Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/92/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115000106 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115000106.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaniach obžalovaného E. U. a okresného prokurátora v Banskej Bystrici proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T/29/2015 z 10.06.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra 2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T/29/2015 z 10.06.2016 vo výrokoch o peňažnom treste a ustanovenom náhradnom treste odňatia slobody. Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný E. U., nar. XX.XX.XXXX, o d s u d z u j e podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. por. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného E. U. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný E. U. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ktorý spáchal tak, že dňa 11.05.2015 v čase o 10.15 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, ev. č. V po ceste I/66 v okrese Banská Bystrica zo smeru Brusno - Brezno, kde bol pri križovatke do obce Pohronský Bukovec zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Slovenská Ľupča, následne bol vyzvaný, aby hliadke polície predložil doklady potrebné na vedenie a premávku motorového vozidla, pričom lustráciou v systéme polície bolo zistené, že obvinený viedol vyššie uvedené motorové vozidlo aj napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 4/2013 zo dňa 11.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/9/2014 zo dňa 04.11.2014 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 7 rokov, ktorý mu začal plynúť dňa 04.11.2014. O trestoch rozhodol okresný súd tak, že podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 46 Tr. zák. odsudzuje obžalovaného k peňažnému trestu vo výške 1.200,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 rokov. Podľa § 61 ods. 8 Tr. zák. sa do doby zákazu činnosti započítava doba od zadržania vodičského preukazu, teda odo dňa 11.05.2015. V odôvodnení tohto rozsudku sa okresný súd bližšie otázkou viny nezaoberal, pretože obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo žalovaného prečinu a okresný súd toto vyhlásenie obžalovaného prijal. Keďže ale vznikli určité pochybnosti ohľadne duševného stavu obžalovaného, okresný súd napokon pribral znalcov z odboru psychiatrie, ktorí v rozhodujúcej časti znaleckého posudku dospeli k záveru, že v čase činu boli rozpoznávacie schopnosti obžalovaného zachované v plnej miere a ovládacie schopnosti boli znížené iba v miere nepodstatnej. Pri ukladaní a výmere trestov prihliadal okresný súd na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (obžalovaný sa doznal k žalovanej trestnej činnosti, avšak v minulosti už bol za inú trestnú činnosť odsúdený) a zdôraznil predovšetkým to, že: obžalovaný nie je úplne duševne a zrejme ani fyzicky zdravý (je osobou invalidnou na 75 %); obžalovaného mohlo zvádzať aj to, že stále vlastnil vodičský preukaz, na ktorého odovzdanie - ako sám uvádza - ho polícia nevyzvala a tento mu ani neodobrala; s poukazom aj na zdravotné obmedzenie je vhodnejšie uložiť obžalovanému vysoký peňažný trest (ako trest povinnej práce); peňažný trest lepšie splní účel trestu ako trest odňatia slobody nepodmienečný, ktorý by bol problematický vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného, ako aj nižšiu závažnosť skutku (nespôsobil haváriu a ani nepožíval pred jazdou alkoholické nápoje); vhodné bolo obžalovanému taktiež určiť náhradný trest odňatia slobody, ako aj uložiť primeraný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v primeranej dobe. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie ako obžalovaný, tak aj okresný prokurátor v Banskej Bystrici, pričom obaja svoje odvolania aj písomne odôvodnili (obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu). Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ako aj na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o odvolaní (prostredníctvom svojho obhajcu, keďže verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného) navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie (najmä za účelom doplnenia dokazovania, či bol obžalovaný spôsobilý urobiť vyhlásenie o vine), eventuálne aby bol z dôvodu absencie subjektívnej stránky obžalovaný spod obžaloby oslobodený a v prípade, ak by sa krajský súd nestotožnil ani s jednou z navrhovaných alternatív, aby bolo odvolanie podané okresným prokurátorom zamietnuté a obžalovanému uložený miernejší trest zákazu činnosti. Obhajoba argumentovala predovšetkým tým, že: okresný súd mal vinu obžalovaného za preukázanú na základe ním vykonaného vyhlásenia, avšak obhajoba má za to, že v čase tohto vyhlásenia sa obžalovaný nenachádzal v duševnom stave, v ktorom by mohol urobiť náležite takéto vyhlásenie (trpel hlbokými depresiami a pod.); okresný súd vykonal dňa 10.06.2016 hlavné pojednávanie bez prítomnosti obžalovaného, hoci tento sa riadne ospravedlnil (lebo absolvoval odborné lekárske vyšetrenie); v rozhodnom čase viedol obžalovaný motorové vozidlo v presvedčení, že je oprávnený toto motorové vozidlo viesť (odovzdanie vodičského preukazu mu bolo odmietnuté príslušníkom polície - lebo nedisponoval ešte rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici o právoplatnom uložení mu trestu zákazu činnosti); v takomto presvedčení viedol obžalovaný motorové vozidlo aj v dňoch 13.01.2015 a 14.04.2015, kedy bol opätovne zastavený policajnou hliadkou a boli mu uložené poriadkové pokuty (v druhom prípade je trestne stíhaný); u obžalovaného absentuje subjektívna stránka mariť úradné rozhodnutie zákazu vedenia motorového vozidla, lebo bezvýhradne uveril usmerneniu príslušníka PZ, na základe ktorého čakal na vyzvanie Okresného dopravného inšpektorátu na odovzdanie vodičského preukazu; obžalovaný od času faktického zadržania vodičského preukazu striktne dodržuje zákaz riadenia motorových vozidiel; obžalovaný sa v súčasnosti stará o dvoch prestarlých rodičov, ako aj dve nezaopatrené deti. Okresný prokurátor obmedzil svoje odvolanie na výrok o peňažnom treste a určenom náhradnom treste odňatia slobody, ktorý trest považuje za neprimerane nízky, pričom navrhuje