Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/76/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115212679 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115212679.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, vo veci starostlivosti o maloletú Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. H., H. č. XX/X, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky Bc. F. D., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. H., H. č. XX/X, a otca Bc. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. Bystrici, S. č. XXXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/142/2015-98 zo dňa 01.10.2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť maloletej zvýšené výživné v sume 220,- € mesačne s účinnosťou od 01.06.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej (prvý výrok), súčasne uložil otcovi povinnosť zaplatiť maloletej zameškané výživné za obdobie od 01.06.2015 do 01.10.2015 v sume 160,- € a to v mesačných splátkach v sume 20,- € mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok (druhý výrok) a vyslovil, že napadnutým rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/116/2013-69 zo dňa 04.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP/49/2013-96 zo dňa 18.09.2013 vo výroku o výživnom na maloletú (tretí výrok). Okresný súd rozhodoval o návrhu matky maloletej na zvýšenie výživného zo sumy 180,- € mesačne na sumu 300,- € mesačne s účinnosťou od 01.06.2015. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že výživné na maloletú bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/116/2013-69 zo dňa 04.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP/49/2013-96 zo dňa 18.09.2013 v sume 180,- € mesačne; v tom čase navštevovala maloletá ôsmy ročník základnej školy, mala 14 rokov, aktívne sa venovala basketbalu, bola členom športového klubu ŠKP 08 H. H., navštevovala súkromnú hudobnú školu, bola vedená v endokrinologickej, kardiologickej, imunologickej, zubnej a očnej ambulancii; otec maloletej bol nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti, súd však pri hodnotení jeho schopností a možností platiť výživné vychádzal z príjmu, aký dosahoval u posledného zamestnávateľa, t.j. z príjmu v sume 1.122,- € v čistom mesačne; otec maloletej žil v spoločnej domácnosti s manželkou a ich maloletým dieťaťom; manželka otca bola zamestnaná a dosahovala príjem v sume 711,- € mesačne; matka maloletej inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala, bola riadne zamestnaná a dosahovala príjem v sume 792,24 € v čistom mesačne. V súčasnosti dosahuje matka príjem zo zamestnania v sume 836,40 € v čistom mesačne. Maloletá navštevuje druhý ročník gymnázia v XXXX/XXXXH., v školskom roku 2014/2015 uhradila poplatky spolu v sume 663,25 € a stravné v sume 235,- €; v školskom
roku 2015/2016 je predpoklad poplatkov v sume 970,- € a stravné v sume 286,50 €; za členské v basketbalovom klube uhradila maloletá v sezóne 2014/2015 členské v sume 330,- € a sumu 70,- € za turnaj; v sezóne 2015/2016 predstavuje členské sumu 330,- €. Otec od 15.01.2014 podniká na základe živnostenského oprávnenia v ôsmych predmetoch činnosti; súčasne je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov v obchodnej spoločnosti Moonday, s.r.o., založenej dňa 05.09.2015 so zapísanými 13 predmetmi činnosti a vkladom otca ako spoločníka v sume 2.500,- €; podľa oznámenia daňového úradu dosiahol otec v roku 2014 príjem z podnikania v sume 10.375,- €, mal výdavky v sume 4.800,75 € a jeho základ dane predstavoval sumu 1.170,92 €; manželka otca má funkčný plat v sume 1.202,- € v hrubom mesačne. Okresný súd vyhodnotil, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba dvoch rokov. Maloletá prestúpila zo základnej školy na strednú školu, v súčasnosti má 16 rokov, je žiačkou druhého ročníka gymnázia; naďalej sa aktívne venuje basketbalu, je členkou basketbalového oddielu ŠK O. H. H., do ktorého sa uhrádza členské v sume 30,- mesačne, k tomu má výdavky na nákup športovej obuvi, oblečenia a úhradu poplatkov za turnaje; maloletá je taktiež naďalej