Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5Tos/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010060 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214010060.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na neverejnom zasadnutí konanom 26.05.2016 sťažnosť odsúdeného P. Z. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo 17.02.2016, sp. zn. 9T/22/2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. Z., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený P. Z. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš zo 17.03.2014, sp. zn. 9T/22/2014 vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odsúdený sťažnosť, ktorú následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že s postupom okresného súdu nesúhlasí, pretože skutok, pre ktorý bol odsúdený na peňažný trest 300,- Eur v podstate vykonal, pretože tento trest zaplatil a malo by sa na neho hľadieť ako keby nebol odsúdený. Súd neprihliadol ani na to, že sa s manželkou stará o dospelého syna, ktorý je nesvojprávny a manželka sa sama nedokáže o neho postarať. Svoje konanie oľutoval a v budúcnosti sa bude riadne správať a nebude páchať žiadnu trestnú činnosť. Ďalej poukázal na obsah ustanovenia § 50 ods. 4 Tr. zák. a okresný súd mal riadne zdôvodniť, prečo nepostupoval tak, že by mu predĺžil skúšobnú dobu. Výnimočné okolnosti prípadu vidí v tom, že hoci sa dopustil v skúšobnej dobe protiprávneho konania, trest, ktorý mu bol za to uložený však vykonal a vedie riadny život, starajúc sa aj o svojho nesvojprávneho syna. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie okresného súdu za formálne a arbitrárne, bez náležitého zhodnotenia a vyhodnotenia všetkých skutočností potrebných pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd na podklade sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď vyslovil, že odsúdený pôvodne podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov si vykoná. Okresný súd totiž v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol podstatné skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré svoje skutkové zistenia oprel, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Vzhľadom k tomu krajský súd na závery okresného súdu len odkazuje, keďže sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil a tieto si osvojil. Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne aj v priebehu skúšobnej doby. Inštitút podmienečného odsúdenia teda vychádza z predpokladu, že už samotné odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, zhodnotenie jeho osoby a konania odsudzujúcim rozsudkom, či hrozba obmedzením jeho osobnej slobody, by mali mať samy osebe tak z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré by inak mal výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podmienečným odsúdením súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím správaním, bez izolácie od spoločnosti, pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len tak, že bude v skúšobnej dobe určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život. Z obsahu spisového materiálu však bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že odsúdený počas skúšobnej doby, ktorá mu trvala do 27.08.2015, spáchal 12.07.2015 úmyselný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený peňažný trest vo výmere 300,- Eur, ktorý aj 10.08.2015 zaplatil. Odsúdený dal tak objektívnu príčinu na nariadenie výkonu pôvodne podmienečného trestu odňatia slobody a preto správne prvostupňový súd rozhodol, že trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov vykoná v ústave s minimálnym stupňom stráženia, pretože neviedol počas skúšobnej doby riadny život. Opätovne sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený peňažný trest. Toto odsúdenie má síce zahladené, ale táto fikcia zahladenia však nebráni konštatovaniu, že v skúšobnej dobe spáchal úmyselný prečin. Naviac treba uviesť, že sťažovateľ počas plynutia skúšobnej doby 17.07.2015 spáchal aj priestupok proti verejnému poriadku, za ktorý mu bola uložená pokuta 10,- Eur. V roku 2007 spáchal aj priestupok v cestnej premávke - požitie alkoholu, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 13.000,- Sk a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov. V roku 2013 bol potrestaný za vedenie motorového vozidla bez príslušného oprávnenia pokutou vo výške 400,- Eur. Nakoniec treba zdôrazniť, že odsúdený vôbec nie je držiteľom vodičského oprávnenia, pričom v roku 2014 bol odsúdený za prečin podľa § 352 ods. 1, 3 Tr. zák., - falšovanie vodičského oprávnenia, na podmienečný trest odňatia slobody. Z vyššie uvedeného tak rozhodne nemožno konštatovať, že sťažovateľ počas skúšobnej doby viedol riadny život a preto rozhodnutie okresného súdu je zákonné a správne. Predĺženie skúšobnej doby neprichádzalo vôbec do úvahy, pretože táto trvala resp. skončila už 27.08.2015. Pokiaľ ide o invalidného syna odsúdeného, tento bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony už v roku 2004, pričom opatera a dozor nad ním vykonáva prevažne jeho matka O. Z. a kriminálna aktivita odsúdeného začala v roku 2006. Zaradenie odsúdeného do príslušného ústavu tiež zodpovedá obsahu ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Keďže sťažnostná argumentácia odsúdeného bola v celom rozsahu nedôvodná, krajský súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď nezistil žiadne zákonné dôvody na revíziu napadnutého uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.