Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010017 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214010017.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného L. Q., stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. , na verejnom zasadnutí dňa 15.novembra 2016 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 8T/11/2014 zo dňa 06.06.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm.e/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 8T/11/2014 zo dňa 06.06.2016 vo výroku o treste odňatia slobody. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. o d s u d z u j e obžalovaného L. Q., nar. XX.XX.XXXX vo F. B., trvale bytom F. B., L. XXX/XX, t.č. bytom F. B., B. M. č. X, nezamestnaného občana SR, podľa § 201 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Výrok o náhrade škody zostáva nezmenený. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 8T/11/2014 zo dňa 06.06.2016 bol obž. L. Q. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 24.07.2013 a asi o tri dni neskôr vždy okolo 24.00 h vo F. B. na ulici P. O. W. č. XX v byte na 5.poschodí najmenej jedenkrát vykonal pohlavný styk s maloletou M.T., nar. XX.XX.XXXX, obžalovaný v čase činu o veku maloletej vedel. Za toto konanie súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne poškodeného G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B., S. 1, zdržiavajúci sa v N. republiky, M. XX, XXX XX Q., D., odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu dodatočne písomne zdôvodnil. Podstatou odvolania obžalovaného bolo jeho nestotožnenie sa s výrokom o vine a treste v napadnutom rozsudku. Okresný súd podľa obhajoby vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, v neprospech obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho prospech nebral do úvahy. Jediným dôkazom, ktorý spájal obžalovaného s uvedeným zločinom bola výpoveď poškodenej, ktorú však hodnotí ako účelovú, v snahe poškodiť obžalovanému a ublížiť mu. V tejto situácii obžalovaný namietal, že poškodená uvádzala rôzny počet pohlavných stykov s obžalovaným. V predmetný deň sa konalo zasadnutie Občianskeho združenia pre rómske komunity až do neskorých hodín. Následne aj po ďalšie dni bol obžalovaný prítomný na zasadnutiach a to v dňoch 25. 07.2013, 26.07.2013 a 27.07.2013. Účasť obžalovaného potvrdili na týchto zhromaždeniach aj svedkovia V., N. a N.. Títo svedkovia súčasne konštatovali, že zasadnutia končili v neskorých nočných hodinách, vo všetkých týchto dňoch. Ďalej obhajoba hodnotila výpoveď svedkyne C., ktorá mala vyvrátiť tvrdenia poškodenej maloletej ohľadne jej veku, malého dieťaťa, ktoré ju sprevádzalo a počtu a doby návštev v byte svedkyne, pričom dôveryhodnosť svedkyne C. potvrdila svedkyňa P.. Súd sa rovnako nevysporiadal s argumentáciou obžalovaného týkajúcou sa facebookového profilu pod menom W. Y. a B. Q. B., pričom obžalovaný aktívne využíval jedine konto na facebooku pod názvom U. T. B. W.. V tejto súvislosti obžalovaný bol ochotný odovzdať svoj počítač polícii, čo však polícia nevyužila. V neposlednej rade obhajoba poukázala na to, že ak mala poškodená utrpieť takú psychickú traumu, ako bolo prezentované na pojednávaniach, rok po tejto udalosti by nenadviazala intímnu známosť a v súčasnej dobe je matkou maloletého dieťaťa. Jedinou obeťou sa v tomto prípade cíti obžalovaný, keďže bol neoprávnene obvinený a aj odsúdený za skutok, ktorý nespáchal. Je pre obžalovaného nepochopiteľné, že súd pri určení viny nebral do úvahy výpoveď svedkyne C.. V závere odvolania obhajoba poukázala na uznesenie NS SR, sp.zn. 5To/20/2010 zo dňa 25.11.2010 týkajúce sa postupu súdu pri hodnotení dôkazov a tiež poukázala na ust. § 168 Tr.por., ktoré upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. Obhajoba rovnako ozrejmila použitie zásady „in dubio pro reo“. Podľa jej záverov teda v konaní sa preukázalo, že obžalovaný skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nespáchal, preto požiadala zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Dňa 25.07.2016 obhajoba doplnila dôvody odvolania v tom, že účasť obžalovaného na zasadnutiach OZ pre rómske komunity a účasť na schôdzi ROI a RIS potvrdili svedkovia V., N. a N., účasť obžalovaného na predmetných schôdzach preukázal obžalovaný nielen zápisnicou, ale aj uvedenými svedeckými výpoveďami. Vo vzťahu k svedkyni C. obhajoba zdôraznila, že svedkyňa