vedená v endokrinologickej, očnej, krčnej a alergologickej ambulancii; v súvislosti so zdravotným stavom maloletej má matka zvýšené výdavky, ktoré riadne preukázala, ale ktoré sa od poslednej úpravy výživného výrazným spôsobom nezvýšili. Prestup maloletej zo základnej školy na strednú školu vyhodnotil okresný súd v zmysle zaužívanej súdnej praxe a platnej judikatúry ako podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného; okresný súd mal súčasne preukázané, že úmerne s vekom maloletej, ktorá má už 16 rokov a je tak vo veku blízkemu dospelému, sa matke zvýšili výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím a krytím školských, športových, kultúrnych potrieb maloletej a jej osobnostným rozvojom a zdravotným stavom. Otec maloletej bol v čase poslednej úpravy výživného evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v nezamestnanosti v sume 775,24 €; súd však pri hodnotení jeho možností a schopností vychádzal z príjmu, aký dosahoval u posledného zamestnávateľa, t.j. z príjmu v sume 1.122,- € mesačne; otec mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, žil v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá bola zamestnaná a dosahovala príjem v sume 711,- € mesačne; v súčasnosti otec podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorú založil dňa 05.09.2015 a je jej konateľom a spoločníkom s tým, že jeho vklad ako spoločníka predstavuje sumu 2.500,- €; za rok 2014 otec ako samostatne zárobkovo činná osoba dosahoval príjem v sume 104,31 € mesačne; otec naďalej žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje funkčný plat v sume 1.202,- € v hrubom mesačne, stále má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi; pri hodnotení schopností a možností otca ako podnikateľa nevychádzal okresný súd len z daňového priznania, ktoré nie je jediným dokladom preukazujúcim schopnosti a možnosti povinného rodiča zabezpečiť si príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi a zdravotnému stavu; okresný súd preto pri posudzovaní schopností a možností otca vychádzal z možnosti otca dosahovať potenciálny príjem, ktorý okresný súd ustálil na sumu 1.122,- €, t.j. príjem, ktorý otec dosahoval u posledného zamestnávateľa úmerne valorizovaného vzhľadom na odstup času. Okresný súd tak mal aj na strane otca preukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu výšky výživného a preto návrh matky vyhodnotil ako podaný dôvodne. Pri určovaní samotnej výšky zvýšeného výživného vychádzal z veku a odôvodnených potrieb maloletej ako aj možností, schopností a majetkových pomerov otca. Okresný súd na základe týchto kritérií ustálil výšku zvýšeného výživného na sumu 220,- € mesačne. Okresný súd teda návrhu matky v celom rozsahu nevyhovel z dôvodu (1) aj jej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej, ktorú si môže plniť vzhľadom k tomu, že dosahuje príjem v sume 836,40 € mesačne, ktorý sa v porovnaní s príjmom v čase poslednej úpravy výživného zvýšil, (2) poberaním rodinných prídavkov a daňového bonusu na maloletú, (3) úmernému zvýšeniu výdavkov na maloletú spojených s prestupom na strednú školu a trvajúcej záujmovej činnosti a zdravotného stavu maloletej. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou matky k maloletej okresný súd poznamenal, že maloletá je vo veku blízkemu dospelému a preto sa zo strany matky nevyžaduje taká osobná starostlivosť ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného; je preto v súčasnosti už aj povinnosťou matky podieľať sa vo väčšom rozsahu na výžive maloletej. Na druhej strane vo vzťahu k otcovi okresný súd zohľadnil (1) jeho schopnosť dosahovať už vyššie uvedený potenciálny príjem, (2) jeho trvajúcu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, na ktorého sa rovnako ako na maloletú úmerne s vekom zvyšujú výdavky, (3) spolužitie s manželkou, ktorá je zamestnaná a má tak možnosť podieľať sa finančne na chode ich spoločnej domácnosti. Okresný súd pri určovaní výšky zvýšeného výživného na strane maloletej zohľadnil jej právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Okresný súd mal tiež za to, že takto zvýšeným výživným spolu s rodinnými prídavkami, daňovým bonusom a vyživovacou povinnosťou matky, budú uspokojené tak pravidelné mesačné výdavky maloletej primerane jej veku, ako aj jej jednorazové, mimoriadne a nepredvídateľné výdavky. Okresný súd ešte vo vzťahu k otcovi poznamenal, že neuniklo jeho pozornosti, že pri zakladaní obchodnej spoločnosti otec ako spoločník
