Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/739/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214202037 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214202037.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom na X. XXX/XX, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi Obec Čebovce, Szedera Fabiana 320/162, IČO: 00319244, zastúpenému Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom Mierové nám. 452, 991 28 Vinica, v konaní o zaplatenie 79.234 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C 74/2014 -107 zo dňa 23. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné bránenie jeho práv. 2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Podaným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 79.234 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 01.11.2013 a nahradiť mu trovy konania. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 27.06.2013 uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Čebovce bol zvolený za hlavného kontrolóra, mal sa stať zamestnancom obce a starosta obce mal podpísať uznesenie obecného zastupiteľstva o jeho zvolení za hlavného kontrolóra. Ďalej uviedol, že dňa 28.06.2013, teda v nasledujúci deň po zvolení za hlavného kontrolóra ,mu vznikol nárok na uzavretie pracovnej zmluvy so žalovaným, pričom starosta mal povinnosť uzavrieť s ním ako hlavným kontrolórom pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra a ako deň nástupu do práce mal byť deň 01.07.2013. Zdôraznil tú skutočnosť, že starosta Obce Čebovce ignoroval uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré mu bolo doručené dňa 02.07.2013, a preto mu dňa 15.07.2013 doručil výzvu zo dňa 14.07.2013 na podanie vysvetlenia pre neuzavretie pracovnej zmluvy. Dňa 15.07.2013 starosta Obce Čebovce spracoval podnet na preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva č. 21/2013 a 24/2013 zo dňa 27.06.2013, ktoré adresoval Okresnej prokuratúre vo Veľkom Krtíši. Tento podnet bol spracovaný po zákonom stanovenej lehote 10 dní. Ďalej uviedol, že dňa 22.07.2013 doručil Okresnej prokuratúre vo Veľkom Krtíši sťažnosť zo dňa 21.07.2013, v ktorej sa domáhal prešetrenia sťažnosti, vybavenia sťažnosti a prijatie takých opatrení voči starostovi, aby akceptoval zákony, uznesenie obecného zastupiteľstva, uzavrel s ním pracovnú zmluvu, lebo svojím konaním a nečinnosťou zasahuje do jeho ústavného práva byť volený a menovaný do verejných funkcií a tým mu spôsobuje škodu na jeho ústavných právach. Okresná prokuratúra vo Veľkom Krtíši dňa 30.07.2013 pod sp. zn. Pd 45/13-3 potvrdila prijatie sťažnosti a označila ju ak prijatie podnetu. Nesúhlasil s tým, aby táto sťažnosť bola vyhodnotená ako podnet, a preto dňa 05.08.2013 doručil Okresnej prokuratúre vo Veľkom Krtíši námietku, ktorej Okresná prokuratúra vo Veľkom Krtíši vyhovela a sťažnosť ohľadom nezákonného postupu starostu Obce Čebovce postúpila na ďalšie konanie Obci Čebovce ako príslušnému orgánu na ďalšie konanie. Listom zo dňa 23.09.2013, ktorý osobne doručil na Obecný úrad Čebovce žiadal o sprístupnenie informácie ohľadom upovedomenia Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, ktoré bolo zaslané starostovi dňa 10.09.2013. Dňa 16.01.2014 bolo právoplatným uznesením Obecného zastupiteľstva v Obci Čebovce zrušené uznesenie o jeho zvolení za hlavného kontrolóra. Uvedeným uznesením došlo k porušeniu jeho práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, pretože zákon nezakazuje opakovanú voľbu v prípade, keď je iba jeden kandidát, a preto sa cíti byť poškodený. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že protest prokurátora považuje za protiústavný, nespravodlivý, účelový s tým, že uznesenie zastupiteľstva už nebolo možné zrušiť, pretože uplynula zákonom stanovená lehota. Ďalej uviedol, že podľa neho výklad ustanovenia § 18a ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. nemôže byť taký, že do ďalšieho kola nemôže postúpiť jeden kandidát, pretože v takom prípade by on, ako jediný kandidát nemohol kandidovať ani v prvom kole. Žiadal súd, aby jeho žalobe vyhovel. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že on žiada súd, aby žalobu zamietol. Poukázal na to, že voľba hlavného kontrolóra neprebehla v súlade s ustanovením § 18a ods. 3 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Poukázal na tú skutočnosť, že starosta je síce povinný uzavrieť pracovnú zmluvu so zvoleným hlavným kontrolórom, ale len s takým, ktorý je právoplatne zvolený a táto podmienka v predmetnej veci splnená nebola. Poukázal na to, že jeho stanovisko potvrdila aj správa z Ministerstva vnútra SR. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so zápisnicou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Čebovciach zo dňa 16. 01. 2014, uznesením zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Čebovciach zo dňa 16. 01. 