vypovedala pod prísahou a vedela, že ak by nehovorila pravdu, že by sa dopustila trestnej činnosti. Určite by sa nevystavila takému riziku iba preto, aby pomohla obžalovanému. V závere obhajoba opätovne opakovala tvrdenie obžalovaného, že súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že poškodená nie je žiadna obeť. Okrem obhajkyne súdu doručil písomné dôvody odvolania aj samotný obžalovaný. Podstatou jeho dôvodov odvolania bolo tvrdenie, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, že sa ho snažia politici zastrašiť a to aj jeho rodinu, pretože sa im nepáčilo, akú politiku robil v meste. V tejto súvislosti spochybnil výpoveď maloletej poškodenej a poukázal na rozpor vo výpovediach G. A. v trestnej komisii, kde mal povedať, že sa mu jeho rodičia nevyhrážali a že ho videl prvýkrát na súde. Ďalej obžalovaný spochybnil znalecký posudok L.. T. P., pričom konštatoval, že nie je pedofil, skutok sa nestal a výpovede svedkov boli viackrát vykonštruované aj zo strany súdu. Opakovane zdôraznil, že výpoveď svedkyne C. je dôležitá pre objasnenie miesta činu. V neposlednej rade obžalovaný poukázal na základné zásady trestného konania (§ 2 ods. 7) a opakovane sa venoval hodnoteniu dôkazov z jeho pohľadu aj hodnoteniu svojej osoby v súvislosti s jeho protiprávnym konaním ako mladistvého. Dodatok k odvolaniu obžalovaného zo dňa 17.06.2015 doručil aj otec obžalovaného L. Q. st. V podstate sa týkal tak isto hodnotenia osoby obžalovaného okresným prokurátorom a v tejto súvislosti otec obžalovaného poukázal na to, že trestnej činnosti sa v minulosti jeho syn dopustil ako mladistvý. Súčasne ozrejmil súdu, kto môže byť svedkom v trestnom konaní a ako sa má správať sudca, že má byť nestranný a nezávislý a že mal by vypočuť všetkých svedkov, až potom situáciu posúdiť. V závere dodatku k odvolaniu poukázal na stav jeho syna, ktorý je z tejto situácie zdrvený, že rodina denno-denne zažíva hanbu, potupu a výsmech a to všetko neprávom. Otec poškodenej maloletej pred súdom klamal. Prítomnosť syna na zhromaždení potvrdili zápisnice zo schôdze, o ktoré sa opieral aj Mestský úrad vo Veľkom Krtíši. Preto otec obžalovaného požiadal, aby súd vrátil spis na prešetrenie polícii vo Veľkom Krtíši, aby dohliadol na prácu polície, ktorá by mala zabezpečiť všetky stopy, vypočuť všetkých svedkov, vrátane jeho a skontrolovať kamerové záznamy. V závere dodatku k odvolaniu otec obžalovaného vyjadril presvedčenie, že jeho syn skutok nespáchal a že je nevinný. Na tom bude trvať a bude písať aj dovolanie, kým sa nepreukáže pravda. Súčasťou tohto dodatku boli aj fotokópie zápisnice zo zasadnutia, volebný program r.2014-2018 a ďalšie listinné dôkazy. Okrem uvedených písomných odvolaní sa v spisovom materiáli nachádza množstvo podaní od obžalovaného, jeho otca, svedkyne C., v ktorých sa opakujú obhajobné tvrdenia obžalovaného, skutočnosti o politických súvislostiach v tomto trestnom konaní, ktoré uvádza predovšetkým otec obžalovaného a pod. Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla , že považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný, okresný súd skutkový stav zistil dostatočne, dôkazy aj správne vyhodnotil, maloletá bola vypočutá za dodržania všetkých procesných ustanovení, za prítomnosti prokurátora, sociálneho kurátora a obhajcu obžalovaného, pokiaľ ide o tvrdenie obhajoby, že poškodená žije riadnym životom a v súčasnej dobe má už dieťa, k tomuto prokurátorka uviedla, že obžalovaný pravdepodobne spôsobil, že poškodená začala skôr sexuálne žiť. Okresný súd v tomto smere správne uveril výpovedi mal.poškodenej a preto aj správne uznal obžalovaného vinným z tohto skutku. Z uvedeného dôvodu prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného , ako aj jeho otca ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že okresný súd sa nevysporiadal s tým, že ku skutku malo dôjsť 24.07.2013, v tom čase bolo Zasadnutie rómskej komunity, obžalovaný toto zasadnutie viedol, bol prítomný po celý čas, ako je možné, že obžalovaný potom mal spáchať predmetný skutok, keď v tom čase viedol uvedené zasadnutie. Tak isto 25.07.2013 bolo opätovne Zasadnutie rómskej iniciatívy, ktoré bolo preukázané výpoveďami svedkov a doložené zápisnicami z tohto rokovania. Pokiaľ ide o operatívne informácie, k tomu obhajkyňa dodala, že poškodená najprv označila inú osobu, s ktorou mala pohlavný styk, až následne označila obžalovaného Q.. Z uvedeného dôvodu sa pridržiavala všetkých ich vyjadrení, ktoré sú v spisovom materiáli a preto navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť po zrušení napadnutého rozsudku. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, svoju neprítomnosť na verejnom zasadnutí ospravedlnil, pričom písomne požiadal krajský súd, aby vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že na odvolania obžalovaného a jeho otca L. Q. st. je možné čiastočne prihliadnuť pokiaľ ide o výmeru trestu uloženého obžalovanému, ale z iných dôvodov, ako uvádzali odvolatelia. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v potrebnom rozsahu. Odvolací súd v tomto smere zistil, že napriek tomu, že obžalovaný sa považoval za nevinného, zo spáchania skutku ho usvedčovala poškodená mal.M.T., ktorej výpoveď obžalovaný spolu s obhajobou spochybňoval. V tomto smere odvolací súd musí poukázať na to, že poškodená mal. M.T. bola v prípravnom konaní dňa 15.11.2013 vypočutá v súlade s ust. § 135 ods. 1 Tr.por. , teda za prítomnosti prokurátorky, sociálnej kurátorky a obhajcu obžalovaného. Poškodená maloletá vo svojej výpovedi podrobne opísala každé stretnutie s obžalovaným chronologicky a logicky, bolo ich 8, pričom pri 7. stretnutí s obžalovaným mala pohlavný styk v obývačke u p.C.. Následne o tri dni mala ešte ďalší pohlavný styk s obžalovaným opäť u p. C.. Poškodená maloletá jednoznačne uviedla, že pohlavný styk s nikým iným nemala len s L. Q.. V čase, keď ju obžalovaný prosíkal, aby s ním spala, mu povedala, že má 13 rokov, nech aspoň počkajú do 14.rokov. Na to jej obžalovaný povedal, „že si to zoberie na svedomie, že vie, čo robí“. Do trestného konania bola pribratá súdna znalkyňa L.. T. P., klinická psychologička, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 4/2013 zo dňa 21.12.2013. Zo záverov znaleckého posudku okrem iného vyplynulo, že maloletá mala rozvinuté schopnosti vnímania, uchovávania a reprodukcie, prežité udalosti dokázala vnímať, zapamätať si ich a následne reprodukovať. Súčasne znalkyňa u maloletej nezistila sklony ku klamstvám, vymýšľaniu si a konfabuláciám. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne vyhodnotil výpoveď poškodenej maloletej ako vierohodnú. Navyše výpovedi poškodenej korešpondovala aj internetová komunikácia medzi používateľom W. Y. a L. A., pričom pod menom W. Y. bol stotožnený obžalovaný pod tel.číslom XXXX XX XX XX. Už počas internetovej komunikácie poškodená oznámila obžalovanému, že má 13 rokov. Navyše z obsahu tejto komunikácie vyplynuli aj obavy obžalovaného z toho, čo poškodená povedala polícii a aj jeho strach, že pôjde do väzenia. Nepriamo v neprospech obžalovaného v konečnom dôsledku svedčila aj lekárska správa L.. C. Q., gynekológa zo dňa 13.08.2013, z ktorej vyplynulo, okrem iného, že menovaná mala v minulosti pohlavný styk. V tejto súvislosti pokiaľ ide o námietky obžalovaného, ktorými spochybňoval výpoveď svedkyne mal. M.T., odvolací súd ich nemohol vziať do úvahy vzhľadom na znalecký posudok klinickej psychologičky, ako aj s prihliadnutím na internetovú komunikáciu obžalovaného a poškodenej maloletej, výpoveď svedka G. A., otca maloletej, ktorému poškodená povedala, že mala pohlavný styk s L. Q.. Pokiaľ ide o spochybňovanie záverov znalkyne L.. P. obžalovaným, k tomu odvolací súd poznamenáva, že znalkyňa pozná svoje povinnosti a je si vedomá prípadnej trestnej zodpovednosti v prípade podania nepravdivého znaleckého posudku. Na druhej strane odvolací súd nespochybnil tvrdenie obžalovaného, že v uvedených dňoch sa zúčastňoval na zasadnutí ROI a RIS, dokonca že ich viedol. Tieto skutočnosti potvrdili viacerí svedkovia a to svedkyňa L. N., S. N. a svedok L. Q. st. a zápisnica zo zasadania. K zápisniciam je potrebné konštatovať, že na týchto nie sú uvedené časy skončenia zasadania. Obhajoba obžalovaného v tomto zmysle, že sa nemohol dopustiť skutku, keďže bol v tom čase na zasadnutí rómskych organizácií, je účelová, keďže skutok sa stal až po skončení schôdzi. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne C., ktorého výsluchu sa obžalovaný dožadoval aj na odvolacom súde, k tomu je potrebné zdôrazniť, že svedkyňa C. bola vo veci viackrát vypočutá a to aj na hlavnom pojednávaní a vzhľadom k obsahu jej výpovedí krajský súd nepovažoval jej opätovný výsluch za účelný a potrebný, keďže ani obhajoba ani prokurátor po vykonaní dokazovania na okresnom súde nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Navyše svedkyňa C. je v užšom vzťahu s rodinou obžalovaného, ktorého pozná odmalička. Vzhľadom na vykonané dôkazy ani odvolací súd pri hodnotení svedeckej výpovedi svedkyne C. v súhrne dôkazov nemohol prihliadnuť na jej výpoveď, keďže nezodpovedala ostatným vykonaným dôkazom, predovšetkým v časti, kedy tvrdila, že obžalovaný ju v nočných hodinách nenavštívil. Navyše jej postoj k žiadosti orgánov činných v trestnom konaní o vykonanie niektorých procesných úkonov tak, ako to sama opisovala, logicky spochybňuje jej výpoveď. Z vyššie uvedeného dôvodu krajský súd vyhodnotil obhajobu obžalovaného ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. V tejto súvislosti odvolací súd nemohol prihliadnuť ani k rôznym námietkam odvolateľov , ktoré sa opakovali a pre samotné rozhodnutie vo veci samej boli irelevantné (nepodstatné, ako napr. odvolávanie sa na politické súvislosti prípadu, ktoré po vykonaní dokazovania zostali v rovine tvrdení odvolateľov). S prihliadnutím na dôkaznú situáciu okresný súd správne ustálil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku a konanie obžalovaného správne právne posúdil ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. , pretože najmenej v jednom prípade vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov. Na druhej strane, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, ktorý okresný súd uložil obžalovanému, krajský súd sa s takýmto záverom nestotožnil. Okresný súd totiž pri určovaní výmery trestu odňatia slobody obžalovanému pričítal jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. a pri prevahe priťažujúcich okolností modifikoval rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby tak, že spodnú hranicu trestnej sadzby zvýšil o jednu tretinu, teda na 5 rokov a 4 mesiace. Trest potom ukladal v rozpätí vypočítanej trestnej sadzby od 5 rokov a 4 mesiace až do 10 rokov. V tomto smere krajský súd dospel k inému záveru, pokiaľ ide o výmeru trestu u obžalovaného. Pri preštudovaní odpisu z RT a spisového materiálu odvolací súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom v prvom prípade vo veci sp.zn. 8T/124/08 zo dňa 22.09.2008, bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 18 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu pre mladistvých. Tento trest však bol zrušený vo veci 9T/159/08 dňa 10.11.2008 a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Z výkonu trestu bol rozhodnutím Okresného súdu Martin, sp.zn. 2PP/71/08 podmienečne prepustený s probačným dohľadom dňa 29.01.2009, pričom dňa 16.07.2011 sa osvedčil a na páchateľa sa v tomto prípade hľadí, ako keby nebol odsúdený. Preto odvolací súd pri výklade § 37 písm.m/ Tr.zák. musí postupovať tak, že ak sa na páchateľa hľadí ako keby nebol odsúdený alebo predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené, nie je možné takúto recidívu posudzovať ako priťažujúcu okolnosť. Keďže na prvé dve odsúdenia súd nemohol prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť a tretie odsúdenie obžalovaného sa týkalo majetkovej trestnej činnosti, teda iného charakteru trestnej činnosti, ako sa prejednávala, krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému postačí uložiť trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere tri roky. Odvolací súd obžalovanému ukladal trest za jeho konanie v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. vo výmere od 3 do 10 rokov. Trest obžalovanému vo výmere tri roky súd uložil aj s prihliadnutím na to, že u poškodenej maloletej nenastali žiadne závažné následky tak, ako o tom vypovedal otec poškodenej. Poškodená mala totiž rok po skutku pohlavne žiť a dokonca porodila aj dieťa. Poznámka krajskej prokurátorky na verejnom zasadnutí, že obžalovaný prispel k skoršiemu pohlavnému životu poškodenej, je len dohadom, obžalovaný k pohlavnému styku poškodenú nenútil, sama sa rozhodla, keďže do neho bola v tom čase zaľúbená. V konečnom dôsledku je otázne, či by poškodená žila alebo nežila pohlavným životom bez prežitia prejednávaného skutku. Vzhľadom na okolnosti prípadu krajský súd dospel k záveru, že takto uložený trest obžalovanému vo výmere 3 rokov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, splní svoj účel z hľadiska individuálnej, tak i generálnej prevencie. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.