vložil vklad v sume 2.500,- € a tiež poukázal na ním vyčíslené výdavky na domácnosť, ktoré potvrdzujú stanovisko súdu, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem v sume 1.122,- € v čistom mesačne. Počiatok zvýšenia výživného určil okresný súd od 01.06.2015, t.j. od mesiaca, v ktorom si matka podala riadny návrh na zvýšenie výživného. Otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od 01.06.2015 do 01.10.2015 (t.j. do rozhodnutia vo veci samej) v sume 160,- € (40,- € krát 4 mesiace a to jún, júl, august a september 2015); zročné výživné povolil okresný súd otcovi splácať v primeraných splátkach v sume 20,- € mesačne, keď pri určovaní výšky splátok zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho samotnú výšku ako aj príjem otca. Okresný súd súčasne vyslovil, že k zmene rozsudku o poslednej úprave výživného na maloletú. Svoje rozhodnutie oprel okresný súd o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 75 ods. 1 prvá veta, § 78 ods. 1 a § 78 ods. 3 Zákona o rodine.
Proti rozsudku okresného súdu podala matka včas odvolanie zo dňa 16.11.2015 (č.l. 108-109 spisu). V odvolaní uviedla, že okresný súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pretože výživné v sume 220,- € mesačne nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej. V konaní predložila všetky doklady týkajúce sa výdavkov maloletej na zabezpečenie jej základných potrieb ako aj jej záujmov, ale okresný súd ich nesprávne vyhodnotil. Nesúhlasila s tým, že okresný súd prihliadol na jednorazové príspevky otca na zvýšené výdavky maloletej, pretože je potrebné zabezpečiť pravidelné platenie výživného. Zdôraznila, že aj keď maloletá nepotrebuje osobnú starostlivosť v rozsahu ako v minulosti stále jej zabezpečuje základné životné potreby vrátane bývania a platenia nákladov na bývanie. Poukázala na to, že žije s maloletou sama a zo svojho príjmu hradí všetky výdavky. Otec je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a v roku 2011 si kúpil osobné motorové vozidlo, preto jeho osobné a majetkové pomery sú neporovnateľne lepšie ako jej pomery; bývajú v byte jeho manželky, ktorá je zamestnaná a schopná prispievať na spoločnú domácnosť. Vyjadrila názor, že otec bol aj v roku 2013 nezamestnaný, aby nemusel platiť maloletej zvýšené výživné; súčasne poukázala na niektoré jeho výdavky na domácnosť, pohonné hmoty a poistenie, ktoré nie je potrebné vynaložiť s tým, že niektoré z nich si otec dáva do podnikateľských nákladov. Taktiež nemožno prihliadať na niektoré jeho bežné výdavky ako oprava zubov a okuliarov, ktoré sú bežné aj v jej domácnosti. Poukázala aj na to, že v priebehu konania bol otec schopný založiť novú obchodnú spoločnosť a splatiť povinný vklad. Napriek nízkemu príjmu sa snaží zabezpečiť maloletej všetko, čo potrebuje a podporuje ju aj v jej športovej činnosti. Poukázala aj na zvýšené výdavky, ktoré má v súvislosti s návštevou rôznych odborných ambulancií. S otcom sa nedá dohodnúť na žiadnych príspevkoch na mimoriadne výdavky. Po začatí konania prestal otec akýmkoľvek spôsobom prispievať nad rámec výživného a naopak odporučil maloletej prestať so športom, ktorý je významnou súčasťou jej života. Otec sa o maloletú ani o jej záujmy, zdravie a školu nezaujíma. Maloletá o dva roky maturuje a vzhľadom na jej študijné výsledky je veľká pravdepodobnosť, že bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Na základe uvedeného navrhla zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu a trvala na určení výživného v sume 300,- € mesačne s účinnosťou od 01.06.2015 spolu so zameškaným výživným.