2014, zápisnicou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Čebovciach zo dňa 27. 06. 2013, podaním Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš zo dňa 10. 09. 2013, sp. zn. Pd45/13, oznámením Obce Čebovce zo dňa 24. 07. 2013, podaním žalobcu zo dňa 14. júla 2013 adresovaným starostovi Obce Čebovce z prílohovej obálky na čl. 14 spisu, vyjadrením žalovaného zo dňa 03. 06. 2014, správou z Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. 10. 2014, k nej pripojenou žalobou zo dňa 27. januára 2014, návrhom na vydanie predbežného opatrenia, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. augusta 2014 č. k. 23S/123/2014-52, upozornením kontrolórovi Obce Čebovce zo dňa 31. 07. 2012, e-mailovou komunikáciou na čl. 73 až 78 sp., ako aj správou Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy odboru miestnej štátnej správy, samosprávy a zahraničných vzťahov zo dňa 18. 03. 2015. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 01.07.2013 bol žalobca zvolený za kontrolóra Obce Čebovce. Zo zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Čebovciach dňa 27.06.2013 vyplýva, že o funkciu hlavného kontrolóra sa uchádzal len jeden uchádzač, návrhová komisia skontrolovala požadované doklady s tým, že tieto sú kompletné, uskutočnilo sa tajné hlasovanie, bolo odovzdaných osem hlasov, výsledky volieb za 4, proti 4, v prvom kole žalobca nebol zvolený za hlavného kontrolóra. Nasledovalo druhé kolo volieb, kde bolo odovzdaných osem hlasov, s výsledkami volieb za 5, proti 3, zdržal sa nikto. Dňa 15.07.2013 starosta Obce Čebovce dal podnet na preskúmanie zákonnosti voľby hlavného kontrolóra. Listom zo dňa 27.06.2013 Okresná prokuratúra vo Veľkom Krtíši žalovanému oznámila, že podnet bol odložený ako nedôvodný. Žalovaný s jeho vybavením nesúhlasil, preto podal opakovaný podnet na preskúmanie zákonnosti na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici. Na základe opakovaného podnetu bol proti uzneseniu o voľbe hlavného kontrolóra č. 21/2013 podaný okresným prokurátorom vo Veľkom Krtíši protest zo dňa 14.11.2013 sp. zn. Pd 68/13 s tým, že uznesením obecného zastupiteľstva bol porušený zákon v ustanovení § 18a ods. 1, 3 Zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a čl. 2, ods. 2, čl. 13, ods. 1, písm. a) Ústavy SR. V odôvodnení predmetného protestu okresný prokurátor uviedol, že z gramatického výkladu § 18a ods. 3 Zákona o obecnom zriadení vyplýva, že zákon vyžaduje na zvolenie hlavného kontrolóra súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v jednom hlasovaní. S druhým kolom voľby na tej istej schôdzi zákon počíta len v prípade, ak poslanci hlasovali v prvom kole o viacerých kandidátoch a ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov nezískal. Z uvedeného vyplýva záver, že pokiaľ sa voľby hlavného kontrolóra zúčastní iba jeden kandidát, ktorý hlasovaním nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, neaplikuje sa druhá veta § 18a ods. 3 Zákona o obecnom zriadení a teda nevykoná sa druhé kolo volieb. Obecné zastupiteľstvo vykoná druhé kolo volieb na tej istej schôdzi zásadne len v prípade, že sa voľby zúčastnili dvaja a viacerí kandidáti a nastala situácia popísaná v zákonnom ustanovení. Pokiaľ jediný kandidát zúčastňujúci sa voľby hlavného kontrolóra nezíska súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, vyhlási zastupiteľstvo nové voľby hlavného kontrolóra. Okresný prokurátor ďalej v proteste poukázal na to, že postup poslancov pri hlasovaní bol zmätočný a formálne nesprávny. Podľa zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva po prvom hlasovaní obecné zastupiteľstvo neprijalo uznesenie, ktorým by konštatovalo, že kandidát na hlavného kontrolóra nebol zvolený z dôvodu, že nezískal dostatočný počet hlasov. Bez prijatia takéhoto uznesenia opakovane poslanci hlasovali. V druhom hlasovaní podľa zápisnice H. H. získal nadpolovičnú väčšinu hlasov. O tej istej veci poslanci hlasovali dvakrát bez toho, aby prijali o prvom hlasovaní uznesenie. Z tohto dôvodu je výsledok voľby hlavného kontrolóra nepreskúmateľný. Na základe tohto protestu prokurátora Obecné zastupiteľstvo v Čebovciach dňa 16.01.2014 zrušilo uznesenie č. 21/2013 zo dňa 27.06.2013 o zvolení žalobcu za hlavného kontrolóra Obce Čebovce. Zo stanoviska Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odboru miestnej štátnej správy samosprávy zahraničných vzťahov zo dňa 18.03.2015 vyplýva, že v prípade ak sa do voľby hlavného kontrolóra prihlási iba jediný kandidát a obecné zastupiteľstvo ho v prvom kole voľby nezvolilo za hlavného kontrolóra nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, druhé kolo voľby hlavného kontrolóra sa neuskutoční. Podľa zákona o obecnom zriadení sa druhé kolo voľby hlavného kontrolóra nemôže uskutočniť iba s jediným kandidátom, nakoľko zákon o obecnom zriadení vyžaduje v druhom kole voľby najmenej dvoch kandidátov. Preto v prípade, ak nastane takáto situácia je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo vyhlásilo novú voľbu hlavného kontrolóra podľa zákona o obecnom zriadení. Žalobca sa domáha náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovaného. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody súd doručil žalovanému dňa 16.09.2013, žalovaný jeho nárok v lehote 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil. Podľa ustanovenia § 10 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím, alebo b) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa ustanovenia § 11 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene územnej samosprávy koná a) starosta obce, ak škodu spôsobil orgán obce, b) predseda samosprávneho kraja, ak škodu spôsobil orgán vyššieho územného celku. Podľa ustanovenia § 14 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Podľa ustanovenia § 12 ods. 11 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom. Podľa ustanovenia § 13 ods. 6 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 11. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti. Podľa ustanovenia § 18a ods. 3 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ak ani jeden z kandidátov takú väčšinu nezískal, obecné zastupiteľstvo ešte na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najväčší počet platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov do druhého kola volieb postupujú všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. V druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom. Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra a náležitosti prihlášky ustanoví obec uznesením. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V predmetnej veci žalobca preukázal, že predtým ako podal žalobu na súd, podal žiadosť žalovanému o predbežné prerokovanie svojho nároku, čím splnil povinnosť ustanovenú zákonom o predbežnom prerokovaní svojho nároku na náhradu škody. Žalovaný nárok žalobcu neuspokojil, ani ho neuznal, preto sa žalobca uspokojenia svojho nároku domáhal na súde. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného, ktorý videl v tom, že starosta Obce Čebovce s ním neuzavrel pracovnú zmluvu aj napriek tomu, že bol zvolený za hlavného kontrolóra obce. Podľa názoru súdu voľba hlavného kontrolóra neprebehla v zmysle ustanovenia § 18a ods. 3 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, pretože jediným kandidátom bol žalobca, ktorý v prvom kole nezískal nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov a druhé kolo sa už uskutočniť nemalo. Zo znenia ustanovenia § 18a ods. 3 Zák. č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení jednoznačne vyplýva, že druhé kolo sa nemôže uskutočniť iba s jedným kandidátom, nakoľko zákon o obecnom zriadení vyžaduje v druhom kole voľby najmenej dvoch kandidátov. V prípade, ak nastane takáto situácia je potrebné vyhlásiť novú voľbu hlavného kontrolóra. V tomto smere súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odboru miestnej štátnej správy samosprávy a zahraničných vzťahov zo dňa 18.03.2015. Nezákonnosť voľby hlavného kontrolóra bola konštatovaná aj v proteste prokurátora podanom Okresnou prokuratúrou vo Veľkom Krtíši dňa 14.11.2013 sp. zn. Pd68/13-7, na základe ktorého protestu ,obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 16. 01. 2014 uznesenie č. 21/2013 zo dňa 27.06.2013 o zvolení žalobcu za hlavného kontrolóra obce zrušilo. Keďže k prijatiu uznesenia o zvolení žalobcu za hlavného kontrolóra obce došlo v rozpore so zákonom, starosta obce ako štatutárny orgán žalovaného (v pracovnoprávnom vzťahu) sa tým, že so žalobcom neuzavrel pracovnú zmluvu nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu tak, ako to namietal žalobca. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by mu nesprávnym úradným postupom žalovaného vznikla škoda, preto potom súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a to na základe zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku priznal náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 3. Proti rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že s rozsudkom okresného súdu v plnom rozsahu vrátane trov konania nesúhlasí. Uviedol, že rozsudok okresného súdu je nepresvedčivý a nezákonný a viac menej zmätočný, nakoľko je v rozpore s kogentnými ustanoveniami jednotlivých zákonov, konkrétne v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (Zákon o obecnom zriadení) a najmä v rozpore s Ústavou SR. Ďalej uviedol, že svoje odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko súd prvého stupňa podľa názoru navrhovateľa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nebral ohľad na to, že starosta obce Čebovce spracoval a podal podnet zo dňa 15. 07. 2013, po zákonom stanovenej lehote na preskúmanie zákonností uznesenia obecného zastupiteľstva č. 21/2013 zo dňa 27. 