Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/182/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210205848 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6210205848.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Pharmabon, s. r. o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava, IČO: 44 373 091, právne zast. AK - KRUPA s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 13, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 859 435 proti žalovanému Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n. o., so sídlom Nemocničná 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 31 908 977, právne zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, advokátska kancelária Koval & spol. so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 137.283,54 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/7/2011-644 zo dňa 1. októbra 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/7/2011-644 zo dňa 1. októbra 2015 p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 137.283,54 Eur s príslušenstvom. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné uplatňovanie jeho práv. 2. V rozhodnutí okresný súd uviedol, že žalobca BONIDON, s.r.o. sa žalobným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému platobným rozkazom povinnosť zaplatiť mu sumu 137.283,54 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.784,37 Eur od 31.08.2009 do zaplatenia, 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 21.941,67 Eur od 31.12.2009 do zaplatenia, 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.554,53 Eur od 06.02.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 19.823,76 Eur od 01.03.2010 do zaplatenia, 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 27.301,13 Eur od 29.03.2010 do zaplatenia, 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 28.974,30 Eur od 01.05.2010 do zaplatenia, 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 32.903,78 Eur od 31.05.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania. V návrhu uviedol, že spoločnosť REDCROSS s. r. o., M. R. Štefánika 1, Nové Mesto nad Váhom, ako predávajúci prostredníctvom svojej lekárne v Poliklinike Veľký Krtíš dodával žalovanému lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré žalovaný riadne prevzal, pričom nenamietal vady dodaného tovaru. Žalovaný za časť dodaného tovaru v mesiacoch 07/2009, 11/2009, 12/2009, 01/2010, 02/2010, 03/2010 a 04/2010 nezaplatil fakturovanú kúpnu cenu v celkovej výške 137.283,54 Eur, pričom dodaný tovar použil na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre pacientov Nemocnice s poliklinikou Veľký Krtíš. Medzi zmluvnými stranami nebola zmluvne dohodnutá výška úrokov z omeškania, a preto si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 Obchodného zákonníka. 3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa jedná o štandardný obchodný vzťah, na základe rámcovej obchodnej zmluvy. Dodávaný tovar bol uvedený v dodacích listoch, ktoré boli v rámci jednotlivých dní vyhotovené tak, ako bola požiadavka zo strany žalovaného. Požiadavky žalovaného sa v zmysle zmluvy preukazovali tak, že sa objednávali telefonicky, robil to zamestnanec žalovaného, ktorý mal na starosti lieky a ich následnú distribúciu na jednotlivé oddelenia. Na konci mesiaca vyhotovila spoločnosť REDCROSS s.r.o. faktúru, ktorá obsahovala dodacie listy za jednotlivé dni, kedy boli vydané lieky žalovanému s tým, že žalovaný potvrdil túto faktúru, v ktorej sú uvedené jednotlivé dodacie listy. Podpísaná faktúra je potvrdením počtu a kvality dodaných liekov. V roku 2009 bolo pre účely auditu spoločnosti REDCROSS vydané potvrdenie zamestnankyňou finančného oddelenia, pani I.. Originály dodacích listov žalobca nepredložil, nakoľko sa nachádzajú v Nitre. Dňa 08. 09. 