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu písomným podaním zo dňa 01.12.2015 (č.l. 113 spisu) navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu prehodnotiť a rozhodnúť v záujme maloletej. Poukázal na skutočnosť, že v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky. V konaní bola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane maloletej, ktorá prestúpila na strednú školu s čím mala matka zvýšené výdavky. Poukázal aj na zvýšené výdavky na maloletú spojené s jej zdravotným stavom a členstvom v basketbalovom klube. Matka v konaní preukázala objektívne zvýšenie výdavkov na maloletú.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu písomným podaním zo dňa 06.12.2015 (č.l. 114-118 spisu) uviedol, že navrhuje, aby „súd výšku výživného 220,- € mesačne nemenil a návrh navrhovateľky zamietol“. Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa vzdal práva podať proti nemu odvolanie aj keď príjem v sume 1.122,- € v čistom mesačne v skutočnosti nedosahuje. Neúspešne sa pokúšal nájsť si lepšie hodnotenú prácu. Nakoniec na realizáciu jedného svojho nápadu sa rozhodli spolu s bratom založiť obchodnú spoločnosť; na vklad spoločníka v sume 2.500,- € mu požičal brat. Nie je pravda, že si kúpil nové motorové vozidlo, pretože jeho rok výroby je 2002. Nikdy nehovoril maloletej, aby skončila so športom, o maloletú sa zaujíma, ale táto práve kvôli športovým aktivitám nemá veľa času na stretnutia.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolanie matky nie je dôvodné.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca a určenie výživného v sume 220,- € mesačne s účinnosťou od 01.06.2015. Odvolacie námietky matky nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody matky odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. V podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne); pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci.
Odvolací súd sa zhoduje s okresným súdom, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca. Maloletá pochádza zo vzťahu otca s matkou, vyživovacia povinnosť rodičov voči nej stále trvá, pretože navštevuje strednú školu (gymnázium) a vzhľadom na svoj vek nie je schopná sama sa živiť. Maloletá má pravidelný príjem len v podobe výživného od otca. Otec doteraz určené výživné riadne platí. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní v prevažujúcom rozsahu v podobe starostlivosti a zabezpečovania bývania maloletej; možno súhlasiť s okresným súdom, že vzhľadom na vek maloletej bezprostredná osobná starostlivosť
matky o ňu už nie je nevyhnutná. Okruh vyživovacích povinností sa u matky a otca od poslednej úpravy výživného nezmenil. Príjmy a výdavky účastníkov konania riadne popísal okresný súd v napadnutom rozsudku. S ohľadom na odvolacie námietky matky odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní správne zohľadnil najmä zmenu pomerov na strane maloletej od poslednej úpravy výživného, ktorá spočíva vo zvýšení výdavkov na maloletú v súvislosti s jej vyšším vekom a hradením nákladov na školské a mimoškolské aktivity. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného však z výsledkov vykonaného dokazovania ani podľa odvolacieho súdu nevyplynuli podmienky na zvýšenie výživného na maloletú až v matkou navrhovanom rozsahu (t.j. takmer na dvojnásobok doterajšieho výživného). Zvýšenie výživného o sumu 40,- € mesačne postačuje na pokrytie oprávnených potrieb maloletej po zmene pomerov na jej strane. Konkrétne námietky matky (najmä založenie obchodnej spoločnosti zo strany otca v priebehu konania, zamestnanie a príjem jeho manželky) boli známe aj okresnému súdu a tento ich pri rozhodovaní zohľadnil ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v súčasných možnostiach a schopnostiach otca platiť maloletej okresným súdom zvýšené výživné v sume 220,- € mesačne, ktoré zodpovedá jej aktuálnym oprávneným potrebám. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o zameškanom výživnom a o zmene rozsudku o poslednej úprave výživného na maloletú.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie v prejednávanej veci mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.