06. 2013, ktoré adresoval Okresnej prokuratúre vo Veľkom Krtíši a tiež následne opakovaný podnet na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici. Navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že nesúhlasí s tým, že okresný súd nebral ohľad na to, že Okresná prokuratúra vo Veľkom Krtíši vo veci vydala dve diametrálne odlišné právne stanoviská, preto protest prokurátora považuje za účelový. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že rozsudok okresného súdu je zmätočný aj z toho dôvodu, že v ňom nesedia viaceré dátumy a to napr. dátum dňa 01. 07. 2013, keď mal byť podľa okresného súdu zvolený za hlavného kontrolóra Obce Čebovce, ďalej dátum listu zo dňa 27. 06. 2013, ktorým mu Okresná prokuratúra vo Veľkom Krtíši oznámila, že jeho podnet bol odložený ako nedôvodný a tiež dátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol ako deň 16. 09. 2013. Navrhovateľ v odvolaní ďalej poukázal na to, že v Zákone o obecnom zriadení nie je uvedené, že v prípade jedného kandidáta sa druhé kolo voľby hlavného kontrolóra obce nevykonáva. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní uviedol, že keby niečo také bolo v tomto zákone uvedené, tak tento zákon by bol v rozpore s Ústavou SR. Ďalej uviedol, že v Zákone o obecnom zriadení nie je tiež uvedené, že keď kandiduje jeden kandidát a nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov v prvom kole, tak sa musia vyhlasovať nové voľby ani to, že medzi dvoma hlasovaniami musí obecné zastupiteľstvo prijať uznesenie o tom, že v prvom kole kandidát nebol zvolený. Navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní ďalej vytkol, že odročil pojednávanie s tým, že si „vyžiada stanovisko od šéfa hlavných kontrolórov Slovenska“, čo nakoniec bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu nevykonal, aj keď na nasledujúcom pojednávaní navrhovateľ na vyžiadaní takéhoto stanoviska netrval, pretože „stanovisko je len stanovisko, na ktoré súd nemôže prihliadať“. V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým záverom okresného súdu, že neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nakoľko podľa jeho názoru v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že je v práve a preto podľa názoru navrhovateľa odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu neobstojí. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K obsahu odvolania navrhovateľa sa vyjadril odporca v podaní zo dňa 07. 09. 2015 a vo vyjadrení uviedol, že s rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sa v plnom rozsahu stotožňuje. Nesúhlasí s vyjadreniami navrhovateľa, že rozsudok je nepresvedčivý, nezákonný a zmätočný, nakoľko rozsudok okresného súdu je vydaný v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi normami a nevykazuje žiadne známky zmätočnosti. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedol, že navrhovateľ vedome skresľuje fakty, nakoľko Okresná prokuratúra vo Veľkom Krtíši vydala síce dve diametrálne odlišné právne stanoviská, ale na základe opakovaného podnetu zo strany Obce Čebovce doručeného na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici, pričom k opakovanému podnetu boli doložené aj právne stanoviská Ministerstva vnútra SR a ZMOS-u. Zdôraznil, že dvojinštančnosť konania patrí medzi základné zásady právneho štátu, nie je to nič neobvyklé, pokiaľ odvolacia inštancia rozhodne iným spôsobom ako primárna. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že nikde v Zákone o obecnom zriadení nie je uvedené, že v prípade jedného kandidáta sa druhé kolo voľby hlavného kontrolóra obce nevykonáva, odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že toto tvrdenie navrhovateľa sa nezakladá na pravde, nakoľko zmysel zákona je potrebné vykladať vo vzájomných súvislostiach. Podľa § 18a zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa na postup do druhého kola vyžaduje vyšší počet kandidátov, ako jeden, čo vyplýva z formulácie „tí kandidáti“, pričom množné číslo sa týka viacerých osôb a nie jednej. Zo Zákona o obecnom zriadení ďalej podľa odporcu vyplýva, že môže kandidovať aj jeden kandidát, avšak musí byť zvolený už v prvom kole volieb. Z uvedeného dôvodu nedošlo podľa odporcu k porušeniu prístupu k voleným a iným verejným funkciám, tak ako to uvádza navrhovateľ vo svojom odvolaní. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa odporca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdil. 5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. 7. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza, že: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. Z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2, veta prvá CSP vyplýva, že ak aj podal navrhovateľ odvolanie za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej Občianskym súdnym poriadkom, tak účinky podaného odvolania zostávajú zachované, len odvolací súd toto odvolanie prejedná už podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 01. 