Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/257/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209312 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115209312.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného A. N., a.s., so sídlom W. D. X, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 2.442,76 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 7215/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1383/2015-31 zo dňa 22. februára 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1383/2015-31 zo dňa 22. februára 2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1Er/1383/2015-31 zo dňa 22. februára 2016 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-C/0814/0117 dňa 10.10.2014. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe rozhodcovskej doložky dojednanej v bode 10.2. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere. 3. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože mal preukázané, že povinný mal vo vzťahu vzniknutom z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa a oprávnený konal pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4. Súd prvej inštancie v súlade so závermi rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenými v uznesení sp.zn. 6Cdo 217/2012 zo dňa 21.03.2013 nepovažoval za splnenú podmienku zo strany oprávneného, že povinnému bol poskytnutý taký návrh rozhodcovskej doložky, aby z nej bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo odmietnuť takýto návrh riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere. Konštatoval, že rozhodcovská doložka bola poňatá do samotného textu Všeobecných obchodných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere, nebola ani samostatnou zmluvou spísanou na jednej listine, čoho následkom bolo, že povinný mohol rozhodcovskú doložku odmietnuť len tak, že by spolu s ňou odmietol aj samotnú zmluvu o úvere. Ďalej nepovažoval za splnenú podmienku povinnosti oprávneného jasne a zrozumiteľne informovať povinného, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. K záveru o nedostatočnom jasnom a zrozumiteľnom informovaní povinného o rozhodcovskom konaní uviedol, že znenie rozhodcovskej doložky neinformuje ani o aspoň základných charakteristikách rozhodcovského konania, napr. jednoinštančnosť rozhodcovského konania, vzdanie sa prejednania svojho sporu na všeobecnom súde, spravidla neverejné konanie, vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského rozsudku, možnosti sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v zákonnom stanovenej lehote a pod. 5. Zo znenia rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie zistil, že využiť prípadnú voľbu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom mohol povinný využiť len vtedy, ak by sám inicioval žalobu na všeobecnom súde proti oprávnenému. Táto možnosť sa ale povinnému poskytuje ako predformulovaná možnosť zo strany oprávneného, ktorú mohla prijať alebo len odmietnuť spolu so samotnou zmluvou o úvere. V tomto kontexte súd prvej inštancie prijal záver, že takáto voľba nie je vo svojej podstate výberom, ale len nanútením formálnej, obmedzenej možnosti konať pred všeobecným súdom. 6. Konštatoval, že rozhodcovskú doložku, ktorá obsahuje zakotvenie právomoci rozhodcovského súdu tak, ako to vyplýva z jej znenia nemožno považovať za platne uzavretú, pretože v sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená žaloba, by sa musel povinný ako spotrebiteľ podriadiť rozhodcovskému konaniu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. V prípadoch, keby bol žalobcom oprávnený ako poskytovateľ úveru, nemohol by sa oprávnený brániť mimo rozhodcovského súdu, čo samé o sebe sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k súdu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že úprava a znenie rozhodcovskej doložky obsahuje v sebe ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa (neprijateľnú podmienku) súd prvej inštancie prijal záver, že ustanovenia zmluvy o rozhodcovskej doložke sú neplatné. Nakoľko vyhlásil predmetné ustanovenia zakotvujúce rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, čím sa tieto stali neplatné, samotná neplatnosť spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorý z tohto dôvodu má účinky paaktu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia, alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že jeho právny predchodca uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že jeho právny predchodca A. N., a.s. pri uzatváraní rozhodcovskej doložky postupoval v súlade s ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Nesúhlasil s aplikáciou Smernice EHS č. 93/13/EHS. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Nakoniec uviedol, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Nakoniec poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ust. § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0814/0117 zo dňa 10.10.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu (oprávneného) v časti o zaplatenie sumy 2.442,76 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 24.05.2012. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 11. Odvolací súd zistil, že v predmetnej veci okresný súd skúmal či rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je individuálne dojednaná a či nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Okresný súd však skúmal, či právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom bez predloženia zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Z uvedeného dôvodu nebolo možné spoľahlivo posúdiť, či vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zistiť všetky dôležité skutočnosti pre záver o súlade exekučného titulu so zákonom, a to či exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, alebo či obsahuje neprijateľnú podmienku. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude musieť doplniť dokazovanie predložením zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu. Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bola medzi účastníkmi dohodnutá platne, a či nie je v rozpore s vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv. 13. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP) V dovolaní je popri všeobecných náležitostiach podania potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v zmysle § 429 ods. 1 CSP zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch o ochranu slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).