Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222333 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115222333.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, vo veci starostlivosti o maloletú I. Q., nar. XX. XX. XXXX, maloletú C. Q., nar. XX. XX. XXXX a maloletú T. Q., nar. XX. XX. XXXX, t.č. A. I. O., J. I. N. A. O. V. W., n.o., so sídlom Ul. X. K. XX, XXX XX D. D., všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. D., so sídlom F. X, XXX XX D. D., deti rodičov - matky J. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX D. D., t. č. N. J. XXX, XXX XX H. a otca I. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX C., t. č. neznámeho pobytu (do 30. 06. 2016 zastúpeného opatrovníčkou X. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Brezno), v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 36P/36/2015-83 zo dňa 18. 04. 2016 takto, r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým nariadil nad maloletou I. Q., nar. XX. XX. XXXX, C. Q., nar. XX. XX. XXXX a T. Q., nar. XX. XX. XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v A. A., so sídlom K. XX, R. D. (prvý výrok) a vo výroku, ktorým uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí I. Q., nar. XX. XX. XXXX, C. Q., nar. XX. XX. XXXX a T. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, pre každé z detí zvlášť, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet A. A., so sídlom K. XX, R. D., počnúc dňom umiestnenia maloletých detí do tohto zariadenia, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvoinštančný súd“, event. „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom nariadil nad maloletými deťmi Q., I., nar. XX. XX. XXXX, C., nar. XX. XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloleté deti“) ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v A. A., so sídlom K. XX, R. D. (prvý výrok). Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, pre každé z detí zvlášť, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet A. A., so sídlom K. XX, R. D., počnúc dňom umiestnenia maloletých detí do tohto zariadenia (druhý výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, pre každé z detí zvlášť, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet A. A., so sídlom K. XX, R. D., počnúc dňom umiestnenia maloletých detí do tohto zariadenia (tretí výrok). Ďalej konštatoval, že týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/154/2011-45 zo dňa 06. 09. 2011 vo výroku o výchove a výžive maloletých detí a k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/104/2014-73 zo dňa 09. 12. 2014 vo výroku o výžive maloletých detí (štvrtý výrok). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom okresného súdu č.k. 32P/215/2014-58 zo dňa 13. 11. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 03. 2015, bolo nad maloletými deťmi výchovné opatrenie - dohľad, pretože bolo nevyhnuté, aby maloleté deti pravidelne dodržiavali liečebný režim a absolvovali potrebné vyšetrenia v špecializovaných ambulanciách tak, aby bol zabezpečený ich zdravý fyzický, psychický vývin a vývoj, pričom matka túto potrebnú zdravotnú starostlivosť deťom nezabezpečovala správne a hrozilo, že ju môže aj zanedbať, čo bolo v rozpore so záujmom maloletých detí. Okresný súd uznesením č.k. 36P/36/2015-19 zo dňa 12. 11. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/3/2016-39 zo dňa 14. 01. 2016, nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého boli maloleté deti dočasne odňaté z osobnej starostlivosti matky a dočasne zverené do starostlivosti krízového strediska A. I. O., so sídlom Ul. X.K. XX, D. D. (ďalej aj „krízové stredisko“) a obidvom rodičom maloletých detí bola uložená povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa zvlášť mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet zariadenia krízového strediska A. I. O. počnúc dňom umiestnenia maloletých detí do zariadenia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že maloleté detí sú umiestnené v krízovom stredisku od 21. 11. 2015. Matka maloleté deti navštívila dňa 23. 11., 24. 11., 30.11., 01. 12., 03. 12., 04. 12. a 08. 12. 2015. Na základe odporúčania detskej lekárky K.. V. a detskej psychiatričky K.. W., bol matke umožnený styk s maloletými deťmi každý týždeň od piatku do nedele, ako aj počas vianočných sviatkov a jarných prázdnin, ktorý sa realizoval v mieste bydliska matky. S maloletou I. bola matka dňa 03. 12. 2015 v sprievode s vychovávateľmi zariadenia na kontrole u psychiatričky K.. W. a dňa 04. 12. 