Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoPr/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216200744 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6216200744.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobkyne R. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. O. S. XXX/XX, XXX XX M. K., zastúpená advokátom Mgr. Pavlom Vrškom, Advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, M. R. Štefánika 2, proti žalovanému T. K. S., spol. s r. o., so sídlom Veľký Krtíš, Hviezdoslavova 1142, IČO:36053635, právne zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Veselým, Advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne zo dňa 02. 08. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Cpr/1/2016-29 zo dňa 14. 06. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov. o d ô v o d n e n i e : 1. Procesný súd návrh žalobkyne zamietol a zároveň jej uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 347,69 € na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jozefa Veselého, advokáta, so sídlom AK Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 12. 02. 2016 domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a pracovný pomer trvá. Alternatívne žiadala, aby súd rozhodol tak, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a aby súd odporcu zaviazal jej nahradiť sumu 765,- Eur a to titulom odstupného. Návrh odôvodnila tým, že dňa 15.03.2013 uzatvorila pracovnú zmluvu s odporcom, čím bol založený pracovný pomer na dobu neurčitú, kde bola prijatá na pracovnú pozíciu robotník vo výrobe - výrobný robotník v pekárenstve. Do práce nastúpila dňa 18.03.2013 a podľa zmluvy mala dohodnutú mzdu vo výške 337,70 Eur mesačne so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiace. Na pracovnú pozíciu bola prijatá ako zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou. Koncom kalendárneho roku 2015 jej bolo oznámené, že pracovný pomer končí na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy s dátumom 30.11.2015. Týmto spôsobom pracovný pomer sa z neurčitej doby zmenil na dobu určitú s tým, že mal skončiť k 31.12.2015. Poukázala na to, že ona nikdy dobrovoľne nepristúpila k zmene pracovnej zmluvy a dohodu o zmene pracovnej zmluvy zrejme podpísala nevedome spolu s podpisovaním iných dokumentov, ktoré jej zamestnávateľ dával podpisovať a zasielal na ÚPSVaR. Podpísanie dohody o zmene pracovného pomeru by pre ňu bolo nevýhodné, pretože by prišla o odstupné. Z vyššie uvedených dôvodov s dohodou nesúhlasila a preto má za to, že pracovný pomer bol skončený neplatne. Odporca sa k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 20. 04. 2016. Poukázal na to, že navrhovateľka nepredložila žiadne dôkazy k tvrdeniam o okolnostiach uzavretia dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.03.2013. Uviedla, že je spôsobilá na právne úkony a dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy podpísala a s jej obsahom súhlasila. U odporcu pracovala na pozícii robotník vo výrobe - výrobný robotník v pekárenstve a v pracovnej náplni nemala podpisovanie akýchkoľvek písomností. Podpísala len jednu listinu, ktorú si pred podpisom prečítala a vyslovila so zmenou pracovnej zmluvy súhlas. V konaní nie je jasný právny titul, ktorým sa navrhovateľka dožaduje zaplatenia sumy 765 Eur a to v tom, či sa ide o náhradu ušlej mzdy, o zaplatenie odstupného alebo o náhradu škody. Nárok z právneho hľadiska je nejasný. Navrhovateľka formulovala petit alternatívne a v podstate ním nežiada určiť neplatnosť dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, ale navrhla určiť, že pracovný pomer trvá, k čomu ale nepredložila žiadne dôkazy. Na pojednávaní dňa 14.06.2016 