Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208062 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116208062.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci starostlivosti o maloletú V. P. K., nar. XX. XX. XXXX, toho času bytom Y. XX, A. A., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky neb. J.. Q. K., rod. M., zomrelej XX. XX. XXXX a otca V. W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX T., V. F., B., W. Z. XXXX, Q. republika, štátneho občana Q. republiky, o návrhu navrhovateľov 1/ (starých rodičov maloletej) V.. P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, A. A. a V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, A. A. a navrhovateľov 2/ (tety a uja maloletej) V.. V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. S. K. XX, A. A. a J.. V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. S. K. XX, A. A., všetci navrhovatelia zastúpení Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou so sídlom Trenčianska 17, Bratislava, v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/142/2016-39 zo dňa 06. 05. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu mení tak, že maloletú V. P. K., nar. XX. XX. XXXX dočasne zveruje do starostlivosti starých rodičov V.. P. M., nar. XX. XX. XXXX a V. M., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom Y. XX, A. A.. Otcovi maloletej V. P. K. ukladá povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej V. P. K. výživným vo výške 300 € mesačne vopred, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám starých rodičov maloletej. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol: „Navrhovatelia 1/, 2 sa podaným návrhom domáhali vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom 1/, alternatívne navrhovateľom 2/, otcovi maloletej by určil prispievať na výživu maloletej sumou 300 € mesačne a zakázal by vycestovanie maloletej z územia Slovenskej republiky bez písomného súhlasu navrhovateľov 1/ alternatívne navrhovateľov 2/. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia uviedli, že otec maloletej žije trvalo na území Q. republiky a na Slovensku sa zdržiava len nepravidelne, na výživu maloletej neprispieva. Maloletá žije na území Slovenskej republiky nepretržite od svojich 5 rokov vo výlučnej starostlivosti jej matky. Otec maloletej začal v roku 2013 konanie o návrat, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 31P/157/2013. V tomto konaní krajský súd uviedol právny názor, že nariadenie návratu maloletej by pre dieťa predstavovalo hrozbu závažnej psychickej ujmy. Rovnako bolo zistené z výpovede, že maloletá si neželá žiť v Q. republike a že z odchodu z územia Slovenskej republiky má strach. Otec maloletej nevykonáva svoje rodičovské práva počas doby jej života na území Slovenskej republiky riadne, keď si neplní svoju vyživovaciu povinnosť a dcéru navštevuje vždy len v súvislosti s jeho inými povinnosťami, najmä súdnymi konaniami, či pracovnými cestami, čo bolo za obdobie 3,5 roka celkovo 4 krát. Potom, ako otec zistil, že matka je vážne chorá, je dcéra s otcom v intenzívnejšom skypeovom a telefonickom kontakte, ozýva sa jej pomerne často a maloletá sama aj kontakt iniciuje. Podstata ich spoločného kontaktu je založená na krátkych rozhovoroch o bežných veciach. Maloletá s otcom nežila v spoločnej domácnosti od jej 5 rokov, a keď aj rodičia žili v Q. republike, starala sa o maloletú matka. Otec nemá žiadnu reálnu predstavu o dennom režime maloletej, o jej návykoch, potrebách, nemajú spoločné rituály, vlastne sa nepoznajú a nie sú na seba zvyknutý. Otec uvádzal, že na starostlivosť o maloletú si najme staršiu pani. Maloletá s otcom hovorí po slovensky, otcova znalosť slovenčiny je obmedzená. Maloletá bola na matku citovo naviazaná, netrávila bez nej mimo domova dlhší čas. Na prvej dovolenke v zahraničí plakala za mamou. Maloletá je vo vnútri veľmi zraniteľná a svoje prežívanie nedáva najavo. Na akúkoľvek zmenu reaguje citlivo. Stratu matky si ešte neuvedomuje a nepripúšťa. Zakazuje ostatným, aby plakali a kŕčovito sa v živote drží všetkého, čo do jej života patrilo. Chce sa stretávať s kamarátkami, rodinou. V súčasnosti sa kontaktu s otcom vyhýba. Dôvodom môže byť aj otcova reakcia na smrť matky, kedy otec uviedol, že