Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115205137 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115205137.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa U. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. 1, L. L., t. č. bytom H. XX, L. L., zas. Fons iuris, s.r.o., so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava, IČO: 47 240 318, proti odporkyni K. C., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. 1, L. L., zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom C., Y., nar. XX. XX. XXXX a C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako opatrovníkom, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 12. 2015, č. k.: 36 P/14/2015-162, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom a úprave styku z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd manželstvo navrhovateľa U. C., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, a odporkyne K. C., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred Okresným úradom v L. L., Matričným úradom, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. XXX rozviedol. Maloletú Y. C., nar. XX. XX. XXXX a maloletého C. C., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. C., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 300 € a na výživu maloletého C. C., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 200 €, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Upravil styk otca s maloletým C., nar. XX. XX. XXXX tak, že sa uskutoční 1. každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 14.00 hod. 2. každý rok v dňoch 26. 12. a 27. 12. v čase od 09.00 hod. do 17.00 hod. 3. každý párny rok počas jarných prázdnin od pondelka na začiatku prázdnin od 09.00 hod. do piatku na konci prázdnin do 19.00 hod. 4. každý rok počas letných prázdnin v čase od 08. 07. od 09.00 hod. do 23. 07. do 20.00 hod. s tým, že v stanovené dni a hodiny je otec oprávnený maloletéhoS. pred bytom matky prevziať a je povinný v stanovené dni a hodiny matke maloleté dieťa pred jej bytom odovzdať. V stanovené dni a hodiny je matka povinná maloletého C. na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva ako aj úpravy práv a povinností účastníkov k maloletým deťom. Odporkyňa s návrhom na rozvod spočiatku nesúhlasila, neskôr zmenila názor, pričom nesúhlasila s navrhovateľom uvedenou výškou výživného na deti vo výške 550 € a 450 €. Taktiež nesúhlasila s tým, aby sa s deťmi otec stretával. Kolízny opatrovník odporučil s prihliadnutím na výpovede detí, zveriť tieto do starostlivosti matky, otca zaviazať primeraným výživným a styk otca s deťmi neupravovať vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť. Súd pojednával v neprítomnosti odporkyne. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, preto ho rozviedol. Na základe sociálneho šetrenia a vyjadrenia detí po tom, ako bolo zistené, že v starostlivosti matky nie sú žiadne nedostatky, deti zveril do jej starostlivosti. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine. Mal preukázané, že matka od októbra 2015 už nie je zamestnaná v obchodnej spoločnosti ., kde dosahovala čistý mesačný príjem od 1. - 9/2015 vo výške 201,90 €. Zistil, že nemá príjem z dohody o pracovnej činnosti v CUS - Centrum účtovníkov Slovenska, s.r.o.. Zistil, že otec je od 01. 11. 2015 zamestnaný ako manažér na dobu neurčitú v spoločnosti ARTEA s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici za mesačnú mzdu vo výške 500 €. Obaja rodičia sú stali spoločníkmi a konateľmi obchodnej spoločnosti ARCUS reklama, s.r.o, kde bolo dokonca októbra 2015 otec zamestnaný so zárobkom mesačne vo výške 476,35 €. Mal preukázané, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosti vo výške 65 € mesačne. Konštatoval, že otec uviedol, že od februára 2015 do novembra 2015 zasielal na účet matky peňažné sumy, čo je preukázané prevodnými príkazmi, a to na úhradu potrieb domácnosti, ako aj na výživné pre obe deti, ktoré sa pohybovalo od 250 € do 300 € s tým, že uviedol, že zo sumy 300 €, ktorú zasielal na výživu maloletých detí, v prospech maloletej Y. bola suma 170 € a v prospech maloletého C. suma 130 € mesačne. Na základe uvedeného, zohľadniac matkou uvádzané výdavky na maloleté deti, jej výdavky na bývanie (nájom, RTVS, elektrina, ako aj splátku úveru), skutočnosť, že t. č. nie je zamestnaná, pričom otec má mesačný čistý príjem cca do 500 Eur, a tiež obaja rodičia sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti, v ktorej majú právo na podiel na zisku, mal súd za to, že výživné na maloletú Y. vo výške 300 Eur mesačne a na maloletého C. vo výške 200 Eur mesačne je dôvodné. Na základe uvedeného, zohľadniac matkou uvádzané výdavky na maloleté deti, jej výdavky na bývanie (nájom, RTVS, elektrina, ako aj splátku úveru), ako aj to, že nie je zamestnaná, pričom otec má mesačný čistý príjem cca do 500 Eur, a tiež obaja rodičia sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti, v ktorej majú právo na podiel na zisku, dospel k záveru, že výživné na maloletú Y. vo výške 300 Eur mesačne a na maloletého C. vo výške 200 Eur mesačne je dôvodné. Výživné v takejto sume uložil súd platiť otcovi aj z dôvodu, že výživné je v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine pravidelné mesačné plnenie, z ktorého sa majú pokryť všetky mesačné potreby maloletého dieťaťa spojené s jeho bývaním, ošatením, obutím, zdravotnou starostlivosťou, osobnostným rozvojom, ako aj nepravidelné mimoriadne výdavky. Preto by sa mali v prvom rade odôvodnené potreby dieťaťa pokryť zo sumy určenej na jeho výživu. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na to, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, kde u mal. Y. už vzhľadom na jej vek osobná starostlivosť matky nevynahrádza v plnom rozsahu jej povinnosť prispievať na výživu peňažnou sumou. Rozhodnutie v časti o úprave styku otca s deťmi odôvodnil v zmysle ustanovenia § 25 Zákona o rodine, keď neakceptoval stanovisko matky, že deti sa s otcom stretávať nechcú. Prihliadol na to, že deti sú zo strany matky zatiahnuté do rozvodového konania, čo môže ovplyvňovať aj vzťah detí k otcovi a ich postoj k stretávaniu sa s ním. Konštatoval, že na strane otca nezistil žiadne také konanie vo vzťahu k deťom, pre ktoré by bol nútený otcovi styk obmedziť. Pretože je právom detí mať kontakt aj s tými z rodičov, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti, upravil súd styk iba s maloletým C., pretože maloletá Y. dosiahne na budúci rok dospelosť a už sama si organizuje svoj voľný čas. Pri rozhodovaní bral do úvahy, že otec tohto času nemá vytvorené podmienky pre pobyt detí v jeho domácnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O. s. p. Proti rozhodnutiu sa odvolala matka aj otec. Matka sa odvolala proti výrokom III., IV., a VI. Žiadala napadnuté výroky podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletej Y. mesačne 550 € a na výživu maloletého C. 450 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Taktiež žiadala uložiť otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné v od 12. 