Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/496/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214206513 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214206513.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu Quantum Credit a. s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený Advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava proti žalovanej I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX O. G., o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 05.12.2014, č. k. 10C/250/2014-21, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania z titulu nezaplatenej zmluvnej pokuty podľa Zmluvy o pripojení a Dodatku k tejto zmluve. Okresný súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu faktúrou zo dňa 08.08.2011, táto mala byť splatná dňa 25.08.2011. Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi pôvodným poskytovateľom služieb Slovak Telecom, a.s. bola predmetná pohľadávka postúpená žalobcovi. Súd považoval za preukázané, že žalovaná vyúčtovanú zmluvnú pokutu nezaplatila. Okresný súd Zmluvu o pripojení spolu s Dodatkom uzavretú medzi žalobcom a žalovanou považoval za zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalovaná bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej, ani podnikateľskej činnosti. Okresný súd citoval príslušné zákonné ustanovenia Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, Občianskeho zákonníka a poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Nitre zo dňa 27.05.2013, č. k. 12C/150/2013-38, ktorý určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 20.05.2008 týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 7 500,- Sk, t. j. 248,95 Eur, je neprijateľná. Okresný súd Nitra odôvodnil rozhodnutie tým, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, kde nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je uplatňovaný z typovej zmluvy uzatváranej vo viacerých prípadoch, keď spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda aj dojednania o zmluvnej pokute nemôže podstatným spôsobom ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca mení len výšku zmluvnej pokuty, pričom nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatil cenu bezprostredne po uzavretí zmluvy. Z týchto dôvodov považoval zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda neplatnú. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku so záverom, že pokiaľ súd vo výroku rozsudku určí podmienku dohodnutú v zmluve za neprijateľnú zmluvnú podmienku, bol právny predchodca žalobcu povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, prípadne len časti takejto podmienky pokiaľ sa rozhodnutie týkalo len časti zmluvnej podmienky. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa, t. j. žalobca. Pokiaľ teda Okresný súd Nitra v rozsudku sp. zn. 12C/150/2013 určil zmluvnú podmienku dojednanú v Zmluve o pripojení, uzavretej na jednej strane spoločnosťou Slovak Telecom, a. s. a spotrebiteľom na strane druhej za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo malo za následok jej neplatnosť, nemohol sa ani v ďalších konaniach domáhať plnenia z tejto podmienky, pretože táto podmienka je neplatná aj v ďalších zmluvách. Vychádzal z určenia, že zmluvná podmienka - dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur bola už rozsudkom súdu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd v tomto konaní už neurčoval opätovne neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, ale vychádzal z právoplatného rozhodnutia a návrh žalobcu zamietol. Súčasne poukázal na ďalšie rozhodnutia, ktoré obdobnú zmluvnú pokutu vyhlásili za neprijateľnú zmluvnú podmienku. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným účastníkom bola žalovaná, ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na skutkové okolnosti prejednávanej veci s tým, že žalovaná svoje zmluvné povinnosti neplnila. Z uvedeného dôvodu jej bola vyrubená zmluvná pokuta. Po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013 sa pohľadávky, medzi inými aj pohľadávka vyplývajúca z tohto sporu, stali vlastníctvom žalobcu. Pokiaľ sa súd vo svojom rozhodnutí odvoláva na rozhodnutie Okresného súdu Nitra, ktorý určil neprijateľnosť zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur a zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú, a teda neplatnú a na záver konajúceho súdu, v zmysle ktorého z neplatnej uzavretej zmluvnej podmienky sa nemožno následne domáhať plnenia, a teda žalobcovi nemožno priznať nárok z titulu zmluvnej pokuty, s takýmto právnym názorom žalobca nesúhlasí. Poukazuje na znenie ust. § 544 Občianskeho zákonníka s tým, že inštitút dojednania zmluvnej pokuty, ktorý slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, je absolútne oprávnený. Ustanovenia dodatku týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určujú povinnosti, po porušení ktorých má podnik právo vyfaktúrovať dohodnutú zmluvnú pokutu, s čím bola žalovaná strana oboznámená. Naviac rozhodnutie, ktorým súd argumentuje, sa vzťahuje na konkrétnu zmluvu a zakazuje dodávateľovi