Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5Tos/109/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213000034 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213000034.2 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka, o sťažnostiach obhajcu JUDr. Vladimíra Zvaru proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 0T/5/2013 zo dňa 23.03.2016 a proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 0T/5/2013 zo dňa 06.06.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa sťažnosti obhajcu JUDr. Vladimíra Zvaru z a m i e t a j ú. o d ô v o d n e n i e : Vyšší súdny úradník Okresného súdu Veľký Krtíš napadnutým uznesením rozhodol o odmene obhajcovi JUDr. Vladimírovi Zvarovi a o náhrade hotových výdavkov. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obhajca JUDr. Vladimír Zvara a domáhal sa, aby o tejto sťažnosti rozhodol Krajský súd Banská Bystrica. V sťažnosti uviedol, že uznesenie je podpísané vyšším súdnym úradníkom, ale nie je zrejmé, či tento vyšší súdny úradník bol poverený týmto úkonom. Navyše sa nestotožňuje s tým, že o sťažnosti by mal rozhodnúť predseda senátu, ktorý vyššieho súdneho úradníka poveril úkonom. V tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Žiada, aby vec bola predložená odvolaciemu súdu. O sťažnosti obhajcu voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol samosudca (ktorý má rovnaké oprávnenie ako predseda senátu - § 10 ods. 6 Tr. por.) a ten podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. postupom podľa § 190 ods. 2 písm. c) Tr. por. sťažnosť obhajcu JUDr. Zvaru zamietol. Aj proti tomuto uzneseniu podal obhajca JUDr. Zvara sťažnosť prostredníctvom mailu adresovaného podateľni Okresného súdu Veľký Krtíš, kde zotrval na rovnakom stanovisku. Žiada, aby o veci rozhodol Krajský súd Banská Bystrica. Krajský súd na podklade podaných sťažností preskúmal správnosť výrokov napadnutých uznesení a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosti nemožno akceptovať, navyše sťažnosť podaná voči uzneseniu samosudcu, ktorý rozhodoval v pozícii nadriadeného orgánu bola podaná oneskorene. Sťažnosti sťažovateľa je pritom preskúmavať vo vzájomnom kontexte, na základe príslušných ustanovení. Podľa § 553 ods. 5 Tr. por. o výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh obhajcu v konaní pred súdom predseda senátu alebo ním poverený vyšší súdny úradník. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 549/2003 o súdnych úradníkoch sudca môže písomne poveriť vyššieho súdneho úradníka konaním a rozhodovaním vo vymedzenom okruhu vecí podľa rozvrhu práce. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu. Podľa § 190 ods. 2 písm. c) Tr. por., ak lehota na podanie sťažnosti všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie vyšší súdny úradník predsedovi senátu a v prípravnom konaní sudcovi pre prípravné konanie, ktorí majú pri tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného orgánu. Vo vzťahu k sťažnosti vyššieho súdneho úradníka je potrebné povedať, že čo sa týka písomného poverenia vyššieho súdneho úradníka vo vzťahu k okruhu vecí, ktoré má vybavovať samostatne, toto je súčasťou rozvrhu práce okresného súdu, ako generálne poverenie a nie je potrebný samostatný súhlas ku konkrétnej veci. To je vlastne aj odpoveďou na námietku sťažovateľa vo vzťahu k uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Správne si vyšší súdny úradník počínal, keď vec predložil samosudcovi v trestnej veci, o ktorej mohol v zmysle rozvrhu práce rozhodovať uznesením o výške odmeny obhajcovi. Samosudca potom v zmysle § 190 ods. 2 písm. c) Tr. por. zákonne rozhodol o sťažnosti, keďže mal postavenie nadriadeného orgánu. Pokiaľ sa obhajca odvoláva na konkrétne rozhodnutie najvyššieho súdu, toto nebolo prerokované ako zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ale je to názor konkrétneho senátu, ktorý bol prezentovaný len v rámci odmietnutia dovolania obvineného. Navyše tento senát nekonfrontoval svoj názor so špeciálnym ustanovením § 190 ods. 2 písm. c) Tr. por. Krajský súd dospel k záveru, že postavenie predsedu senátu ako nadriadeného orgánu vo vzťahu k rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepripúšťa iný výklad len ten, že jeho rozhodnutie ako nadriadeného orgánu je konečné a proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok. Krajský súd preto nemal kompetencie rozhodovať o sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Túto kompetenciu mal len príslušný predseda senátu resp. samosudca. Čo sa týka rozhodnutia samosudcu, ktorý v tomto prípade rozhodol ako nadriadený orgán, toto rozhodnutie je konečné a nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok. Navyše táto sťažnosť proti rozhodnutiu samosudcu bola podaná aj oneskorene, teda po viac ako 3 dňoch odo dňa doručenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.