03. 2015 do 07. 02. 2015 u maloletej Y. vo výške 4964,83 €, a za to isté obdobie u maloletého C. vo výške 4080,32 €. Zároveň žiadala otcovi uložiť povinnosť uhradiť zročné výživné aj za čas od 01. 01. 2016 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vo výške 550 € na maloletú Y. a 450 € na maloletého C.. Styk otca s deťmi žiadala neupraviť. V dôvodoch odvolania uviedla, že nemala možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam na pojednávaní, pretože súd napriek jej žiadosti o odročenie pojednávania vo veci konal. Dôvody rozvratu spočívali v tom, že navrhovateľ sa správal voči nej mimoriadne arogantne. Pretože vždy chcela mať vlastnú rodinu, snažila sa udržať manželstvo, takže po dlhú dobu trpela takéto jeho správanie a všemožne sa doma snažila vytvoriť harmonické prostredie. Dával najavo, že akékoľvek požiadavky detí voči nemu sú mu na obtiaž a nebol ochotný ich riešiť ani žiť tak, aby deťom vytváral doma vhodné a pokojné prostredie a poskytoval im ako ich otec potrebnú podporu, náklonnosť a pomoc. Bol neopodstatnene depresívny. Počas pracovného týždňa ho nemohla žiadnym spôsobom obťažovať, ani nič po ňom žiadať. Prvých 10 rokov manželstva nemala k dispozícii žiadne motorové vozidlo, napriek tomu, že navrhovateľ má 2 autá. Keď boli deti staršie, často ju pred nimi ponižoval, že je nula, že nič nevie a ničomu nerozumie. Počas osemnástich rokov manželstva sa o deti a domácnosť starala úplne sama. Navrhovateľ sa prejavoval ako schizoidný psychopat. Ako vyštudovaná zdravotná sestra pochopila, že u neho ide o značnú vykoľajenosť až schizofréniu. Jeho psychickú labilitu využívala jeho matka, ktorá s ním manipulovala a huckala ho proti nej a jej deťom. Pritom jeho matka stále navštevuje a lieči sa v psychiatrickej ambulancii. K ešte výraznejšiemu zhoršeniu správania došlo pred troma rokmi, keď zistila, že začal užívať kokaín, s čím sa jej priznal. Nie je pravdou, že príčinou rozvratu manželstva boli jej neprimerané finančné nároky alebo nezhody vo firme. Otec od svojho odchodu z domácnosti deťom nič neuhrádzal, a to ani výdavky na jedlo, oblečenie, hygienické potreby, či potreby detí do školy a na krúžky, ani žiadne ďalšie výdavky domácnosti, z ktorej deti žijú, od ktorej má sále kľúč. Nie je pravdou, že by ho z bytu vyhodila. Za celé obdobie C. raz kúpil tenisky a Y. slnečné okuliare. Nie je pravdou, že by deťom platil výdavky spojené so školou, tieto uhrádzala ona. Otec si mýli výživné na maloleté deti s platbou určenou len pre jej potreby, pokiaľ tvrdí, že by ho použila na seba. Toto by nikdy neurobila. Keby skutočne disponovala značnými finančnými prostriedkami, nemusela by si údajne riešiť vysokým výživným svoju finančnú situáciu. Tieto tvrdenia navrhovateľa sa absolútne vylučujú. V uplynulom roku bola odkázaná na pomoc svojej rodiny a priateľov, pretože otec detí jej zaslal bezdôvodné okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko bola zamestnaná v ich spoločnej firme. Taktiež nemala štyri mesiace príjmy, keď podal otec návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby jej bolo zakázané nakladať s hnuteľným majetkom spoločnosti, finančnými prostriedkami spoločnosti a zdržať sa konania v mene tejto spoločnosti, napriek tomu, že bola konateľkou tejto spoločnosti. Otec detí ju teda úmyselne na dobu približne štyroch mesiacov pripravil o akýkoľvek príjem nehľadiac na to, že sa musí starať o celej. Otec sám pravidelne mesačne čerpal z firemných peňazí nad rámec svojho platu pre svoje osobné potreby 3000 až 5000 €, ktoré výbery sú dokladované výpismi z účtov, ktoré sú súčasťou pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica 31P/61/2015. Tvrdenie otca detí, že jeho príjem v súčasnosti predstavuje 500 € mesačne, považuje za a nepravdivé. Počas rozvodového konania otec na základe rady svojich rodinných príslušníkov účelovo a podvodným spôsobom vytuneloval ich spoločnú firmu na nastrčeného človeka - pána A. J. založil novú s. r. o. ARTEA, s. r. o. Taktiež nie je pravdou, že by otec vkladálna jej účet vedený v O., a. s., prostriedky, ktoré by mali byť výživným na maloleté deti. Tieto platby neboli nijako označené okrem dvoch prípadov v októbri a novembri 2015, okrem toho, účet, na ktorý otec finančné prostriedky posielal, bol určený na splácanie spotrebiteľského úveru a nájomného za spoločný nájomný byt, takže peniaze, ktoré poslal, okamžite odišli ako splátky banke. Nie je teda pravdou, že by otec počas tohto súdneho konania platil na deti výživné. Pretože prvostupňový súd nerozhodol o zročnom výživnom, žiadala, aby o ňom bolo rozhodnuté. V tejto súvislosti uviedla, aby otec platil určené výživné buď poštovou poukážkou k rukám, alebo na účet vedený v V., a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a nie na bankový účet vedený v O. a. s., pretože z tohto účtu si spláca otec svoj úver, teda aj platby, ktoré on deklaroval ako výživné a príspevky na domácnosť, ktoré boli použité na splátky tohto úveru. Uviedla, že obe deti majú k otcovi veľmi zlý vzťah. Vo veku, kedy veľmi citlivo vynímali nevhodné a neprimerané správanie otca, boli vystavené každodennému stresu z dôvodu jeho správania, neustáleho odmietania ich, kritizovanie matky a aj ich samých a ich činnosti. Deti majú vlastný úsudok a vedia si vytvoriť vlastný názor bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom ovplyvňované z jej strany. S otcom sa nechcú stretávať, komunikovať, byť vystavované jeho psychickým výkyvom, čo uviedli opakovane aj na pohovoroch s kolíznym opatrovníkom. Deti sa boja jeho prejavov. Správanie otca k deťom nie je srdečné, vyzdvihuje neustále svoju zaneprázdnenosť. Na Vianoce tohto roku deťom nepriniesol žiadny darček, hoci dva dni pred štedrým dňom išiel do bytu, v ktorom s deťmi žijú. V tom čase bol doma syn C., ktorého otcove nepríčetné správanie vystrašilo a volal jej, aby rýchlo prišla domov, lebo otec tam rozhadzuje veci. Jeho skutočný záujem o deti aj ich potreby je zjavne úplne nulový, tak ako počas celého spolužitia. Z týchto dôvodov navrhla neupravovať vzťah otca s deťmi, pretože maloletá Y. dosiahne v priebehu pol roka plnoletosť a maloletý C. má 14 rokov, teda je natoľko rozumovo vyspelý, že dokáže vyjadriť svoj vlastný názor a prezentovať svoju vôľu. Nútiť ho do styku s otcom, keď ho vyslovene odmieta, nebude dobré pre zdravý psychický vývoj dieťaťa a ani v jeho záujme. Otec s deťmi do rozvodu netelefonoval, zabúdal na ich sviatky, nezaujímal ho ich zdravotný stav, ani prospech v škole. Nie je pravda, že by bránila deťom v styku s otcom alebo ich manipulovala, ale ich nebude nútiť do niečoho, čo nechcú. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 14. 12. 2015, keď výslovne uviedol, že nepovažuje za vhodné upraviť styk otca s deťmi. Proti rozsudku sa odvolal aj otec, a to proti výroku v časti určenie výživného. V zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. podľa § 220 O. s. p. zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že vyhovie návrhu otca a určí výživné v návrhu otca stanovenej výške. Nesúhlasil s odôvodnením súdu, že matka zabezpečuje deťom pocit bezpečia a istoty, za ruku do budúcnosti a opateru. V konaní bolo doložené listinnými dôkazmi, že matka sa o deti postarať sama nevie a nedokáže, čo potvrdzuje postoj detí voči otcovi, ktoré sú proti nemu huckané, nadávajú mu vulgárne, najmä Y., po vzore matky. Zo strany detí neexistuje žiadna úcta voči nemu a ani žiadny rešpekt, čo bolo spôsobené matkou a jej vplyvom. Matka nechávať detí, najmä C. samého doma, má novú známosť, s ktorou trávi väčšinu času no. Taktiež vidieť vplyv matky na maloletú Y. na sociálnych sieťach, kde sama maloletá pridáva fotografie seba z rôznych akcií, ktoré nie sú vhodné pre maloleté dieťa. Rovnako tak s tým je spojená aj konzumácia alkoholu k, čo je len výsledkom matky a jej snahy sa deťom zapáčiť. Nie je jasné, prečo a na základe čoho súd preberá tvrdenie, že otec opustil domácnosť bez dovetku, že bol doslova vyhnaný samotnou odporkyňou, pretože matka riešila problémy manželské pred deťmi verbálnymi, ale aj fyzickými útokmi voči navrhovateľovi. Nezostávalo mu nič iné, ako byt opustiť na základe vplyvu a agresie zo strany odporkyne. Samotný UPSVaR skonštatoval, že matka zaťahuje deti do manželských problémov. Matka preukázala svoje prístupové vplyvy na samotné deti aj podaním trestného oznámenia na navrhovateľa bez akéhokoľvek právneho dôvodu, v ktorom sa evidentne ďalej nekoná, nakoľko bolo podané nedôvodne, ako aj v súvislosti s obvinením navrhovateľa z užívania návykových látok. Pretože v súčasnosti nemá vytvorené podmienky, súhlasí so zverením detí matke. V otázke výživného súd nerozhodol na základe zákona, ani na základe vykonaného skutkového stavu a dôkazov, pričom rozhodnutie neodôvodnil tak, ako mu to ustanovujú právne predpisy a ustálená prax súdov. Žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe čoho dospel k stanoveniu výšky výživného. Súd konštatoval, že príjem navrhovateľa je vo výške 476,35 € počas roka 2015, pričom je evidentné, že z daňových dokladov bolo preukázané, že spoločnosť je v strate, nevytvára zisk a spoločníci si nerozdeľovali zisky ani v roku 2014, ani v roku 2013. Súd skonštatoval, že obaja rodičia sú spoločníkmi a konateľmi spoločnosti, matka dokonca vlastní luxusné OMV Mercedes v hodnote 25 000 €. Napriek tomu stanovil výšku výživného vyššiu, ako je príjem otca. A to nepočíta ešte vyživovaciu povinnosť voči G. C., kde prispieva sumou minimálne 65 € mesačne. V tejto súvislosti odkázal na judikatúru slovenských súdov vo veciach výživného, kde je ustálená prax, aj keď Zákon o rodine nepozná paušálne určenie výšky výživného, je potrebné držať sa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to, že výživné by malo predstavovať cca 20 % - 30 % z príjmu povinnej osoby. Namietal, prečo ak mal súd za to, že matka detí je nezamestnaná, prečo si nevyžiadal doklad UPSVaR- u o evidencii matky v nezamestnanosti, keď evidentne musí poberať matka túto dávku. Súd tak nezistil ani výšku príjmu matky, keď matka nič nedoložila. Súd neposudzoval príjem matky za posledných 6 až 12 mesiacov a schopnosti a možnosti matky získať si zamestnanie. Odporkyňa nepreukázala žiadne svoje výdavky, ani výdavky na deti, ktoré deklarovala a na ktoré odkazovala aj v konaní pod spisovou značkou 31 P, keď náklady na jej stravu sú mesačne 400 €. Matka nepreukázala, že by bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Súd túto skutočnosť automaticky prebral len na základe toho, že nemala odvody, čo ale neznamená, že nepoberá dávku v nezamestnanosti, čo si súd neoveril a matka nepreukázala. Poukázal na to, že vlastní nehnuteľnosť v podiele 1/6, nevlastní motorové vozidlo, ani nemá vysoké finančné prostriedky v banke. Z rozhodnutia nie je jasné, na základe čoho súd rozhodoval pri určení tak neprimeranej vysokej vyživovacej povinnosti. Naopak, spláca úver, dokonca aj za matku detí. Súd mu určil výživné tak, že mu nenechal ani cent na jeho potreby. Súd išiel nad rámec a arbitrárne rozhodol aj napriek doloženým a preukázaným skutočnostiam a dokladom strate spoločnosti a nerozdelení zisku. Namietal, že v rozhodnutí súd určil výšku vyživovacej povinnosti bez ohľadu na to, že výdavky vyčíslené matkou ani zďaleka nedosahujú výšku výživného, nieto výšku, ktorou časťou by sa mal podieľať druhý rodič na výžive detí. Súd automaticky preberal náklady (mimo reality) z návrhu matky. Neposudzoval dôvodnosť napriek tomu, že výdavky boli rozporované otcom. V rozhodnutí neodôvodnil a ani nevyčíslil, aké náklady na maloleté deti považoval za reálne a preukázané. Ak súd odkazoval na výšku úveru, túto povinnosť majú obidvaja rodičia a nielen matka a nemožno to považovať za náklad a výdavok matky, rovnako ako v prípade nájmu. V konaní bolo preukázané, že matka neplatila ani cent na tieto platby, dokonca, keď poukázal predmetnú sumu na účet, z ktorého si banka strhávala platbu a od ktorého mala dispozičné právo len matka, táto všetky prostriedky od septembra 2015 vybrala a použila na svoje vlastné potreby, čím ohrozila aj bývanie detí, napriek tomu, že otec prostriedky na účet poukázal. Následne prišla od prenajímateľa urgencia a upozornenie na výpoveď z nájomnej zmluvy. Súd tak nesprávne určil výšku nákladov, ktoré mala uhrádzať matka. Takýto je nadštandardný, keď matka s deťmi býva v takomto byte. Taktiež poukázal na platnú právnu úpravu týkajúcu sa výživného, podľa ktorej je potrebné vychádzať z preukázaných výdavkov na dieťa, a nie je možné túto skutočnosť prekročiť a výživné tak bezdôvodne navýšiť. Matka v konaní vyčíslila