Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/612/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206434 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115206434.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, v konaní zastúpenom Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanej: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, S., o zaplatenie 749,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 07. 2015, č. k. 8C/148/2015 - 58, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nebol v konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto žalobcu v celom rozsahu okresný súd zamietol. V prejednávanej veci žalobca ako postupník nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývala jeho aktívna vecná legitimácia podať návrh voči žalovanej. Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo síce urobené právnym predchodcom žalobcu (postupcom), ale súdu nebolo predložené ani plnomocenstvo na postúpenie pohľadávok od postupcu, ktoré malo byť prílohou tohto oznámenia o postúpení pohľadávok. Žalobca nepreukázal, že upovedomenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej skutočne doručené. Relevantným oznámením môže byť len také oznámenie, ktoré sa dostalo do dispozície žalovanej - dlžníčky, a s ktorým sa mala možnosť oboznámiť. Súd konštatoval, že žalobca opakovane vo viacerých konaniach nie je ochotný predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, z čoho vzniká podozrenie, že žalobca takou zmluvou pravdepodobne ani nedisponuje. Okresný súd ďalej neskúmal, či úverová zmluva, ktorá je predmetom sporu má alebo nemá všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a či bola uzavretá v písomnej forme, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Napriek tomu však poukázal na to, že zmluva zo dňa 03. 12. 2010 nemá ani písomnú formu. Uzavretie zmluvy o revolvingovom účte právny predchodca žalobcu umiestnil do úverových zmluvných podmienok, ktoré majú formulárovú podobu, t. j. sú predtlačené a ich obsah nemôže klient ovplyvniť. Z uvedeného postupu právneho predchodcu žalobcu potom plynie, že klient nemá inú možnosť, ako prijať úverové zmluvné podmienky aj so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú ani nechce uzavrieť. Takýto postup žalobcu by súd kvalifikoval ako nekalú praktiku. Poukázal na ust. § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že nebola dodržaná predpísaná forma. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Po právnej stránke žalobu zdôvodnil s poukazom na ust. § 1 ods. 2, § 497 Obchodného zákonníka; § 52 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, § 524, § 526 Občianskeho zákonníka; § 497 Obchodného zákonníka a §§ 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. 3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d), f), b) O. s. p. V odôvodnení odvolania odvolateľ (žalobca) uviedol, že okresný súd žalobu žalobcu zamietol z nedostatočného preukázania aktívnej legitimácie, nakoľko ním predložené dôkazy nepostačujú na preukázanie aktívnej legitimácie a dôvodom zamietavého rozhodnutia bolo nepredloženie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu. Na vznik zmluvy o postúpení pohľadávky zákon nevyžaduje žiadny právny úkon, ani súhlas dlžníka. Ako vyplýva z podanej žaloby, k postúpeniu predmetnej pohľadávky došlo na základe zmluvy zo dňa 28. 05. 2014, postúpená na obchodnú spoločnosť AB 2 B. V. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Sám žalobca v odvolaní následne poukazuje aj na to, že časom sa súdna prax odklonila od právneho názoru Najvyššieho súdu SR (R 119/2003) a ohľadne aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania sa požaduje predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky pri rozhodovaní vo veci samej. Žalobca nevidí dôvod na zamietnutie žaloby pre nepreukázanie aktívnej legitimácie a zároveň poukazuje na to, že ako žalobca vystupuje vo viacerých sporoch na súdoch Slovenskej republiky, ktoré nezamietajú žalobcove návrhy pre nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcom. Napriek výzve okresným súdom, odvolateľ až spolu s odvolaním zároveň predložil „postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 05. 2014. Vzhľadom na uvedené odvolacieho dôvody, žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak , platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP. 8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Z dôvodu viazanosti odvolacieho súdu, rozsahom a dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového poriadku (§ 379 a § 380 CSP) sa odvolací súd zaoberal pri posudzovaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodov odvolania žalobcu, len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu, ktorých správnosť konštatuje. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v prejednávanej veci a odvolacie námietky žalobcu nemôžu privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 9. Z obsahu spisu vyplýva skutkový stav ako ho uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalobca nepredložil v prvoinštančnom konaní dôkaz o tom, že bola na neho postúpená pohľadávka spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. voči žalovanej vzniknutá z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 12. 2010. 10. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 11. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007). 12. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie 4Obo/210/2001 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané. 13. Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008 ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax odobril aj ústavný súd (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012 zo dňa 03.07.2012). 14. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý odmietol názor súdov prvej a druhej inštancie, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu, že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). 15. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene subjektov podľa § 80 C. s. p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa 10.09.2015). 16. Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako prílohami návrhu) s tým, že doručením je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. 17. Odvolací súd sa po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 11. 2014 dlžníkovi (žalovanej) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Pre nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanej a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jej dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva iba to, že Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o. podľa podacieho hárku priloženého k žalobe odovzdala dňa 10. 11. 2014 dve zásielky adresované žalovanej pošte na doručenie dňa 10. 11. 2014. Táto listina (podací hárok) však podľa odvolacieho súdu nepreukazuje, že práve uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky v mene spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. vzťahujúce sa k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX sa aj skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovanej (podací hárok preukazuje len odoslanie dvoch zásielok na miesto bydliska žalovanej). Dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej pritom v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky (preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní). Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu (Home Credit Slovakia, a.s.) o postúpení pohľadávky voči žalovanej alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 516 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Na predloženie tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávok súd prvej inštancie žalobcu aj opakovane v konaní neúspešne vyzýval, preto tento právny názor súdu prvej inštancie bol žalobcovi dostatočne známy. Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej v rámci príloh žaloby pritom nebolo možné prihliadať, pretože jednak povinnosť doručiť uvedené oznámenie má podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupca ako svoj prejav vôle a súčasne uvedené oznámenie odkazovalo na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 03. 2013 (ktorým mala byť pohľadávka postúpená obchodnej spoločnosti AB 2 B. V. s registračným číslom XXXXXXXX), kým žalobca v žalobe tvrdil, že spornú pohľadávku mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014. Preto okrem nepreukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 11. 2014 žalovanej nie je z neho bez ďalšieho ani zrejmé, či postupníkom pohľadávky bol práve žalobca. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku nepreukázania doručenia oznámenia o postúpení uplatnenej pohľadávky zo strany postupcu žalovanej, bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a vyžadovať od neho predloženie tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014; keďže tak žalobca ani na opakované výzvy neurobil, súd prvej inštancie jeho žalobu správne zamietol v dôsledku nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, pretože bez preukázania postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 03. 12. 2010 z postupcu (Home Credit Slovakia, a.s.) na žalobcu, nemožno žalobcu považovať za oprávneného vymáhať od žalovanej vrátenie nesplateného úveru. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca k odvolaniu priložil súdom prvej inštancie požadovanú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014, pretože tento dôkaz predložil až po poučení podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli v odvolacom konaní splnené podmienky na postup podľa už zrušených ustanovení § 213 ods. 4 O. s. p., pretože žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie týmto listinným dôkazom v konaní pred súdom prvej inštancie a neboli splnené ani podmienky uvedené v zrušenom ustanovení § 205a O. s. p. osobitne žalobcom poukazované ustanovenie § 205a ods. 1 písm. b) O. s. p., pretože nemôže byť vadou konania pred súdom prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie listinným dôkazom, ktorý žalobca do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil a pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu v čase vyhláseného rozsudku. Na uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené ani podmienky ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého odvolací súd vec prejednáva. 18. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalovanej na náhradu trov prvoinštančného konania v súlade s vtedy účinným ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. Žalovanej v prvoinštančnom konaní žiadne trovy konania nevznikli a náhradu trov konania žalovaná ani nežiadala. 19. Žalovaná uspela aj v odvolacom konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).