Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010167 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215010167.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, na neverejnom zasadnutí dňa 25. mája 2016, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, prejednal odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného G. Q., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 02.03.2016 sp.zn. 9T/73/2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného G. Q. za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1,4 písm. b) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 11.09.2011 do 12.09.2011 sa vlámal do predajne s rozličným tovarom v obci Šuľa 18, kde odcudzil rôzny tovar v hodnote 1.012,88 Eur a poškodením zariadenia spôsobil škodu minimálne 80,- Eur. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák. a § 42 ods. 1,2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Zároveň bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 07.01.2013 sp.zn. 8T/118/2012. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, škodu v sume 1.017,79 Eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolania okresný prokurátor aj obžalovaný. Okresný prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia prísnejšieho trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa rozhodol nezákonne, keď neuložil obžalovanému trest za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ale uložil obžalovanému len trest v základnej sadzbe, a to súhrnný po zrušení výroku o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 8T/118/2012, kde bol odsúdený pre trestnú činnosť toho istého druhu na trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace a bol zaradený pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Súd nepostupoval zákonne, keď uložil trest obžalovanému na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, hoci bolo jeho povinnosťou prihliadnuť na ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. pri prevahe priťažujúcich okolností zvýšením dolnej hranici trestnej sadzby o jednu tretinu, teda nemal ukladať trest v sadzbe tri roky odňatia slobody až desať rokov odňatia slobody, ale v rozmedzí 64 mesiacov až 10 rokov. Obžalovaný sa naproti tomu domáhal odvolaním zrušenia napadnutého rozsudku a zrejme oslobodenia spod obžaloby, pretože sa necíti byť vinným a trestná činnosť vykonaným dokazovaním mu údajne nebola vôbec preukázaná. Vo veci bol zabezpečený proti nemu len jediný nepriamy dôkaz v prípravnom konaní, a to daktyloskopická stopa na plechovke paradajkového pretlaku, na základe čoho bol potom uznaný za vinného z predmetnej trestnej činnosti a odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov bez toho, aby bola preverená jeho obhajoba a aby boli zabezpečené iné dôkazy okrem spomenutej daktyloskopickej stopy, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania predmetného trestného činu. Teda jediný nepriamy dôkaz mal byť a bol podkladom pre uznanie jeho viny. Súd pritom pri uznaní viny vychádzal zjavne z toho, že bol v minulosti trikrát súdne trestaný, čo však nedokazuje, že spáchal aj predmetný skutok. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzali napadnutému rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané a zistil, že odvolania odvolateľov sú dôvodné. Predovšetkým treba v úvode konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal v podstate všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, na druhej strane však pochybil, pokiaľ zabezpečené dôkazy dostatočne nevyhodnotil v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. u každého výroku zvlášť a s týmito sa potom dôsledne nevysporiadal aj pri objasnení postupu pri rozhodovaní jednotlivých výrokoch v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to v rozpore s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Takýmto postupom sa stáva rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľným a nezákonným. Odvolací súd v prvom rade však musí dať za pravdu okresnému prokurátorovi k pochybeniam okresného súdu, ktoré vytýka okresný prokurátor v odvolaní, keď z napadnutého rozsudku je zrejmé, že nevychádzal dôsledne pri rozhodovaní súd prvého stupňa hlavne v otázke výroku o treste zo zistených skutočností vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ aj z nich čiastočne vychádzal, nesprávne potom priradil príslušné zákonné ustanovenia samotnému výroku o treste. Súd prvého stupňa na jednej strane konštatuje vo výroku o treste aplikáciu ust. § 37 písm. h), m) Tr. zák., teda existenciu dvoch priťažujúcich okolností u obžalovaného, správne potom v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. aplikuje zvýšenú trestnú sadzbu o jednu tretinu pri prevahe priťažujúcich okolností, ale na druhej strane ukladá trest pod dolnou hranicou takto upravenej trestnej sadzby, a to len v základnej trestnej sadzbe v rozmedzí troch rokov až desiatich rokov odňatia slobody pri trestnom čine najprísnejšom zo zbiehajúcich sa trestných činov, a to § 212 ods. 4 Tr. zák. Zvýšenie trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. teda nenašlo vyjadrenie z neznámych dôvodov vo výroku o treste, tento postup nie je zrejmý ani z odôvodnenia rozsudku. Treba uviesť, že aj v zrušenom rozsudku vo výroku o treste sp.zn. 8T/118/2012 bolo aplikované ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. pri ukladaní trestu, ale v terajšom výroku o treste sa žiadne takéto ustanovenie nevyskytuje a nie je ani známe z odôvodnenia rozsudku, že by takéto ustanovenie bolo aplikované a bol braný ohľad na toto alebo iné zmierňovacie ustanovenie Trestného zákona pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, upravenú v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. v podstate obligatórne pri splnení zákonných podmienok. Uvedené zjavné pochybenie súdu prvého stupňa však nie je jediným dôvodom pre vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové prejedanie a rozhodnutie. Treba uviesť, že napadnutý rozsudok ako celok je nepreskúmateľný z pohľadu nerešpektovania ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. a § 168 ods. 1 Tr. por., pretože aj v otázke viny, teda ako prvoradého, nevyhnutného predpokladu pre ďalšie výroky rozsudku, nemožno zistiť, ako sa súd dopracoval k jednotlivým výrokom, zvlášť, pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného nielen v zmysle odôvodnenia odvolania, ale aj v zmysle jeho obhajoby v priebehu celého dokazovania a argumentácie, prečo nemohol spáchať predmetný skutok. Je teda zrejmé, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní zvýraznil iba jeden dôkaz, ktorý vyznieva v neprospech obžalovaného a ostatné dôkazy v podstate nechal bez povšimnutia, resp. nevysporiadal sa s nimi pri rozhodovaní a potom pri odôvodnení jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku. Za týchto okolností odvolací súd nemal iné východisko, ako napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie za účelom odstránenia odvolacím súdom nenapraviteľných pochybení súdu prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.