Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/760/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209202699 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6209202699.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, XXX XX J. U., právne zast. JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, AK Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi M-MARKET, a. s., IČO: 36 027 146, so sídlom Dukelských hrdinov č. 2, 984 01 Lučenec, právne zast. JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, ul. P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, GR Nám. SNP č. 98/2, 960 47 Zvolen, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Veľký Krtíš zo dňa 17. 08. 2015, č. k. 9C/90/2009 - 418, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že bude o nich rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok navrhovateľky na plnenie z titulu výplaty úrazových dávok vznikol pracovným úrazom. Podľa § 120 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je Sociálna poisťovňa verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na výkon sociálneho poistenia. V takomto prípade, keď Sociálna poisťovňa pristúpi k výplate úrazovej dávky, ktorej súčasťou je náhrada za bolestné, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada nákladov spojených s liečením, t. j. poskytne základné odškodnenie (výplatu úrazových dávok), súd môže rozhodovať len o nárokoch na ich zvýšenie, t. j. bolestného podľa § 3 ods. 4 a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 4 ods. 4 a § 10 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z. z. Predpokladom takéhoto zvýšenia je preukázanie pokračovacieho nároku u poškodenej osoby, najmä, že musela podstúpiť ďalšie operácie a liečenia v dôsledku zhoršenia následkov úrazu, a ktorý vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nemohol predpokladať. V takomto prípade, by navrhovateľka, ako poškodená, mala nárok na ďalšiu náhradu za bolesť, ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento prípadný operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Plnenia, ktoré už boli poskytnuté navrhovateľke Sociálnou poisťovňou, treba ale odpočítať. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen vyplatila na základnom odškodnení na bolestnom 9 830,37 eur (296 150,- Sk) a na náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia 17 386,97 eur (523 800,- Sk), čo spolu činní 27 217,35 eur (819 950,- Sk). Titulom dohôd o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia z 14. 12. 2009 a 04. 05. 2010 došlo k zvýšeniu celkovej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 17 386,98 eur. Okrem toho jej Sociálna poisťovňa vyplatila zvýšenú náhradu za bolestné v sume 2 975,84 eur a náhradu nákladov spojených s liečením v sume 69,66 eur. Spolu doteraz bola navrhovateľke z titulu úrazovej dávky vyplatená Sociálnou poisťovňou Zvolen čiastka 65 036,81 eur. Prvostupňový súd poukázal na zásadu „ne bis in idem“, ktorá bráni rozhodovať dvakrát o tej istej veci, ktorú subsumoval do svojich ustanovení aj zákon č. 437/2004 Z. z., a preto je nutné doteraz poskytnuté plnenia Sociálnou poisťovňou navrhovateľke odpočítať od ňou uplatňovaného celkového nároku. V základnom odškodnení na bolestnom bola navrhovateľke vyplatená suma 9 830,25 eur (296 146,- Sk). Táto suma zodpovedala priznaným 735 bodom. Navýšením dávky na bolestnom Sociálna poisťovňa navrhovateľke vyplatila ďalšiu sumu 2 975,84 eur, t. j. zvýšenie o 222 a 1/2 boda, čím jej bola dovtedy priznaná dávka za 957 a 1/2 boda. Sociálna poisťovňa Zvolen doteraz navrhovateľke vyplatila na bolestnom sumu celkove 12 806,21 eur, čo zodpovedá 947 bodom. V sporovom konaní sa domáhala navrhovateľka zvýšenia plnenia na bolestnom o ďalších 523 a 1/2 boda na celkovú sumu 19 660,50 eur zodpovedajúcu 1 470 a 1/2 boda. Navrhovateľka odôvodnila navýšenie odškodnenia na bolestnom súbehom dôvodov podľa § 9 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z. z. Svedok D.. D. Y., ktorý bodové hodnotenie vypracoval, v novom lekárskom posudku zo dňa 29. 10. 