2010 obchodná spoločnosť REDCROSS s. r. o., M. R. Štefánika 1, Nové Mesto nad Váhom ako postupca postúpila vyššie uvedenú pohľadávku Bonidon-u s. r. o., Nové Mesto nad Váhom a súčasne žalovanému oznámila postúpenie pohľadávky dňa 16. 09. 2010. 4. Žalobca poukázal na to, že žalovaný k svojej žiadosti o oslobodenie súdnych poplatkov pripojil výstup z účtovníctva, v ktorom sú uvedené aj záväzky voči spoločnosti REDCROSS s. r. o., sú tam čísla faktúr a sumy, ktoré sú identické so žalobným návrhom žalobcu, čiže všetky sumy, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha. Z toho vyplýva, že záväzky, ktoré sú tu uvedené, sú identické ako pohľadávky, ktoré v súčasnosti vlastní spoločnosť Pharmabon s. r. o., ktorá ich nadobudla titulom zmluvy o postúpení pohľadávky. Zdôraznil, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že neexistujú žiadne účtovné doklady, teda žiadna evidencia v podobe, ktorá bola vedená na počítači ako účtovníctvo, keď sám žalovaný tento dôkaz predložil s cieľom vyhnúť sa zaplateniu súdneho poplatku. 5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dodávka tovaru nie je objektívne verifikovaná a objektivizovaná. Vyslovil preto podozrenie, či uvedený tovar bol alebo nebol odovzdaný, resp. či bol odovzdaný v množstve, v akom bol fakturovaný. Poukázal na to, že z jeho strany bola vykonaná analýza jednotlivých faktúr, ktoré žalobca vystavil s tým, že sú v nej uvedené ceny, ktoré sú cenami neštandardnými, sú v rozpore s regulovanými cenami liekov a sú navýšené. Uviedol, že mu nevzniká povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za tovar, pokiaľ nie je preukázané, že tovar bol dodaný. Zdôraznil, že ide o obdobie, ktoré je v podstatnej miere kryté obdobím, kedy bol riaditeľom K.. W., ktorého blízky vzťah k pôvodnému veriteľovi, resp. k žalobcovi je zrejmý. Pokiaľ nie sú doložené dodacie listy, považoval takýto nárok za fiktívny. K takémuto stanovisku ho viedol aj postup pri uzavieraní mnohých zmlúv, ktoré boli pre žalovaného krajne nevýhodné a všetky zmluvy boli uzavreté s blízko spriaznenými osobami s konateľom firmy Bonidon. Navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. 6. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 10.03.2010 vydal žalovaný vo veci inventarizácie pohľadávok a záväzkov k 31.12.2009 právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti REDCROSS, s. r. o. potvrdenie, podľa ktorého v zmysle vykonávania inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa § 29 a 30 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve súhlasí žalovaný s vykázaným inventúrnym zostatkom ohľadom dokladov č. FV 20090237, FV 20090330, FV 20090330, FV 20090355 a FV 20090381 v celkovej výške 67.109,14 Eur, pričom prevzatý doklad za žalovaného podpísala pani I.. Aj z výročnej správe o činnosti a hospodárení žalovaného za rok 2009, ktorú žalovaný pripojil k svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vyplýva, že v časti zostava - záväzky v Eur - k termínu 31.10.2010 za účet 32110 (dodávateľské faktúry) je uvedené, že žalovaný eviduje záväzok voči spoločnosti REDCROSS, s. r. o. vo výške 165.501,41 Eur, pričom v prehľade faktúr sú uvedené čísla faktúr, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania. Aj keď potvrdenie nespĺňa náležitosti uznania záväzku, spoločne s údajmi, ktoré žalovaný predložil v rámci vlastnej výročnej správy v časti záväzky, listinné doklady potvrdzujú, že pokiaľ faktúry prešli internou kontrolou žalovaného a boli zaradené do účtovníctva, musel byť tovar, na základe ktorého boli faktúry vydané a ktorý tvorí prílohu týchto faktúr reálne žalovaným prevzatý. 7. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 08.07.2008 uzavretá Zmluva o dodávke liekov a zdravotníckych pomôcok. Jednalo sa o rámcovú zmluvu na dobu určitú do 30.09.2015. Svedeckými výpoveďami, ako aj listinnými dokladmi bol preukázaný proces objednávania, prevzatia, evidovania a následného fakturovania liekov, ktoré právny predchodca žalobcu dodával žalovanému. Po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, preto mu v plnom rozsahu vyhovel. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 137.283,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z jednotlivých súm podľa splatnosti faktúr v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebola dohodnutá výška úrokov, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu meškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 9% s tým, že úrok z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. 8. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) na základe zásady úspechu. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 7 OSP priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné uplatňovanie jeho práv. 9. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý bez bližšieho zdôvodnenia nesúhlasil s rozhodnutím súdu. Na výzvu okresného súdu odvolanie doplnil a uviedol, že napáda rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu. Uviedol, že neexistujú účtovné doklady, či už v elektronickej forme alebo v akejkoľvek inej listinnej podobe a neexistujú ani predmetné faktúry a dodacie listy, pretože tieto žalovaný nemal k dispozícii. Návrhy žalovaného, aby súd predvolal štatutárneho zástupcu žalovaného boli zamietnuté. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, pretože lieky neboli žalovanému dodané. Okresný súd zmenil svoje rozhodnutie na základe odporúčania Krajského súdu, ktorý nebol riadne oboznámený s dôkaznou situáciou, pričom žiadne nové dôkazy v konaní vykonané neboli. Krajský súd zrušil pôvodné rozhodnutie okresného súdu bez nariadenia pojednávania, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že rozsudok bol zrušený pre nesprávne právne posúdenie veci, teda nejednalo sa o zákonný postup. 10. Krajský súd sa odvolával vo svojom rozhodnutí aj na svedecké výpovede, ale zaoberal sa predovšetkým listinnými dokladmi, pričom si nevšimol, že v spise sa nachádza faktúra, ktorú označil, teda je zrejmé, že sa riadne neoboznámil so spisom. Na druhej strane krajský súd poukázal na to, že prehľad pohľadávok a záväzkov nespĺňa náležitosti uznania dlhu, avšak poukázal aj na tento dôkaz. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru z uznesenia krajského súdu vplynulo, že sa opätovne má preukázať skutočnosť, pokiaľ ide o spornú faktúru, či bola podpísaná štatutárnym zástupcom žalovaného v tom čase. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd vykonal dôkaz opätovným výsluchom štatutárneho zástupcu, ktorý bol v tom čase riaditeľom, aby sa zistilo, či sa na predmetnej faktúre nachádza jeho podpis. Pokiaľ krajský súd vo svojom uznesení uviedol, že ak žalovaný zaradil predmetné faktúry do účtovnej evidencie, tak malo dôjsť k prevzatiu liekov žalovaný kategoricky poprel. Pokiaľ ide o účtovnú evidenciu, ak je evidovaná nejaká faktúra, musí sa uvádzať v účtovníctve. 11. Podľa žalovaného domnienky nestačia a nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Údajne došlo k strate faktúr, ako aj dodacích listov, pričom žalovaný uviedol, kde by sa mali nachádzať, no súd tento dôkaz odmietol vykonať. Je nesporné, že v prípade, ak sa žalobca domáha plnenia, resp. deklaruje odovzdanie liekov, musí dokladmi disponovať, tieto však nepredložil. Pritom sa bránil tým, že žalovaný zámerne tieto doklady zatajuje. Žalovaný ďalej namietol dôveryhodnosť svedeckých výpovedí. Uviedol, že je toho názoru, že predmetom sporu nie je to, akým spôsobom prebiehala fakturácia, či preberanie liekov, ale to, či sa faktúry uplatnené žalobcom vzťahujú na lieky, ktoré boli alebo neboli dodané a či za tieto faktúry treba zaplatiť, alebo