Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3Tos/104/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010150 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6211010150.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na neverejnom zasadnutí dňa 26. októbra 2016, prejednal sťažnosť odsúdeného D. H., proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo 17.08.2016 sp.zn. 9T/67/2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného D. H. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov u odsúdeného D. H., ktorý trest mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo 07.07.2011 sp.zn. 9T/67/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo 06.10.2011 sp.zn. 2To/231/2011. Pre výkon tohto trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v mene obžalovaného sťažnosť jeho obhajca, a to už do zápisnice po vyhlásení uznesenia na okresnom súde, keď verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti odsúdeného za splnenia zákonných podmienok na takéto konanie. Sťažnosť odsúdeného bližšie odôvodnená nebola, a to ani dodatočne. Len z prednesu obhajcu na verejnom zasadnutí v záverečnom návrhu možno zistiť, že vykonaným dokazovaním nie je dostatočne preukázané, či odsúdený je toho času zamestnaný, aké sú jeho majetkové pomery a či je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť. Ďalej poukázal na to, že odsúdený dieťa nevidel od narodenia a matka mu vlastne neumožnila s ním udržiavať kontakt, preto navrhol, aby nebol premenený výkon podmienečného trestu. Krajský súd na základe sťažnosti odsúdeného preskúmal v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie uzneseniu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí rozhodol a svoje rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom odôvodnil, ktoré dôvody si odvolací súd osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom na ne iba poukazuje. Nad rámec toho, reagujúc na námietky obhajcu, musí odvolací súd dodať, že odsúdený mal možnosť dokázať na verejnom zasadnutí tie skutočnosti, ktoré vyznievajú v jeho prospech a na ktoré poukazoval jeho obhajca na verejnom zasadnutí. Bezdôvodne, bez dostatočného ospravedlnenia sa na verejné zasadnutie nedostavil, ani nepredložil súdu iné podklady, ktoré by spochybňovali dôvodnosť a zákonnosť rozsudku, ktorý bol vynesený v rámci tohto konania, neprejavil ani minimálnu snahu po styku s maloletým dieťaťom, resp. s matkou maloletého dieťaťa a záujem plniť si vyživovaciu povinnosť aspoň priebežne, resp. splniť podmienky, ktoré mu boli odložené rozsudkom okresného súdu hlavne v zmysle ust. § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák., keď mu bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné v predchádzajúcom rozsudku v tejto veci. Hoci rozsudok nadobudol právoplatnosť 06.10.2011, ani do rozhodnutia v tejto veci, resp. do verejného zasadnutia alebo odvolacieho konania, nepredložil žiadny argument, ktorý by vyznieval v jeho prospech a spochybňoval by opodstatnenosť a zákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnutým uznesením. Z týchto dôvodov potom odvolací súd považuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za zákonné a sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.