si pre maloletú príde a keď to odmietla, povedal, že príde aj s políciou. Bezprostredne potom, čo sa V. dozvedela, že mama zomrela, povedala, že mal zomrieť jej otec a nie mama. Uvedené ilustruje, že maloletá prežíva nielen smútok, ale aj hnev na svojho otca. Zdravotný stav matky maloletej sa zhoršil potom, ako súd druhý krát nariadil návrat maloletej. Matka maloletej zostala odkázaná na ich rodinu a otec jej nijako nepomohol. Ani na pohrebe nestál pri maloletej, po maloletú chcel prísť ešte skôr. Maloletá vnímala napäté vzťahy v rodine, bola svedkom rôznych skratových situácií. Otec maloletej želal matke maloletej smrť, celej rodine vypisoval, že neskončí, kým všetkých nedostane do basy. Celé štyri roky sa vedú súdne spory, otec matku očiernil v médiách, čo jej komplikovalo možnosť pracovného uplatnenia, neplatil jej výživné a snažil sa jej strpčovať život. Ona sama sa s sním rozprávala slušne. Aktuálne otec komunikuje s nimi prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý autoritatívne stanovil termíny na stretnutie ihneď po pohrebe, kde mala byť uzatvorená dohoda o podmienkach stretávania maloletej na Slovensku s rodinou maloletej. Podľa ich vyjadrenia nie sú presvedčení, že maloletá je pripravená okamžite svoj život na Slovensku opustiť a odísť do neznámej krajiny s jej otcom, ktorý síce je jej jediným rodičom, ale ktorého tiež vlastne nepozná. Uvedomujú si, že to nie je trvalý stav a je viac pravdepodobné, že maloletá sa raz rozhodne a bude pripravená žiť s otcom. Pokiaľ by však k zmene prišlo náhle, v čase, kedy zažila traumatizujúcu stratu matky, mohlo by to definitívne ohroziť jej psychický vývoj. Otec chce vlastne maloletú zo dňa na deň pripraviť nielen o matku, ale aj o všetko čím žila. Maloletá má množstvo krúžkov, veľa záujmov, plní si povinnú školskú dochádzku. Odchod do neznámej krajiny s jej otcom, s ktorým za 3,5 roky strávila ani 2 týždne nie je pre ňu najlepšie. Otca ženie len nenávisť a pomsta. S ohľadom, že odchodom zo Slovenska by bol zdravý psychický vývoj dieťa ohrozený žiadajú o dočasné zverenie maloletej do svojej starostlivosti. Poukázali na odbornú literatúru o trúchlení dieťaťa, v ktorej je uvedené, že náhle prerušenie tohto procesu môže viesť až k hospitalizácii a rozvinutiu duševnej choroby. Podľa odborníkov je základným predpokladom zvládnutia traumy zachovanie života a rituálov, ktorý bol smrťou narušený, treba zachovať všetky zvyky, o ktoré sa dieťa opiera. Otec by si mal uvedomiť, že maloletá musí spracovať novú, traumatizujúcu životnú situáciu a potrebuje k tomu pokoj, pohodu a podporu všetkých blízkych. Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75a OSP, ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Podľa § 76 ods. 1 písm.b) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Účelom predbežného opatrenia je poskytnúť účastníkovi dočasnú ochranu a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený stav veci. Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia, prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti, skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V prípade vydania predbežného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je potrebná nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme. Súd v danej veci zistil, že maloletá sa narodila počas manželstva jej rodičov, pričom v súčasnosti je jediným žijúcim rodičom jej otec. Na tunajšom súde sa ohľadom maloletej vedie návratové konanie, v ktorom otec maloletej podal návrh na nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, Q. republiky. Uznesením č.k. 31P/157/2013-679 zo dňa 23. 11. 2015 okresný súd nariadil matke, aby navrátila maloletú do miesta jej obvyklého pobytu Q. republiky pod jurisdikciu príslušného súdu pre Q. republiku v lehote 20 dní od právoplatnosti uznesenia. V prípade, že matka v súlade s výrokom, tak neurobí je povinná odovzdať maloletú v súlade s výrokom rozhodnutia po uplynutí uvedenej lehoty otcovi, ktorý je oprávnený maloletú prevziať a zabezpečiť návrat maloletej do miesta jej obvyklého pobytu jurisdikciu súdu príslušného pre Q. republiku. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 15CoP/7/2016-727 zo dňa 02. 03. 2016 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Termín pojednávania je v danej veci nariadený na 27. 