nie. Uviedol, že chce poukázať na skutočnosť, že krajský súd túto vec neprejednal a nepozrel si spis, čo preukazuje aj to, že označil za chýbajúci taký dôkaz, ktorý sa v spise nachádzal a ktorý bol prejednaný v prvom stupni. Ďalej namietol, že zrušujúce rozhodnutie krajského súdu obsahovalo vnútorné rozpory, preto sa domnieval, že súd nevykonal dokazovanie úplne, keď nevypočul žalovaným označené osoby ako svedkov, ktorí mohli preukázať, resp. vyvrátiť tvrdenia žalovaného. Bol presvedčený, že prvostupňový súd zmenil svoje rozhodnutie nie na základe opätovne vykonaného dokazovania, ale pod ťarchou názoru krajského súdu, vyjadreného v uznesení o zrušení rozsudku prvostupňového súdu a z týchto dôvodov predmetnú vec nesprávne právne posúdil. Vychádzajúc z nedostatočne vykonaného dokazovania navrhol, aby krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil späť na prejednanie. 12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd úplne zistil skutkový stav, správne právne posúdil uvedenú vec a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami prednesenými žalobcom aj žalovaným. Poukázal na skutočnosť, že konanie sa začalo v roku 2010 a žalovaný sa snažil viacerými ospravedlneniami a procesnými návrhmi predlžovať konanie s cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti, ktorej uloženie je predmetom tohto súdneho konania. Žalobca upozornil na skutočnosť, že do spisu doložil všetky relevantné účtovné doklady - faktúry, ktoré slúžia aj ako dodací list a s poukazom na jednotlivé svedecké výpovede jednoznačne uniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti žalovaného nároku. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že označené faktúry nekorešpondujú s číslami faktúr v prehľade záväzkov a pohľadávok je klamlivé. Okrem žalobcom predložených dôkazov sám žalovaný potvrdil existenciu záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu, keď požiadal súd o oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok, pričom súčasťou tejto žiadosti žalovaného bola vytlačená zostava z jeho účtovníctva ku dňu 30.11.2010, z ktorej vyplýva, že žalovaný eviduje vo svojej zostave záväzky voči žalobcovi v celkovej výške 134.399,32 Eur, ktoré sú identické s predmetom súdneho konania. Konajúci súd pri posudzovaní žiadosti žalovaného o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov preto vychádzal okrem iného aj zo skutočnosti, že žalovaný má záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu. Žalovaný pritom v minulosti súd zavádzal vo vyjadrení zo dňa 127.06.2013, kedy uviedol, že predmetné faktúry sa v sídle, ani v evidencii daňového subjektu Všeobecná nemocnica s poliklinikou nenachádzajú, pričom v skutočnosti zo žalovaným predloženej zostavy účtovníctva vyplýva, že sa tam tieto nachádzali. Žalobca uviedol, že podaným odvolaním žalovaný iba úmyselne predlžuje súdne konanie s tým, že ako subjekt, ktorý je oslobodený od platenia súdneho poplatku nie je povinný platiť ani poplatok za podanie odvolania, rovnako ako nemusel platiť ani za podanie odporu. To, že súd opätovne nevypočul svedka, ktorého navrhol žalovaný tesne pred ukončením dokazovania označil žalobca za správne a v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože v konaní už raz bol vypočutý, preto by neuviedol žiadne iné skutočnosti. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť REDCROSS s.r.o. ako predávajúci uzavrela dňa 08.07.2008 so žalovaným ako kupujúcim Zmluvu o dodávke liekov a zdravotníckych pomôcok v zmysle § 269 ods.2 ObZ. Strany sa zmluve dohodli, že jej predmetom je rámcová dohoda a obchodné podmienky týkajúce sa zásobovania liekmi a zdravotníckymi pomôckami Nemocnice s poliklinikou Veľký Krtíš, ktorú prevádzkuje kupujúci. Ohľadom platobných podmienok sa v čl. IV bod 3 dohodli, že predávajúci vyfakturuje expedovaný tovar a faktúru odovzdá kupujúcemu pri prevzatí tovaru. Faktúra musí mať náležitosti požadované zákonom. 15. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2010 vyplýva, že spoločnosť REDCROSS s.r.o. postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť BONIDON s.r.o., Hurbanova 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 017 876. Na základe uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 6Cb/7/2011-487 zo dňa 20.02.2013 súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil BONIDON s.r.o. a na jeho miesto do konania vstúpil Pharmabon s.r.o., so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 44 373 091, keďže považoval za preukázanú skutočnosť, že po začatí konania došlo k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z pohľadávky, ktorá je predmetom sporu na nového účastníka a postupník, spoločnosť Pharmabon s.r.o. so vstupom do konania súhlasil. 16. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť REDCROSS s.r.o., vystavil žalovanému faktúru č. 20100138 vo výške 32.903,78 Eur, ktorej súčasťou je zoznam vydaného materiálu k faktúre č. 2010038 a faktúru č. 20100112 vo výške 28.974,30 Eur s pripojeným zoznamom vydaného materiálu k nej a faktúru č. 20100067 vydanú právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou REDCROSS s.r.o. žalovanému vo výške 27.301,13 Eur s pripojeným zoznamom vydaného materiálu k faktúre č. 20100067, podpísané žalovaným. Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Západ doručil na základe žiadosti konajúceho okresného súdu overenú fotokópiu faktúr spoločnosti REDCROSS s.r.o. Z faktúry č. 20090237 vystavenej právnym predchodcom žalobcu vo výške 27.215,04 Eur, podľa tvrdenia žalobcu zostalo neuhradených 2.784,37 Eur, z faktúry č. 20090330 vystavenej právnym predchodcom žalobcu vo výške 22.941,67 Eur zostalo neuhradených 21.941,67 Eur a faktúry č. 20090381 vo výške 3.554,53 Eur a faktúry č. 20100015 vystavenej na sumu 19.823,76 Eur, ktoré žalovaný neuhradil vôbec. 17. Y.. Y. U. vo svedeckej výpovedi dňa 16.08.2011 uviedol, že on podpísal dňa 08.07.2008 za žalovaného so spoločnosťou REDCROSS s.r.o. Zmluvu o dodávke liekov a zdravotníckych pomôcok. Dodávky boli vystavené na základe dodacieho listu. Okrem neho bola vystavená príjemka do skladu a interný krycí list. Na internom krycom liste bolo potvrdené, že dodávka bola v množstve, kvalite a druhu dodaná podľa faktúry. Ak to tak nebolo, vo faktúre bol tovar vyškrtnutý a o to bola platba znížená. Svedok tento krycí list podpísal ako riaditeľ a šlo to na úhradu. Krycí list je čisto interný doklad nemocnice, ktorý by sa mal nachádzať v nemocnici. Krycí list bol vrchným listom, pod ktorým sa nachádzal dodací list a ďalšie dokumenty, všetko to bolo zopnuté. Parafovanie krycieho listu znamenalo, že bol určený k úhrade. 18. Z výpovede Y.. N. S., ktorý pracoval ako zodpovedný farmaceut pre REDCROSS vyplynulo, že objednávky zo strany žalovaného prebiehali telefonicky. Zo začiatku p. T. tovar objednala, prišlo to na zvláštnu faktúru, oni si prebrali tovar do nemocnice, potvrdila počet liekov, prebrala lieky, potvrdila dodávku a on to následne prefakturoval. Neskôr nosila písomne objednávku, ktoré prezreli a ak mal tovar, tak ho nechal a čo nebolo, tak vyškrtol. Za 2-3 dni sa urobila výdajka, robili sa 3-4 výdajky za mesiac, ktoré sa spracovali do zbernej faktúry. Tým, že sa zberná faktúra podpísala, táto je smerodajným údajom. Výdajky sú len pomocná vec, ktorá svedkovi umožnila vyfakturovať celkovú sumu za mesiac. Pokiaľ ide o výdajky, tieto nearchivoval, pretože bol tak inštruovaný a podľa jeho názoru to ani nebolo potrebné. 