náklady (bez stravy) na maloleté deti vo výške 110 € na Y. a cca 76 na C.. Pritom všetky ani nedokázala preukázať. Zdôraznil, že je potrebné prihliadať aj na majetkové pomery rodičov, kde vzhľadom na výbery a tvrdenia deklarované matkou táto disponuje dostatočnými prostriedkami na výživu detí, keď sústavne podľa jej vlastných slov vyberá 900 € mesačne z účtu, pričom podľa výpisov z účtov tieto sú cca 2000 € mesačne v priemere. Doložil dôkazy, že matka vybrala počas roka 2015 cca 19 000 € z účtu spoločnosti, ktoré boli určené na materiál a prevádzku spoločnosti. Matka disponuje s takýmto príjmom, čo je v hrubom nepomere s jeho príjmom. Žiada, aby súd plne zohľadnil jeho príjem a majetkové možnosti, ako aj možnosti matky, taktiež jeho potreby, čo súd odignoroval. Súd nevyčíslil, akou časťou by sa mala matka podieľať na výžive. Podľa jeho názoru v čase rozhodovania súdu je životná úroveň matky značne vyššia ako jeho vzhľadom na výbery a disponovanie finančnými prostriedkami zo strany matky. Namietal, že pri rozhodovaní súdu absentuje určenie výšky nákladov na dieťa, čo je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške, ako sú preukázané náklady na dieťa. Rozhodnutie súdu je tak tiež nepochopiteľné aj vzhľadom na to, že len týždeň predtým rozhodol súd vo veci výživného na čas do rozvodu v konaní sp. zn.: 31 P/61/2015 na základe rovnakých dokladov a rovnakého dokazovania, kde súd ustanovil výživné tak, že na Y. určil 200 € a na C. 150 € mesačne, čo je rovnako vzhľadom na príjem otca vysoké, ale odlišné od napádaného rozhodnutia. Takáto situácia je nedôvodná a je v rozpore s princípmi právnej istoty. V rozhodnutia súd neuviedol, akým spôsobom boli zohľadnené ďalšie vyživovacie povinnosti otca k plnoletému synovi. Podľa neho všetky 3 deti majú rovnaké právo na jeho podiel na výžive, maloleté deti sú však neúmerne zvýhodnené oproti plnoletému synovi, čo ako rodič považuje za neprípustné. Vyživovacia povinnosť rodiča nesmie byť taká, aby viedla ku vzniku existenčných problémov povinného rodiča. Súd nezohľadnil náklady otca na stravu, nebral do úvahy ani len životné minimum, keď podľa rozhodnutia mu neostáva ani táto suma, dokonca je jednoznačne v mínuse oproti príjmu. Súd neodôvodnil, z čoho vychádzal pri stanovení príjmov otca a z čoho pri stanovení výšky výživného. V závere obsiahleho odvolania uviedol, že nemá reálny iný príjem, ako príjem zo závislej činnosti vo výške 470 € v čistom, nemal podiel na zisku, čo preukázal daňovými priznaniami, všetky príjmy a doklady predložil a preukázal, nemá žiadny iný majetok a jeho majetkové pomery sú minimálne oproti matke detí, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nemá vlastné bývanie a býva s rodičmi, má základné potreby na stravu a oblečenie, ktoré súd nezohľadňoval, nevzdal sa výhodnejšieho zamestnania ani iného príjmu, obaja rodičia sú konateľmi a spoločníkmi spoločnosti a matka má minimálne rovnaké podmienky pre podiel na zisku, bol nútený za matku platiť všetky platby, matka vlastní luxusné osobné motorové vozidlo a obýva nadštandardný byt a má uhrádzať nadštandardné nájomné, napriek finančnej situácii uhrádzal predmetné výživné riadne a včas, náklady detí preukázané v konaní boli nižšie ako stanovená suma výživného v rozhodnutí. Súd nezobral do úvahy pri rozhodnutí príjem a reálne možnosti matky a rozhodol tak, že určil vyššiu vyživovaciu povinnosť, ako je jeho jediný reálny preukázaný príjem, a to bez odôvodnenia. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Námietky uvádzané navrhovateľom nepovažovala za dôvodné. Navrhovateľ si zjavne neuvedomuje, že má voči maloletým deťom aj povinností, nielen práva, a jednou z týchto povinností je aj platiť výživné primerané potrebám maloletých detí. Úmyselné zadlžovanie spoločnej obchodnej spoločnosti od doby, kedy otec maloletých detí podal návrh na rozvod manželstva a tiež zbavovanie sa majetku považovala za účelové konanie v úmysle dosiahnuť stanovenie čo najnižšej vyživovacej povinnosti súdom. Navrhovateľom predložené doklady týkajúce sa finančnej situácie spoločnosti, ako aj otca maloletých detí nepovažuje za smerodajné a odrážajúce skutočný stav. Už i výživné stanovené napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu neodráža potreby detí, pretože je nízke. Ďalšie zníženie výživného by bezpodmienečne viedlo k zníženiu životného štandardu maloletých detí, na ktorý sú navyknuté. Tvrdenia navrhovateľa, že vyberaním finančných prostriedkov z účtu spoločnosti mala tejto škodiť, považuje sa už osočovanie, pretože z daného účtu spoločnosti si sám vyberal nemalé finančné prostriedky a taktiež jej ako druhej spoločníčke a konateľke nepreukazoval účel, na ktorý boli použité. Všetky ňou vybraté finančné prostriedky boli použité na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti a ich potreby, nakoľko navrhovateľ na ne neprispieval žiadnym dobrovoľným výživným, okrem dvoch mesiacov, kedy zaslal na účet určený na splácanie spotrebiteľského úveru a nájomného za byt platbu označenú ako výživné. Tieto peniaze však nemohli byť použité na výživu maloletých detí, nakoľko odišli ako splátky určené na uvedený účel. Nepovažovala za relevantné tvrdenie navrhovateľa, že by určenie výživného malo byť v obrovskom nepomere. Navrhovateľ zjavne opomína, že je to práve ona, kto sa o maloleté deti dennodenne stáva a uhrádza im všetkých nevyhnutné výdavky, tak do školy, ako aj v rámci ich voľnočasových aktivít, na čom sa navrhovateľ vôbec nepodieľa. Nie je jej jasné, prečo navrhovateľ vypočítava výdavky na deti bez stravy a bez bývania, pretože tieto sú taktiež zložkami tvoriacimi súčasť výživného. Taktiež nie je jasné, z čoho konkrétne navrhovateľ pri svojich výpočtoch vychádzal, preto ich považuje za absolútne irelevantné a neodrážajúce skutočný stav. Nie je pravdou, že by vlastnila luxusné osobné motorové vozidlo. Toto tvrdenie navrhovateľa je zavádzajúce. Sám užíva takéto osobné motorové vozidlo značky BMW X5 v hodnote 35 000 €. Uložená vyživovacia povinnosť nemôžu viesť k akémukoľvek vzniku existenčných problémov navrhovateľa, nakoľko ním preukazované príjmy ani zďaleka nezodpovedajú skutočnosti. Jeho skutočný príjem je niekoľko tisíc eur mesačne, je teda zrejmé, že svojím konaním sa snažil zbaviť oficiálneho, ňou preukázaného príjmu, nakoľko je konateľkou ich spoločnej spoločnosti a 18 rokov s navrhovateľom žila v spoločnej domácnosti, teda vie, aké príjmy táto spoločnosť dosahovala v podnikaní, ako aj to, aký je súčasný skutočný príjem navrhovateľa a aký tento aj počas manželstva bol. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je správne a je predčasné. Predovšetkým treba poukázať na to, že súd v konaní nevykonal dôkaz výsluchom odporkyne, ktorá to v odvolaní namieta. Vzhľadom na to, že ide o konanie o rozvod a opravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom, je potrebný aktívny prístup účastníkov v konaní. Súd preto má trvať na účasti odporkyne na súdnom pojednávaní a vypočuť ju. Odporkyňa sa z prvého pojednávania vytýčeného na deň 29. 05. 2015 prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnila z dôvodu účasti na pracovnom školení. Druhé pojednávanie bolo vytýčené na deň 14. 12. 2015, ani tohto sa matka nezúčastnila, zo zápisnice nevyplýva žiaden podstatný dôvod. Odvolací súd musí konštatovať, že vzhľadom na námietky a komplikovanosť vzťahov medzi navrhovateľom a odporkyňou bolo nevyhnutné, aby sa pojednávania zúčastňovali obaja, nielen právni zástupcovia. Pokiaľ predmetom konania sú aj práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom, nie je postačujúce, aby sa vo veci vyjadrovali len ich právni zástupcovia. Pokiaľ matka namieta, že sa nemohla vo veci vyjadriť, jej tvrdenie nie je pravdivé. Ťažisko konania má spočívať na pojednávaní, nie v písomných podaniach. Je potrebné, aby na to ktoré tvrdenie mohol reagovať druhý účastník v danom čase. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. okrem iného v odôvodnení rozsudku súd stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní. V zmysle § 132 O. s. p. dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd vykonal dôkazy výsluchom navrhovateľa. Je to jediný dôkaz, ktorý v skutočnosti súd vykonal. Z ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva pre účastníkov konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z odseku 2 vyplýva, že v konaniach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu hoci ich účastníci nenavrhli. Citované ustanovenie jednoznačne upravuje povinnosť vykonať dokazovanie súdom. Pretože vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou priamosti a ústnosti, predpokladá sa, že dôkazy budú vykonávané na pojednávaní. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Zákon teda predpokladá, že súd môže rozhodnúť iba na základe vykonaných dôkazov na pojednávaní. Pokiaľ nie je zákonom ustanovená výnimka, súd môže skutkový stav veci ustáliť len na základe vykonaných dôkazov. O vykonaní dôkazov možno hovoriť iba vtedy, ak boli dodržané pravidlá vykonávania dôkazov upravené § 122 O. s. p. a nasledujúcimi. Dôkaz listinou je upravený v § 129 O. s. p. Tento dôkaz sa vykonáva tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd sa oboznámil s obsahom celého spisu a pripojeným spisom sp. zn.: 31 P/61/2015. Z toho bližšie nevyplýva, či vôbec súd vykonal dokazovanie a ktoré dôkazy. Je samozrejmé, že sudca už v príprave na pojednávanie pri štúdiu spisu sa s ním musí oboznámiť. Oboznámenie sa s obsahom spisu však nie je dôkazným prostriedkom. Ak zápis o oboznámení sa z obsahu spisu by mal predstavovať vykonané dokazovanie, takýto postup nie je prípustný, pretože nie je možné zistiť, ktoré dôkazy boli vykonané. Ak v rozsudku súd uvedie dôkazy, z ktorých pri rozhodnutí vychádza, je pochybné, či vychádza z dôkazov, ktoré boli skutočne na pojednávaní vykonané a či ich mal súd vôbec k dispozícii v čase rozhodovania (hoci sú v spise zalepené). Pokiaľ súd v rozsudku uvádza, ktoré dôkazy vykonal, tento postup je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Účastníkovi konania za tým odníma právo vyjadriť sa k jednotlivým vykonaným dôkazom na pojednávaní, reagovať na ne prípadne v odvolaní. Z rozsudku vo veci samej preto vyplýva, že súd založil svoje rozhodnutie na zistenom skutkovom stave, ktorý nemožno riadne preskúmať, zistený skutkový stav vychádzal z dôkazov, o ktorých je pochybné, či boli vykonané, zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že takéto dôkazy (listinné) vykonané neboli. Z rozsudku vyplýva, že súd hodnotil dôkazy jednotlivo, uviedol ich, hoci neboli na pojednávaní vykonané. Zákonná požiadavka, aby súd v odôvodnení rozsudku stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, vyvoláva potrebu, aby v dôvodoch rozhodnutia bol stručne a prehľadne uvedený z jednotlivých dôkazných prostriedkov výpočet čiastočných, logicky naväzujúcich skutkových zistení, ktoré sú v konečnom dôsledku spoluurčujúce, resp. vytvárajú skutkový základ rozsúdenej veci. Nie je dôvodné uvádzať všetky dôkazy, z ktorých súd pri rozhodovaní nevychádza. Zákonom určeným požiadavkám nezodpovedá, ak súd v rámci jedného odseku v odôvodnení svojho rozsudku uvedie výpočet všetkých v konaní vykonaných dôkazov alebo len tých dôkazov, z ktorých pri posúdení skutkového stavu veci vychádzal, bez toho, aby jasne, určite a zrozumiteľne uviedol, čo vlastne z toho ktorého dôkazu zistil, aké z nich urobil jednotlivé skutkové zistenia. Požadovaný sled jednotlivých skutkových zistení s odkazom na jednotlivé dôkazy majú značný význam, lebo uvedený spôsob formulácie odôvodnenia rozsudku je dôkazom toho, ako procese súd postupoval, čo z dôkazov, ktoré vykonal, mal za preukázané, taktiež je možné prípadne zaznamenať aj pochybenie. Ak teda prvostupňový súd nedodržal daný postup, čo je v danom prípade, pre absenciu čiastkových skutkových zistení nemožno rozsudok na základe odvolania riadne preskúmať, pretože nemožno vôbec zistiť, z ktorých dôkazov riadne vykonaných prvostupňový súd vychádzal. Povinnosťou prvostupňového súdu, okrem iného, v ďalšom konaní bude vypočuť odporkyňu, na pojednávaní vykonať listinné dôkazy oboznámením ich podstatného obsahu, zistiť stanovisko účastníkov k týmto dôkazom a následne v rozhodnutí vyhodnotiť, či tento dôkaz tvorí základ pre zistenie skutkového stavu veci aj vzhľadom na prípadné námietky účastníkov konania, ktorý nesúhlas s prípadným dôkazom vyhodnotí. Z odvolaní navrhovateľa a odporkyne, vyjadrení vyplýva, že majú diametrálny názor na zistené skutkové závery prvostupňovým súdom ako aj na tvrdenia protistrany. Rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o výživnom je zistenie skutočných, nielen deklarovaných majetkových pomerov rodičov. Prvostupňový súd totiž vykonaným dokazovaním ustálil príjem navrhovateľa 476,35 €, pričom pri troch vyživovacích povinnostiach určil navrhovateľovi platiť výživné, ktoré presahuje jeho príjem. Je logické, že navrhovateľ namietal rozhodnutie súdu, pretože nezohľadňuje potreby navrhovateľa, resp., ako to uviedol navrhovateľ, na jeho výživu a potreby mu nezostal ani cent. V odvolaní, ale aj vo vyjadrení odporkyne zaznelo, že skutočné príjmy navrhovateľa sú iné, podstatne vyššie. Taktiež navrhovateľ tvrdil, že matka disponuje finančnými prostriedkami, pričom sa objavili tvrdenia, že tieto prostriedky pochádzajú z výberu spoločného účtu, zo spoločnej firmy. Navrhovateľ tvrdí, že matka jazdí na osobnom motorovom vozidle Mercedes, odporkyňa, naopak, uvádza, že navrhovateľ používa luxusné motorové vozidlo BMW X5. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že odporkyňa s deťmi býva v nájomnom byte, kde platí vysoké nájomné, na ktorom sa má podieľať aj navrhovateľ, pričom tento spláca taktiež úver. Súd do rozhodnutia popísal určité zistenia, pokiaľ sa týka výdavkov na detí, príjmov, avšak ich nevyhodnotil. Pretože navrhovateľ aj odporkyňa uvádzajú závažné skutočnosti, je potrebné, aby tieto boli riadne preukázané a vyhodnotené. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že zo spoločnej firmy nemá žiadne príjmy, bude potrebné vykonať obsiahle dokazovanie, nestačí, že súd má k dispozícii daňové priznanie, ktoré samo o sebe nič nehovorí o skutočnom príjme navrhovateľa z podnikania. Odporkyňa na viacerých miestach zdôraznila, že žila s navrhovateľom dlhú dobu, a vie posúdiť príjmy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich spoločnou zákonnou povinnosťou, avšak rozsah, v akom túto dieťaťu poskytuje, býva spravidla odlišný, keďže vzhľadom na špecifickosť rodičovskej starostlivosti túto neposkytujú solidárne. Podstatné sú kritériá rozhodujúce pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, ako osobná starostlivosť o dieťa, starostlivosť o domácnosť. Zákon predpokladá, že rodičia budú vzhľadom na vyššie uvedené kritériá plniť vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť približne rovnaká. Potreby dieťaťa je možné roztriediť do troch skupín, prvú skupinu tvoria základné potreby dieťaťa, ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, ktoré sú nevyhnutné pre riadny rozvoj aj vývin dieťaťa. Do druhej skupiny možno zaradiť rozvíjajúce potreby dieťaťa, ako športová činnosť, vzdelávacie krúžky, školské poplatky, ktoré rozvíjajú duševnú a vzdelanostnú stránku dieťaťa. Do tretej skupiny patrí tvorba úspor, ako čiastka výživného určená pre budúce potreby dieťaťa, ak to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú. Súd u rodičov povinne skúma rozhodujúce skutočnosti pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a výšky výživného, u matky dieťaťa najmä výšku príjmu, bytové možnosti, či sa o dieťa osobne stará, či sa stará o domácnosť, či žije s otcom dieťaťa, prípadne s inými tretími osobami, aká jej životná úroveň, zdravotný stav, finančné možnosti, aké sú náklady, ktoré pravidelne vynaloží a aké sú výdavky, ktoré má v súvislosti s deťmi. U otca dieťaťa súd skúma aj výšku príjmu, jeho zamestnanie, príjmy z inej ako závislej činnosti, zdravotný stav, náklady, životnú úroveň, bytovú otázku. Treba uviesť, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená formou osobnej starostlivosti alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania, tretia forma poskytovania výživného je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytnutím vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Rozhodujúca je na strane povinného rodiča miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti rodiča treba považovať reálny príjem rodiča, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Je potrebné posúdiť aj objektívne možnosti povinného rodiča, ako sú zdravotný stav, vzdelanie, prax a skúsenosti v odbore. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodičia nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti. Pri rozhodovaní súd okrem ustanovenia § 62 Zákona o rodine v prípade, ak sú splnené predpoklady podľa § 63 Zákona o rodine, vychádza aj z tohto ustanovenia, následne z § 75 Zákona o rodine. Pri zisťovaní príjmov podnikateľov vychádza súd z daňového priznania podnikateľa a z jeho peňažného denníka, pričom prihliada k jeho celkovým majetkovým pomerom ako v prípade osôb v pracovnom pomere. Je potrebné zaoberať sa charakterom nákladov, zvlášť vtedy, ak rodičovi - podnikateľovi vznikne daňová strata alebo sú jeho príjmy mimoriadne nízke. Kontrola jeho výdajov by sa mala vykonať vždy, aby sa mohli komplexne zistiť majetkové pomery takéhoto rodiča. Je totiž nepochybné, že každý podnikateľ sa v rámci daňového priznania snaží čo najviac minimalizovať svoj zisk, aby mu následne bola vymeraná čo najnižšia daň. Táto skutočnosť potom nutne konkuruje rozsahu určenej vyživovacej povinnosti, hoci niektoré statky, vykazované v podniku ako náklady reálne rodič - podnikateľ využíva (výhradne) na svoje osobné potreby. Dokazovanie v tomto smere je značne zložité, pri vymeriavaní rozsahu výživného vzhľadom na vyššie uvedené, je potrebné na to prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že dôkazným bremenom v súvislosti s preukazovaním svojich celkových majetkových pomerov vrátane so sprístupnením chránených údajov je zaťažený povinný rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Povinný rodič ako pasívne legitimovaná osoba má v uvedených súvislostiach dve dôležité povinnosti, a to tzv. edičnú povinnosť, teda povinnosť predložiť podklady potrebné na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť sprístupniť údaje, inak chránené povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva súdu na účely súdneho konania. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 ZR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, a potom možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. V prípade rodiča podnikateľa súd musí primárne vychádzať z jeho daňového priznania, prípadne z jeho peňažných denníkov. Ak sa rodič ocitol v daňovej strate, je potrebné skúmať charakter výdavkov vzhľadom na skutočnosť, či išlo o výdavky, ktoré boli nevyhnutné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov vo vzťahu k predmetu podnikania. Nie každý daňovými predpismi uznaný výdaj povinného rodiča je z hľadiska jeho podnikania nevyhnutný do tej miery, že by nebol dôvod od neho požadovať, aby z takýchto výdajov prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. V prípade, ak povinný rodič má na jednej strane značne vysoké príjmy, na strane druhej však ešte vyššie výdavky, môže súd nariadiť znalecký posudok z odboru ekonómie, v ktorom môže od znalca požadovať, aby posúdil, ktoré výdavky boli pre podnikanie skutočne nevyhnutné. Isté problémy môžu súdu spôsobovať zistenia, či povinný rodič skutočne