Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216200577 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216200577.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému T. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. V. XXX/XX, XXX XX Y. V., právne zastúpenému JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom, so sídlom Mierová 2, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie sumy 1.648,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/26/2016-64 zo dňa 06. 10. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 824,- Eur s príslušenstvom (I. výrok) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (III. výrok) p o t v r d z u j e. Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 06. 10. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 824,- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05. 02. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšku okresný súd žalobu žalobcu zamietol (II. výrok). O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok). V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.648,- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.648,- Eur od doručenia žaloby. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný dňa XX. XX. XXXX o 15.15 hod. v Y. V. na ulici E. V. pred rodinným domom č. XX ako vodič osobného motorového vozidla tov. zn. V. C. EČ: U pri cúvaní narazil zadnou časťou motorového vozidla do maloletého poškodeného N. J., ktorý prechádzal poza motorové vozidlo na F., ktorému spôsobil zranenia s dobou liečenia do 02. 09. 2013. Svojím konaním žalovaný porušil ustanovenie § 22 ods. 2, 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších právnych predpisov. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 21. 09. 2015 č. k. 8T/29/2014-232 bol žalovaný uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. 01. 2016 č. k. 3To/134/2015-254 mu bol uložený peňažný trest spolu s náhradným trestom odňatia slobody. Z poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČ: U z 07. 09. 2012 vyplynulo, že v čase škodovej udalosti mal žalobca uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. V. XX, XXX XX Y. V. pre motorové vozidlo tov. zn. V. C. EČ: U Maloletý poškodený N. J. (prostredníctvom splnomocneného zástupcu VOTUM Centrum odškodnenia, a. s.) si uplatnil nárok na náhradu škodu na zdraví, a to za sťaženie spoločenského uplatnenia za 210 bodov vo výške 3.461,- Eur na základe Lekárskeho posudku Y.. R. V., znalca z odboru zdravotníctvo, chirurgia a farmácia z 30. 12. 2014. Oznámením z 19. 05. 2015 žalobca maloletému poškodenému oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal mu poistné plnenie vo výške 1.648,- Eur, ktorú dňa 19. 05. 2015 poukázal na účet VOTUM Centrum odškodnenia, a. s. Predmetom sporu medzi stranami bol nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tzv. postihového práva v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,zák. č. 381/2001 Z. z.“). Pretože žalovaný namietal, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, okresný súd sa musel najskôr vysporiadať s tým, či v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z. z. je žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti nahradiť žalobcovi poistné plnenie, ktoré žalobca za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Z dôvodu, že citovaný zákon výslovne nevymedzuje okruh týchto osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené, je nutné vychádzať z ustanovení § 2 písm. f/ v znení § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., z ktorých vyplýva, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok § 420 OZ. V nadväznosti na tieto skutočnosti je potom potrebné interpretovať ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z. z. tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia okrem poistníka proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi motorového vozidla. Takýto právny názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 31. 08. 2010 sp. zn. 4Cdo/54/2009. Z uvedeného dôvodu bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný. Dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný ako poistený porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Osobitným predpisom je zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovení § 66 ods. 1, 2 písm. a/ stanovuje, že účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode s tým, že účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že si túto povinnosť splnil, pretože už v čase trestného konania komunikoval so žalobcom. Na preukázanie svojho tvrdenia však nepredložil žiadny dôkaz. Z pripojeného trestného spisu okresného súdu sp. zn. 8T/29/2014 nevyplynul žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia žalovaného. Zo spisu práve naopak vyplýva obrana žalovaného v trestnom konaní v tom zmysle, že matka žalovaného, ako zákonná zástupkyňa účastníka dopravnej nehody si túto povinnosť splnila, a preto nepovažoval za potrebné aby aj on ohlásil dopravnú nehodu, ktorú skutočnosť tvrdil