navrhovateľka trvala na návrhu. Poukázala na to, že má skončené stredné odborné učilište bez maturity, pričom pracovala už u viacerých zamestnávateľov. Dohode o zmene obsahu pracovnej zmluvy venovala primeranú vážnosť, ale mohla byť podpísaná inou osobou vzhľadom na odlišný charakter písma a je antidatovaná. Manželka konateľa odporcu jej pred Vianocami 2015 oznámila, že jej pracovný pomer skončí uplynutím času v zmysle Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 30.11.2015. Ona nemá vedomosť, že by takúto dohodu podpísala, pretože prvýkrát ju videla až v decembri 2015. Potvrdila, že podpis na fotokópii dohody o zmene pracovnej zmluvy jej patrí. U odporcu pracovala na pozícii robotník v pekárenstve a obsahom jej pracovnej náplne nebolo podpisovanie dokumentov ani administratívna činnosť. Vzhľadom na to, že išlo o pracovné miesto chránenej dielne, odporca žiadal od nej podpisovanie dokumentov pre ÚPSVaR. Obsah dokumentov jej bol vysvetlený tak, že sa jedná o formálny akt pre ÚPSVaR. Odporcovi nedoručila písomnú výzvu, že trvá na zamestnávaní a pokračovaní v pracovnom pomere, ale záujem pokračovať v práci prezentovala manželke konateľa odporcu (p. Kozmovej), ktorej ústne uviedla, že nebude akceptovať skončenie pracovného pomeru. Dodala, že s ukončením pracovného pomeru by súhlasila, ale nesúhlasí so spôsobom jeho skončenia, pretože bola ukrátená v právach. V súčasnosti je zamestnaná podľa pracovnej zmluvy z februára 2016 na neurčitý čas a zamestnanie si našla približne dva mesiace po predpokladanom termíne skončenia pracovného pomeru s odporcom. Potvrdila, že pri ukončení pracovného pomeru s odporcom podpísala zápočtový list a dohodu o zmene pracovnej zmluvy predložila ÚPSVaR, kde bola evidovaná ako nezamestnaná od 01.01.2016 do februára 2016. V súčasnosti navrhovateľka nemá záujem vrátiť sa k bývalému zamestnávateľovi (odporcovi) do pracovného pomeru. Čiastku 765,- Eur si nárokuje titulom odstupného a jej výška zodpovedá dvom priemerným mesačným platom. Na pojednávaní dňa 14.06.2016 odporca uviedol, že jeho manželka je zamestnaná v spoločnosti TKS spol. s.r.o. so sídlom vo Veľkom Krtíši a navrhovateľke predložila Dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 15.03.2013. Takto postupovali vo vzťahu aj k ďalšej zamestnankyni spoločnosti, ktoré mali možnosť si dohodu prečítať a oboznámiť sa s jej obsahom a následne sa slobodne rozhodnúť, či s dohodu vyslovia súhlas alebo nie. Pracovný pomer dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy bol skončený u dvoch zamestnancov. Postoj navrhovateľky je výsledkom jej nespokojnosti v zamestnaní, pretože dávnejšie uvažovala o ukončení pracovného pomeru zrejme pod prísľubom iného zamestnania za pre ňu priaznivejších podmienok. Mal poznatok, že navrhovateľka má záujem sa zamestnať u iného zamestnávateľa už v novembri 2015 u konkurenčnej spoločnosti s rovnakým predmetom činnosti. Jeho manželka mala na starosti zabezpečovanie právnej agendy a administratívy súvisiacej s vedením firmy. Bol osobne prítomný pri podpisovaní dohody o zmene pracovnej zmluvy s navrhovateľkou, ktorá sa s návrhom riadne oboznámila, prečítala si ho a podpísala ho a nebol na ňu vyvíjaný žiadny fyzický ani psychický nátlak. Dôvodom zmeny pracovnej zmluvy boli požiadavky výroby a zabezpečenie plynulého chodu výroby. Navrhovateľka nepodpisovala inú listinu, vyčerpala si zostatkovú dovolenku a podpísala všetky výstupné doklady súvisiace s ukončením pracovného pomeru. Navrhovateľka chcela pracovný pomer ukončiť k 31.12.2015 týmto spôsobom. Znenie pracovnej zmluvy sformuloval odporca a v listine vykonal záznam o zmene pracovného pomeru na dobu určitú. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a konateľa odporcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2015 na č. l. 3, Pracovnou zmluvou zo dňa 15.03.2013 na č.l.4, Potvrdením o mzde za mesiace 02 - 04/2015 a 06 -12/2015 na č. l. 5 a nasl. a na tomto základe súd zistil zásadový skutkový stav: Navrhovateľka dňa 15.03.2013 uzatvorila s odporcom písomnú pracovnú zmluvu v zmysle § 43 Zákonníka práce, ktorá bola podpísaná zmluvnými stranami vo Veľkom Krtíši. Podľa pracovnej zmluvy odporca v zmluve figuruje ako zamestnávateľ a navrhovateľka je zamestnancovom. Zmluvne bol dohodnutý deň nástupu do práce k 18.03.2013 s miestom výkonu práce vo M. K., S. XXXX. Navrhovateľka bola prijatá na pracovnú pozíciu robotník vo výrobe - výrobný robotník v pekárenstve ako zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou na pracovisko chránenej dielne číslo: 000256/2013. Pracovný pomer bol v zmysle pracovnej zmluvy dohodnutý na neurčitú dobu. Zmluvne boli s navrhovateľkou dohodnuté mzdové podmienky so splatnosťou mzdy do 28. dňa nasledujúceho v kalendárneho mesiaca vo výške 337,70 Eur a skúšobná doba v trvaní 3 mesiace. V čl. 8 pracovnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že obsah zmluvy sa môže zmeniť vtedy, ak sa na jeho zmene dohodnú obaja účastníci písomne, formou dohody o zmene obsah pracovných podmienok s tým, že ostatné práva a povinnosti sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce a ostatnými súvisiacimi predpismi. Navrhovateľka potvrdila, že má ukončené stredné odborné učilište s maturitou v odbore krajčír a v minulosti pracovala u viacerých zamestnávateľov na pracovnej pozícii šička obuvi, resp. predavač a je plne spôsobilá k právnym úkonom a samostatne právne konať, pričom má priaznivý zdravotný stav. Obsahom pracovnej náplne navrhovateľky bola výroba a pečenie tyčiniek, ktorá činnosť bola spojená tiež s vykonávaním baliacich a iných úkonov. Nebolo súčasťou obsahu pracovnej náplne podpisovanie dokumentov, administratívne úkony a ani vyplňovanie výkazov o pracovnej činnosti. Pracovisko navrhovateľky u zamestnávateľa bolo vytvorené ako chránená dielňa d. č. 002/56/2013 a z tohto dôvodu sa vyžadovalo plnenie povinnosti zamestnávateľa a uskutočňovanie administratívnych úkonov, vypisovanie potvrdení, ktoré vyžadovali súčinnosť navrhovateľky niekoľkokrát mesačne. Manželka konateľa odporcu N. K. ako zamestnankyňa odporcu zabezpečovala administratívne úkony a právnu agendu týkajúcu sa vedenia firmy. Navrhovateľke predložila listinu Dohoda o zmene pracovnej zmluvy s tým, že navrhovateľke bolo umožnené, aby sa s dokladom oboznámila, prečítala si ho a následne mala možnosť sa dobrovoľne rozhodnúť, či so zmenou pracovnej zmluvy súhlasí. Obsahom dohody o zmene pracovnej zmluvy (č.l.3), podpísanej navrhovateľkou a konateľom odporcu dňa 30.11.2015 je dojednanie o zmene druhu práce s obsahom pracovnej náplne na pozícii robotník vo výrobe - výrobný robotník v pekárenstve na pozíciu robotník vo výrobe - triediaci a baliaci robotník. V dohode o zmene pracovnej zmluvy si zmluvné strany dohodli zmenu formy pracovného pomeru uzavretého na neurčitý čas a to na pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.2015.. V dohode je vyznačené, že zmena pracovného pomeru bola uskutočnená so súhlasom pracovníka, pričom navrhovateľka potvrdila, že podpis na fotokópii dohody zhodnej s originálom dokumentu patrí navrhovateľke. Znenie dohody o zmene pracovnej zmluvy sformuloval odporca, ktorý pracovnoprávny vzťah týmto spôsobom ukončil celkovo u dvoch zamestnancov. Dôvodom zmeny obsahu pracovnej zmluvy bolo zabezpečenie chodu výroby a to z hľadiska rozloženia pracovnej sily vo výrobe zamestnávateľa. Navrhovateľka do dohodnutého času zániku