19. Svedkyňa A. T. vo výpovedi na pojednávaní dňa 16.08.2011 uviedla, že robila objednávku podľa toho, čo kedy potrebovala. Právny predchodca žalobcu vystavil dodací list, koncom mesiaca zbernú faktúru, platilo sa raz mesačne, platila sa zberná faktúra. Tovar po objednávke nachystali, ona ho vzala k sebe, odkontrolovala, podpísala dodací list, podpísal aj Y.. S., jedna kópia zostala u nej a druhá časť šla do REDCROSS-u. Keď prebrala tovar, nahrala ho do počítača. Má k tomu svoju príjemku, tá sa nachádza u nej v učtárni. Príjemka hovorí o skutočne prevzatom tovare nemocnicou. Na súdnom pojednávaní dňa 09.10.2012 uviedla, že v sledovanom čase odoberal žalovaný lieky iba od REDCROSS-u. 20. Svedok K.. Y. W. na pojednávaní konanom dňa 21.11.2013 uviedol, že k riaditeľovi sa faktúry dostali len potom, ako bola potvrdená ich správnosť. Prebiehalo to tak, že p. T. príslušné doklady predkladala na sekretariát nemocnice, sekretárka potom tieto doklady dala učtárni a keď učtáreň vykonala všetky potrebné úkony, potom sa tieto doklady dostali k riaditeľovi a on ich podpísal. Pokým bol vo funkcii riaditeľa, výlučným dodávateľom liekov bola firma REDCROSS. Ohľadom inventarizácie pohľadávok uviedol, že bola taká zvyklosť, že dodávatelia posielali na potvrdenie svoje pohľadávky a takéto potvrdenie vydávala účtovníčka, ktorá je tam podpísaná. Pokiaľ ide o faktúry, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu potvrdil, že faktúry takto vyzerali, bol k nim pripojený dodací list a on v podstate len podpísal s tým, že po vecnej a účtovnej stránke boli preverené účtovným oddelením. 21. Svedok K.. R. H. na pojednávaní konanom dňa 03.04.2014 uviedol, že pôsobil ako člen správnej rady žalovaného v období asi od marca 2009 do 28.02.2010. Uviedol, že mesačne lekáreň spotrebovala lieky v hodnote 600.000,- Sk až 700.000,- Sk s tým, že by nedokázala platiť všetkým dodávateľom za tieto lieky, preto aj prebiehalo toto schvaľovanie, aby lekáreň mohla fungovať. Podľa jeho názoru sa jednalo o štandardný obchodný vzťah a keď sa k nemu dostali príslušné podklady, on ich skontroloval, spočítal a podľa jeho názoru to bolo v poriadku. Uviedol, že pokiaľ ide o obchodné záväzkové vzťahy, podstatným dokladom je faktúra. V ich odvetví sa vystavujú aj zberné faktúry. Pokiaľ ide o dodací list, tento má len nejaký informatívny charakter. Ohľadom potvrdenia pre účely auditu uviedol, že takéto potvrdenia sa bežne žiadajú od odberateľov. Robí sa to aj v súčasnej dobe od všetkých odberateľov. 22. Dňa 10.03.2010 vydal žalovaný vo veci inventarizácie pohľadávok a záväzkov k 31.12.2019 právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti REDCROSS s.r.o. potvrdenie, podľa ktorého súhlasí v zmysle vykonávania inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa § 29 a § 30 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve s vykázaným inventúrnym zostatkom ohľadom dokladov č. FV 20090237, FV 20090330, FV 20090355 a FV 20090381 v celkovej výške neuhradenej sumy 67.109,14 Eur. Za Všeobecnú nemocnicu s poliklinikou Veľký Krtíš podpísaná I.. 23. Vo výročnej správe o činnosti a hospodárení žalovaného za rok 2009 v časti zostava: Záväzky v Eur - k termínu 31.10.2010 za účet 32110 (dodávateľské faktúry) je uvedené, že žalovaný eviduje záväzok voči spoločnosti REDCROSS s.r.o. vo výške 165.501,41 Eur, pričom v prehľade faktúr sú uvedené čísla faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. 24. Podľa § § 470 ods. 2 prvá veta zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 25. Podľa § 269 ods.2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 26. Podľa § 409 ods.1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 27. Podľa § 447 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. 28. Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 29. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 30. Žalovaný podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované. 