žalovaný aj na pojednávaní v tomto spore. S prihliadnutím na to, že žalovaný okrem povinnosti tvrdenia má aj dôkaznú povinnosť, na preukázanie tejto tvrdenej skutočnosti však žiadny dôkaz nepredložil. Súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť na tvrdenia žalovaného, že zo zákona o cestnej premávke nesporne vyplýva, že povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii má účastník dopravnej nehody, ktorým je tak on ako aj poškodený, ktorý si svoju povinnosť splnil. Zo znenia ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f/ zák. č. 381/201 Z. z. totiž vyplýva, že túto povinnosť má poistený, ktorý nie je poistníkom, teda žalovaný, za ktorého žalobca vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistné plnenie. Z dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že si žalovaný svoju povinnosť nesplnil, preto žalobcovi vznikol nárok ako poisťovateľovi na náhradu poistného plnenia, ktoré za žalovaného plnil. Pokiaľ sa týka výšky uplatnenej sumy žalobcom, žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal výšku žalovanej sumy, nenavrhol ani vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie správnosti jej výšky. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje suma za jeden bod 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2013 bola 824,- Eur, z čoho vyplýva, že hodnota bodu v roku 2014 bola 16,48 Eur, pričom pri 100 priznaných bodov táto suma činí 1.648,- Eur. Preto súd prvej inštancie považoval žalobcom uplatnenú sumu poistného plnenia za preukázanú a v náležitej výške. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu druhej inštancie v trestnej veci žalovaného, z 13. 01. 2016 č. k. 3To/134/2015-254, v ktorom vyslovil právny názor, že pri dopravenej nehode a vzniku škody bolo nesporne preukázané spoluzavinenie maloletého poškodeného a aj jeho zákonných zástupcov z dôvodu, že sa maloletý poškodený F. bez dozoru na verejnom priestranstve, t. j. na chodníku a ceste pred rodinnými domami, kde je cestná premávka motorových vozidiel, bol nevhodne oblečený, bez povinnej ochrannej prilby a chráničov nôh, rúk a vhodného obutia. Preto súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 441 OZ prihliadol na spoluzavinenie maloletého poškodeného, ktorý sa čiastočne podieľal na dopravnej nehode a na poistnej udalosti a prispel k vzniku škody a ktoré má za následok obmedzenie zodpovednosti žalovaného. Súd prvej inštancie určil mieru zavinenia žalovaného a mieru spoluzavinenia zo strany maloletého poškodeného a jeho zákonných zástupcov, každého vo výške 50 %. Hoci žalobca na pojednávaní tvrdil, že znížil maloletému poškodenému uplatnené poistné plnenie na polovicu, prvoinštančný súd zistil, že to nebolo z titulu spoluzavinenia poškodeného, ale z dôvodu, že mu neuznal znalcom vyčíslené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto potom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 824,- Eur, ktorá predstavuje 50 % uplatneného nároku, v ktorej časti považoval žalobu žalobcu za dôvodnú. Z dôvodu, že žalovaný je so zaplatením peňažného dlhu v omeškaní, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania žalovaného, ktorý si uplatnil odo dňa podania žaloby na súd (od 05. 02. 2016), okresný súd potom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 824,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05. 02. 2016 do zaplatenia. Vo zvyšku okresný súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Pretože každá zo strán mala v spore len čiastočný po 50 %, súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 824,- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05. 02. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a zamietol žalobu. V odvolaní uviedol, že bezprostredne po dopravnej nehode poskytol poškodenému maloletému N. J. prvú pomoc a to tak, že ho vlastným motorovým vozidlom odviezol na ošetrenie do NsP U. V., kde mu bola poskytnutá odborná lekárska pomoc. Nemal u seba telefón, aby ohlásil dopravnú nehodu. Stará matka maloletého poškodeného (p. L.) mala u seba telefón a tvrdila, že zavolá políciu, na čo zrejme zo stresu zabudla. Dopravná nehoda bola dodatočne ohlásená dňa 01. 08. 2013, čo vyplýva z relácie dopravnej polície PZ Veľký Krtíš. Ďalej poukázal na to, že zák. č. 381/2001 Z.z. v poznámke 19 odkazuje na neplatné ustanovenie § 51 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z.z.. Keďže ide o neplatné ustanovenie, preto v zmysle zák. č. 8/2009 Z.z. ak pri dopravnej nehode došlo k zraneniu, mal nehodu oznámiť policajtom alebo sa zdržať na mieste ,,konania“ účastník dopravnej nehody, čo sa stalo, preto mu nie je možné dať za vinu, že neohlásil dopravnú nehodu polícii. V zmysle Všeobecných podmienok PZP je ,,nenahlásenie dopravnej nehody len administratívnou sankciou a v podmienkach je určené nižšie percento za jej porušenie.“ Ďalej poukázal na to, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda, pričom s ním nemal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, keďže vlastníkom motorového vozidla bol a je T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. V.. XX, Y. V., pričom dopravná nehoda bola nahlásená. . 