pracovného pomeru t. j. do 31.12.2015 nedoručila odporcovi žiadne písomné stanovisko, ktorým by trvala na zamestnávaní, podpísala všetky výstupné dokumenty (zápočtový list) potrebné pre formálne ukončenie pracovného pomeru. Následne sa zaevidovala na ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši ako registrovaná nezamestnaná a okolnosť nezamestnanosti preukázala Dohodou o zmene pracovného pomeru z 30.11.2015. V registri evidovaných nezamestnaných bola vedená od 01.01.2016 do februára 2016. V súčasnosti navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti ADANO vo Veľkom Krtíši na pracovný pomer na neurčitý čas, ktorý bol založený pracovnou zmluvou vo februári 2016. V súdnom konaní deklarovala stanovisko, že nemá záujem o pokračovanie pracovno-právneho vzťahu s odporcom a to ani v prípade, ak by v súdnom konaní bola úspešná. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."); návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 54 Zákonníka práce; dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav veci. Žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pretože ide o určenie právnej skutočnosti, kde naliehavý právny záujem vyplýva priamo z právneho predpisu (Zákonníka práce). Z vymedzenia žalobného petitu v predmetnej veci vyplýva, že predmetom nie je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, ale navrhovateľka žiadala určiť, že skončenie pracovného pomeru podľa dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy je neplatné a že pracovný pomer trvá, alternatívne, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 765 Eur. Teda predmetom konania bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru primárne z dôvodu neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2015. Kľúčové bolo vyriešenie otázky, či Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2015 je neplatný právny úkon. Z formálneho hľadiska ide o návrh na začatie konania v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a podmienkou jeho procesnej prípustnosti je preukázanie existencie právneho záujmu na navrhovanom určení ako naliehavého. Bez toho súd musí návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p. zamietnuť ako neprípustný. Jedná sa o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu a následne nie je dôvod, aby sa súd zaoberal meritom veci ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo/44/2008). Z listinných dokladov, ktoré sú súčasťou spisu možno konštatovať, že pracovný pomer navrhovateľky bol uzavretý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15. 03. 2013 na dobu neurčitú, kedy pracovná pozícia u odporcu bola zriadená ako pracovisko chránenej dielne č. 002/56/2013 s tým, že navrhovateľka bola prijatá na pracovnú pozíciu robotník vo výrobe - výrobný robotník v pekárenstve. K zmene pracovnoprávneho vzťahu došlo v zmysle písomnej dohody zo dňa 30.11.2015, ktorou sa zmenil obsah pracovnej zmluvy tak, že účastníci pracovnoprávneho vzťahu sa dohodli, že pracovný pomer navrhovateľky končí k 31. 12. 2015 s jej súhlasom a zároveň bola dohodnutá aj zmena pracovnej pozície navrhovateľky na robotník vo výrobe - triediaci a baliaci robotník. Navrhovateľka v súdnom konaní spochybňovala platnosť dohody o zmene pracovnej zmluvy tvrdiac, že dohodu nikdy nepodpísala a ak ju aj podpísala potom tak urobila nevedome pri podpisovaní iných dokladov, ktoré jej boli predložené. V prvom rade súd zisťoval, či rozhodnutie a prípadné vyhovenie návrhu má význam pre praktický život navrhovateľky a nebude výsledkom len zbytočne vedeného sporu. V súdnom konaní navrhovateľka neuviedla z akého dôvodu a na aký účel potrebuje rozhodnutie, že skončenie pracovného pomeru v zmysle dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy je neplatné a že jej pracovný pomer s odporcom trvá, resp. že odporca je povinný zaplatiť jej sumu 765 Eur, pretože navrhovateľka netrvala na ďalšom zamestnávaní. Sama uviedla, že bola registrovaná na ÚPSVaR vo VK v období od 01. 