07. 2016. 8. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny. Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal náhrady škody vo výške 79 234 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 1. 11. 2013 do zaplatenia, ktorá mu mala vzniknúť podľa jeho tvrdenia v žalobe nesprávnym úradným postupom odporcu, za ktorý navrhovateľ považoval to, že starosta obce Čebovce s ním neuzavrel pracovnú zmluvu potom čo bol zvolený za hlavného kontrolóra obce Čebovce. Okresný súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa v žalobe, v rámci vykonaného dokazovania skúmal, či boli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti obce Čebovce ako orgánu územnej samosprávy za škodu v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z. a to: a) nesprávny úradný postup, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Zistil, že voľba hlavného kontrolóra obce Čebovce neprebehla v zmysle ust. § 18a ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, podľa znenia ktorého „ Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ak ani jeden z kandidátov takúto väčšinu nezískal, obecné zastupiteľstvo na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najväčší počet platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov do druhého kola postupujú všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. V druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorí získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov v druhom kole sa rozhoduje žrebom. Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra a náležitosti prihlášky ustanoví obec uznesením.“ Z logického a teleologického výkladu citovaného ustanovenia § 18a ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. vyplýva, že druhé kolo voľby hlavného kontrolóra obce má zmysel a význam, len v tom prípade ak sa prvého kola volieb zúčastnili najmenej dvaja kandidáti, z ktorých ani jeden nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. V prípade ak sa prvého kola volieb zúčastnil len jeden kandidát, ktorý nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, druhé kolo voľby sa nevykonáva. Pokiaľ teda navrhovateľ v odvolaní namietal, že „nikde v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nie je uvedené, že v prípade jedného kandidáta sa druhé kolo volieb nevykonáva“, tak jeho námietka neobstojí a okresný súd správne ustálil, že odporca sa neuzatvorením pracovnej zmluvy s navrhovateľom nedopustil nesprávneho úradného postupu, ako jedného z obligatórnych predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. b) zák. č. 369/1990 Zb., pretože pokiaľ sa volieb hlavného kontrolóra obce zúčastnil len jeden kandidát, ktorý hlasovaním nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, nebol dôvod aplikovať druhá vetu ust. § 18a ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a teda vykonať druhé kolo volieb, tak ako správne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku logickým a teleologickým výkladom citovaného ustanovenia uviedol okresný súd, pričom správnosť uvedenej úvahy vyplýva aj z protestu prokurátora zo dňa 14. 11. 2013 sp. zn. Pd 68/13-7 proti uzneseniu obecného zastupiteľstva obce Čebovce zo dňa 27. 06. 2013 o zvolení V. H. za hlavného kontrolóra obce Čebovce (s odôvodnením, že týmto uznesením obecného zastupiteľstva bol porušený zákon v ustanovení § 18a ods. 1,3 č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a čl. 2 ods. 2, 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR) a tiež zo stanoviska Ministerstva vnútra SR zo dňa 18. 03. 2015. Pokiaľ teda okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v konaní voči odporcovi nepreukázal vznik nároku na náhradu škody podľa ust. § 10 ods. 2 písm. b) zák. č. 369/1990 Zb. (neuniesol dôkazné bremeno), tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolacia námietka navrhovateľa spochybňujúca uvedený záver okresného súdu neobstojí, pretože pre vznik zodpovednosti orgánu územnej samosprávy (v tomto prípade obce) za škodu podľa ust. § 10 ods. 2 písm. b) zák. č. 369/1990 Zb. musia byť kumulatívne splnené nasledovné tri predpoklady: a) nesprávny úradný postup, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, čo v danom prípade splnené nebolo, pretože odporca sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. 9. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 378 ods. 1,2 CSP potvrdil konštatujúc, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu spĺňa obsahové náležitosti vymedzené v ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom ho nemožno vyhodnotiť ako zmätočné (t. j. navzájom si vo svojich argumentoch odporujúce), tak ako to tvrdí v odvolaní navrhovateľ. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 11. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).