Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221794 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115221794.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, proti odporcovi: O.. M. Q., bytom W., H. XXXX/XX, zast. JUDr. Kristína Mitrová Polková, advokátka, so sídlom Žilina, Na Priekope 174/13, o obnovu konania a návrhu na odklad vykonateľnosti konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/225/2011, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 11. 2015 č. k. 13C/402/2015-19, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 20C/225/2011-82 zo dňa 21. 02. 2013 s odôvodnením, že po predbežnom preskúmaní návrhu navrhovateľky na obnovu konania vrátane jeho príloh, ako aj napadnutého rozhodnutia je predpoklad, že súd obnovu konania obnoví. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie odporca. Žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že v dovolacom konaní na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora bolo rozhodnutím dovolacieho súdu porušené právo odporcu priznané článkom 46 ods. 1, článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vrátane článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom rozhodnutie dovolacieho súdu napadol odporca sťažnosťou podľa článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je vedená na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 15191/2015. Tvrdil, že navrhovateľka sa už v samotnom exekučnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 63Er/1533/2014, snaží dosiahnuť absolútnu exekučnú imunitu štátu, o čom svedčí aj návrh na vylúčenie majetku z exekúcie, pričom majetok špecifikuje inventárnym zoznamom hnuteľného majetku. Preto v konaní navrhovateľka navrhovala exekučnému súdu odložiť exekúciu. Je toho názoru, že keď bolo zásadným spôsobom porušené odporcovi právo na súdnu ochranu priznaná článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tak je predpoklad, že Ústavný súd Slovenskej republiky bude rešpektovať svoje zjednocujúce stanovisko k otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. Podľa jej názoru preto nebol daný právny dôvod na postup tak, ako ho zvolil okresný súd. Vyjadrenie na odvolanie odporcu podané nebolo. Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a toto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany odporcu dospel krajský súd k názoru, že okresný súd si zabezpečil všetky potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, toto aj náležitým spôsobom zdôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v spojitosti s ustanovením § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľka v danej veci podala návrh na obnovu konania, pričom návrh na obnovu konania podľa ustanovenia § 232 ods. 1 O. s. p. prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni. Pre konanie o obnove konania platia teda primerané ustanovenia o konaní v prvom stupni (§ 232 ods. 2 O. s. p.). Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze posúdi súd dôvodnosť obnovy a na základe toho rozhodne, či návrhu vyhovie alebo ho zamietne (§ 234 O. s. p.). Ak súd návrhu vyhovie, v druhej fáze prebehne nové konanie. Ešte pred tým však podľa ustanovenia § 233 O. s. p. môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, ak je pravdepodobné, že návrhu na obnovu konania súd vyhovie. Odkladom vykonateľnosti sa má dosiahnuť, aby účel obnovy konania nemohol byť zmarený. O odložení vykonateľnosti v zmysle ustanovenia § 233 O. s. p. môže súd rozhodnúť aj bez návrhu na takéto rozhodnutie. Samo podanie návrhu na obnovu oprávnenou osobou nemá totiž vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Posúdenie otázky odkladu vykonateľnosti rozhodnutia vo veci je teda na procesnom rozhodnutí súdu, ktorý bude rozhodovať o návrhu na obnovu konania. Vzhľadom na predložené písomné materiály a z nich vyplývajúce skutkové okolnosti je krajský súd toho názoru, že v danom prípade mohol procesný súd postupovať podľa ustanovenia § 233 O. s. p. a odložiť vykonateľnosť rozhodnutia, a to z dôvodu, že je predpoklad na vyhovenie návrhu na obnovu konania. Pokiaľ by návrhu na obnovu konania procesným postupom podľa ustanovenia § 234 ods. 1 O. s. p. bolo vyhovené, tak povolením obnovy by sa odkladala aj vykonateľnosť rozhodnutia o veci. Tieto otázky však bude musieť posudzovať okresný súd pri konaní v prvej fáze, v ktorej bude posudzovať dôvodnosť obnovy, teda to, či návrhu vyhovie, alebo ho zamietne. V tomto konaní na č. l. 24 spisu bol predložený aj návrh odporcu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. z dôvodu, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky bola podaná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je na tomto súde vedená pod č. Rvp 15191/2015, a to proti rozhodnutiu dovolacieho súdu, od ktorého navrhovateľka odvodzuje prípustnosť obnovy konania v tejto veci. Okresný súd preto v ďalšom procesnom postupe bude musieť tento návrh na prerušenie konania posúdiť. Pokiaľ táto okolnosť bola uvádzaná aj v podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, tak túto nemohol krajský súd zohľadniť, pretože až vo fáze rozhodovania a posudzovania návrhu na obnovu konania môže v súvislosti s týmto návrhom posúdiť okresný súd aj návrh na prerušenie konania v danej veci, keď vo veci už bude konať. Pokiaľ v podanom odvolaní odporca poukazuje aj na exekučné konanie, tak v rámci tohto konania samostatne okresný súd - exekučný súd posudzuje prípadný návrh na odklad exekúcie z hľadiska dôvodov ustanovenia § 56 Exekučného poriadku, teda iného ustanovenia, o ktoré opiera odklad vykonateľnosti navrhovateľka. Pokiaľ by teda v rámci procesného postupu okresného súdu odpadol dôvod na odklad vykonateľnosti rozhodnutia podľa ustanovenia § 233 O. s. p., tak okresný súd by musel takto vydané uznesenie zrušiť. Komplexne celú otázku odkladu vykonateľnosti však posúdi okresný súd aj v rámci postupu podľa § 234 O. s. p. a v prípade, že povolí obnovu konania, tak povolenie obnovy konania ex lege odkladá vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia, a to ešte pred právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa povolila obnova konania. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd uznesenie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.