01.2016 do februára 2016 ako nezamestnaná a počnúc od februára 2016 je zamestnaná u nového zamestnávateľa v spoločnosti ADANO s.r.o. so sídlom vo Veľkom Krtíš na pracovný pomer na neurčitý čas. Vyslovením neplatnosti skončenia pracovného pomeru, resp. že pracovný pomer trvá navrhovateľka nemohla dosiahnuť peňažné nároky, ktoré v konaní označila ako odstupné vo výške 765 Eur. Nedošlo totiž ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce alebo z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti pre výkon práce u navrhovateľky v zmysle Zákonníka práce a navrhovateľka dôvody ukončenia pracovného pomeru v konaní ani netvrdila. Nemohol jej vzniknúť právny nárok na odstupné (§ 76 Zákonníka práce). Peňažné plnenie uvedené v žalobe nemožno z právnej stránky kvalifikovať ako nárok na náhradu mzdy, pretože zamestnancovi patrí iba za podmienky, ak zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom aby ho ďalej zamestnával. Navrhovateľka odporcovi neadresovala žiadnu písomnú výzvu so žiadosťou o pokračovanie v pracovnom pomere, nepreukázala takéto ústne oznámenie, a vyčerpala si riadnu dovolenku. Z týchto okolností a postoja navrhovateľky možno jednoznačne vyvodiť, že stratila záujem na ďalšom trvaní pracovného pomeru s odporcom a dohodu o zmene pracovnej zmluvy i fakticky svojím postojom akceptovala. V súdnom konaní stanovisko potvrdila a uviedla, že nemá záujem na pokračovaní pracovného vzťahu s navrhovateľom, ani keď by bola v súdnom konaní úspešná. Ďalšie tvrdené okolnosti, že žalobou chce zabrániť, aby odporca nepostupoval voči iným zamestnancom „rovnako“, nenapĺňajú obsah zákonnej požiadavky podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Tvrdenia o protiprávnom postupe pri ukončení pracovného pomeru navrhovateľka nepreukázala a jedná sa o jej subjektívny dojem, ktorý je z hľadiska ust. § 80 písm. c) O.s.p. irelevantný. Súd dospel k názoru, že navrhovateľka nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, pretože nedoložila a nevedela ani zdôvodniť, akým spôsobom rozhodnutie súdu zmení jej právne postavenie vo vzťahu k odporcovi, a ako sa zlepší jej postavenie. Naopak i keby súd návrhu navrhovateľky vyhovel k zmene postavenia navrhovateľky podľa súdu nedôjde. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľky zamietol v prvom rade pre procesný nedostatok existencie naliehavého právneho záujmu. Súd ďalej dodáva, že konanie, ktoré sa medzi účastníkmi viedlo má povahu sporu a je na účastníkovi, aby označil relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie jeho práva a následne tieto skutočnosti v konaní preukázal. Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno, pretože mala povinnosť preukázať, že dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2015 je neplatný právny úkon, ktorý nezodpovedá jej skutočnej a vážnej vôli, pretože dohodu nepodpísala, resp. ak ju podpísala urobila tak nevedome. K týmto tvrdeniam nepredložila žiadny dôkaz. Naopak bolo preukázané, že je zdravá, je spôsobilá k právnym úkonom v celom rozsahu, má ukončené stredné odborné učilište bez maturity a nešlo o jej prvý pracovnoprávny vzťah. Ďalej potvrdila, že podpis na fotokópii (č. l. 3) zhodnej s originálom Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2015 jej patrí. Za daného stavu súdu nepredložila žiadne ďalšie skutkové tvrdenia týkajúce sa predmetu sporu, ktorými by vysvetlila existenciu vlastného