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní opakovane uviedol skutočnosti ním prezentované pred súdom prvej inštancie, ktoré nepodložil žiadnymi konkrétnymi dôkaznými prostriedkami ani právnou argumentáciou. So všetkými podstatnými skutočnosťami, na ktoré žalovaný poukazuje v odvolaní, vrátane s jeho skutkovými a právnymi tvrdeniami sa už vyporiadal súd prvej inštancie, ktorý správne a úplne zistil skutkový stav a správne právne vec posúdil a rozhodol vo veci. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 768,- Eur s príslušenstvom (prvý výrok) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok) ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. 5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní. 8. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia. 9. Poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa uzaviera medzi poisťovateľom a poistníkom. Poistiteľ sa poistnou zmluvou zaväzuje poskytnúť plnenie v dohodnutom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť v poistnej zmluve bližšie označená, takzvaná poistná udalosť. Poistník (fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela) je povinný platiť poistné. Tieto práva a povinností zmluvných strán sú vzájomné (synalagmatické), z čoho vyplýva, že každý z účastníkov je povinný plniť, teda obe strany sú si navzájom dlžníkmi a veriteľmi. Poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a náklady pri usmrtení, škodu vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ušlý zisk, účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) zák. č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. Poistený má z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby poisťovateľ nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. 10. Ustanovenie § 12 zák. č. 381/2001 Z. z. taxatívnym spôsobom upravuje nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, resp. jeho časti a to proti poistníkovi (§ 12 ods. 1) a poistenému, ktorý nie je poistníkom (§ 12 ods. 2), ktoré zaplatil z titulu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (tzv. regresný nárok). 11. Právo poisťovateľa podľa ustanovenia § 12 zák. č. 381/2001 Z.z. je osobitným, originárnym nárokom poisťovateľa proti poistenému z poistného vzťahu, a teda nie je odvodeným nárokom od práva poisteného z titulu prechodu práva poisteného na poisťovateľa proti tretej osobe na vrátenie vyplatenej sumy, zníženie, resp. zastavenie výplaty, pričom nemá charakter nároku na náhradu škody. 12. Poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ak: a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene, c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný, ktorý bol poisteným v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z., ale nebol poistníkom, neohlásil dopravnú nehodu z XX. XX. XXXX orgánom polície, pri ktorej došlo k vzniku škody na zdraví u maloletého N. J., nar. XX. XX. XXXX. Žalobcovi v pozícii poisťovateľa vzniklo proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože porušil zákonnú povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. 14. Je právne irelevantné, že dopravnú nehodu oznámila orgánom polície po šiestich dňoch matka maloletého, resp. žalobcovi neoznámením nevznikla žiadna škoda, eventuálne mala podľa tvrdení žalovaného dopravnú nehodu oznámiť stará matka maloletého (ktorá ani nebola účastníčkou dopravnej nehody), pretože povinnosťou žalovaného (účastníka dopravnej nehody) bolo bezodkladne oznámiť dopravnú nehodu polícii, zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, zdôrazňujúc i tú skutočnosť, že pri dopravnej nehode došlo k vzniku škody na zdraví maloletého dieťaťa. Zo správania sa žalovaného v rámci trestného konania, ktorý počas celého trestného konania namietal, že svojím konaním nespôsobil vznik škody na zdraví maloletého (maloletý mal podľa jeho názoru sám naraziť do stojaceho motorového vozidla), pričom po dopravnej nehode nezostal na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta, je možné vyvodiť jediný záver, že žalovaný účelovo nemienil oznámiť dopravnú nehodu orgánom polície. 15. V súvislosti s uplatnením regresného nároku žalobcu voči žalovanému je potrebné dodať, že tento postup žalobcu bol v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z. z., pretože žalovaný neoznámil vznik dopravnej nehody príslušnému orgánu polície, hoci vznikla škoda na zdraví maloletého dieťaťa. 16. Výšku regresného nároku odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť jeho výpočtu. 17. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) potvrdiť vrátane závislého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (III. výrok), ktorý v zmysle aplikovanej zásady úspechu podľa § 255 ods. 2 CSP považuje taktiež za správny. 18. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (II. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP). 19. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).