanej veci vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu podľa § 454 OZ je podľa názoru odvolacieho súdu odlišným právnym dôvodom od dôvodu uvedeného navrhovateľom v prihláške č. 1, ktorým bol záväzok odporcu zo zmluvy o pôžičke, preto sa o zmenu právneho dôvodu vzniku pohľadávky uplatnenej navrhovateľom pôvodne prihláškou č. 1 tak, ako to správne tvrdí aj navrhovateľ v ním podanom odvolaní, nejedná. Podľa § 454 OZ ide o ďalší prípad bezdôvodného obohatenia doplňujúci prípady uvedené v § 451 ods. 2 OZ. Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti, a to že musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám a okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením za iného sa vyznačuje tým, že povinnému subjektu sa síce majetok nezväčší, ale ani nezmenší napriek tomu, že by sa mu na základe záväzkového vzťahu zmenšiť mal. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa tejto skutkovej podstaty vznikne, ak je dlžník povinný plniť sám, avšak za neho plní niekto iný, aj keď k tomu povinný nebol. Dlžníkov záväzok však musí v čase plnenia treťou osobou trvať. Predpokladom plnenia dlhu dlžníka treťou osobou je aj to, že dlžník dal na takéto plnenie za neho súhlas, príp. že mal o ňom vedomosť, inak z jeho strany nedochádza k splneniu záväzku, ktorý mal voči predávajúcemu a naďalej zostáva dlžníkom, ktorý je povinný svoj dlh voči predávajúcemu splniť. Ak by totiž zaplatil odporca celú kúpnu cenu 76.000,- Eur predávajúcemu, potom by bezdôvodné obohatenie vzniklo nie u neho, ale u predávajúceho a navrhovateľ by mohol žiadať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 OZ od toho, komu plnil, pretože by plnil bez právneho dôvodu. Ak by však navrhovateľ preukázal, že takúto povinnosť plniť za odporcu skutočne mal a že aj plnil, v takom prípade by vzniklo bezdôvodné obohatenie osobe dlžníka - úpadcu, a nie tretej osobe. Odvolací súd je toho právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu chýba riadne zdôvodnenie neexistencie znakov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia uvedených v § 454 OZ, t. j. nielen právnej povinnosti na strane navrhovateľa ohľadom úhrady časti kúpnej ceny predávajúcemu, ktorú mal podľa jeho tvrdenia platiť za odporcu sám a že takúto povinnosť plniť za odporcu vôbec nemal, ale aj zdôvodnenie, či v čase kedy mal navrhovateľ plniť za odporcu, a teda uhrádzať časť kúpnej ceny za dom, ktorý kúpil úpadca od predávajúceho, ešte existovala u úpadcu ako dlžníka konkrétna povinnosť plnenia z kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľnosti - rodinného domu v H., ako aj to, či úpadca zaplatil kúpnu cenu predávajúcemu, na úhradu ktorej sa zaviazal sám, a ak zaplatil, kedy a akou formou tak urobil. Bez vykonania dokazovania na navrhovateľom tvrdené skutočnosti ohľadom vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého vydanie si ako konkurzný veriteľ, síce po uplynutí lehoty na predkladanie prihlášok, avšak do vydania rozvrhu, uplatnil u správcu výlučne z tohto právneho dôvodu, ktorý mu takto prihlásenú pohľadávku poprel, zostali skutočnosti tvrdené navrhovateľom a odporcom naďalej sporné. Z § 28 ods.1 až 3 ZoKR vyplýva, že konkurzný veriteľ je povinný podať prihlášku pohľadávky, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate na predpísanom formulári u správcu v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu v jednom rovnopise a v jednom je ju povinný doručiť aj súdu. Veriteľ môže doručiť prihlášku pohľadávky aj neskôr, v dodatočnej lehote, pričom ďalšia lehota na prihlásenie pohľadávky plynie po skončení základnej prihlasovacej lehoty a trvá až do momentu zverejnenia zámeru správcu zostaviť rozvrh zo všeobecnej podstaty v Obchodnom vestníku (§ 96 ods.2 ZoKR), avšak s obmedzenými právami pre konkurzného veriteľa, pretože nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou, napr. byť zvolený za člena veriteľského výboru. Z § 29 ods.1 ZoKR vyplýva, že prihláška musí obsahovať základné náležitosti, ktorými sú okrem iného aj právny dôvod vzniku pohľadávky a celková suma, pričom veriteľ je povinný k prihláške podľa ods.6 cit. ust. pripojiť aj listiny, ktoré preukazujú ním v prihláške uvedené skutočnosti. Ak sa správca domnieva, že pohľadávka nie je uplatnená riadne a včas, musí z opatrnosti preskúmať prihlásenú pohľadávku a poprieť ju v rozsahu, v akom je