05. 2016. V rámci návratového konania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom súd mal za preukázané, že obaja rodičia mali opatrovnícke právo k maloletej. Otec maloletej si opatrovnícke právo, z dôvodu, že matka sa s maloletou od konca roka 2013 nachádzala na území Slovenskej republiky nemohol uplatňovať. V priebehu návratového konania súd upravil styk maloletej s otcom formou počítačovej služby skype (uznesenie č.k. 31P/157/2013-522 zo dňa 17. 12. 2014) a to na každý týždeň v pondelok v čase od 19:00 hod. do 20:00 hod. slovenského času, každý týždeň vo štvrtok od 19:00 hod. do 20:00 hod. slovenského času a každý týždeň v sobotu od 19:00 hod. do 20:00 hod. slovenského času, pričom z dôvodu, že matka maloletej rozhodnutie nerešpektovala, otec maloletej podal na tunajší súd návrh na výkon predmetného rozhodnutia (konanie je vedené pod sp. zn. 32Em/1/2015). Súd opakovane upravil predbežným opatrením styk maloletej s otcom (uznesenie č.k. 31P/157/2013-601 zo dňa 22. 06. 2015, uznesenie č.k. 31P/157/2013-660 zo dňa 03. 11. 2015, č.k. 36P/7/2014-31 zo dňa 18. 07. 2014). V priebehu návratového konania matka maloletej zomrela. Otec maloletej sa predbežným opatrením domáhal zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti, súd jeho návrh uznesením č.k. 31P/157/2013-788 zo dňa 28. 04. 2016 zamietol. Uznesenie doposiaľ nie je právoplatné. V danom prípade sa starí rodičia, alternatívne príbuzní maloletej domáhajú zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti s poukazom na znenie § 75a ods. 1 OSP. Súd podľa obsahu posúdil návrh ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 OSP. Súd mal v danej veci preukázané, že na tunajšom súde je vedené konanie o návrat maloletej, ktoré doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Matka maloletej zomrela a v súčasnosti je jediným žijúcim rodičom maloletej jej otec. Maloletá sa po smrti matky nachádza naďalej v domácnosti starých rodičov, u ktorých žila aj so svojou matkou. Účelom náhradnej osobnej starostlivosti je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov v prípade, ak rodičia starostlivosť o maloleté dieťa nezabezpečujú alebo ju nemôžu zabezpečiť. Konanie o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti je však výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov a zverenie, i keď dočasné musí byť v záujme maloletého dieťaťa a musí byť opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. V danom prípade súd z obsahu návrhu a z obsahu rozsiahleho spisového materiálu nemal osvedčené také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, alternatívne príbuzných. Súd nemal osvedčené, že by otec maloletej nevedel alebo nemohol ako zákonný zástupca poskytnúť starostlivosť maloletej. To, že otec nezabezpečoval doteraz výchovu a starostlivosť o maloletú bolo dané tým, že ohľadom maloletej je vedené návratové konanie, otec svoje opatrovnícke právo nemohol uplatňovať a v súčasnosti vzhľadom na narušené vzťahy s rodinou matky nemôže naďalej dobrovoľne vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti. Súd si je vedomý skutočnosti, že smrť matky musí byť pre maloletú veľkou stratou a vážnym zásahom do psychiky maloletej. Zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti je však tiež veľkým zásahom do zdravého psychického vývoja maloletého dieťaťa. V danom prípade je podľa názoru súdu, v prvoradom záujme maloletej potrebné predovšetkým urobiť vo veci samej dokazovanie v takom rozsahu, aby súd mohol na základe vykonaného dokazovania vo veci správne rozhodnúť. Súd nedisponuje v konaní zatiaľ takými dôkazmi, že by bolo nevyhnutné pristúpiť k dočasnej úprave pomerov maloletej zverením do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, resp. príbuzným maloletej a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Záverom súd uvádza, že aj keď posúdil návrh na vydanie predbežného opatrenia s poukazom na § 76 ods. 1 OSP, v danom prípade neboli splnené podmienky ani na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 75a ods. 1 OSP. Na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 75a ods. 1 OSP je aktívne legitimovaný len orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov. V danom prípade návrh na nariadenie predbežného opatrenia podali starí rodičia a príbuzní maloletej, ktorí nie sú aktívne legitimovaní na podanie takéhoto návrhu. Súd dospel taktiež k názoru, že v danej veci nie sú splnené ani podmienky na vydanie predbežného opatrenia z úradnej moci, nakoľko súd nemal osvedčené, že by sa maloletá ocitla bez akejkoľvek starostlivosti alebo by jej život, zdravie a priaznivý vývoj bol bez nariadenia predbežného opatrenia vážne ohrozený alebo narušený.“ Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa navrhovatelia odvolali a v odvolaní uviedli, že prvostupňový súd vo veci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletej V. P. K. do náhradnej starostlivosti starých rodičov alebo uja a tety maloletej rozhodol tak, že návrh zamietol, pričom poukázal na to, že neexistujú žiadne dôvody na dočasnú úpravu pomerov maloletej a je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, ak má byť dieťa zverené starým rodičom resp. iným príbuzným. Uvedené rozhodnutie okresného súdu označili navrhovatelia v odvolaní za nesprávne, pretože podľa názoru navrhovateľov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z toho dôvodu, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navyše podľa navrhovateľov existujú ďalšie dôkazy a skutočnosti, ktoré potvrdzujú dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia a to podľa ust. § 205 ods. 1 písm. d/, e/ a f/ OSP. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa názoru navrhovateľov najmä v tom, že prvostupňový súd nepovažoval súčasný stav dieťaťa za taký, ktorý by si vyžadoval čo i len dočasnú úpravu jeho pomerov, napriek tomu, že sa oň preukázateľne nestará jeho jediný zákonný zástupca. Ten sa ani nenachádza na území Slovenskej republiky, odišiel zo Slovenska s tým, že dieťaťu 04. 05. 2016 SMS správou oznámil, že odchádza. Maloletá podľa tvrdenia navrhovateľov odmieta odísť z územia Slovenskej republiky, trvá na tom, že zostane žiť na Slovensku u starých rodičov a uja a jeho manželky, s ktorými predtým prežívala väčšinu svojho života. Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia argumentovali tým, že takáto dočasná úprava pomerov je nevyhnutná minimálne do času, kým u maloletej V. prejde aspoň prvá fáza vyrovnávania sa zo stratou svojej matky a stabilizuje sa. Zdôraznili, že otec dieťaťa odmietol zotrvať na území Slovenska, sprevádzať svoju dcéru touto životnou fázou a rešpektovať jej spôsob vyrovnávania sa s traumou. Autoritatívne oznámil, že má s ním odísť do P. a potom čo to dcéra odmietla odišiel spôsobom, ktorý evokoval, že dieťa opustil. Otec sa o dcéru nikdy nestaral, nežili spolu, neplatil na ňu výživné a aj samotnú matku dieťaťa ponechal bez potrebnej pomoci. Uvedené skutočnosti vyplývajú „zo spisov“ a nie je ich možné interpretovať inak ako hrubé a závažné porušovanie zákona a morálky. Ďalej uviedli, že v rámci návratového konania sa otec maloletej V. P. domáhal návratu dieťaťa bez toho, aby zabezpečil primerané opatrenia, ktorými bol návrat podmienený a ktoré mali umožniť matke dieťaťa vrátiť sa na územie Q. spolu s dcérou. Otec dieťaťa prichádza na územie SR len v súvislosti s konaniami a nie preto, aby sa pravidelne s dcérou stretával. Jeho kontakty s dcérou sú krátke a občasné. Nie je tiež pravdivé tvrdenie, že by otec nemohol zabezpečovať starostlivosť o maloletú V. z dôvodu sporov s matkou. Samotný otec v posledných podaniach adresovaných súdu uvádzal, že je v pravidelnom a oveľa frekventovanejšom styku s dcérou, než ako vyplýva z rozhodnutia súdu. Maloletá V. odmieta čo i len uvažovať o návrate do P. a absolútne vylučuje, že by s otcom odišla. Jej postoj voči otcovi osciluje medzi ráznym odmietaním otca v telefonáte až po veľmi neisté odmietnutie, keď otec príde osobne. Navrhovatelia v odvolaní ďalej uviedli, že Dr. S. sa už v súvislosti s konaním o návrat vyjadrila, že odchod maloletej V. do Q. by mohol u dieťaťa vyvolať až zmenu osobnosti. Naposledy Dr. S. navštívili v súvislosti s výsluchom a interpretáciou názoru maloletej V. na pojednávaní vo veci návratu. Z vyšetrenia vyplývajú vzťahové preferencie maloletej, ako aj dôsledky pre prípad návratu maloletej do Q. a jej vytrhnutia zo známeho prostredia., Uviedli, že rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je rozhodnutím, ktorým by boli otcovi odňaté jeho rodičovské práva definitívnym spôsobom. Uznesenie malo slúžiť výlučne na dočasnú úpravu pomerov v extrémnej situácii, v ktorej sa nachádza dieťa a jeho príbuzní a ktorá si nevyhnutne vyžaduje úpravu pomerov, keďže zo strany zákonného zástupcu dieťaťa neexistuje žiadna ochota rešpektovať názor a potreby dieťaťa. Na druhej strane, ani podanie návrhu vo veci zverenia do náhradnej starostlivosti nerieši súčasný stav, ktorý je z hľadiska postavenia dieťaťa neakceptovateľný. Do vydania rozhodnutia vo veci samej, čo môže trvať aj značný čas, vzhľadom na rozsah dokazovania je právne postavenie maloletej a osôb, ktoré sa o ňu starajú neisté. Dieťa nemá v mieste kde žije zákonného zástupcu a aj keď sa o dieťa starajú starí rodičia, nemôžu o ničom rozhodovať, čo má dopad na všetky oblasti života maloletej. Z uvedených dôvodov podľa názoru navrhovateľov vyhodnotenie veci vykonané súdom prvého stupňa nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý vyplýva zo spisov. Odchod dieťaťa do Q. republiky je vo výlučnom záujme otca dieťaťa a žiadnym spôsobom nereaguje na potreby maloletej. Z tohto dôvodu je podľa názoru navrhovateľov potrebný zásah zo strany súdu tak, aby práva dieťaťa boli vo všetkých smeroch rešpektované a aby prijal potrebné opatrenia na jeho ochranu. V tomto štádiu je najmä nevyhnutná dočasná úprava pomerov maloletej a to do času, kým sa rozhodne veci návrhu na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, kde sa vykoná rozsiahlejšie dokazovanie. V závere odvolania navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Podľa ust. § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z ust. § 76 ods. 1 OSP vyplýva, že predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal alebo niečoho sa zdržal, tak ako je to demonštratívne nie taxatívne vymedzené pod písmenom a) až h) ust. § 76 ods. 1 OSP. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovatelia domáhajú, aby súd dočasne zveril maloletú XXXP. K. do náhradnej starostlivosti starých rodičov alebo do náhradnej starostlivosti uja a tety maloletej, ďalej aby vo forme predbežného opatrenia zaviazal otca maloletej prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300 € mesačne vopred, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľov a aby zakázal vycestovanie maloletej V. P. K. z územia Slovenskej republiky bez písomného súhlasu navrhovateľov („osôb, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti“). Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože nemal osvedčené také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, alternatívne príbuzných (uja a tety maloletej). V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že nemal osvedčené, že by otec maloletej nevedel alebo nemohol ako zákonný zástupca poskytnúť starostlivosť maloletej. Konštatoval že to, že otec maloletej doteraz nezabezpečoval výchovu a starostlivosť o maloletú bolo zapríčinené tým, že ohľadom maloletej je vedené návratové konanie. Zdôraznil, že zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je takým zásahom do zdravého psychického vývoja maloletého dieťaťa, že je potrebné urobiť predovšetkým vo veci samej dokazovanie v takom rozsahu, aby súd mohol na základe vykonaného dokazovania vo veci správne rozhodnúť. V štádiu konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nedisponoval okresný súd podľa obsahu odôvodnenia takými dôkazmi, ktoré by odôvodňovali nevyhnutnosť dočasného zverenia maloletej do náhradnej starostlivosti navrhovateľov, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Z dikcie ust. § 74 ods. 1 OSP vyplýva, že pred začatím konania súd nariadi predbežné opatrenie ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z uvedeného vyplýva, že zákon alternatívne vymedzuje podmienky na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. 