podpisu na dohode o zmene pracovnej zmluvy. Treba teda vychádzať zo skutkového záveru, že navrhovateľka dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy slobodne a vážne podpísala vedomá si všetkých dôsledkov svojho konania, ktoré si zvážila. Nijako nebolo preukázané, že dohodu by podpísala pod nátlakom v tiesni alebo za iných okolností, ktoré by zakladali pochybnosti o slobodnej a vážnej vôli navrhovateľky. Uvedený záver potvrdzuje tiež ďalší postup navrhovateľky, ktorá dobrovoľne realizovala všetky administratívne a právne úkony spojené s ukončením pracovnoprávneho vzťahu s odporcom, pričom neoznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, vyčerpala si riadnu dovolenku, registrovala sa ako nezamestnaná na ÚPSVaR vo VK na zákale dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktorú považovala za platnú a z tohto dôvodu potom aj poberala podporu v nezamestnanosti. Návrh navrhovateľky teda ani z vecnej stránke stránky neobstojí. Súd nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov a to J. V. a P. K., ktorý nepovažoval za účelný s prihliadnutím na hospodárnosť konania. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenie že pracovný pomer trvá, nie žaloba o určenie neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Nie je potrebné preukazovať okolnosti uzavretia dohody výsluchom svedkýň, pretože navrhovateľka nepreukázala už základný predpoklad procesnej úspešnosti žaloby t. j. naliehavý právny záujem. Je preto nadbytočné akéhokoľvek ďalšie dokazovanie skutkových okolností dohody. Navrhovateľka netrvá na zamestnávaní a nie je zrejmé z akého dôvodu vlastne žiada vydanie súdneho rozhodnutia. Pracovnoprávny vzťah svedkyne J. V. je odlišným právnym vzťahom od vzťahu založeného dohodou o zmene pracovnej zmluvy medzi odporcom a navrhovateľkou. Z dokazovania vyplýva, že okolnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy boli odporcom so zamestnancami prerokované individuálne tak s J. V. a individuálne s navrhovateľkou. Svedkyňa V. nebola prítomná pri prerokovaní dohody navrhovateľky s odporcom a jej výpoveď teda nemôže prispieť k objasneniu skutkového stavu vo veci. Dôkazný návrh navrhovateľky je neaktuálny, pretože nevyplynul z dokazovania na pojednávaní. Výsluch svedkýň bol opodstatnený už s ohľadom na spornosť skutkových tvrdení účastníkov konania, čo vyplýva z obsahu vyjadrenia odporcu k návrhu. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu v konaní. Odporca mal v konaní plný procesný úspech a vzniklo mu právo na náhradu trov proti navrhovateľke. Odporcovi vznikli trovy z dôvodu jeho právneho zastúpenia v súdnom konaní. Právny zástupca odporcu si trovy právneho zastúpenia vyčíslil v zákonnej lehote za tri úkony právnej služby po 66 Eur á úkon v roku 2016 (za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu, zastupovanie na pojednávaní), k úkonom si nárokoval režijný paušál za 2016 vo výške 25,74 Eur (3 x 8,58 Eur) a 20 % DPH z odmeny a náhrady výdavkov. Celkovo si odporca nárokoval trovy právneho zastúpenia vo výške 347,69 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli uplatnené v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby § 11 ods. 1 písm. a) adv. tarify a aj v súlade s rozsahom poskytnutej právnej pomoci. Súd preto navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia odporcovi v celkovej výške 347,69 Eur na účet jeho právneho zástupcu uvedený vo výroku tohto rozsudku a to podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. 3. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie tvrdiac, že tento považuje za vecne a právne nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu je jednostranné. Súd uveril argumentom žalovaného napriek tomu, že tieto spochybnila v plnej miere. Jej argumentom nebolo uverené a ani jej nebolo umožnené ich podložiť. Súd zamietol dôkazné návrhy svedkov s tým, že týchto mala označiť pred pojednávaním. Tvrdenie, že inkriminovanú dohodu mala podpísať v kancelárii konateľa žalovaného, bolo nepravdivé a nebolo ho možné ani predpokladať a nemohla ani vopred očakávať až takúto formu zavádzania ona nepredpokladala. Jej tvrdenie, že požiadala o zotrvanie v zamestnaní sa však na súde javilo ako nepravdivé z dôvodu nepodloženia, ktoré však samozrejme nemá. Pri tomto spôsobe obhajoby žalovaného sa jej neverilo a pri rozhodovaní sa z tohto aj vychádzalo a bralo na zreteľ. Bola porušená rovnosť strán. Súd nevzal do úvahy, že počas zamestnania u žalovaného podpisovala mesačne viacero dokumentov. Súd však uveril žalovanému, že ona žiadne dokumenty nepodpisovala. Ak sa bralo do úvahy, že pri podpisovaní vedela o zmene druhu práce, následne mohlo byť dojednanie o úprave trvania pracovného pomeru vyznačené dodatočne. Ona disponuje len kópiou dohody. Nebol jej odovzdaný rovnopis podpísaný oboma stranami. Žalovaný neustále argumentoval aj neurčitosťou návrhu a petitu, avšak súd nie je v zmysle OSP jednoznačne viazaný návrhom. Je proti akýmkoľvek logickým úvahám a záverom to, že by dobrovoľne a úmyselne podpísala dohodu o zmene pracovnej zmluvy z doby neurčitej na dobu určitú a tak sa vzdala práva na odstupné. Záverom žalobkyňa žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opakované prejednanie, doplnenie dokazovania, alebo aby napadnutý rozsudok bol v celom rozsahu zrušený a jej návrhu vyhovené. 4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril. Uviedol, že žalobkyňa v podstate odôvodnila odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že takýto rozsudok považuje za vecne a právne nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd zamietol dôkazné návrhy na vypočutie svedkov a bola porušená rovnosť strán. V ďalšom odôvodnení odvolania žalobkyňa opakuje svoje tvrdenia pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd vysporiadal v rozsudku. Žalovaný opätovne tvrdil, že už samotná žaloba bola zmätočná, nejasná a nezrozumiteľná a takto podanej žalobe nebolo možné vyhovieť ani pri splnení iných podmienok z hľadiska preukázania oprávnenosti takejto žaloby. Žalobkyňa je osobou svojprávnou. Jej tvrdenia o tom, že nevedela čo podpisuje, sú výslovne účelové, kde takúto skutočnosť nepreukázala a v rozpore so žalobným návrhom uviedla, že už nemieni u žalovaného pracovať a tak isto si uplatňovala náhradu ušlej mzdy, čo je v rozpore s tým, čo žalobkyňa žiadala. V ostanom žalovaná strana poukazuje aj na svoje písomné vyjadrenie k žalobe. Súd prvej inštancie rozhodol zákonne a správne na základe vyjadrenia účastníkov konania, zadováženia si listinných dôkazov a preto je v zmysle § 383 CSP odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho súd prvej inštancie zistil. Žalovaný preto navrhol, aby v zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne. Pokiaľ sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalovaný si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny. 6. Odvolací súd sa stotožňuje s podstatnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Závery, ku ktorým došiel procesný súd na základe vykonaného dokazovania, sú skutkovo a vecne správne. 7. Na potvrdenie správnosti dôvodov rozhodnutia okresného súdu ako aj k podanému odvolaniu krajský súd dodáva. 8. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie bolo preukázanie skutočnosti, či dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorá zmenila pracovný pomer z dojednanej doby neurčitej na dobu určitú, t. j. do 31. 