2009 navýšil pôvodné bodové hodnotenie o 222 a 1/2 boda, čím počet bodov ustálil na 857 a 1/2 boda. V novom bodovom hodnotení zohľadnil závery prepúšťacej správy z Národného liečebného ústavu v Kováčovej, kde sa navrhovateľka podrobovala liečbe. Súbeh dôvodov uvedených v ods. 5 citovaného ustanovenia zákona, lekársky preukázaný nebol. Sama navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 30. 07. 2015 uviedla, že od dátumu jej výsluchu súdom (11. 09. 2009) nepodstúpila žiadnu operáciu okrem rehabilitačnej kúpeľnej liečby v Kováčovej. Navrhovateľke bolo vyplatené na úrazovej dávke z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vrátane uzatvorených dohôd o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 14. 12. 2009 a 04. 05. 2010 celkom 52 160,94 eur. Navrhovateľka sa domáha zvýšenia aj tejto dávky o čiastku 34 773,68 eur. V základnom odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia bola navrhovateľke vyplatená suma 17 386,97 eur (523 800,- Sk) zodpovedajúca priznaným 1300 bodom. Navýšením dávky za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľke Sociálna poisťovňa vyplatila ďalšiu sumu 17 386,98 eur, t. j. navýšenie o ďalších 1300 bodov. Uzatvorením dvoch samostatných dohôd o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia Sociálna poisťovňa navrhovateľke vyplatila sumu 17 386,98 eur, t. j. ďalšie navýšenie o 650 + 650 = 1300 bodov. Celkom doteraz bolo navrhovateľke vyplatené na tejto časti úrazovej dávky 52 160,94 eur, čo zodpovedá spolu 3900 bodom. Keďže navrhovateľke bolo doteraz vyplatené spolu 64 967,15 eur (na bolestnom 12 806,21 eur a sťažení spoločenského uplatnenia 52 160,94 eur), prvostupňový súd návrh navrhovateľky považoval za úplne nedôvodný, pretože už mala z rovnakého titulu zaplatené o 10 532,97 eur sumu vyššiu na dávkach úrazového poistenia, než sa návrhom aj po jeho rozšírení v sporovom konaní, ako doplaty na odškodneniach na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia domáha. Keďže u navrhovateľky nedošlo ku podstatnej zmene zdravotného stavu od doby priznávania jej základného nároku na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, a naviac jej bolo doteraz poskytnuté plnenie v zákonnej maximálnej výške, bolo nutné jej návrh považovať za nedôvodný, a preto súd návrh navrhovateľky zamietol. Právne odôvodnil prvostupňový súd svoje rozhodnutie s poukazom na ust. § 1 ods. 1, 3, ods. 1, 2, 4, § 5 ods. 1, 5 zák. č. 437/2004 Z. z. a § 1 ods. 1, 2 písm. c) a § 13 ods. 3 písm. h) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. Priznala, že bola odškodnená z titulu pracovného úrazu zo strany Sociálnej poisťovne a toto bol hlavný dôvod, prečo jej návrh súd zamietol. Jej zdravotný stav sa nezlepšil od okamihu, keď skončila pôvodnú liečbu, hoci absolvovala rôzne liečenia a terapie, a preto považuje rozsudok súdu prvého stupňa aj za predčasný, keď nevykonal dôkazy novým znaleckým posudkom ohľadom jej zdravotného stavu v súčasnej dobe. Podľa navrhovateľky sa nejedná o duplicitné konanie. Tvrdila, že ide o dva samostatné nároky vyplývajúce jednak z ustanovení Zákonníka práce z hľadiska odškodňovania pracovného úrazu a jednak z Občianskeho zákonníka v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za následok, t. j. vzniknutú škodu, ktorú spôsobil druhému účastníkovi súdneho konania. Súd neuviedol právne relevantné ustanovenia, na základe ktorých by takýto nárok bol vylúčený, len sa opieral o stanovisko odvolacieho súdu, ktoré taktiež v tomto smere nebolo žiadnym spôsobom odôvodnené, z akých právnych predpisov vychádzal aj odvolací súd pokiaľ konštatoval, že akékoľvek plnenia, ktoré boli navrhovateľke zo strany Sociálnej poisťovne poskytnuté, je potrebné odpočítať. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Podľa zákona nie je možné požadovať, ani rozsudkom súdu priznať jedno a to isté plnenie dvakrát. Navrhovateľka bola v čase úrazu v pracovnom pomere s jej zamestnávateľom H. U., preto aj úraz, ktorý sa jej stal dňa 07. 07. 