Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115220265 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115220265.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o mal. O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako opatrovníkom, dieťa matky G. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/X, N. N., zast. URBÁNI & Partners s. r. o., Advokátska kancelária, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, a otca O.. H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, G. nad G., o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05. 11. 2015, č. k.: 36P/30/2015, takto,
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa otec domáhal, aby súd vydal predbežné výchovné opatrenie, ktorým uloží matke maloletého dieťaťa povinnosť podrobiť sa spoločne s otcom maloletého dieťaťa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Skuteckého 39, Banská Bystrica, v rozsahu minimálne 40 hodín po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Poukázal na to, že psychologické poradenstvo pomôže výrazne zlepšiť vzťahy a komunikáciu medzi všetkými zúčastnenými stranami, pomôže matke pochopiť a akceptovať fakt, že vo výchove a individuálnom osobnostnom vývoji ich spoločného syna má otec nezastupiteľnú úlohu, dôjde tiež k zlepšeniu riešenia problémov a konfliktov, ktoré sa nebudú prenášať na ich syna, a jeho rodičia si budú môcť kvalitnejšie vymieňať informácie, dôjde k zmierneniu tenzie medzi otcom a matkou ako rodičmi, následkom čoho sa budú vedieť lepšie dohodnúť na závažných veciach ohľadom ich spoločného syna, ako napr. na náhradných termínoch stretnutí a kontaktov otca so synom, na stretnutiach a kontaktoch starých rodičov zo strany otca so svojím vnukom, na poskytovaní informácií o zdravotnom stave syna, a o ďalších potrebách syna a celkovo o jeho edukácii a vývoji. Kvalitnejšou a konštruktívnejšou komunikáciou sa tak obmedzia a odstránia negatívne vplyvy, vrátane možnej manipulácie syna zo strany matky proti otcovi, vedúce k nebezpečenstvu odcudzenia všetkých zúčastnených strán navzájom, a tak k vážnemu narušeniu a ohrozeniu psychického, sociálneho a všestranného vývoja dieťaťa.
Tvrdil, že matka ich spoločného syna neoprávnene zasahuje do výkonu rodičovských práv otca tým, že obmedzuje jeho styk so synom, marí tým právoplatný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 32 P/274/2014 v časti styku otca so synom, ako aj ústnu dohodu ohľadom neho, ktorú rodičia medzi sebou uzatvorili na súdnom pojednávaní 18. 11. 2014. Ako príklad neumožnenia styku so synom uviedol synove narodeniny, obdobie Vianočných sviatkov roku 2014, obdobie dovolenky matky so synom v Chorvátsku v lete roku 2015, obdobie dovolenky matky so synom v Turecku v roku 2015, kedy nemal otec kontakt so synom a matka mu ani neumožnila náhradné termíny, či iné možnosti styku a kontaktov so synom. On absolvoval psychologické poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR Banská Bystrica, na rozdiel od matky, hoci aj jej bolo ponúknuté dňa 06. 02. 2015 a 11. 09. 2015, kedy boli obaja predvolaní na ÚPSVaR na základe
upovedomení otca k neplneniu súdneho rozhodnutia sp. zn. 32 P 274/2014, o čom doložil otec fotokópiu úradného záznamu z 11. 09. 2015.
Z predloženého úradného záznamu z 11. 09. 2015 súd zistil, že rodičia boli zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, opakovane poučení, že si môžu podať návrh na úpravu styku otca s maloletým, keďže tento bol ponechaný na ich dohodu, čo znamená, že nie je právne vymožiteľný v rámci výkonu súdneho rozhodnutia. Rodičia majú tiež možnosť návštevy referátu poradensko - psychologických služieb, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, vzťahov, príp. k dospeniu k dohode vo veci úpravy styku.
Mal osvedčené, že na tamojšom súde prebiehalo pod sp. zn. 32 P/274/2014 konanie, v ktorom súd rozsudkom z 18. 11. 2014 schválil dohodu otca a matky o zverení maloletého O. A., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, o povinnosti otca prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 170 Eur mesačne, pričom styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravil, ponechal sa na dohodu rodičov (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29. 12. 2014).
Súd aplikoval § 74 ods. 1 O. s. p., § 75 ods. 2 O. s. p a § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p. Zdôraznil, že účel predbežného opatrenia, ktorým je rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie existujúceho, hoci ešte prípadne nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Predbežné opatrenie preto musí súvisieť s právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Pri skúmaní danosti právneho záujmu na vydaní predbežného opatrenia dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežnej ochrany sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom konaní.
