Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žilina 46Csp/66/2023 6123328107 14. 08. 2024 JUDr. Mgr. Michaela Priesolová ECLI:SK:OSZA:2024:6123328107.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY - 11 46Csp/66/2023
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zastúpený: KOVAL & spol. s r.o., IČO: 31 605 851, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D., štátny občan Kórejskej republiky, o zaplatenie 157,99 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: -846Csp/66/2023 1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 30.5.2023 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2023 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 98,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 98,- Eur od 30.1.2021 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 59,99 Eur. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.01.2023 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len ako „Zmluva“) zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom 4017208201. Uvedenú skutočnosť zároveň Slovak Telekom oznámil v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovanému. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva v znení Dodatku (v prípade ak bol uzavretý). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Uzavretím Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami, platným Cenníkom a dodatkami. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 15.01.2021 uvedená pod VS 8275791431 vo výške 98,00 Eur s lehotou splatnosti 29.01.2021. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak
Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka písomnej forme, jasne a zrozumiteľne, pri splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom, je dohodnutý spôsob, akým bude určená jej výška v prípade, ak by došlo k porušeniu zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že sa nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku. Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť predajcu, či poskytovateľa služieb zdržať sa používania zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou pre prípad porušenia povinnosti. Sankcia nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktoré splnenie ním bolo zabezpečené. Maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnuté služby resp. poskytnuté elektronické zariadenie. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľavy, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) resp. písm. s) Občianskeho zákonníka. 3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 24Up/960/2023 zo dňa 14.6.2023, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a tak vec postúpil miestne príslušnému súdu na základe žiadosti žalobcu, a to dňa 16.11.2023. 4. Okresný súd Žilina žalobu s prílohami doručoval žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený s prílohami a poučeniami prostredníctvom zverejnenia o podaní žaloby v zmysle ustanovenia § 116 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nevyjadril. 5. Následne okresný súd vo veci nariadil termín pojednávania na 10.7.2024, pričom pojednávanie súd odročil z dôvodu nesplnenia procesných podmienok (nedoručenia zásielky s predvolaním žalovanému), a to na 14.8.2024. Na tomto pojednávaní súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu súdu doručil dňa 1.7.2024 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlas s rozhodnutím v neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení: 6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 7. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 8. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinný v rozhodnom čase, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. 9. Podľa § 84 ods. 1 až 3 zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.2.2022: (1) Zmluvou o poskytovaní služieb, vrátane služby prístupu k internetu, sa podnik zaväzuje zriadiť pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať služby.
(2) Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytovaní služieb. Podnik poskytne spotrebiteľovi, mikropodniku, malému podniku alebo neziskovej organizácii obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní služieb bezplatne na trvanlivom nosiči;91) to neplatí pre predplatené služby a poskytovanie služieb prostredníctvom verejných prístupových bodov. Ak je zmluva o poskytovaní služieb písomná,92) je možné ju meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. (3) Podnik poskytujúci verejne dostupné služby, iné ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M), poskytne spotrebiteľovi predtým, ako bude viazaný zmluvou o poskytovaní služieb, či akoukoľvek súvisiacou ponukou tieto informácie, a to v rozsahu, v akom sa týkajú poskytovaných služieb a) informácie požadované podľa osobitného predpisu,93) b) informácie podľa prílohy č. 3. 10. Podľa § 86 ods. 1 a 2 zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.2.2022: 1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejne dostupnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb, ak 1. poskytovanie verejne dostupnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,99) 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejne dostupnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejne dostupnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejne dostupnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie, alebo 2. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejne dostupnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) pri získavaní, overovaní a aktualizácii údajov na účely podľa § 110 ods. 2 požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu preukázanie totožnosti predložením občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti;100) pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb na účely overenia poskytnutých údajov koncového užívateľa podľa odseku 2 písm. b) z predloženého občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti aj bez súhlasu dotknutých osôb získavať údaje podľa § 110 ods. 2 písm. a) a dátum vydania a skončenia platnosti občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti, záznam o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu opatrovníka, a ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, a to kopírovaním, skenovaním, odčítaním elektronickými prostriedkami aj z elektronického čipu alebo iným zaznamenávaním na nosič informácií v rozsahu údajov potrebných na účely podľa § 110 ods. 2 uvedených v občianskom preukaze alebo inom doklade totožnosti, f) požadovať od záujemcu o uzavretie zmluvy alebo účastníka, ktorý žiada priznanie práv ustanovených týmto zákonom pre mikropodniky, malé podniky a neziskové organizácie, predloženie čestného vyhlásenia o splnení podmienok pre priznanie statusu mikropodniku, malého podniku alebo neziskovej organizácie a v prípade dôvodných pochybností podniku o pravdivosti takéhoto vyhlásenia predloženie dokladov preukazujúcich jeho pravdivosť. (2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejne dostupných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejne dostupnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb získavať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 110 ods. 2 písm. a), c) zabezpečiť svojim koncovým užívateľom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach.
