Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010301 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213010301.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. júla 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Jána Bobora, v trestnej veci obžalovaného C. U., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/132/2013 zo dňa 31.03.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného C. U. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/132/2013 zo dňa 31.03.2016 bol obžalovaný C. U. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že dňa 18.03.2012 o 23.35 h vo Veľkom Krtíši na ulici Lučeneckej spolu s dvomi nestotožnenými páchateľmi v úmysle odcudziť finančnú hotovosť sa vlámal do predajne Billa tak, že nezisteným spôsobom obžalovaný rozbil výklad vpravo od hlavných vchodových dverí, vošiel dnu do predajne, kde rozbil sklenenú výplň dverí kancelárie, v kancelárii nezisteným spôsobom vytrhol zo zeme malý trezor, kde sa však nenachádzala žiadna finančná hotovosť, zároveň v kancelárii poškodil písací stôl, rozbil sklenené dvere na počítačovej skrini a počítač na chladenie, čím spôsobil pre spoločnosť BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, poškodením vecí škodu vo výške 1.514,28 Eur. Za toto konanie ho okresný súd odsúdil, a to podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 51 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú okresný súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovil na 3 roky. Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. c) Tr. zák. obžalovanému uložil aj príkaz nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a zaplatiť peňažný trest, ktorý podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. uložil vo výške 2.000,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť poškodenému BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, škodu vo výške 1.514,28 Eur. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, ako osoby na to oprávnené, podali odvolanie jednak okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši, ako aj obžalovaný C. U.. Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ ide o uznanie viny obžalovaného, tak tento výrok okresného súdu je správny, avšak trest, ktorý obžalovanému okresný súd za takto uznanú vinu uložil, považuje za neprimerane mierny. Okresný prokurátor je toho názoru, že okresný súd precenil osobu obžalovaného, keď považoval uloženie podmienečného trestu odňatia slobody u neho za dostatočné. Obžalovaný bol doposiaľ už 4-krát súdne trestaný a aj keď je pravda, že sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu osvedčil, okresný súd nesprávne dospel k záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu bude postačovať aj podmienečný trest odňatia slobody. Podľa prokurátora obžalovaného neodradilo ani to, že krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa znovu dopustil trestnej činnosti, a to tej, za ktorú je v súčasnej dobe trestne stíhaný. Už v minulosti bol viackrát potrestaný za trestné činy krádeže, preto tieto okolnosti mal okresný súd zohľadniť a potom mal obžalovanému ukladať úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody a pre výkon trestu ho zaradiť do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný C. U. cestou svojho obhajcu v odvolaní uviedol, že z trestnej činnosti, tak ako ho uznal za vinného okresný súd, sa necíti byť vinný. Podľa jeho názoru okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a jednoznačne len v jeho neprospech tieto dôkazy hodnotil. Súd mal postupovať v zásade in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného a mal ho podľa správnosti spod obžaloby oslobodiť. V prvom rade poukázal na legálnosť dôkazu vzorky DNA, ktorá bola použitá v trestnom konaní, kde prvotnému odberu vzorky DNA za účelom porovnania došlo v úplne inej trestnej veci, kde ani nebol trestne stíhaný, tak podľa jeho názoru táto vzorka DNA mala by skartovaná a nemala byť použitá na porovnávanie s biologickým materiálom zisteným na mieste činu. Preto ak bol takýmto spôsobom získaný dôkaz, je nezákonný a nemal byť voči nemu ani použitý. Naviac on sám vysvetlil, akým spôsobom sa krvná vzorka dostala na miesto činu, pričom jeho obranu potvrdili aj ďalší svedkovia, a to E. a R.. Podľa názoru obhajoby v danom prípade zostalo veľa nezodpovedaných otázok z hľadiska identifikácie páchateľov, identifikácie motorového vozidla, pričom nikdy, nikto neopoznal osobne obžalovaného ako páchateľa, ktorý sa mal dopustiť trestnej činnosti. Všetci svedkovia popisovali len neznáme osoby, pričom on ani jedným svedkom nebol stotožnený, kde jediný dôkaz voči nemu je krvná stopa pri rozbitom skle. Z uvedeného dôvodu je preto toho názoru, že odsúdenie, ku ktorému došlo, je nesprávne, nezákonné a navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený, vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie a v konečnom dôsledku aby bol spod obžaloby oslobodený. Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, krajský prokurátor uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s podaným odvolaním okresného prokurátora a vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť navrhol, aby tomuto bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody s tým, aby bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté. Naopak obhajca obžalovaného a spolu s ním aj obžalovaný uviedli, že odvolanie okresného prokurátora nepovažujú za dôvodné, obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil a dokonca už má toto odsúdenie aj zahladené, preto odvolanie okresného prokurátora nepovažuje za správne a pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, domáha sa oslobodenia, keďže obžalovanému bola prvotná vzorka DNA odobratá v úplne inom prípade a mala byť zničená a nemala byť použitá na porovnávanie, teda ide o nelegálny dôkaz a preto je aj napadnutý rozsudok podľa obhajoby a obžalovaného nezákonný. Obaja potom navrhli odvolanie okresného prokurátora zamietnuť a napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, pričom dospel k záveru, že ani jedno odvolanie, teda okresného prokurátora a obžalovaného C. U. nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, tieto mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Taktiež krajský súd musí konštatovať, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé aj to, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, prečo neuveril jeho obrane, že sa nedopustil trestnej činnosti a prečo ho uznal vinným. Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach okresného súdu a aj podľa názoru krajského súdu je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný C. U. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti tak, ako to správne uzavrel v napadnutom rozsudku prvostupňový súd. Vzhľadom na to, že na skutkových zisteniach, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa podľa názoru krajského súdu podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto dôvodoch a záveroch prvostupňového súdu pochybnosti a preto si tieto úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje, v podrobnostiach na ne odkazuje a bližšie ich ďalej nebude opakovať. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného ohľadne uznania viny, s týmito odvolacími námietkami sa ani krajský súd nemohol stotožniť. Zo zaistenej vzorky DNA a s porovnaním tejto vzorky s ďalšou vzorkou v archíve kriminalistického ústavu jednoznačne vyplýva, že osobou, ktorá túto krvnú stopu na mieste činu vo Veľkom Krtíši zanechala, je práve obžalovaný C. U.. Námietka obhajoby v tom smere, že pôvodná vzorka DNA po vyhodnotení mala byť zničená, teda nemala byť použitá na porovnávanie neobstojí, pretože je legálne a zákonné, ak akákoľvek vzorka DNA, ktorú získa zákonným spôsobom polícia, je uložená v jej databáze pre účely porovnávania v prípade nových stôp DNA. Uvedená skutočnosť je podchytená aj v trestnom spise a s takýmto postupom prvostupňového súdu, keď námietku obhajoby neuznal, sa stotožnil aj odvolací súd. Naviac súd neuveril ani výpovediam svedkov, ktorí mali obžalovanému Horvátovi dosvedčovať, že sa nedopustil trestnej činnosti, svedkom E. a R., keďže ich svedecké výpovede podľa názoru krajského súdu sú tendenčné a v zjavnom úmysle len prilepšiť postavenie obžalovaného. Svedkovia, ktorí vnímali vo Veľkom Krtíši na mieste činu dve osoby, ktoré sa pokúsili krádežou vylomiť trezor z obchodného domu Billa, popísali tieto osoby, avšak vzhľadom na nočnú hodinu a vzdialenosť, odkiaľ sledovali situáciu je logické, že nemohli presne a konkrétne opoznať črty tváre a ostatné podrobné okolnosti týchto páchateľov. Za týchto okolností je potom aj krajský súd toho názoru, že dôkazy, o ktoré svoju vinu oprel okresný súd, utvárajú dostatočný ucelený obraz o stave konania a preto toto rozhodnutie ohľadne viny obžalovaného je správne a zákonné. Vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora a teda vo vzťahu k uloženému trestu obžalovanému, krajský súd musí konštatovať, že v tomto smere sa nestotožnil s názorom prokurátora, že je potrebné obžalovanému ukladať na nápravu a prevýchovu nepodmienečný trest odňatia slobody. Je síce pravdou, že obžalovaný bol v minulosti 4-krát súdne trestaný, vo väčšine prípadov išlo o majetkovú trestnú činnosť, pričom z posledného výkonu trestu odňatia slobody bol skutočne prepustený 02.02.2011, a teda žalovanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Avšak pokiaľ došlo k rozhodnutiu o vine obžalovaného, uplynula už skúšobná doba podmienečného prepustenia a dokonca aj Okresný súd Ružomberok vydal osvedčenie o tom, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil. Od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody po dnešné odsúdenie tak obžalovaný nebol súdený, nebol potrestaný a preto je krajský súd toho názoru, že prísny podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou a probačným dohľadom, ako aj peňažný trest obžalovanému uložený, sú dostatočným trestom pre obžalovaného, aby sa v budúcnosti ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Za týchto okolností, keďže krajský súd musel konštatovať, že ani jedno odvolanie nepovažoval za dôvodné, teda odvolanie okresného prokurátora do trestu a odvolanie obžalovaného C. U. do viny a trestu, postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.