Dospel k záveru, že v danom prípade absentuje účel a podstata predbežného opatrenia ako takého, t. j. dosiahnutie rýchlej dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, keď otcom v konečnom dôsledku sledovaný cieľ, t. j. dosiahnutie pravidelného a v maximálnej možnej miere umožňovaného styku syna so svojimi oboma rodičmi sa môže (ale aj vôbec nemusí) prejaviť až po uplynutí určitého času, v rámci ktorého rodičia maloletého dieťaťa absolvujú navrhované odborné psychologické poradenstvo. Ochrana záujmu dieťaťa sa dosiahne v danom prípade účinnejšie rozhodnutím súdu o úprave styku otca s dieťaťom, pričom o uložení výchovného opatrenia maloletému dieťaťu a jeho rodičom v podobe podrobenia sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, môže súd rozhodnúť vo veci samej. Súd podotkol, že na možnosť podania návrhu na úpravu styku otca so synom na súd, bol otec, ako vyplýva z predloženého úradného záznamu z 11. 09. 2015, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica opakovane poučený. Na základe uvedeného návrh otca ako nedôvodný zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec. Napadnuté uznesenie žiadal postúpiť späť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), písm. h) O. s. p. nepostupoval správne a nariadiť súdu vykonať ďalšie dokazovanie v potrebnom rozsahu a nariadiť predbežné výchovné opatrenie v zmysle návrhu alebo odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť s tým, že odvolací súd podľa § 213 ods. 3 O. s. p. vykoná sám dokazovanie v potrebnom rozsahu.
Namietal, že súd vo svojom rozhodnutí nekonkretizuje, prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a musí byť zrušené.
Namietal, že konaním súdu došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O. s. p., keď sa mu odňala možnosť konať pred súdom, nedošlo k nariadeniu pojednávania a súd tak nezisťoval aktuálny skutkový stav. Vychádzal z návrhu otca, v ktorom nesprávne posúdil ustanovenie § 74 ods. 1 O. s. p., pretože aktuálne neexistuje len obava, že by výkon súdneho rozhodnutia sp. zn.: 32 P/274/2014 bol ohrozený, ale práve toto rozhodnutie je reálne ohrozované, neplnené a marené. Preto sú ohrozené záujmy maloletého dieťaťa. Podľa jeho názoru, súd sa nezaoberal ustanoveniami, ktoré preukazujú o
prvky ohrozovania záujmom maloletého dieťaťa, pričom poukázal na § 28 ods. 2, § 25 ods. 4, § 24 ods. 4, § 37 ods. 1 Zákona o rodine.
Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že sa vôbec nezaoberal § 75 ods. 1 O. s. p.
Taktiež namietal, že súd neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal a neoveroval navrhnuté dôkazy a v kontexte predložených dôkazov a písomností dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že povinnosťou súdu pri vydávaní predbežného opatrenia je skúmať všetky aspekty jeho nariadenia a teda dôkladne skúmať a zvažovať, najmä, či je návrh účastníka na nariadenie predbežného opatrenia osvedčený, a či je naliehavá potreba okamžitého zásahu zo strany súdu. Podľa jeho názoru vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preukázal relevantné skutočnosti, ktoré osvedčovali naliehavosti návrhu a sú splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli doteraz rozhodnutím súdu upravené, ale matka ich nedodržiava.
Súd vo svojom uznesení pripúšťa oprávnenosť a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia, nesprávne však právne posudzuje vec a podsúva uznesením odvolateľovi právo podania návrhu na súdnu úpravu styku otca s dieťaťom. Potvrdil, že bol na túto možnosť upozornený, poučený a vie o nej, pripomenul, že dieťa má 25 mesiacov. Podľa neho aktuálne rozhodnutie vo veci úpravy starostlivosti a styku s maloletým dieťaťom v rozhodnutí sp. zn.: 32 P 274/2014 je najlepšie pre maloleté dieťa, pretože ho neobmedzuje ani v rozsahu styku s vlastnou matkou, ani v rozsahu styku s vlastným otcom, keďže je založené na dohode rodičov. Nariadením predbežného opatrenia by došlo k zlepšeniu komunikácie aj k zlepšeniu vzťahov, čo je v záujme najmä maloletého dieťaťa.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Odporučil napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, nakoľko tento vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dospel na základe uvedených skutkových zistení k správnemu rozhodnutiu, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Zároveň poukázala na to, že tvrdenia otca v odvolaní nie sú ničím podložené, pretože mu nebráni v styku s dieťaťom, a preto nie sú ohrozené záujmy maloletého dieťaťa, resp. porušované práva otca na styk s dieťaťom, pričom otec vo svojom návrhu ani nepopiera, že sa stretáva s maloletým dieťaťom, len namieta rozsah stretávania, pričom poukázala na to, že rozsah stretávania nebol nikdy súdom upravený, ale bol ponechaný na dohode rodičov. Ak je otec toho názoru, že mu rozsah stretávania nevyhovuje, má možnosť sa obrátiť ohľadom úpravy styku na súd, kde by súd, ak by to považoval za nevyhnutné, mohol nariadiť rodičom aj výchovné opatrenie. S otcom komunikuje, vždy mu dopredu oznámi, keď je dieťa choré, resp. keď s dieťaťom ide na dovolenku. Otec sa však dožaduje styku aj keď je dieťa choré. Otec vo svojom návrhu nijakým z spôsobom nepreukázal naliehavosť pomerov, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana, resp. bezprostredne hroziace nebezpečenstvo.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne. Prvostupňový súd správne vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že na tamojšom súde prebiehalo konanie pod sp. zn.: 32 P/274/2014, v ktorom bolo rozhodované o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu, pričom na základe dohody rodičov styk otca s maloletým dieťaťom nebol upravený.