31. Žalovaný v odvolaní doručenom okresnému súdu dňa 06.11.2015 neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré s rozhodnutím súdu nesúhlasil. V doplnení odvolania zo dňa 02.01.2016, ktoré podal na výzvu okresného súdu, polemizuje viac s obsahom uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/414/2014 zo dňa 20.11.2014, než s postupom okresného súdu, ktorý bol právnym názorom odvolacieho súdu pri svojom rozhodovaní viazaný. 32. V rovine zistenia skutkového stavu veci žalovaný uviedol, že neexistujú účtovné doklady, či už v elektronickej forme, alebo v akejkoľvek inej listinnej podobe, ani dodacie listy, ktoré by preukazovali dôvodnosť nároku, pretože tieto žalovaný nemal k dispozícii. Žalovanému je možné prisvedčiť, že v priebehu konania zostalo sporné, či žalovaný v súčasnosti disponuje uvedenými dokladmi. Z výpovedí svedkov však vyplýva, že pred začatím konania týmito dokladmi disponoval. Zároveň nie je možné prisvedčiť jeho tvrdeniu, že žiadne účtovné doklady neexistujú. Žalobca predložil v konaní faktúry vyhotovené podľa dodacích listov, ktoré sú súčasťami faktúr a ktoré obsahujú podrobný prehľad liekov a zdravotníckeho materiálu dodaného žalovanému. Predložené faktúry obsahujú otlačok pečiatky a podpis štatutárneho zástupcu žalovaného, čo žalovaný v konaní nepoprel. Žalovaný ohľadom predložených faktúr namietol, že ich čísla nekorešpondujú s číslami faktúr v prehľade záväzkov a pohľadávok. Zo spisového materiálu však vyplýva, že ich čísla a výška sumy sú v súlade s podanou žalobou. Žalovaný neuviedol v odvolaní konkrétne, ktorá faktúra je číselným označením v rozpore s evidenciou uvedenou v účtovníctve samotného žalovaného alebo v rozpore so skutkovými tvrdeniami prezentovanými počas konania žalobcom. 33. Žalovaný v odvolaní namietol, že niekoľkokrát navrhol súdu predvolanie štatutárneho zástupcu žalovaného, resp. vyžiadanie si dokladov, avšak tieto návrhy boli zo strany súdu zamietnuté. Zo spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd v konaní štatutárneho zástupcu, pôsobiaceho vo funkcii v čase prevzatia zdravotníckeho materiálu a podpísania faktúr vypočul a zo záverov jeho výpovede aj vychádzal v rozhodnutí. Preto návrh žalovaného vznesený na pojednávaní konanom dňa 08.09.2015 na opätovné vypočutie bývalého štatutárneho zástupcu okresný súd správne zamietol ako nedôvodný. Súčasný štatutárny zástupca v čase sporného prevzatia zdravotníckeho materiálu vo funkcii riaditeľa nemocnice nepôsobil, preto by jeho výpoveď nemohla prispieť k objasneniu skutkového stavu. 34. Odvolací súd sa nestotožnil ani s vyjadrením žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko hodnoverne nepreukázal dodanie liekov. Naopak, žalobca tým, že predložil súdu faktúry podpísané vtedajším riaditeľom a zároveň preukázal, že podpísanie faktúry bolo zavŕšením procesu internej kontroly jej správnosti čo do množstva a kvality prevzatého tovaru, uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že lieky boli žalovanému dodané. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že následne boli faktúry zaradené do účtovníctva žalovaného, o čom predložil dôkaz sám žalovaný, keď súdu predložil výročnú správu o činnosti a hospodárení za rok 2009, súčasťou ktorej je na str. 14 pri údajoch Záväzky v eurách k termínu 31.10.2010 za účet č. 32110 (dodávateľské faktúry), uvedený zoznam faktúr v prospech spoločnosti REDCROSS, s.r.o., zaplatenie ktorých je uplatňované v tomto konaní. 