12. 2015, bola platná alebo nie. Žalobkyňa najprv tvrdila, že predmetnú dohodu zrejme nepodpísala, neskôr že ju možno podpísala spolu s inými listinami, ktoré podpisovala a následne, že pokiaľ podpísala dohodu o zmene pracovného zaradenia, mohlo by do tejto dohody dodatočne vpísané bez jej vedomia aj to, že pracovný pomer sa mení z doby neurčitej na dobu určitú. Ani jedno z týchto tvrdení však žalovaná ničím nepreukázala. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu musí byť založené na základe vykonaných dôkazov a nie na základe spochybňujúcich argumentov. Spochybňovanie argumentu nie je potvrdením opaku ani doložením spochybňujúceho dôkazu, alebo dôvodnej opačnej indície. 9. Odvolací súd podržuje záver procesného súdu, že k objasneniu sporného prípadu by nemohli viesť výsluchy svedkyne J. V., ani svedkyne P. K.. Žalobkyňa netvrdila, že svedkyňa J. V. bola prítomná pri tom, keď žalobkyňa podpisovala dohodu o zmene pracovnej činnosti a teda mohla by dokázať, že žalobkyňa bola uvedená do omylu. Žalobkyňa netvrdila ani skutočnosť, že svedkyňa P. K. by mohla dokázať, že žalobkyňa podpisovala dohodu o zmene pracovnej zmluvy za podmienok, v ktorých bola uvedená do omylu, alebo že by pri podpisovaní bola podvedená. Znamená to, ak svedkyne nemôžu jednoznačne preukázať pravdivosť tvrdení žalobníčky, je ich výsluch zbytočný, finančne zaťažujúci súdne konanie a predlžujúci súdny spor. 10. Žalobkyňa tvrdí, že bola porušená rovnosť strán. Porušenie rovnosti strán však nemožno vidieť v tom, že súd uverí vykonaným dôkazom (v tomto prípade doloženej dohode o zmene pracovnej zmluvy) a nie rôznym tvrdeniam o tom, že žalobkyňa dohodu nepodpísala, následne že ju podpísala spolu s inými papiermi, a teda nevedela čo podpisuje, a následne, že do dohody o zmene pracovnej zmluvy bola neskôr bez jej vedomia dopísaná aj zmena dojednania pracovnej doby z doby neurčitej na dobu určitú. 11. Tri rozdielne tvrdenia nie sú v tomto prípade dôkazom vierohodnosti. 12. Rozhodnutie súdu musí byť založené na vykonaných dôkazoch a nie na spochybňujúcich argumentoch. 13. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovanej, že súd nie je v zmysle OSP jednoznačne viazaný návrhom. Ust. § 79 ods. 1 OSP uvádzalo, že návrh musí obsahovať, okrem iných náležitostí, aj označenie čoho sa žalobca dovoláva a musí byť z neho jasné, čoho sa žalobca domáha. 14. V súčasnosti ust. § 132 ods. 1 CSP uvádza, že v žalobe musí byť uvedený aj žalobný návrh. Žalobný návrh, teda žalobný petit, určuje rozsah, v ktorom súd danú vec prejedná a rozhoduje. Zákon neumožňuje ani neumožňoval súdu rozhodovať o niečom, čo účastník nežiadal, alebo o nejasných žalobných návrhoch. Iba ust. § 153 ods. 2 CSP a v súčasnosti ust. § 216 ods. 2 OSP určuje za akých podmienok sa možno od žalobného návrhu odchýliť, inak zásadne je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP). 15. Ak teda nebolo možné konštatovať, že uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy je neplatná, nebolo potom žiadnych dôvodov určiť, že pracovný pomer neskončil na základe dojednania v tejto dohode. 16. Odvolací súd nezistil, že by boli dôvody na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dané v ust. § 389 ods. 1 CSP. Iba za podmienok tohto ustanovenia môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 17. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný. Keďže podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, rozhodoval krajský súd o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 255 ods. 1 a priznal plne úspešnej strane, t. j. žalovanému, náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov. 18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).