74 ods. 1 OSP a) potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov, b) obavou, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený. Prvý z uvedených prípadov (čo je aj tento prípad) nastáva vtedy ak existuje potreba dočasne regulovať právne vzťahy medzi účastníkmi. Občiansky súdny poriadok rozlišuje niekoľko druhov predbežných opatrení, ktoré sa odlišujú svojim obsahom a spôsobom nariadenia. V každom prípade však základným znakom predbežného opatrenia je jeho dočasnosť a provizórnosť (čo vyplýva zo samotného označenia uvedeného procesného inštitútu - „predbežné opatrenie“) v tom slova zmysle, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi konkrétnych právnych vzťahov, ale o úpravu dočasnú, provizórnu. Tomu zodpovedá aj rozsah preukazovania skutočností tvrdených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré nie je potrebné dokazovať do takej hĺbky ako v konaní vo veci samej, stačí keď sú skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčené. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ je za momentálneho stavu veci maloletá V. P. K. na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu, tak je potreba dočasne upraviť pomery týkajúce sa maloletej tak, aby osoby, v ktorých faktickej starostlivosti maloletá V. P. v súčasnosti je (starí rodičia maloletej) mohli maloletú pre potreby každodenného života zastupovať, preto odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že maloletú V. P. K. zveril v zmysle ust. § 76 ods. 1 OSP do dočasnej starostlivosti starých rodičov, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že ust. § 76 ods. 1 OSP demonštratívne t. j. neohraničene vymenúva situácie, ktoré je možné predbežným opatrením riešiť. Najbližšie je situácii upravenej týmto predbežným opatrením situácia upravená v ust. § 76 ods. 1 písm. b) OSP, ale keďže maloletá V. P. K. už vo faktickej starostlivosti starých rodičov je, nemožno otrocky vychádzať z doslovného znenia ust. § 76 ods. 1 písm. b) OSP, pretože týmto predbežným opatrením sa nerieši situácia, keď maloleté dieťa je potrebné odovzdať zo starostlivosti rodiča do starostlivosti tretích osôb (v tomto prípade starých rodičov). V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že nariadením tohto predbežného opatrenia nedochádza v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 61/2011 zo dňa 11. 05. 2011 k obmedzeniu rodičovských práv otca dieťaťa, pretože rodičovské práva a povinnosti otca dieťaťa podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú zachované aj po nariadení tohto predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne zveril maloletú V. P. do starostlivosti starých rodičov. Starým rodičom maloletej toto rozhodnutie uľahčí bežný život v spojení so starostlivosťou o maloletú v tom, že počas trvania predbežného opatrenia budú môcť aj oni (rovnako ako by toto právo patrilo matke maloletej) zastupovať maloletú, pretože maloleté dieťaťa nemôže zostať na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu, tak ako správne v odvolaní uviedli navrhovatelia. V nadväznosti na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu, tak že dočasne zveril maloletú V. P. K. do starostlivosti starých rodičov maloletej, uložil v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a) OSP otcovi maloletej V. P. povinnosť, aby dočasne na maloletú V. P. platil výživné vo výške 300 € mesačne, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia; vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože všetky argumenty týkajúce sa návratového konania musia byť riešené v konaní o návrat dieťaťa a netýkajú sa tohto konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti starých rodičov, ktoré je samostatným konaním. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že významným prvkom uplatňovaným v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia je zásada proporcionality, ktorá sa prejavuje v tom, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov, ktoré by mohli byť nariadením resp. nenariadením predbežného opatrenia dotknuté. V prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré sa týka starostlivosti o maloletých, musí súd vždy brať na zreteľ najlepší záujem maloletého dieťaťa, tak ako to vyplýva z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý dňa 20. 11. 1989 prijalo Valné zhromaždenie OSN a ktorým je Slovenská republika viazaná. Najlepším záujmom maloletého dieťaťa je v prípade tohto konania to, aby dieťa malo na území Slovenskej republiky zákonné zastúpenie a aby bola zabezpečená jeho výchova a výživa, preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.