používať neprijateľnú zmluvnú podmienku, je z roku 2013. Pritom právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu ešte v roku 2010, preto nemožno hovoriť o tom, že by sa predmetným rozsudkom z roku 2013 zakázalo právnemu predchodcovi žalobcu uzavrieť zmluvu v roku 2010, takýto výklad by znamenal neprípustnú retroaktivitu súdneho rozhodnutia, ale aj samotného Občianskeho zákonníka, keďže tento v roku 2011 ust. § 53a neobsahoval. Naviac rozhodnutie súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky zaväzuje dodávateľa pro futuro pri jeho ďalšej zmluvnej agende. Nejde o pravidlo, ktoré by zaväzovalo iný súd rozhodovať v súlade s predošlým rozhodnutím súdu. V tomto poukázal na uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/325/2012-59, v zmysle ktorého je súd povinný posudzovať každý prípad individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti daného prípadu. Teda odkazom na iné rozhodnutie, bez vysporiadania sa so skutkovým stavom konkrétneho prípadu a náležitého odôvodnenia svojho rozhodnutia, súd v konečnom dôsledku žalobcovi odoprel jeho ústavné právo na náležité prejednanie veci. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu, podľa ktorého dohoda o zmluvnej pokute je absolútne neplatným právnym úkonom. Bod 3 Dodatku k Zmluve o pripojení, v ktorom je úprava zmluvnej pokuty, neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ustanovenie bodu 3 Dodatku nenapĺňa kvalifikačné kritériá neprijateľnosti stanovené zákonom, a to ani v § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok konštatoval, že uzavretie zmluvy bolo na slobodnom rozhodnutí spotrebiteľa, ktorý nebol žiadnym spôsobom nútený do zmluvného vzťahu so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené. 3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 6. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a rovnako odvolacie konanie začali za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol od 01.07.2016 nahradený novou procesnou normou - zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilným sporovým poriadkom. V zmysle prechodných ustanovení CSP, § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, bol súd v odôvodnení rozsudku povinný uviesť, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 9. Porovnaním pôvodnej aj súčasnej právnej úpravy ustanovenia o odôvodnení rozsudku je zrejmé, že nová úprava reflektuje na nové procesné inštitúty (procesná obrana, procesný útok), pričom je precíznejšia ako pôvodná, podstatné však je, že aj v prípade predchádzajúcej právnej úpravy musel byť rozsudok odôvodnený tak, aby bol dostatočne jasný, určitý, zrozumiteľný a presvedčivý, konkrétnejšie, aby bolo zrejmé, akým spôsobom vykonal súd dokazovanie, z akých dôkazov vychádzal, ako tieto posúdil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil. 10. Odvolací súd musí konštatovať, že napadnutý rozsudok nemá uvedené náležitosti, odvolací súd nemal preto možnosť riadne napadnutý rozsudok preskúmať. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení a svojich úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou a ktorú z neprijateľných podmienok podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, resp. inú podmienku považuje za neprijateľnú. Okresný súd rozhodol s odkazom na rozhodnutie Okresného súdu Nitra v obdobnej veci. Tento rozsudok, keďže sa netýka tých istých sporových strán a tej istej veci, netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci a iné súdy ním nie sú viazané. 11. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za správne závery uvádzaného rozsudku iného okresného súdu, nemožno to vykladať tak, že by rozsudok nemusel mať procesnou normou vyžadované náležitosti (v tom čase § 157 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ súd nepriznal žalobcovi plnenie z dôvodu, že ide o plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú už raz iný súd plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, poukazujúc na iný právoplatný rozsudok, je potrebné, aby závery tohto iného rozsudku uvedené v odôvodnení rozsudku boli aj súčasťou odôvodnenia tohto ďalšieho rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, keď nepriznal žalobcovi plnenie z dôvodu, že vyplýva z neprijateľnej (neplatnej) zmluvnej podmienky. 12. Vzhľadom na uvedené nedostatky napadnutého rozsudku, konkrétne absenciu riadneho odôvodnenia, nemohol odvolací súd napadnutý rozsudok vecne preskúmať. Preto rozsudok s poukazom na ust. § 389 ods. 1, písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť uplatnený nárok takým spôsobom, aby mal rozsudok náležitosti stanovené zákonom (teraz § 220 CSP) tak, aby odvolací súd v prípade ďalšieho odvolania mal možnosť rozsudok preskúmať. Odvolací súd podotýka, že rozsudok iného súdu, hoci aj nadobudol právoplatnosť, je záväzný len medzi sporovými stranami, nemôže však zaväzovať iný súd. Naviac odvolací súd poukazuje na ust. § 298 CSP, ktoré stanovuje osobitné ustanovenia o rozhodnutiach v spotrebiteľských sporoch. 13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).