Otec v odvolaní predovšetkým namieta, že konaním súdu došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O. s. p., predovšetkým tým, že sa mu odňala možnosť konať pred súdom a že nedošlo k nariadeniu pojednávania.
K tejto námietke odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu
občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.
Pretože v danom prípade súd rozhodoval o nariadení predbežného opatrenia, v takomto prípade súd vo veci nenariaďuje pojednávanie,, pretože sa nejedná o prejednanie veci samej (§ 115 ods. 1 O. s. p. ).
Zmyslom predbežného opatrenia je rýchla, účinná ochrana v prípade, ak sú na to zákonom splnené podmienky upravené v § 74 O. s. p.. Súd rozhoduje v určených lehotách, ktoré neumožňujú vykonať bližšie dokazovanie. Podľa § 75 ods. 6 O. s. p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Z návrhu otca nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi rodičmi. Taktiež nie je pravda, že by tu bola obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pretože v rozhodnutí 32 P/274/2014 nebolo rozhodované o styku otca s maloletým dieťaťom. Rodičia sa na úprave styku dohodli, preto rozhodnutie, ktoré neexistuje, nemôže byť marené a nenaplnené. Je na dohode rodičov, ako a kedy sa bude styk realizovať.
Pokiaľ je otec toho názoru, že stretávanie sa s dieťaťom na základe dohody nepovažuje za dostatočné a má iné predstavy o realizácii svojich práv, tak ako bol poučený, môže podať návrh na súd. Otec sám pripustil, že bol poučený, s dieťaťom sa stretáva. Nestotožňuje sa s rozsahom stretávania, keď poukazuje na to, že matka mu neumožňuje stretávanie sa v širšom rozsahu. V tomto prípade nejde o stav, kedy treba dočasne upraviť pomery účastníkov, ako to správne uviedol prvostupňový súd.
Taktiež nebol dôvod na to, aby súd z úradnej moci nariadil predbežné opatrenie z dôvodov vyššie uvedených.
Pokiaľ otec namieta, že súd neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o nesporové konanie, v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, osvedčujú sa však rozhodujúce skutočnosti. Z nich mal prvostupňový súd dostatočne osvedčené ( rozhodnutie 32 P/274/2014, úradný záznam z 11. 09. 2015 ), že nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia tak, ako ho navrhuje otec. Pokiaľ v závere odvolania otec uvádza, že práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli doteraz rozhodnutím súdu upravené, ale matka ich nedodržiava, nie je to pravda, pretože práva a povinnosti rodičov, pokiaľ ide o úpravu styku, súdnym rozhodnutím upravené neboli.
Odvolací súd zdôrazňuje, že je pravdivé tvrdenie otca, že úprava styku s maloletým dieťaťom na základe dohody rodičov je najlepšia, pretože je flexibilná, vyžaduje však primeranú komunikáciu rodičov na dobrej úrovni, vysokú mieru tolerancie a pochopenia, a to aj zo strany matky. V takomto prípade musia mať obidvaja rodičia na zreteli záujem ich dieťaťa. Treba však dodať, že pokiaľ dieťa je choré, neznamená to, že by ho otec nemohol navštíviť, stretnutie v takomto prípade je obmedzené. Z ničoho nevyplýva, že by sa styk nemohol uskutočniť v prípade choroby dieťaťa. Základným predpokladom úpravy styku na základe dohody je slušná komunikácia medzi rodičmi,; pokiaľ rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, neumožní bezdôvodne stretnutie sa s dieťaťom druhému rodičovi, možno v tom vidieť nesprávny postoj, ktorý môže viesť k zmene výchovného prostredie dieťaťa. Je potrebné, aby stretávanie sa druhého rodiča s dieťaťom nebolo nástrojom proti rodičovi. Už vôbec neprichádza do úvahy snaha o minimalizovanie a obmedzovanie styku dieťaťa s druhým rodičom, napr. preto, že to môže byť nepohodlné a obmedzujúce.
Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v skutočnosti otec chce dosiahnuť širšiu úpravu styku, pričom podaný návrh tomu však nekorešponduje, pretože rozhodnutie podľa § 37 Zákona o rodine je takzvaným výchovným opatrením, ktoré predstavuje faktický zásah do rodičovských práv, kedy určitým spôsobom dochádza k ich obmedzeniu, sú nariaďované v prípade, keď je tu signál, že vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré môžu byť včas odstránené, pričom sa nevyžaduje zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností podľa § 38. Systém výchovných opatrení slúži na dohľad spoločnosti nad výkonom rodičovských práv a povinnosti rodičmi a nad dieťaťom. Výchovné opatrenia plnia ochrannú funkciu, napomáhajú navráteniu od riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí,
že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Navrhnuté predbežné opatrenie vo svojej podstate sledovalo úplne iný cieľ, v danom prípade nie sú splnené podmienky na vydanie výchovného opatrenia, ktorého sa otec domáha.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.