zrušenie týchto výrokov a uloženie obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžaloba argumentuje najmä tým, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, ktorú je možné charakterizovať ako recidívu. Ďalej napríklad uvádza: „Z vykonaného dokazovania týkajúceho sa osoby obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ za trestné činy na úseku dopravy odsúdený až štyrikrát, a to konkrétne dňa 11.04.2001 rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 3T 31/00, dňa 13.11.2003 rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 5T 150/03 pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, dňa 07.04.2008 rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 81/08 pre trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky a napokon aj dňa 11.11.2013 rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 4T 4/13 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/9/14 pre trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky. Vo všetkých štyroch prípadoch mu bol zároveň príslušným súdom podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby. Mám za to, že okresným súdom uložený peňažný trest je nepostačujúci a nedokáže účinne naplniť ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., kde trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou“. Obžaloba tiež okrem iného dodala, že v ostatnom čase sa obžalovaný dopustil šiestich priestupkov na úseku dopravy, pričom teraz prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe predošlého podmienečného odsúdenia. Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce. Po zvážení všetkých relevantných skutočností dospel k právnemu názoru, že odvolanie obžalovaného E. U. je potrebné zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. a namiesto peňažného trestu a určeného náhradného trestu odňatia slobody mu treba uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný ešte v postavení obvineného pri svojom výsluchu dňa 11.05.2015, popri tvrdení, že môže jazdiť, až kým ho polícia nevyzve na odovzdanie vodičského preukazu, dodal: „Na záver ešte raz uvádzam, že moje protiprávne konanie plne ľutujem a som si plne vedomý toho, že som šoféroval počas zákazu vedenia motorového vozidla. Viac už šoférovať v zákaze nebudem“. Pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 24.06.2015 obžalovaný vyhlásil: „ja sa cítim byť vinným, je mojou chybou, že som si riadne nezistil, že nemám čakať na výzvu polície na odovzdanie vodičáku“. Podľa názoru krajského súdu priznanie viny obžalovaného nespochybňuje ani preskúmanie jeho duševného stavu znalcami z odboru psychiatrie, ktorí okrem iného uviedli: „posudzovaný chápe zmysel trestného konania v plnej miere“ (č. l. 87). Z doterajšej kriminálnej histórie obžalovaného vyplýva, že tento sa trestnej činnosti na úseku dopravy (riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu resp. v zákaze činnosti) dopustil opakovane, tak ako to uvádza okresný prokurátor vo svojom odvolaní. Aj organická porucha osobnosti a organická afektívna porucha u obžalovaného zistená, má pôvod v riadení motorového vozidla obžalovaným pod vplyvom alkoholu dňa 07.09.1999, kedy si okrem spôsobenia materiálnej škody (ako aj iným osobám) spôsobil aj poranenie hlavy (viď konanie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/31/00). K ostatnému trestnému postihu obžalovaného (konania Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/4/2013 a Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/9/2014), pri ktorom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s určením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 7 rokov, je potrebné uviesť, že obžalovaný E. U. bol osobne prítomný na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 04.11.2014, ako aj pri vyhlásení rozsudku, ktorým mu bol okrem iného sprísnený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá (z 5 na 7 rokov). Nemožno preto akceptovať obhajobu obžalovaného, že v rozhodnom čase bol v domnení, že môže riadiť motorové vozidlá (až kým nebude políciou vyzvaný na odovzdanie vodičského preukazu). S poukazom na opakované páchanie trestnej činnosti obžalovaným na úseku dopravy, spáchanie teraz prejednávanej trestnej činnosti v čase skúšobnej doby predošlého podmienečného odsúdenia, ako aj s prihliadnutím na nerešpektovanie trestu zákazu činnosti aj v ďalších prípadoch (na ktoré obhajoba poukazuje v roku 2015), je potrebné obžalovanému namiesto peňažného trestu (s určeným náhradným trestom odňatia slobody) uložiť trest odňatia slobody. Keďže ani okolnosti prípadu a ani osoba obžalovaného neumožňujú trest odňatia slobody v tomto prípade podmienečne odložiť, krajský súd uložil tento trest nepodmienečne. V rámci zákonnej trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. (až 2 roky odňatia slobody) mal krajský súd za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody v takej výmere, ako to v odvolaní navrhovala obžaloba, to znamená v trvaní 6 mesiacov. Keďže obžalovaný doposiaľ nevykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, bol pre jeho výkon zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.). Pri výmere tohto trestu boli zohľadnené aj všetky okolnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného (jeho zdravotný stav, ako aj sociálne a rodinné pomery) a tiež aj vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu, keď napadnutý rozsudok považoval - až na uložený peňažný trest a určený náhradný trest odňatia slobody - za správny a zákonu zodpovedajúci, v tejto časti ho preto ponechal ako nedotknutý, pričom nápravu urobil iba v označenom treste a namiesto neho uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Odvolanie obžalovaného E. U. bolo zamietnuté ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por., pretože argumentácii obhajoby nebolo vyhovené v podstate v žiadnej časti, vrátane toho, že hlavného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, sa obžalovaný nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov (viď kontraargumentáciu ošetrujúcej lekárky - psychiatričky U.. U. X. na č. l. 154: „ako lekár nevidím dôvod, prečo by sa z psychiatrického hľadiska nemohol zúčastniť na pojednávaní“). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.