Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/134/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010067 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214010067.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 13. januára 2016, prejednal odvolanie obžalovaného X. X., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 21.09.2015 sp.zn. 8T/29/2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného X. X. o d s u d z u j e podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu obžalovaným u k l a d á náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca. V ostatných častiach ostáva napadnutý rozsudok nezmenený. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného X. X. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 26.07.2013 o 15.15 h v F. A. na ulici T. A. pred rodinným domom č. XX ako vodič osobného motorového vozidla značky KIA RIO, evidenčné číslo V. Y. začal cúvať do dvora rodinného dvora bez toho, aby mal dostatočný rozhľad a zaistené bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, pričom počas cúvania narazil zadnou časťou motorového vozidla do za ním prechádzajúceho cyklistu E. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý po náraze spadol na zem a utrpel poranenie tržno zmliaždenú ranu chrbta, pravej nohy o veľkosti 10 x 4 cm so stratou kože v rozsahu 6 x 2 cm s pomliaždením a odreninami v okolitých mäkkých tkanív, ktoré si vyžiadali liečenie do 02.09.2013. Obvinený svojím konaním porušil ustanovenie § 22 ods. 2,3 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení zmien a doplnkov. Za to bol odsúdený podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500,- Eur. Zároveň mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák. a podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na jeden rok. Podľa § 287 ods. 1,2 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, škodu v sume 899,27 Eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o vine i treste, ako aj ostatných častiach a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, pretože súd prvého stupňa rozhodol predčasne bez dostatočného podkladu pre ustálenie skutočného stavu veci. Podľa jeho názoru poškodený E. U. mal v čase nehody len päť rokov, napriek tomu jazdil po verejnej komunikácii bez sprievodu staršej osoby ako pätnásť rokov v rozpore s ust. § 55 ods. 4 zák. č. 8/2009 Zb. zákonov. Tiež jazdil bez prilby, chráničov a reflexných prvkov, na nohách mal obutú nevhodnú obuv, tzv. žabky a pokiaľ by bol mal na sebe aspoň tieto zákonom vyžadované prvky, nemuselo dôjsť zrejme ani k zraneniu poškodeného či už vinou obžalovaného alebo samotného poškodeného. Tiež bicykel nespĺňal konštrukčné náležitosti § 22 Vyhlášky 464/2009 Zb., aby mohol byť použitý na premávku v cestnej doprave. Podľa jeho názoru nebola odstránená pochybnosť obhajoby obžalovaného, ktorý tvrdí, že maloletý A. vrazil do stojacieho motorového vozidla, ktoré on predtým riadil, táto teória alebo verzia nebola vylúčená ani znaleckým dokazovaním. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku v súlade s ust. § 168 Tr. por. vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, a to tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste. Súhrn dôkazov rozvedených v dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku bol vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia a takéto hodnotenie dôkazov vedie aj odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výrok o vine, ako aj výrok o náhrade škody, je zákonný, naproti tomu zistil ani tak nie pochybenie, ale dospel k inému záveru s ohľadom na nevyhnutnosti ukladania aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a v tejto časti rozhodol sám. Aj krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal zo všetkých základných ustanovení § 34 Tr. zák., hlavne ods. 1 a 4 Tr. zák., z pohľadu významu a účelu trestu, poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a dospel k záveru, že pokiaľ ide o základný trest vo forme peňažného trestu spolu s náhradným trestom, tento splní zákonom sledovaný účel, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie. Na druhej strane odvolací súd dospel k odlišnému názoru oproti súdu prvého stupňa, pokiaľ je nevyhnutnosť ukladania trestu zákazu činnosti u obžalovaného. Tu bral v úvahu tú skutočnosť, že u obžalovaného zjavne k spáchaniu nedbanlivostného prečinu v cestnej doprave pri porušení povinností vodiča v zmysle § 22 ods. 2,3 zákona č. 8/2009 Zb. zákonov o cestnej premávke, pritom však nemožno prehliadnuť na minimálnu, ale predsa len mieru spoluzavinenia zo strany maloletého, resp. jeho zákonných zástupcov, pokiaľ sa teda bez dozoru bicykloval na verejnom priestranstve v zmysle chodníka a cesty pred rodinnými domami, kde je cestná premávka motorových vozidiel, skutočne bol nevhodne oblečený bez chráničov hlavy, prípadne nôh a obutia, ako to uvádza v obhajobe obžalovaný, na druhej strane však ide o neporovnateľne menšiu mieru viny z jeho strany a čo je dôležité, nedošlo na zdraví maloletého k žiadnym následkom, ktoré by boli vyžadovali liečenie alebo by malo dlhotrvajúce liečenie a práceneschopnosť maloletého. Na druhej strane je pravdou, že obžalovaný sa dopustil konania, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, neobstojí jeho tvrdenie a jeho obhajoba, že maloletý narazil do motorového vozidla sám, keď vozidlo stálo, čo vylučovali nielen priame dôkazy, ale hlavne znalecký posudok ako objektívny, nestranný dôkaz v priebehu tejto dopravnej nehody. S prihliadnutím aj na osobu obžalovaného, ktorý je bezúhonným občanom a v podstate aj vodičom, nemá záznam v registri trestov, v mieste bydliska požíva dobrú povesť a je tam predpoklad, že aj trest bez zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel u obžalovaného splní zákonom sledovaný účel. Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keď obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej strane, a to len regresnú náhradu vo vzťahu k poisťovni, ktorú spôsobil svojím nedbanlivostným konaním a výška a opodstatnenosť tohto nároku zo strany poškodenej strany bola vykonaným dokazovaním preukázaná a uplatnená riadne a včas. Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.