Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010498 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116010498.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.10.2016 odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 07.07.2016, sp. zn. 1T/44/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému R.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň z r u š u j e výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 20.11.2015, sp. zn. 3T/74/2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ostatné výroky označeného trestného rozkazu zostávajú nezmenené, rovnako ako aj výrok o treste zákazu činnosti a náhrade škody napadnutého rozsudku okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný R.. Y. Y. uznaný za vinného z pokračujúceho zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. c), ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený v bodoch 1/ až 3/ napadnutého rozsudku. Za to mu bol uložený podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola obžalovanému určená skúšobná doba s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov s povinnosťou dostavovať sa na predvolanie konkurzného sudcu na pojednávania v prebiehajúcich konkurzných konaniach vedených na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 46-24 K 109/98- Sn a sp. zn. 46-24 K 233/00-Sn a nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému úpadcovi VOMEX s. r .o., Mostárenská 9, Brezno „v likvidácii“, IČO: 31 589 278 škodu vo výške 68.102,46 Eur. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty vo výmere 8 rokov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 20.11.2015, sp. zn. 3T/74/2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z 12.10.2015, sp. zn. 1T/68/2015 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 12.10.2015, sp. zn. 1T/70/2015 vo výrokoch o vine, trestoch a náhrade škody, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedených výrokoch o vine svoj podklad. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré smerovalo len do výroku o treste. Argumentoval v podstate tým, že okresný súd rozhodol správne o vine obžalovaného, pochybil však pri ukladaní trestu. Predchádzajúcim rozhodnutím súdu bol obžalovanému uložený najvyšší možný podmienečný trest a tak mu mal súd uložiť prísnejší trest, a to nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný totiž v súhrne spôsobil za všetky skutky škodu, ktorá dosahuje výšku 119.550,34 Eur, ktorá sa približuje k škode veľkého rozsahu, t.j. vo výške 133.000,- Eur, kde je dolná hranica trestnej sadzby vo výmere 10 rokov. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol. Na verejnom zasadnutí prokurátor navrhol obžalovanému uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd na podklade odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnuté výroky - o treste prvostupňového rozsudku, ako i konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo v celom rozsahu dôvodné. Okresný súd na hlavnom pojednávaní potom, čo obžalovaný odpovedal kladne na všetky otázky položené mu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. správne prijal toto jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. Krajský súd nezákonný postup pri prijatí vyhlásenia obžalovaného nezistil, a následne potom okresný súd správne v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste, náhrade škody a prípadnom ochrannom opatrení. V rámci prieskumnej povinnosti v súvislosti s výrokom o treste krajský súd zistil, že pri ukladaní podmienečného trestu odňatia slobody prvostupňový súd nedostatočne prihliadol na okolnosti prípadu, najmä pokiaľ ide o spôsobený následok a tiež precenil pomery obžalovaného, a tak dospel k nesprávnemu záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Podľa uvedeného ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V tomto smere krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, nezistil také skutočnosti, ktoré by v súhrne odôvodňovali použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a už vôbec nie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody . Za trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. c), ods. 3 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody od 3 do 10 rokov. Vzhľadom na výšku spôsobenej škody, ktorá sa výrazne približovala ku škode veľkého rozsahu, do úvahy prichádzalo uloženie trestu odňatia slobody pri hranici 5 rokov, keď za spôsobenie škody veľkého rozsahu, t.j. v sume 133.000,- Sk možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Naviac, ani pomery obžalovaného nie sú takého charakteru, že ich možno považovať za mimoriadne. Jeho, i synov zdravotný stav nemožno považovať za vážny a tiež skutočnosť, že 09.11.2016 sa má konať exekúcia rodinného domu vo všeobecnej hodnote v sume 227.000,- € zásadným spôsobom neznižuje závažnosť protiprávneho konania obžalovaného. Práve naopak, svedčí o jeho neochote nahradiť spôsobenú škodu dobrovoľne. Okolnosti prípadu, ani pomery obžalovaného, nie sú teda takého charakteru, že by bolo možné aplikovať pri ukladaní trestu zmierňujúce ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Na druhej strane však všetky argumenty, ktoré obhajoba poukázala v prospech obžalovaného, krajský súd hodnotil v súhrne ako poľahčujúce. Preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému napriek priťažujúcej okolnosti, že spôsobil vyššiu škodu, pričom náhrada škody bude veľmi obtiažna, uložil mu trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby, a to na úplne dolnej hranici trestnej sadzby t. j. vo výmere 3 rokov. Keďže doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, zaradil ho v zmysle § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V ostatných výrokoch ostáva rozsudok okresného súdu nezmenený. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.