2007, pri ktorom utrpela ublíženie na zdraví, je pracovným úrazom. V takom prípade sa navrhovateľka podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pokladá za poškodenú, ktorá podľa § 99 zákona o sociálnom poistení má nárok za náhradu za bolesť (bolestné) a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 437/2004 Z. z. o bolestnom a SSU. V obdobných prípadoch má poškodený, ktorý neutrpel úraz pri výkone svojho zamestnania, podľa § 444 Občianskeho zákonníka, nárok na jednorazové odškodnenie jeho bolesti, ako poškodeného a aj sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Hoc v tomto ustanovení Občiansky zákonník výslovne neodkazuje na osobitný predpis, upravujúci bolestné a SSU, resp. podmienky ich priznania a výšku náhrady za ne, je nepochybné, že rovnako ním je zák. č. 437/2004 Z. z. o bolestnom a SSU. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. sa náhrada za bolesť poskytuje jednorázovo. Tiež podľa § 4 ods. 1 tohto zákona sa aj náhrada za SSU poskytuje jednorázovo. To znamená, že ak už bola poškodenej podľa Zákonníka práce, resp. Zákona o sociálnom poistení raz uhradená (poskytnutá) náhrada za bolestné a SSU, nie je možné ich poskytnúť navrhovateľke ešte raz, lebo to sú jednorázové nároky. Preto, ak by takýto nárok bol navrhovateľke ako poškodenej priznaný až dvakrát (raz v dávkovom konaní od Sociálnej poisťovne a druhý raz v tomto súdnom konaní od žalovaného), išlo by o taký výkon práva, ktorý podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka by bol v jasnom rozpore s dobrými mravmi a takémuto spôsobu výkonu práv navrhovateľky ani súd nemôže svojimi rozhodnutiami napomáhať. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolanie navrhovateľky odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne skutkovo aj právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Všetky skutkové zistenia a závery o nich, ktoré z týchto zistení vyvodil, ako aj ich právne posúdenie, okresný súd dostatočne uviedol a vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj argumentáciou odporcu a vedľajšieho účastníka uvedenou v konaní, ako aj v podanom vyjadrení k odvolaniu zo strany odporcu. Rozhodnutie považuje odvolací súd za správne a dostatočne odôvodnené v súlade s ust. § 157 O. s. p. V zmysle ods. 2 ust. § 219 O. s. p. preto odvolací súd toto rozhodnutie bližšie neodôvodňoval. Navrhovateľka vo svojom odvolaní neuviedla iné, nové skutočnosti, ako tie, ktoré uvádzala v priebehu prvostupňového konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, sa navrhovateľka nemôže dvakrát domáhať toho istého plnenia (duplicitne) od dvoch rozdielnych subjektov, a to ani na základe dvoch rozličných zodpovednostných princípov (Zákonník práce vs. Občiansky zákonník). V takom prípade by mohlo dôjsť k situácii, že by škodca súčasne zodpovedal aj poškodenému aj jeho zamestnávateľovi (Sociálnej poisťovni) a zároveň k situácii, že poškodená by mohla prijať plnenie od zamestnávateľa (dnes od Sociálnej poisťovne) a aj od škodcu. Navrhovateľka bola v čase úrazu v pracovnom pomere s jej zamestnávateľom, a preto úraz, ktorý sa jej stal dňa 07. 07. 2007 je pracovným úrazom. Z toho dôvodu s poukazom na ust. § 83 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa navrhovateľka pokladala za poškodenú, ktorá má podľa § 99 Zákona o sociálnom poistení nárok na náhradu za bolesť (bolestné) a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 437/2004 Z. z. Len v prípade, že by neutrpela pracovný úraz, by mala ako poškodená nárok na náhradu škody s poukazom na ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd postupoval správne, keď ďalšie dokazovanie na návrh navrhovateľky (znalecké dokazovanie, pripojenie spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17C/93/2011) vo veci nenariadil, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti by ďalšie dokazovanie bolo nehospodárne a nadbytočné, a preto odvolací súd ani túto námietku navrhovateľky uvedenú v odvolaní nepovažoval za dôvodnú. Vzhľadom na to, že zo strany odvolacieho súdu neboli zistené také podmienky, ktoré by odôvodňovali zrušenie, prípadne zmenu rozsudku okresného súdu, preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.