35. Súd je povinný jednotlivé dôkazy vyhodnocovať nielen samostatne, ale vo vzájomných súvislostiach. Z predložených listinných dôkazov, ako aj výpovedí svedkov vo vzájomnej súvislosti vyplynulo, že právny predchodca žalobcu žalovanému lieky dodal. Množstvo a cena dodávok vyplýva z dodacích listov priložených k faktúram uplatneným v konaní. Aj keď faktúra sama o sebe nie je potvrdením prevzatia materiálu, v danom prípade je na základe podrobného dokazovania ohľadom procesu vnútornej kontroly dodávky liekov a ich následnej úhrady potvrdené, že podpisom riaditeľa na faktúre došlo k potvrdeniu toho, že lieky, uvedené v dodacom liste priloženom k danej faktúre boli dodané a prevzaté práve v množstve a cene uvedenej na dodacom liste pripojenom k faktúre. Preto pokiaľ žalovaný namietal, že predmetom sporu nebol spor o to, akým spôsobom prebiehala fakturácia, ale o to, či lieky dodané boli, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti sú vzájomne prepojené, pretože práve spôsob vnútornej kontroly dodaných liekov a ich následného zaradenia na úhradu potvrdzuje dodanie liekov. Zároveň odvolací súd nepovažuje za rozporný záver napadnutý v odvolaní, že i keď potvrdenie vydané zamestnankyňou žalovaného vo veci inventarizácie pohľadávok a záväzkov k 31.12.2019, v zmysle ktorého žalovaný súhlasil s vykázaným inventúrnym zostatkom ohľadom dokladov č. FV 20090237, FV 20090330, FV 20090355 a FV 20090381 v celkovej výške neuhradenej sumy 67.109,14 Eur nespĺňa náležitosti právneho úkonu uznania záväzku, je to dokument, ktorý ako jeden z uplatnených dôkazných prostriedkov potvrdzuje skutočnosti tvrdené žalobcom, a preto na neho okresný súd správne prihliadol. 36. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že nie je možné rozumne predpokladať, že zdravotnícke zariadenie okresného významu by mohlo poskytovať zdravotnícku starostlivosť za stavu, kedy mu niekoľko mesiacov nie je dodávaný žiaden zdravotnícky materiál. Z výpovedí svedkov pritom jednoznačne vyplynulo, že právny predchodca žalobcu bol v danom období výlučným dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu pre žalovaného. Otázkou v konaní preto ani tak nebolo, či boli žalovanému lieky dodané, ako skôr v akom množstve a cene boli dodané. Paušálne popretie dodávok liekov žalovanému sa preto súdu javí ako účelová obrana žalovaného v záujme predĺženia sporu. 37. Pokiaľ žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru krajský súd nebol riadne oboznámený s dôkaznou situáciou, keď zrušil pôvodné rozhodnutie okresného súdu, odvolací súd dáva žalovanému za pravdu, že ušlo jeho pozornosti zaradenie faktúry č. 20100015 na č. l. 161 spisu. Napriek tomu podrobné zhrnutie skutkového stavu v uznesení sp. zn. 43Cob/414/2014, rovnako ako podrobné odôvodnenie záverov krajského súdu svedčia o tom, že odvolací súd bol so skutkovým stavom tak, ako vyplýval zo spisového materiálu, riadne oboznámený. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že primárne bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené pre nesprávne právne posúdenie, pričom pokyn na opätovné vykonanie dokazovania faktúrou č. 20100015 bol iba sprievodným javom zrušenia pôvodného rozhodnutia okresného súdu. Tejto skutočnosti si je vedomý aj žalovaný, ktorý v odvolaní uviedol, že krajský súd predmetnú vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozsudok bol zrušený pre nesprávne právne posúdenie veci, teda nejednalo sa o zákonný procesný postup. 38. K námietke zákonnosti procesného postupu krajského súdu pri zrušení pôvodného rozhodnutia okresného súdu odvolací súd poukazuje na ust. § 214 ods. 2 zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, v zmysle ktorého o odvolaní mohol rozhodnúť odvolací súd aj bez nariadenia pojednávania, pokiaľ nešlo o dôvody uvedené v § 214 ods. 1 OSP. Keďže v prejednávanej veci neboli naplnené podmienky § 214 ods. 1 OSP, krajský súd bol oprávnený rozhodnúť vo veci aj bez nariadenia pojednávania. 39. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 40. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. 41. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný voči žalovanému, ktorý úspešný nebol. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).