preukázal všetky svoje príjmy a celý svoj majetok. Pri zisťovaní existencie ďalších príjmov povinného rodiča môže významnou mierou prispieť aj druhý rodič, prípadne iná s pomermi oboznámená osoba tým, že súdu sprostredkujú svoje poznatky v tomto smere. Procesnú povinnosť zadovážiť skutkové podklady pre rozhodnutie súdu má však v tomto prípade povinný rodič. Druhý rodič nenesie procesnú zodpovednosť za zhromažďovanie skutkového materiálu. Keďže v prípade maloletého dieťaťa ide o nesporové konanie, súd sám z úradnej povinnosti vykoná aj ďalšie dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Posudzovanie otázky, či povinný rodič súdu preukázal, alebo nepreukázal dostatočne svoje príjmy a majetkové pomery, sa tak môže posunúť skôr na otázku posúdenia ochoty, s akou povinný rodič so súdom pri dokazovaní spolupracoval. Pokiaľ súd dôjde k záveru, že povinný rodič dostatočne nepreukázal svoje príjmy a majetkové pomery, nastupuje už uvedená nevyvrátiteľná právna domnienka o výške jeho priemerného mesačného príjmu. Samotné daňové priznanie predložené zo strany rodiča zaviazaného platiť výživné nie je možné považovať za splnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z § 63 ods. 1 Zákona o rodine ( 7 CoP 199/2014 KS KE). Súd je povinný preskúmať dôvodnosť všetkých výdavkov povinného rodiča uplatnených v daňovom priznaní, ktoré ako odpočítateľná položka priamo zužujú daňový základ. Preskúma všetky jeho daňové výdavky a na záver vyhodnotí jeho predpokladaný príjem. Z predpokladaného príjmu získaného navýšením jeho daňového základu o sumu uplatnených výdavkov (nie nevyhnutných) súd vyvodí schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Vzhľadom na tvrdené skutočnosti obidvoma rodičmi bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie na zistenie skutočných príjmov otca, a to aj za spätné obdobie, aby bolo možné posúdiť, či v čase rozvodového konania nedošlo k zníženiu príjmov na strane otca vedomým konaním. bude potrebné z účtovníctva zistiť, kedy došlo k finanční výberom, za akým účelom, ako tieto boli zaúčtované. V tejto súvislosti následne súd posúdiť, aké výbery boli uskutočnené odporkyňou, zistí, v akom rozsahu a ako tieto finančné prostriedky použila. Súd bude taktiež skúmať vlastníctvo osobný motorových vozidiel značky BMW X5 a Mercedes, ako sú vedené v evidencii vozidiel, ktorý je ich vlastníkom, z akých prostriedkov boli tieto vozidlá zakúpené. V tejto súvislosti bude potrebné skúmať tvrdenia matky o skutočnosti z možného vytunelovania ich spoločnej firmy a založenia novej spoločnosti ARTEA s.r.o., keď navrhovateľ na túto spoločnosť mal previezť ich motorové vozidlo BMW X5. Tieto skutočnosti je možné zistiť z účtovníctva ako aj evidencie motorových vozidiel. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 16. 03. 2015. Z výpisu z obchodného registra na firmu ARTEA s.r.o., vyplýva, že táto bola založená 01. 08. 2015 s predmetom činnosti polygrafická výroba, sadzba a konečná úprava tlačovín, reklamné a marketingové služby, fotografické služby, vydavateľská činnosť, počítačové služby, prieskum trhu a verejnej mienky. Ako jediný spoločník A.. A. J.. Firma ARCUS reklama s.r.o. podľa súčasného výpisu z obchodného registra má ako predmet činnosti zapísané: polygrafická výroba, výroba, montáž, opravy a servis svetelných a nesvetelných reklám, reklamná a propagačná činnosť, prenájom reklamných plôch a tabúľ, inzertná činnosť, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľnej živnosti, prenájom hnuteľného majetku, prenájom motorových vozidiel, finančný lízing, vydávanie periodických a neperiodických publikácií, fotografické služby. je zrejmé, že táto firma má v predmete činnosti aj činnosti, ktorú vyvíjala firma ARTEA s.r.o. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že spoločná firma účastníkov v roku 2014 mala ročný obrat 130 090 €. Na zistenie možností a schopností otca je potrebné vykonať objektívne šetrenie, pričom pri znaleckom dokazovaní je potrebné zaoberať sa skutočnosťou možný výberov finančných prostriedkov takzvane mimo pokladne, ako aj takzvanou podnikateľskou odmenou. Len na pripomenutie a do pozornosti prvostupňovému súdu odvolací súd dáva, že príjmom podnikateľa nie je iba vykázaný zisk v daňovom priznaní. Možnosti ovplyvnenia daňového priznania a výsledok hospodárenia má viaceré formy, ktorými sa bude zaoberať znalec, pričom do úvahy v prípade nezrovnalostí môže prísť kontrolný audit účtovnej závierky. pre celkové majetkové pomery je možné zohľadňovať aj majetok spoločnosti, ktorý patrí rodičom, pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že neboli vyplácané zisky, jeho tvrdenie môže byť pravdivé, pretože mohol investovať do podniku, jeho zariadenia, keď napríklad z daňového priznania za 2013 vyplýva hodnota hnuteľných vecí, ktoré zistí znalec. Prvostupňový súd sa bude zaoberať rozpormi pohľadom platenie úveru vo vzťahu k výživnému. Zistí, či platby, ktoré deklaruje navrhovateľ, skutočne slúžili na výživu detí, z alebo z nich po uhradený úver. Bude potrebné jednoznačne zistiť, kto k tomuto účtu mal právo disponovania, či odporkyňa mohla si nakladať. Súd sa bude zaoberať finančnými možnosťami matky, vzhľadom na tvrdenie otca, že má lepšie finančné podmienky, ako on. Ak matka nie je zamestnaná, zistí, či je evidovaná na úrade práce, ak nie, zistí dôvody. Súd bude taktiež bližšie skúmať potreby maloletých detí v zmysle vyššie uvedených kritérií. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne) je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok, tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia, týkajúcu sa jedného z detí (II. ÚS 730/2014 - 17 ). Pokiaľ matka namieta, že súd nerozhodol o zaostalom výživnom, námietka nie je dôvodná vo vzťahu k určeniu výživného do rozvodu manželstva, pretože v tomto konaní sa posudzujú práva a povinnosti na čas po rozvode, to znamená, že sa upravujú od právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov. V tomto konaní súd preto nemá povinnosť rozhodovať o zaostalom výživnom, o ktorom sa rozhoduje v konaní, ktoré upravuje práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o rozvode manželstva sa stalo právoplatným, v ďalšom konaní, pokiaľ súd bude rozhodovať o výživnom, musí rozhodnúť aj o zaostalom výživnom od času právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do času rozhodnutia o výživnom. Vo vzťahu k námietkam ohľadom styku otca s deťmi odvolanie podala matka. Z obsahu spisu vyplýva, že kolízny opatrovník navrhol nateraz vzťah neupraviť a nechať priestor na zblíženie sa mimo striktného rozhodnutia súdom. Styk s maloletou Y. neupravil z dôvodu, že táto nadobudne plnoletosť dňa XX. XX. XXXX. Z výpovedí detí pred kolíznym opatrovníkom vyplýva, že otca odmietajú z dôvodu zanedbanie starostlivosti o ne, nevhodného správania, pričom správanie sa otca k matke vynímajú citlivo a taktiež ho hodnotia. Podľa ustanovenia § 25 Zákona o rodine právo na styk s maloletým dieťaťom načas po rozvode vzniká tomu z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti. Toto právo vyplýva nielen z ustanovenia Zákona o rodine a Ústavy slovenskej republiky (článok 41), prejsť medzinárodných dohovorov, ako napríklad Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý v článku 7 uvádza, že je právom dieťaťa poznať svojich rodičov, že má toto právo na rodičovskú starostlivosť, na zachovanie rodinných väzieb, na výchovu a najmä právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (článok 9). Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Nie v každej rodine sú vzťahy medzi jej členmi ideálne. V individuálnych prípadoch môže naopak zachovávanie nepriaznivých vzťahov viesť k ohrozeniu zdravého vývinu maloletého dieťaťa. Nie je preto v záujme zákonodarcu za každú cenu trvať na dodržiavaní pravidla o zachovaní pravidelného styku maloletého dieťaťa s oboma rodičmi. Toto ustanovenie obsahuje výnimku z tohto pravidla a umožňuje súdu v odôvodnených prípadoch, (musí ísť o okolnosti na strane dieťaťa) obmedziť alebo úplne zakázať styk rodiča s maloletým dieťaťom. Ide o prípady, kedy rodič svojím správaním a konaním ohrozujeme mravnosť dieťaťa, nevhodne vplýva na jeho fyzický, psychický vývoj, zdravotný stav a výchovu. V prípade obmedzenia styku súd obmedzí stretávanie rodiča dieťaťa len na presne vymedzený čas pod hranicou bežne nariaďovanej doby styku, ktorou je v zmysle zachovania zásady proporcionality práv oboch rodičov polovica voľného času dieťaťa, ktorým sa myslí ako voľný čas počas pracovných dní, tak sviatky, soboty, nedele a prázdniny alebo obmedzenie styku iným spôsobom, napríklad len na určitom mieste. Novelou zákona číslo 175/2015 Z. z. účinnou k 01. 01. 2016 sa zvýraznil platný princíp subsidiarity medzi obmedzením stykov a zákazom styku uprednostňujúci ľahšiu formu zásahu do rodičovských práv a povinností, kedy sa povinnosť súdu skúmať, čí záujem dieťaťa nie je v konkrétnom prípade ľahšie dosiahnuteľný prostredníctvom obmedzenie styku dieťaťa s rodičom pred jeho závažnejšou formou, teda zákazom styku, pretransformovala priamo do znenia tohto ustanovenia. V tomto prípade ide o špecifický zásah do rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa (ultima ratio). Samozrejme, takéto rozhodnutie nemôže byť definitívne. Zákon preto umožňuje súdu v prípade podstatnej zmeny okolností zmeniť rozhodnutie súdu. K obmedzeniu styku rodiča s dieťaťom môže dôjsť na základe návrhu, ale i ex offo, po náležitom dokazovaní najmä prostredníctvom znaleckého posudzovania odborníkmi z iných vedných odborov - psychológie, pediatrie a podobne. Súd musí vždy skúmať, či bol tento podaný naozaj v záujme maloletého dieťaťa, či styk s rodičom skutočne ohrozuje zdravie dieťaťa alebo naopak, podaný návrh len predstiera stav, ktorý zámerne vyvolal druhý rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti (R 96/1967). V zásade platí, že ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa na styk s druhým rodičom nemôže byť dôvodom na odmietanie styku najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodičia s cieľom vyvolať takéto správanie maloletého dieťaťa. Rovnako nemožno rozhodnúť o obmedzení s druhým rodičom z dôvodu, že dieťa nechce, nemá záujem o tento styk. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj priemerne empatické dieťa znáša nepriateľský vzťah rodičov, nemôže sa cítiť dobre, lebo nechce ublížiť ani jednému z nich, takýto stav kladie na dieťaťa neúmerné požiadavky. Súd je povinný prihliadnuť na povinnosť dieťaťa ctiť si a rešpektovať svojich rodičov a taktiež na cieľ, ktorým je riadna výchova dieťaťa a za týmto účelom vykonať všetky potrebné opatrenia na obnovenie narušeného vzťahu medzi dieťaťom a rodičom. Pri zistení negatívneho ovplyvňovania dieťaťa preferenčným rodičom súd tohto upozorní na následky jeho konania. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoji aj výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hradiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Taktiež je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v pokojnom prostredí bez stresov, rozširovalo svoje kontakty s osobami, ku ktorým má kladný vzťah. Súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi aj s deťmi vrátane prostriedkov donútenie, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané ( čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a synom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že odmietanie otca maloletým Y. vyplýva z jeho chovania o rodine, vo vzťahu k odporkyni, nedostatočný záujem o deti, ich problémy, starosti vyzdvihujúc svoje zaneprázdnenie. Všetky problémy, ktoré viedli k rozvodu manželstva, sa v plnej miere podieľali aj na narušení vzťahu s deťmi. Dôsledkom tejto skutočnosti je negatívny vzťah detí k otcovi. Prvostupňový súd zistí, či došlo k posunu vzťahov medzi otcom a maloletým C., či sa medzičasom styk uskutočnil, ako prebiehal, či otec javí skutočný záujem o stretávanie sa s maloletým C., či vykonal nejaké kroky na zblíženie sa s dcérou. Posúdi taktiež, či a do akej miery ovplyvňuje maloletého odporkyňa vo vzťahu k otcovi, ako sa pred deťmi o ňom vyjadruje. Podľa zistených skutočností zváži, či nenariadi znalecké dokazovanie z dôvodu, aby bolo možné lepšie posúdiť, či stretávanie sa dieťaťa s otcom nemá negatívny vplyv na jeho psychický vývoj, prípadne zdravotný vývoj. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby problémy neprenášali na deti, nezneužívali ich na „vzájomné vyrovnávanie si účtov“. Aj po rozvode rodičia zostávajú rodičmi a je vhodné, aby tieto väzby boli zachované, pretože je to na prospech detí a v ich záujme. Pokiaľ však chovanie otca bude nevšímavé, nadradené a necitlivé, je na zváženie, či je vhodné trvať na úprave takéhoto styku, ktorý deťom nič neprinesie, naopak, môže ich nadmieru stresovať. Prvostupňový súd po náležitom doplnení dokazovania, hospodárnom dokazovaní, následne vyhodnotením vykonaného dokazovania a záverov, ktoré z neho vyplynuli, viazaný vyššie uvedenými názormi vo veci opätovne rozhodne. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.