neoprávnená, a to vykonaním zápisu do zoznamu pohľadávok formou úradného záznamu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak okresný súd nevykonal na navrhovateľom tvrdené skutočnosti dokazovanie, rozsah ktorého si určuje súd sám, a to ani výsluchom ním navrhovaného svedka, A.. G. O., výpoveď ktorého môže byť pre objasnenie rozhodujúcich skutočností o tom, že navrhovateľ mal právnu povinnosť plniť za úpadcu predávajúcemu kúpnu cenu, príp. aj výsluchom úpadcu, a to na tú skutočnosť, či mal o tom, že za neho platí časť kúpnej ceny v sume 38.000,- Eur predávajúcemu navrhovateľ minimálne vedomosť a či v čase, keď tak mal navrhovateľ urobiť dlh úpadcu predstavujúci kúpnu cenu 76.000 Eur voči predávajúcemu reálne existoval a či sám odporca kúpnu cenu predávajúcemu zaplatil, je ním vydané rozhodnutie o zamietnutí pre prekážku res iudicatae vecne nesprávne. Nesprávne je aj právne posúdenie, a to pre chybnú interpretáciu právnej normy a následne nedostatočne zistený aj skutkový stav, v dôsledku čoho súd ústavne a zákonom vymedzenú povinnosť garantovať účastníkovi konania obsah základného práva na súdnu ochranu, právo na spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov nedodržal. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm. f) a h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd sa bude musieť v ďalšom konaní najskôr vysporiadať s námietkou odporcu týkajúcou sa nedodržania lehoty na podanie žaloby o určenie právneho dôvodu a výšky odporcom popretej pohľadávky navrhovateľa prihlásenej do konkurzu práve prihláškou č. 2., a to z toho dôvodu, že lehota na podanie takejto žaloby nie je lehotou procesnou, preto pre jej zachovanie nestačí postup podľa § 57 ods.3 O.s.p., ale je lehotou hmotnoprávnou, na zachovanie ktorej je nevyhnutné, aby bola žaloba najneskôr posledný deň lehoty doručená súdu. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť a súd, ktorý v spore o určenie právneho dôvodu a výšky nevykonateľnej pohľadávky v konkurze zistí, že žaloba bola podaná neskoro, ju musí zamietnuť bez toho, že by vykonával dokazovanie o iných skutočnostiach, než o tých, z ktorých vyplýva záver o jej oneskorenom podaní. Ak súd zistí, že si navrhovateľ uplatnil právo včas, zváži vykonanie navrhovateľom navrhovaného dokazovania výsluchom svedkyne A.. G. O., rod. P. k rozhodujúcim skutočnostiam uvedeným ním v žalobe, pretože podľa jeho tvrdenia práve menovaná svedkyňa má vedomosť o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach súvisiacich s úhradou kúpnej ceny vo výške 76.000,- Eur spoločnosti DISKONT-PLUS s.r.o. v súvislosti s kúpou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX úpadcom, keďže práve ona za úpadcu zabezpečovala výplatu kúpnej ceny. vypočuje aj navrhovateľom navrhnutú svedkyňu na preukázanie jeho tvrdení, že časť kúpnej ceny plnil predávajúcemu namiesto odporcu s jeho vedomím. Ak bude toho názoru, že ho nie je potrebné vykonať, svoje rozhodnutie o takom postupe odôvodní. Vykoná dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to predloženými pokladničnými dokladmi, pretože tie zistenia, z ktorých vychádzal okresný súd v konaní č. k. 61Cbi/7/2013, a to že pokladničný doklad o tom, že A.. O. prevzala sumu 38.000,- Eur od úpadcu, na ktorom absentuje podpis úpadcu, ako aj príjmový doklad od predajcu nehnuteľností DISKONT-PLUS s.r.o. o tom, že peniaze za predaj rodinného domu v H. prevzal od splnomocnenca - A.. O. sú len dokladom o odovzdaní a prevzatí peňažných hotovostí p. O., nie však dokladom o poskytnutí peňažnej hotovosti zo strany právneho predchodcu navrhovateľa PECTUS s.r.o. úpadcovi, nie sú pre toto konanie rozhodujúce, keďže navrhovateľ v tomto konaní tvrdí iné skutočnosti, a to, že sumu 38.000,- Eur nevyplatil úpadcovi priamo, ale namiesto neho ju vyplatil predávajúcemu on sám. Zistí aj to, či úpadca sám vyplatil zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 38.000,- Eur predávajúcemu, príp. kto za neho zvyšnú časť uhradil. Okresný súd vykoná dokazovanie navrhnuté navrhovateľom pri rešpektovaní koncentračnej zásady vyplývajúcej z § 118a/ O.s.p., a teda v rozsahu návrhov na dokazovanie, ktorý tu bol najneskôr do skončenia prvého pojednávania. O trovách odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 224 ods.3 O.s.p. súd prvého stupňa. Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.