Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116200437 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116200437.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. 5, N. N., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, so sídlom ČSA 7, Banská Bystrica, dieťa rodičov matky M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, G. a otca W. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. Z. XXX/XA, G., v konaní o návrhu navrhovateľky S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. X, N. N. o zvýšenie výživného na maloletú V. o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 36P/4/2016-45 z 2. mája 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej V. G. zvýšeným výživným zo sumy 55,- Eur mesačne na sumu 65,- Eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky maloletého dieťaťa od 01. 01. 2016 a vo výroku o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01. 01. 2016 do 02. 05.2016 vo výške 40,- Eur v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky (starej matky dieťaťa) na zvýšenie výživného na maloletú V. G. tak, že matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej V. počnúc dňom 01. 01. 2016 zvýšeným výživným v sume 45,- Eur a otcovi taktiež od 01. 01. 2016 zvýšeným výživným v sume 65,- Eur mesačne. Každému z rodičov vyčíslil zročné výživné za obdobie od 01. 01. 2016 do dňa svojho rozhodnutia 02. 05. 2016. Týmto rozhodnutím zmenil súd prvej inštancie rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/44/2011-42 zo 7. apríla 2011 vo výroku o výživnom na maloletú V.. Základom pre jeho rozhodnutie bolo zistenie, že maloletá V. bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/44/2011-42 zo dňa 7. apríla 2011 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky navrhovateľky S. A. a rodičom bola určená vyživovacia povinnosť matke vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom a otcovi vo výške 55,- Eur mesačne. U maloletej konštatoval súd zmenu pomerov vo fyzickom vývoji a s tým súvisiacim zvýšením potrieb a nákladov na ich uspokojenie a u otca zvýšenie príjmu zo sumy 431,81 Eur netto na 750,37 Eur netto. Matka dieťaťa bola v čase poslednej úpravy na materskej dovolenke, v súčasnosti poberá invalidný dôchodok v sume 320,- Eur. Navrhovateľka je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku v celkovej sume 444,- Eur. Prídavky na maloletú V. sú vyplácané v sume 23,52 Eur. Opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti je vyplácaný vo výške 56,- Eur mesačne. S odkazom na ustanovenie § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) súd prvej inštancie konštatoval, že nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. V dôvodoch rozhodnutia vysvetlil okresný súd spôsob výpočtu výšky zročného výživného. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletej. Argumentoval, že v súčasnosti nie je schopný platiť na výživu maloletej V. výživné 65,- Eur z dôvodu že, živí a stará sa o šesť detí svojej manželky, z ktorých štyri po svojom zosnulom otcovi nepoberajú sirotský dôchodok a na ďalšie dve ich otec výživné dlhšiu dobu neplatí. Jeho manželka poberá prídavky na šesť detí a on daňový bonus na všetky manželkine deti. Jeho manželka je ešte stále na materskej dovolenke a v júni 2016 sa im má narodiť spoločné siedme dieťa. 3. K odvolaniu otca sa vyjadril iba kolízny opatrovník maloletej, ktorý odporučil potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny s odôvodnením, že v čase určenia výživného na maloletú, táto navštevovala štvrtý ročník základnej školy. Výživné určené okresným súdom je primerané veku a potrebám maloletej. 4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C. s. p.“), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. v súlade s § 65 až § 67 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca. 5. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní otca. Otec maloletej v odvolaní uvádza nové skutkové tvrdenie, že v júni 2016 očakávali s manželkou narodenie spoločného dieťaťa. Tvrdenú skutočnosť odvolaciemu súdu nepreukázal. Nedoloženie rodného listu spoločného dieťaťa s manželkou neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci. Za podstatné pre správne rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného odvolací súd považoval, že podstatná zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine pre zmenu rozhodnutia o výživnom zistená bola. Maloletá V. v roku 2011, kedy ju súd rozsudkom č. k. 32P/44/2011-42 zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky S. A. bola žiačkou 4. ročníka základnej školy. V dobe rozhodovania prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom bola už žiačkou 9. ročníka základnej školy a bude pokračovať v štúdiu na strednej škole. Úmerne vekom vzrástli potreby maloletej a aj náklady na jej výživu a výchovu. Okruh vyživovacích povinností otca sa ku dňu rozhodnutia okresného súdu nezmenil. Už aj v roku 2011 prihliadol Okresný súd Banská Bystrica na to, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k O. N., nar. XX. XX. XXXX, v tom čase vo výške 33,- Eur. Výživné na maloletého O. N. platí otec už vo výške 60,- Eur. 6. Okresný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď dospel k záveru, že podstatná zmena pomerov na strane maloletej spočívajúca vo zvýšení nákladov na jej výchovu a výživu z dôvodu uplynutia 5 rokov od poslednej úpravy a zvýšenie čistej mesačnej mzdy otca odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom v prospech maloletej. Záver okresného súdu je v súlade s § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery a pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Rozhodnutie okresného súdu je v súlade aj s § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine o povinnosti rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom do času, kým nie sú schopné samé sa živiť a prispievať na ich výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, keďže otec maloletej nemá vyživovaciu povinnosť k deťom svojej manželky z dôvodu, že nie je ich rodičom. Zákon o rodine v § 30 ods. 2 definuje úlohu manžela, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v jednej domácnosti tak, že sa má podieľať na výchove tohto dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nemu mu však neukladá. Z čistého príjmu 750,37 Eur po odpočítaní výživného na maloletého P. N. a výživného určeného napadnutým rozsudkom na maloletú V. G. zostáva otcovi k dispozícii 625,37 Eur, z ktorých časť môže slúžiť aj na výživu otcom tvrdeného tretieho dieťaťa. Odvolací súd prihliadol pri rozhodovaní aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú XXX,- otcovi len o 10,- Eur mesačne, čo je suma zvýšenia po 5 rokoch zanedbateľná. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov nemohla byť presunutá len na matku maloletej, ktorá má príjem len z invalidného dôchodku 320,- Eur a má ďalšie vyživovacie povinnosti k trom deťom vo veku 7, 10 a 12 rokov. Matka, ktorej súd zvýšil výživné na 45,- Eur mesačne okrem výživného vo finančnom vyjadrení prispieva na výživu maloletej aj naturálnym plnením z vlastnej záhrady. Naopak, otec sa s maloletou vôbec nestretáva a okrem výživného v peňažnej forme maloletej V. nič neposkytuje. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že suma 189,52 Eur zložená z výživného od matky 45,- Eur, z výživného od otca 65,- Eur, z prídavkov na deti 23,52 Eur a opakovaného príspevku maloletému dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti vo výške 56,- Eur mesačne je potrebná na výchovu a výživu maloletého dievčaťa vo veku 15 rokov, ktoré nastupuje na strednú školu a býva u starej matky s dôchodkom vo výške 446,80 Eur, ktorej musí maloletá (z dôvodu, že osoba, ktorej je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, vykonáva iba osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, ale nemá k tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť - § 45 ods. 4 Zákona o rodine) prispievať aj na úhradu nákladov na bývanie. 7. Zročné výživné za obdobie od 01. 01. 2016 do 02. 05. 2016 bolo správne okresným súdom vyčíslené ako rozdiel medzi výživným, ktoré otec platil podľa pôvodného rozhodnutia a výživným určeným napadnutým rozsudkom. 8. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).