2015 na kontrole v V. ambulancii K.. S.. Na tomto vyšetrení K.. S. odporučil matke operáciu, ktorú už v minulosti odmietla. Po návrate detí z vianočných prázdnin prestala matka deti navštevovať počas týždňa aj napriek tomu, že vedela o termínoch ďalších odborných vyšetrení, ktoré mali absolvovať jej maloleté deti na vyšetrení u R.. S maloletou I. neprišla ani na kontrolné psychiatrické vyšetrenie, ani na Q. vyšetrenie s maloletou T. a C.. Matka po umiestnení maloletých detí do zariadenia prejavovala záujem a snahu spolupracovať, avšak pri narastení povinností sa ukázalo, že nedokáže zvládať zvýšenú záťaž. Maloletá I. navštevuje C. U.J. v D. D.. U maloletej I. bola zistená K. W. v pásme G. A. až X. na úrovni vychovávateľnosti a čiastočnej vzdelávateľnosti (IQ=XX). Maloletá T. a C. navštevujú od januára 2016 K. C. v C.. Ich mentálna úroveň zodpovedá hraničnému pásmu K. W. - C. U.. Maloleté deti nemajú upevnené veku primerané návyky, maloletá C. je psychicky aj sociálne deprimovaná. Matka ani otec nezaplatili na výživnom pre maloleté deti od ich umiestnenia krízovom stredisku žiadnu čiastku. Matke bola do 10. 01. 2016 poskytovaná stravná jednotka na každé dieťa počas pobytu detí u matky od piatku večera do nedele popoludnia. Po návrate detí z vianočných sviatkov však matka nevyúčtovala financie, ktoré dostala na pobyt detí v rodine, neustále deklarovala, že bločky zabudla priniesť. Z tohto dôvodu bolo dohodnuté, že matke budú poskytované len potraviny vo výške stravnej jednotky pre deti a nie finančná hotovosť, keďže túto nedokáže vyúčtovať. Súd prvej inštancie uviedol, že adaptácia maloletých detí na nové prostredie bola zdĺhavá. Učili sa prispôsobovať novým podmienkam, novým pravidlám. Matka bola poučená, aby s deťmi počas pobytu u nej precvičovala cvičenia, ktoré odporúčala Q., zároveň bola požiadaná o spoluprácu, aby viedla maloleté deti v domácom prostredí k samostatnosti pri obliekaní, vyzliekaní, pri hygienických návykoch, hlavne česaní vlasov, usmernila ich pri ukladaní si vecí a hračiek, pretože tieto nedostatky boli pozorované u detí nielen v zariadení, ale aj zo strany K. C. C.. Napriek tomu, že matka prisľúbila, že tieto činnosti s deťmi bude vykonávať, pri návrate detí z domáceho prostredia nebol vidieť zmenu ich správania a v samostatnejšom vykonávaní spomínaných základných činností. Maloleté deti sú schopné začleniť sa do kolektívu a primerane svojmu psychickému vývinu aj rešpektovať spolunažívanie v kolektíve. V situáciách, kde nie sú uspokojené ich potreby a požiadavky, je však správanie sa maloletých detí neprimerané, idú do odporu a odmietania. Deti sú ľahko ovplyvniteľné správaním okolia, čo sa potom prejavuje ich nevhodným vystupovaním vo vzťahoch. Podľa názoru prvoinštančného súdu matka maloletým deťom dokáže zabezpečiť len základné životné potreby. Nie je schopná vytvoriť podnetné prostredie, v ktorom by mohli maloleté deti napredovať. Otec o deti neprejavuje žiadny záujem.. Pretože neboli zistené osoby v príbuzenskom vzťahu k maloletým deťom, ktoré by boli schopné vytvoriť adekvátne podmienky pre maloleté deti a zabezpečiť ich riadnu starostlivosť, pričom maloleté deti potrebujú špeciálnu starostlivosť, súd prvej inštancie nariadil nad nariadil maloletými deťmi ústavnú starostlivosť. Okresný súd mal preukázané, že čistá mesačná mzda matky je 40,- Eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému R., nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. U otca nebol zistený žiaden príjem. Vzhľadom na majetkové a osobné pomery rodičov, súd prvej inštancie uložil matke a otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, pre každé z detí zvlášť, počnúc dňom umiestnenia maloletých detí do A. A. R. D.. Okresný súd konštatoval, že týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/154/2011-45 zo dňa 06. 09. 2011 vo výroku o výchove a výžive maloletých detí a k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrici č.k. 32P/104/2014-73 zo dňa 09. 12. 2014 vo výroku o výžive maloletých detí. 2. Proti rozsudku okresného súdu matka podala v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti starej matky O. T.. Uviedla, že počas víkendov sa starala o maloleté deti v domácom prostredí, s maloletými deťmi navštevovala lekárov a má vytvorené sociálne podmienky. 3. Kolízny opatrovník ani otec sa nevyjadrili k odvolaniu matky. 4. Odvolanie matky bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 12. 05. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). 5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v ustanovení § 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 2 ods. 1 CSP vyplýva: „Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento neustanovuje inak.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CMP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CMP a CSP. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením rozsudku okresného súdu (§ 387 ods. 2 O. s. p.), ktoré je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda, spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že dieťa je jedinec, ktorý vyžaduje zvláštnu ochranu a starostlivosť. Táto ochrana je poskytovaná predovšetkým v prostredí rodiny. Intervencia štátu do rodiny je namieste iba vtedy, ak rodina z najrôznejších dôvodov, ktoré sú objektívneho, resp. subjektívneho charakteru, nemôže svoje funkcie vo vzťahu k maloletému dieťaťu riadne vykonávať, t.j. ak nezabezpečuje jeho ochranu a všestranný rozvoj. Pritom je v tomto smere rozhodujúcim princíp adekvátnosti, t.j. nájdenie miery intervencie do rodiny v záujme dieťaťa a zároveň nájdenie prostriedkov tejto intervencie tak, aby tieto prostriedky boli primerané s ohľadom na záujem dieťaťa i práva jeho rodičov, efektívne a predovšetkým rýchle. 