11. Podľa § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.2.2022, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. 12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: 1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 19. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 20. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 21. Podľa § 132 ods. 1 a 2 CSP: 1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 22. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 14.11.2017 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. objednávky 1-102089304043 (č.l. 35), ktorou sa Poskytovateľ zaviazal aktivovať žalovanému program služieb Happy L na mobilnom telef. čísle XXXXXXXXXX. Doba viazanosti v zmluve bola určená na 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, VP a platným Cenníkom služieb. Následne Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.10.2019 (č.l. 39) došlo k uzavretiu zmluvy, ktorou sa Poskytovateľ zaviazal aktivovať žalovanému program služieb ÁNO L na mobilnom telef. čísle XXXXXXXXXX. Doba viazanosti v zmluve bola určená na 24 mesiacov (do 24.10.2021). Žalovaný zároveň zakúpil mobilné zariadenie v v hodnote 1.339,- Eur, so zľavou 186,- Eur (kúpna cena 1153,- Eur), pri výška akontácie 649,- Eur a 24 mesačných splátkach v sume 21,- Eur. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, VP a platným Cenníkom služieb. 24. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrami platby za služby: Faktúrou za obdobie od 15.12.2020 di 14.1.2021 uvedená pod VS 4017208201 vo výške 157,99 Eur vrátane DPH s lehotou splatnosti 29.1.2021 (č.l. 18). Žalobca si ako istinu z tejto faktúry v žalobe uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 98,- Eur. Z obsahu faktúry však vyplýva, že za poskytnuté služby je vyúčtovaná suma 30,- Eur bez DPH, dotácia na koncové zariadenie v sume 67,99 Eur bez DPH a zmluvná pokuta vo výške 59,99 Eur bez DPH. 25. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného upomienkou zo dňa 12.4.2019 (č.l. 23), upomienkou zo dňa 14.8.2019 (č.l. 24), upomienkou zo dňa 13.12.2019 (č.l. 25), upomienkou zo dňa 14.2.2020 (č.l. 26) na úhradu splatných faktúr v sumách od 29,21 Eur do 157,99 Eur. V žiadnej z upomienok poskytovateľ neupozornil na možnosť postúpenia pohľadávky. Súd nemal za preukázané ani odstúpenie od zmluvy realizované zo strany právneho predchodcu žalobcu adresované a doručené žalovanému, t.j. súd nemá za preukázané ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že listom zo dňa 22.5.2020 (č.l. 28) právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na jednorazové vyúčtovanie kúpnej ceny mobilného zariadenia vo výške 231,27 Eur. 26. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.2.2023 (č.l. 20) právny predchodca žalobu oznámil žalovanému, že pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. titulom faktúr v celkovej sume 157,99 Eur s príslušenstvom bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.1.2023 postúpená na žalobcu. Žalobca doručovanie tejto listiny preukázal e-podacím hárkom zo dňa 10.2.2023 (č.l. 14) Z obsahu oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka z faktúry č. 8025791431 vo výške 157,99 Eur. Následne žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 21.4.2023 vyzval žalovaného na úhradu dlhu v sume 168,90 Eur do 5 dní od doručenia výzvy. Doručovanie tejto listiny žalobca preukázal e-podacím hárkom zo dňa 25.4.2023 (č.l. 16). 27. Súd považoval medzi stranami za nesporné tvrdenie žalobcu, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Za nepreukázané súd považoval základné hmotnoprávne podmienky konania, t.j. či je žalobca aktívne legitimovaný. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (z rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/205/2009) 28. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 OZ); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 OZ,
mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. 29. Zaoberajúc sa v prvom rade aktívnou legitimáciou žalobcu, súd skúmal, či boli splnené podmienky na postúpenie, pretože zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinný do 31.1.2022 v spojení s § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.2.2022, nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávok. Podľa názoru súdu pre platné postúpenie pohľadávky platia predpoklady podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. a následne od 1.2.2022 predpoklady podľa § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z., ktorých splnenie v spore preukazuje žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného – Slovak Telekom, a.s. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. a následne § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. je iba pohľadávka, ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve podniku na plnenie potom, čo bol účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, kedy môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo vyššie citovaný zákon, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. V danej veci žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. pre platné postúpenie pohľadávky. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať existenciu písomnej kvalifikovanej výzvy pre žalovaného a jej doručenie, prípadne odoslanie na poštovú prepravu žalovanému, t. j. skutočnosť, že sa predmetná výzva mohla dostať do jeho dispozičnej sféry. Súd v danej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu tejto výzvy, a teda ani jej doručenie žalovanému (doručenkou, vrátenou zásielkou, dokonca ani podacím hárkom). Pokiaľ nebola preukázaná existencia výzvy v súlade s § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. účinným v čase postúpenia pohľadávky a jej súčasné doručovanie žalovanému, je postúpenie podniku na inú spoločnosť neplatné. Ak potom žalobca nepreukázal, že si jeho právny predchodca splnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného ustanovenia, nedošlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu a tento nedostatok znamená absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdnom spore. Vzhľadom na uvedené, žalobca nenadobudol žalovanú pohľadávku, v dôsledku čoho nebol oprávnený na podanie predmetnej žaloby. 30. Okrem vyššie uvedeného má súd za to, že žalobca súdu predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.2.2023, pričom súdu preukázal, že zásielka bola podaná na doručovanie dňa 10.2.2023. Zo súdnej praxe a judikatúry súdov vyššieho stupňa je zrejmé, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi nebolo v konaní nepochybne preukázané, t.j. žalobca preukázal, že oznámenie doručoval, nie , že ho aj skutočne doručil, čo deklaroval elektronickým podacím hárkom. Súd teda nemal za preukázané, že by sa oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozície žalovaného. Následne potom súd s prihliadnutím na judikatúru súdov vyššieho stupňa konštatuje, že iba relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhania postúpenej pohľadávky, avšak v predmetnom prípade podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, pričom podľa názoru súdu tak bol aj v zmysle ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný urobiť. Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému spolu so žalobou v rámci postupu súdu podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku nemožno podľa názoru súdu prihliadať, nakoľko v zmysle ustanovenia § 526 ods. 2 OZ má povinnosť oznámiť dlžníkovi (žalovanému) postúpenie pohľadávky postupca (Slovak Telekom, a.s.). Pokiaľ teda súd má odvodzovať aktívnu legitimáciu žalobcu z titulu postúpenia pohľadávky, je žalobca povinný preukázať súdu, že k predmetnému postúpeniu došlo. Súd v ďalšom poukazuje na závery prijaté v Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, s ktorými sa stotožňuje: Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako prílohami návrhu) s tým, že
doručením je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. Odvolací súd sa po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 11. 2014 dlžníkovi (žalovanej) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Pre nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanej a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jej dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej pritom v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky (preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní). Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky voči žalovanej alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 516 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej v rámci príloh žaloby pritom nebolo možné prihliadať, pretože jednak povinnosť doručiť uvedené oznámenie má podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupca ako svoj prejav vôle a súčasne uvedené oznámenie odkazovalo na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 03. 2013 (ktorým mala byť pohľadávka postúpená obchodnej spoločnosti AB 2 B. V. s registračným číslom XXXXXXXX), kým žalobca v žalobe tvrdil, že spornú pohľadávku mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014. (z Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/612/2015 zo dňa 26. 10. 2016). 31. Záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vyplýva nielen z vyššie citovanej právnej úpravy, ale aj v zmysle § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z.. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka uvedeného zákonného ustanovenia, t.j. v spore nebola preukázaná skutočnosť, že výzva v zmysle citovaného ustanovenia bola doručená žalovanému a následne preto nebola ani preukázaná druhá podmienka, a to následné 90-dňové omeškanie žalovaného nasledujúce po písomnej výzve podniku. Zo strany Slovak Telekom, a.s. potom nebolo možné platne postúpiť pohľadávku, nakoľko jej postúpenie v dôsledku absencie vyššie uvedeného odporovalo zákonu a vzhľadom na to súd predmetný úkon postúpenia pohľadávky považoval za neplatný (v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka). 32. Nad rámec vyššie uvedených skutočností a konštatovania nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd považuje za podstatné uviesť aj to, že žalobca v konaní nepreukázal ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (výpoveď zo zmluvy, prípadne odstúpenie od zmluvy). Okrem toho súd uvádza, že žalobca si uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie istiny vo výške 98,- Eur, ktorú bližšie nešpecifikoval, iba odkázal na jej vyúčtovanie vo faktúre zo dňa 15.1.2021. Z obsahu tejto faktúry však vyplýva, že ňou bola vyúčtovaná celková suma 157,99 Eur vrátane zmluvnej pokuty, pričom suma 98,- Eur nie je bližšie žalobcom odôvodnená, resp. špecifikovaná. Z faktúry vyplýva vyúčtovanie ceny služieb 30,- Eur a položka označená ako „dotácia na koncové zariadenie“. Žalobca si tiež uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 59,99 Eur, pričom túto bližšie nešpecifikoval a v žalobe konštatoval iba výpočet pre prípad jej uplatnenia vo veci. V tomto smere súd preto poukazuje na ustanovenie § 132 CSP, v zmysle ktorého opis rozhodujúcich skutočností o tom, z akých jednotlivých položiek celkový nárok žalobcu pozostáva, nemožno nahradiť predložením listinných dôkazov, z ktorých rovnako nevyplýva dôvodnosť podanej žaloby. Žalobca dokonca súdu nepredložil cenník svojich služieb, pričom predložil iba „Výhody a podmienky skupiny Magenta 1“, z ktorých nevyplýva cena poskytovaných služieb ani odkaz na ceny služieb poskytované žalovanému v rozhodnom období. Žalobca (zastúpený advokátom) v žalobe iba vo všeobecnosti popisuje okolnosti veci bez špecifikácie konkrétnej prejednávanej veci (okolnosti uzavretia zmlúv, výpovede zo zmluvy, absentuje vyjadrenie k doručovaniu listín či výpočtu zmluvných pokút pre konkrétny prípad). Je povinnosťou žalobcu riadne preukázať, od čoho odvodzuje svoj žalobný nárok. Taktiež súd zdôrazňuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ako aj bremeno tvrdenia k nárokom na úhradu zmluvných pokút. V samotnej žalobe iba vo všeobecnosti žalobca uvádza, že „pokiaľ si uplatňuje zmluvnú pokutu je vypočítaná podľa nasledovného vzorca“. Žalobca ani jeho právny zástupca sa nezúčastnili pojednávania (účasť je právom, nie povinnosťou), a tak ani prípadné oboznámenie s predbežným právnym názorom súdu a konštatovanie spornosti týkajúcej sa vecnej legitimácie nemali možnosť odstrániť. Súd zdôrazňuje, že nemôže vyzývať stranu na odstránenie hmotnoprávnych nedostatkov žaloby, preto ani týmto spôsobom nepostupoval, a to o to viac, že
žalobca je v konaní zastúpený právnym zástupcom, t.j. osobou znalou práva. Na tento účel súd nariadil pojednávanie, ktoré však realizoval v neprítomnosti strán, nakoľko právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. 33. V závere súd poukazuje na skutočnosť, že fakt, že žalovaný bol v konaní procesne nečinný a tvrdenia žalobcu nepoprel, bez ďalšieho nezakladajú ich nespornosť. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, v zmysle ktorého platí: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená).“ 34. Súd preto nemohol vyhodnotiť celkový nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy, nakoľko nie je zrejmé z čoho žalovaná istina pozostáva. Okresný súd v závere dodáva, že podľa jeho názoru absencia vyššie uvedených náležitostí žaloby neodôvodňovala postup podľa § 129 CSP. Napriek absencii uvedených náležitostí nemala predmetná žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať, a ktoré by bránili jej vecnému prejednaniu. Zo žaloby bolo zrejmé čoho sa týka a čo a ňou sleduje, išlo o podanie úplné a zrozumiteľné. 35. S ohľadom na uvedené skutočnosti, t.j. nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu ako aj nedostatočné vymedzenie skutkových okolností, neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: 1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 38. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní. S ohľadom na skutočnosť, že žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou sporu je žalovaný. Nakoľko si žalovaný v konaní neuplatnil nárok na náhradu trov konania, v priebehu sporu bol pasívny, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: -246Csp/66/2023 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.