9. Nariadenie ústavnej starostlivosti je adekvátne v tom prípade, ak maloletému dieťaťu nie je možné zabezpečiť vhodné rodinné prostredie pre jeho výchovu. Ide o prípady objektívneho charakteru, kedy rodina dieťaťa zanikla napríklad v dôsledku úmrtia rodičov alebo rodičia, napr. pre svoj zdravotný stav nemôžu zabezpečovať výchovu maloletého dieťaťa a žiadna osoba z okruhu širšej rodiny nie je, ktorá by zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa. V týchto prípadoch dochádza k vážnemu ohrozeniu výchovy maloletého dieťaťa. 10. Výchova dieťaťa je vážne narušená i správaním sa zo strany rodičov, ktorí závažným spôsobom porušujú svoje povinnosti, zanedbávajú jeho výchovu, avšak môže ísť i o prípady, kedy rodičia síce sú schopní zaisťovať riadnu výchovu maloletého dieťaťa, ale ide o dieťa obtiažne vychovávateľné, ktoré rodičia nie sú schopní výchovne zvládnuť. Kumulatívne musí byť splnená podmienka, že iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Ide tu o prejav zásady, že odobratie dieťaťa z rodiny a jeho umiestnenie v ústavnej starostlivosti je až krajným riešením, ak situáciu nebolo možné riešiť iným spôsobom. O nariadení ústavnej výchovy rozhoduje súd a to i bez návrhu. Ak súd rozhodne o nariadení ústavnej starostlivosti maloletého dieťaťa, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Výživné sú povinní rodičia poskytovať zariadeniu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené podľa ust. § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine. 11. Je nesporné, že výchovné opatrenie (dohľad nad maloletými deťmi), ktoré bolo nariadené rozsudkom okresného súdu č. k. 32P/215/2014-58 zo dňa 13. 11. 2014, neviedlo k náprave. Matka i po nariadení dohľadu nad maloletými deťmi nedodržiavala dlhodobo pravidelný liečebný režim maloletých detí, zanedbávala špeciálnu starostlivosť o maloleté vzhľadom na ich zdravotný stav, a tým ohrozila zdravie, fyzický a psychický vývin a vývoj maloletých detí. Tento stav pretrvával i po nariadení predbežného opatrenia na základe uznesenia okresného súdu č. k. 36P/36/2015-19 zo dňa 12. 11. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/3/2016-39 zo dňa 14. 01. 2016. Matka si neplní ani súdom uloženú povinnosť (ktorá patrí k jej základným rodičovským povinnostiam), a to pravidelne prispievať na výživu maloletých detí výživným v minimálnom rozsahu. 12. Síce matka v odvolaní žiadala maloleté deti zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, avšak v odvolacom konaní matka neuviedla žiadne nové právne relevantné skutočnosti, ktoré by preukázali, že stará matka maloletých O. T. (ďalej aj „stará matka“) je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že stará matka nie je spôsobilá zabezpečiť špeciálnu starostlivosť o maloleté deti, ktorú si vyžaduje ich nepriaznivý zdravotný stav. U starej matky kolízny opatrovník totiž zistil závažné nedostatky v pestúnskej starostlivosti o maloletého R. T., ktoré spočívajú v tom, že stará matka sa maloletému riadne nevenuje, preto stará matka nie je osobou, ktorá by bola schopná a mala zároveň vytvorené všetky podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletú I., C. a T. (viď správa kolízneho opatrovníka zo dňa 15. 04. 2016, č.l. 69-70 spisu). 13. Pretože špeciálnu starostlivosť o maloleté deti nie je možné dosiahnuť v domácom prostredí u matky, a to i napriek tomu, že nad starostlivosťou maloletých detí bol od r. 2014 dlhodobo nariadený dohľad, túto starostlivosť nie je možné zabezpečiť ani prostredníctvom náhradnej osobnej starostlivosti, eventuálne pestúnskej starostlivosti, ktorú súd prvej inštancie náležitým spôsobom skúmal, pričom záujem maloletých detí si vyžaduje, aby bol u nich dodržiavaný pravidelný liečebný režim, bola im zabezpečená sústavná lekárska starostlivosť, aby ich zdravotný stav nebol ohrozený neadekvátnou starostlivosťou a zároveň, aby im boli poskytnuté podmienky pre ich riadny fyzický, psychický vývin a vývoj, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď nariadil nad maloletými deťmi ústavnú starostlivosť a uložil ich rodičom, každému zvlášť, prispievať na ich výživu výživným v minimálnom rozsahu a to zariadeniu, do ktorého majú byť maloleté deti umiestnené v zmysle ustanovenia § 81 ods. 1, 2, § 62 ods. 3 Zákona o rodine. 14. Na základe uvedených skutočností odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch (prvý, druhý výrok) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. 15. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku (tretí, štvrtý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).